Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613205961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: O.. C. M.,

F.. XX. XX. XXXX, T. R. S., E. Q. XXXX/XX, proti žalovanému: Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8 - 10, IČO: 30 807 484, o určenie, že úraz je pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 06. 06. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že úraz, ktorý
žalobca utrpel na pracovisku žalovaného dňa 30. 12. 2011, je pracovným úrazom a žalovaný zodpovedá
za škodu spôsobenú pracovným úrazom v plnom rozsahu, ako i náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil

tým, že podľa potvrdenia o zamestnaní zo dňa 30. 12. 2011 pracoval pre žalovaného na pracovnej
pozícii vlastnej ochrany od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011. V decembri 2011 žalovaný žalobcovi oznámil,
že pracovná pozícia vlastnej ochrany, ktorú žalobca vykonával na vysunutom pracovisku Ružomberok,
sa ruší a zároveň ho požiadal, aby vyčerpal zostatok dovolenky na zotavenie na rok 2011, čo žalobca
vykonal. Počas čerpania dovolenky dňa 30. 12. 2011 žalovaný vyzval žalobcu, aby okrem pracovných
pomôcok potrebných k výkonu služby osobne odovzdal aj kľúče od stráženého objektu. Žalobca dňa 30.
12.2011takurobil,pracovnépomôckyakľúčevkanceláriivysunutéhopracoviskaprotokolárneodovzdal

žalovanému. Pri odovzdávaní kľúčov bol prítomný svedok D. Š., ktorý následne kľúče od žalovaného
prevzal a spolu so žalobcom odišiel z priestorov kancelárie žalovaného. Žalobca sa pri schádzaní
schodiskom priamo v objekte žalovaného pošmykol, pričom prudko spadol na chrbát a nedokázal sa
sám ihneď postaviť na nohy, preto mu pri vstávaní pomáhal D. Š.. Úraz bol zapísaný do knihy evidencie
úrazov žalovaného a tento záznam o úraze žalobca podpísal. Následky úrazu žalobca pociťoval po
celý čas od úrazu a v dôsledku pádu na schodoch pre pretrvávajúce bolesti v driekovej časti chrbtice a
kostrče spojené s tŕpnutím a vystreľujúce až do ľavej nohy navštívil 02. 01. 2012 súkromnú chirurgickú

ambulanciu E.. E. v Ružomberku, ktorý po vyšetrení žalobcu vo svojej správe stanovil, že išlo o pracovný
úraz, pričom poisťovni, v ktorej je žalobca poistený zaslal vyplnené tlačivo hlásenie o pracovnom úraze.
Žalobca sa postupne podrobil aj lekárskym vyšetreniam v neurologickej ambulancii v Ružomberku a
následne bol ošetrujúcou lekárkou E.. Š. uznaný za práceneschopného od 05. 01. 2012 do 02. 01.
2013. Z dôvodu argumentácie žalovaného, že neuznal úraz ako pracovný, žalobca podal podnet na
Inšpektorát práce Žilina dňa 31. 01. 2013 na prešetrenie, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2013
potvrdil skutočnosť, že úraz žalobcu bol zapísaný v knihe úrazov, ako úraz počas čerpania dovolenky a

u žalovaného je evidovaný ako iný úraz. Zo stanoviska inšpektorátu práce vyplýva, že po vyhodnotení
stavu, ktorý úrazu predchádzal inšpektorát práce odporúča uznanie úrazu za pracovný riešiť súdnou
cestou. Žalobca utrpel úraz v čase po vykonaní úkonu v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,
pričomvznikúrazubolpodmienenýnáhlymzlyhanímfyzickejdispozíciežalobcuaspôsobenímnezávisleod jeho vôle, v dôsledku čoho u neho došlo k prudkému pošmyknutiu pri schádzaní po schodoch na
pracovisku žalovaného.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca do 31. 12. 2011 bol zamestnaný u
žalovaného na pozícii pracovníka vlastnej ochrany. Ku koncu roku 2011 žalovaný ukončoval pracovné
pomery so zamestnancami vykonávajúcimi vlastnú ochranu, ktorá bola od 01. 01. 2012 zabezpečovaná
dodávateľsky prostredníctvom firmy BONUL s.r.o., ktorá na tento účel prijímala do pracovného pomeru
aj zamestnancov, ktorí ku koncu roka 2011 pracovali pre žalovaného, avšak so žalobcom nebol ďalší

pracovnýpomeruzatvorený.Žalobcačerpaldovolenkuod19.12.2011do31.12.2011.Dňa27.12.2011
boli vykonané všetky štandardné záležitosti, týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru (odovzdávanie
veci, spísaný výstupný list, odovzdanie potvrdenia o zamestnaní). Dňa 30. 12. 2011 počas dovolenky sa
žalobca neočakávane dostavil na vysunuté pracovisko Sociálnej poisťovne v Ružomberku, za účelom
odovzdania kľúčov od budovy. V tento deň sa žalobcovi stal vo verejne prístupných priestoroch v budove
Sociálnej poisťovne úraz, pošmykol sa pri schádzaní po schodoch. Úraz sa údajne stal bez priamych

svedkov a bol spísaný ako iný úraz. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný ho ako zamestnávateľ dňa 30. 12.
2011vyzval,abyosobneodovzdalkľúčeodstráženéhoobjektuuviedolžalovaný,žekaždýzamestnanec
je pri skončení pracovného pomeru upozornený, že musí odovzdať zamestnávateľovi všetky veci, ktoré
mu boli zverené, alebo poskytnuté. Vzhľadom na veľký časový odstup nie je možné sa vyjadriť k tomu,
kedy bol žalobca na túto povinnosť upozornený, nakoľko išlo o ústne upozornenie a neexistuje o tom

písomný záznam. Žalobca dňa 04. 01. 2012, t. j. po úraze žalovanému opäť prišiel odovzdať ďalší kľúč
a pracovné odevy. Od 05. 01. 2012 bol žalobca uznaný za práceneschopného a jeho práceneschopnosť
trvala takmer rok, do 02. 01. 2013. Udalosť nebola prešetrovaná ako pracovný úraz, nakoľko k úrazu
došlo počas čerpania dovolenky a nestal sa pri plnení pracovných úloh, ani v priamej súvislosti s ním.
V danom prípade podľa názoru žalovaného išlo o vysporiadanie záväzkov pri skončení pracovného

pomeru, ktoré mal žalobca ako zamestnanec voči žalovanému ako zamestnávateľovi, nie o plnenie
pracovných úloh, ani v priamej súvislosti s ním a k úrazu došlo mimo pracovného času počas čerpania
dovolenky, mimo rámca výkonu pracovných činností. Pri inšpekcii Inšpektorátu práce v Žiline neboli
zistené žiadne nedostatky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, povereného pracovníka žalovaného, listinami, a
to potvrdením o zamestnaní, výstupným listom, protokolom o prevzatí, evidenčným listom, lekárskou
správou, hlásením, výpisom zo zdravotnej dokumentácie, podnetom na prešetrenie pracovného úrazu,
vyjadrením inšpektorátu práce, záznamom o inšpekcii, záznamom o úraze a zistil nasledovný skutkový
stav:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe. Bol zamestnaný v Sociálnej poisťovni na
vysunutom pracovisku v Ružomberku ako člen ochrany, a to v období od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011. V
roku 2011 si rozpísal dovolenku, ktorú čerpal v období od 19. 12. 2011 do 30. 12. 2011, čo bol piatok. Po
Vianociach ho p. A., priama nadriadená telefonicky kontaktovala, aby prišiel do Ružomberka, za účelom

odovzdania veci, ktoré mal pri sebe a ktoré mu boli zverené. Na základe ich telefonického dohovoru
sa dostavil dňa 27. 12. 2011 na pracovisko aj s vecami. V tento deň vrátil viacero vecí. V ten istý deň
ho pani A. vyzvala, aby jej odovzdal kľúče od stráženého objektu. On jej predložil listinu, preukazujúcu,
že kľúče odovzdal jeho náhradníkovi p. Š., ktorý nastúpil do služby 19. 12. 2011 a kľúče mu odovzdal
18. 12. 2011. O prevzatí kľúčov mal potvrdenie, ktoré predložil p. A.. V tejto situácii mu p. A. nariadila,

keďže osobne prevzal kľúče, aby ich 30. 12. 2011 odovzdal p. G., alebo p. J., keďže p. A. v ten deň
čerpala dovolenku. Ona mu to nariadila s tým, že do výstupného listu napísala, že kľúče boli odovzdané
27. 12. 2011 s tým, že je to doklad pre ňu. Na základe uvedeného sa žalobca dňa 30. 12. 2011 dostavil
na pracovisko, vtedy vykonával služby p. Š. a opýtal sa ho, kto je v kancelárii. Povedal mu, že je tam
p. G.. Povedala mu, aby prišiel za ňou tak o hodinu, čo aj urobil. Následne jej odovzdal zväzok. Prišli

spolu s p. Š., za prítomnosti p. Š. odovzdal kľúče p. G., ktorá o tom spísala protokol. Tieto následne boli
odovzdané p. Š., keďže vykonával službu. Následne vyšli z kancelárie s p. Š., žalobca išiel prvý a on
išiel za ním. Išiel po schodoch, bolo to asi v polovici schodov, ktorých je celkovo možno 15. Šmyklo sa
mu, chránil si hlavu, spadol na chrbticu. Pán Š. mal tvrdiť, že moment pádu nevidel, ale že ho dvíhal.
Nevedel uviesť, v akej vzdialenosti sa nachádzal za ním. Potom mu p. Š. pomohol, dvíhal ho, chytil ho

okolo pása. Žalobcu to hrozne bolelo. Pani E. povedal, nech odkáže p. J., čo sa mu stalo a nech o tom
spíšu záznam. V ten istý deň sa dostavil na chirurgickú ambulanciu. Zistil, že lekár bude ordinovať až v
pondelok budúceho týždňa. Telefonicky ho kontaktoval, ktorý mu vysvetlil, ako sa má správať po úraze.
2. januára sa dostavil na chirurgickú ambulanciu k MUDr. E., ktorý ho vyšetril a keď zistil, že k úrazudošlo pri plnení pracovných úloh napísal, že ide o pracovný úraz. Pani A., ktorá 30. 12. mala dovolenku
03. 01. ho telefonicky kontaktovala, aby nasledujúci deň 04. 01. sa dostavil na pracovisko s tým, že
zistila po bývalej kolegyni, že prevzal ďalšie veci, ktoré je potrebné vrátiť. Žalobca s tým súhlasil, 04.

01. sa dostavil do kancelárie. Pani A. ani v tejto deň nebola na pracovisku. Okrem týchto vecí odovzdal
ešte aj rezervný kľúč od plechovej skrine. Všetky tieto veci odovzdal strážnikovi, ktorého tým poverila
telefonicky p. A.. On mu prevzatie veci podpísal. Poukázal na skutočnosť, keď ho kontaktovala p. A.
03. 01., povedala mu do telefónu, že úraz, ktorý sa mu stal neuzná ako pracovný, pretože si mal zrušiť
dovolenku. Žalobca na to reagoval, že oni ho mali stiahnuť z dovolenky. Tým poukázal na skutočnosť, že

už 03. 01. vedela o úraze, ktorý sa mu stal. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa neočakávane dňa
30. 12. 2011 dostavil na pracovisko, ani s tvrdením, že ide len o vysporiadanie záväzkov pri skončení
pracovného pomeru. Podľa jeho názoru to preukázateľne súviselo s pracovným pomerom. Podanou
žalobou sleduje, aby si mohol uplatniť minimálne nárok na odškodné. Myslí si, že má nárok na stratu na
zárobku, na bolestné. Má obavy, že bude mať trvalé následky. Na Sociálnej poisťovni si neuplatnil žiadne
úrazové dávky. Nemal vedomosť o tom, že má nárok na úrazovú dávku, keďže je dôchodca. Od 05.

01. 2012 bol uznaný za práceneschopného do 02. 01. 2013. Dňa 03. 01. 2013 bol práceschopný. Úraz
riešil ako pracovný úraz až po skončení práceneschopnosti, keďže nevedel, ako dlho bude chorý. To,
že sa dostavil na pracovisko svedčí o tom, že p. A. ho volala. Už si nepamätal presný dátum, ale muselo
to byť predtým, ako sa dostavil na pracovisko. Vysporiadanie veci, pokiaľ ide o vrátenie veci, ktoré boli
zamestnancovi odovzdané je súčasťou pracovného pomeru. Poukázal na skutočnosť, že inšpektorát

práce sa vyjadril v tom zmysle, že úraz bol riadne zapísaný, preto konštatoval, že neboli zistené žiadne
pochybenia.

Poverená pracovníčka žalovaného vo svojej výpovedi nespochybnila, že sa úraz stal. V podstate sa
výpovede žalobcu zhodujú s výpoveďami pracovníkov žalovaného, pokiaľ ide o priebeh úrazového deja.

Problém je v otázke, či a kedy bol žalobca vyzvaný p. A. na to, aby sa dostavil do kancelárie a odovzdal
veci. Rozprávala sa s p. A., ktorá sa už vzhľadom na odstup času nevedela presne vyjadriť ani ku
konkrétnej dobe, kedy telefonovala so žalobcom. Neexistuje o tom žiadny písomný záznam. Žalovaný
nerozporoval skutočnosť, že sa žalobca dostavil trikrát, t. j. v dňoch 27. 12., 30. 12. a 04. 01. na vysunuté
pracovisko. Sú o tom dôkazy. Predpokladala, že 04. 01. preberal veci od žalobcu p. T.. Bolo jej povedané,

že písacie stroje pracovníci nepoužívajú, preto je tu rozpor s tvrdením žalobcu, pokiaľ ide o záznam zo
dňa 04. 01. 2012, ktorý je napísaný písacím strojom. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto tento záznam
napísal,alejejednoznačné,žep.T.prevzaltieveci.Zotrvalinapísomnomvyjadrení,žeideovyporiadaní
záväzkov žalobcu pri skončení pracovného pomeru a nejde o plnenie pracovných úloh. Z výsledkov
inšpekcie práce vyplynulo, že úraz bol prešetrený správne, neboli zistené žiadne pochybenia. Poverená

pracovníčka sa rozprávala s p. A., ktorá vedela o tom, že hovorila žalobcovi, že musí odovzdať všetky
veci, ktoré prevzal ako zamestnanec. V prípade, ak by bol úraz uznaný za pracovný úraz, žalobcovi
vzniká nárok na úrazové dávky, minimálne na úrazový príplatok.

Podľa potvrdenia o zamestnaní zo dňa 30. 12. 2011 bol žalobca zamestnaný od 01. 01. 2010 do 31. 12.

2011. Pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Podľa výstupného listu žalobca v rámci vyrovnania záväzku pracovníka zamestnávateľovi odovzdal dňa
27. 12. 2011 preukaz zamestnanca, dochádzkovú kartu, osobnú kartu, kľúče, prístupové práva.

Podľa protokolu o prevzatí žalobca dňa 30. 12. 2011 v Sociálnej poisťovni v Ružomberku odovzdal

sedem kľúčov od bezpečnostnej zámky hlavných dverí a jeden kľúč od skrine SP 08, ktoré prevzala
P. G.. Dňa 04. 01. 2012 boli odovzdané 1 ks zimný pracovný kabát, 1 ks čierna zimná čiapka, 1 pár
pracovných rukavíc, 1 ks rezervný kľúč od skrine SP 08.

Žalobca bol dňa 02. 01. 2012 ošetrený na súkromnej chirurgickej ambulancii MUDr. J. E. z dôvodu, že

sa pošmykol v práci na schodoch dňa 30. 12. 2011 o 09.15 hod. Udával bolesť v driekovej chrbtici a v
oblasti kostrče, vystreľovanie bolesti do ľavej dolnej končatiny s tŕpnutím.

Žalobca bol práceneschopný od 05. 01. 2012, práceschopný od 03. 01. 2013. Dňa 12. 01. 2012 bol
ošetrený na neurologickej ambulancii u MUDr. U. H. a dňa 16. 01. 2012 na chirurgickej ambulancii u

MUDr. J. E..Písomnosťou zo dňa 31. 01. 2013 sa žalobca obrátil na Inšpektorát práce v Žiline s podnetom na
prešetreniepracovnéhoúrazu,ktorýsastaldňa30.12.2011vbudoveSociálnejpoisťovnenavysunutom
pracovisku v Ružomberku.

Z vyjadrenia Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 07. 03. 2013 vyplýva, že metódami a prostriedkami
inšpekcie práce aj vzhľadom na čas, ktorý od udalosti uplynul, nebolo možné preukázať porušenie
povinnosti zamestnávateľa, resp. objektívne zhodnotiť stav, ktorý úrazu predchádzal. Inšpektorát práce
odporučil žalobcovi spor so zamestnávateľom vo veci uznania za pracovný úraz riešiť súdnou cestou.

Inšpektorát práce vykonal na základe podnetu žalobcu dňa 01. 03. 2013 v subjekte Sociálna poisťovňa,
pobočka Liptovský Mikuláš inšpekciu práce, zameranú na kontrolu povinnosti zamestnávateľa pri
evidencii a registrácii pracovných úrazov a ostatných úrazov na vysunutom pracovisku Ružomberok
za mesiac december 2011. Počas inšpekcie práce bolo zistené, že úraz žalobcu bol zapísaný v knihe
úrazov ako úraz počas dovolenky a u zamestnávateľa je evidovaný ako iný úraz.

Podľa záznamu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 07. 03. 2013 bola v subjekte Sociálna poisťovňa,
pobočka Liptovský Mikuláš vykonaná v dňoch 01. 03. a 07. 03. 2013 inšpekcia práce. Výkon inšpekcie
práce bol zameraný na kontrolu povinností zamestnávateľa pri evidencii a registrácii pracovných
úrazov a ostatných úrazov na vysunutom pracovisku Ružomberok za mesiac december roku 2011. V
kontrolovanom subjekte neboli zistené nedostatky.

Z listiny označenej ako záznam o úraze bolo zistené, že úraz sa stal 30. 12. 2011, poraneným bol
žalobca. V stručnom opise úrazového deja je uvedené, že počas dovolenky spadol zo schodov, nebol
prítomný žiaden svedok. Zamestnanec vlastnej ochrany p. Š. pomáhal poranenému pri dvíhaní zo zeme.
Úraz bol zapísaný 17. 01. 2012.

Podľa § 198 ods. 1, 2 Zákona č. 401/2003 Z. z. o sociálnom poistení:

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná
zložkaSociálnejpoisťovnetakýmtorozhodnutímviazaná;inaksiorganizačnázložkaSociálnejpoisťovne

môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či
a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o
ňom rozhodovať súdu.

Podľa § 193 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona č. 401/2003 Z. z. o sociálnom poistení:

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke
alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých

dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.

OrganizačnázložkaSociálnejpoisťovneprerušíkonanie,akvlehotepodľa§210ods.2nemožnopresne
a úplne zistiť skutkový stav veci.

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet
účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Zákonníka práce:

Akuzamestnancadošlopriplnenípracovnýchúlohalebovpriamejsúvislostisnímkpoškodeniuzdravia
alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov.

Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého
zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych
predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich
uvedených.

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví
podľa § 196.

Podľa § 196 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákonníka práce:

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť,

že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom

byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec,
podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň
jedna tretina škody.

Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy,nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby
neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie
vyplývajúce z rizika práce.

Podľa § 220 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce:

Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná
činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce
zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do
zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne

a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri
prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Bolo nesporné medzi
účastníkmi konania, že žalobca sa dňa 30. 12. 2011 dostavil na vysunuté pracovisko do Ružomberka,
v ktorý deň žalobca utrpel úraz, keď padol na schodoch v budove Sociálnej poisťovne v Ružomberku.
Žalobca opísal priebeh úrazového deja, ktorý žalovaný v podstate žiadnym spôsobom nerozporoval.

Spornou bola otázka, či a kedy bol žalobca vyzvaný zodpovedným pracovníkom, aby sa dostavil
do kancelárie a odovzdal veci. Obrana žalovaného bola založená na tom základe, že v prípade, ak
žalobcaakozamestnanecvrátilžalovanémuakozamestnávateľoviveci,ktoréakozamestnanecprevzal,
ide o vyporiadanie záväzkov pri skončení pracovného pomeru, nie o plnenie pracovných úloh, s čím
žalobca nesúhlasil. I napriek uvedeným sporným otázkam súd zameral pozornosť na zistenie, či žaloba

o určenie, že úraz je pracovným úrazom, nie je podaná predčasne. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti výpoveď samotného žalobcu, ktorý uviedol, že žalobu podal za účelom priznania nároku na
odškodnenie, bolestného za predpokladu, že úraz bude uznaný za pracovný úraz. Žalobca sa nevedel
vyjadriť k tomu, či má v prípade pracovného úrazu nárok na úrazové dávky. Uvedenú skutočnosť však
potvrdila pracovníčka žalovaného. Súd dospel k názoru, že pre účely priznania úrazových dávok je

žaloba podaná predčasne. Vyriešenie otázky, či úraz je pracovným úrazom, v konaní pred súdom má
svoje opodstatnenie za predpokladu, že na Sociálnej poisťovni prebieha konanie o úrazovej dávke, na
základe návrhu poškodeného (v tomto prípade žalobcu). Sociálna poisťovňa si v konaní o úrazovej
dávke môže sama urobiť úsudok o predbežnej otázke (vrátane otázky, či úraz je pracovným úrazom,
ako aj otázky rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za spôsobenú škodu) v zmysle ust. § 198 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako s poukazom na ust. § 193 ods. 1 citovaného
zákonaprerušídávkovékonaniezaúčelomvyriešeniaspornejotázkyformoupodaniažalobyžiadateľom
o dávku na súd. Hoci súdna prax pripustila žalobu o určenie, že úraz je pracovným úrazom ako aj žalobu
o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 65/2006), v judikovanej veci bolo skutkovým

základom zistenie, že na Sociálnej poisťovni prebiehalo dávkové konanie, v ktorom sa riešila otázka
uznania úrazu za pracovný úraz. O uvedený prípad nejde v prejednávanej veci. V danej veci z výpovede
žalobcu vyplynulo, že sa neobrátil na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o priznanie úrazovej dávky, teda
niejevpostavenížiadateľaoúrazovúdávku,zčohomožnovyvodiť,ženasociálnejpoisťovnineprebieha
žiadne konanie o priznanie úrazovej dávky. Za uvedených skutkových okolností je žaloba žalobcu o

určenie, že úraz je pracovným úrazom (ako aj nadväzujúce požadované určenie rozsahu zodpovednosti
žalovaného za spôsobenú škodu), podaná predčasne, keďže na Sociálnej poisťovni sa nevedie žiadne
konanie o priznanie úrazovej dávky. V tejto súvislosti je potrebné rozlíšiť postavenie žalovaného, ktorý
v prebiehajúcom súdnom konaní nemá postavenie orgánu sociálneho poistenia, ale žalobca ho žaluje
ako bývalého zamestnávateľa, ktorý má podľa jeho tvrdení zodpovedať za škodu spôsobenú pracovným

úrazom. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že podaním žaloby sleduje uplatnenie nárokov na odškodnenie,
resp. ďalších súvisiacich nárokov. V takom prípade je však potrebné konštatovať, že žaloba smerujúca k
uloženiu povinnosti poskytnúť peňažné plnenie má prednosť pred určovacou žalobou. V takom prípade
sisúdvkonaníosplneniepovinnostivedenéhovočipasívnelegitimovanémusubjektu,predbežnevyriešiako základ pre priznanie plnenia otázku, či úraz, titulom ktorého sa poškodený domáha peňažného
plnenia, je pracovným úrazom. Z vyššie uvedených dôvodov bola žaloba žalobcu zamietnutá ako
nedôvodná. Keďže súd zamietol žalobu o určenie, že úraz zo dňa 30. 12. 2011 je pracovným úrazom,

zamietol potom žalobu aj v časti určenia rozsahu zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, ktorej
vyhovenie je logicky podmienené úspešnosťou prvého určovacieho výroku žaloby.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd mu

nepriznal náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.