Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/57/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112010726
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112010726.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd A. I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a prísediacich F. V. a D..
U. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. februára XXXX v A. takto

r o z h o d o l :

E. X., nar. X.XX.XXXX v A., trvale bytom A.,
X. XX,

uznáva sa vinným, že
v A. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. spoločne so skôr odsúdenými J. F., K. X. a obžalovaným
D. G. v chatovej lokalite O. B. v chatke č. D.. XXXX na prízemí v obývacej izbe K. X. ako prvý udrel päsťou
do tváre H. P., ktorý spadol na zem, kde ho následne ďalej udieral päsťami do tváre a kopal do oblasti
hlavy, chrbta a brucha, na čo sa k nemu pridali aj E. X. a J. F., ktorí poškodeného taktiež udierali päsťami
do oblasti tváre a kopali do celého tela a následne ho vyhodili pred chatku, kde ďalej do neho kopali E.
X., J. F. a D. G., pričom poškodeného následne odvliekli na zastávku F. O. B., kde ho hodili do kontajneru
na odpad číslo XXX, čím mu spôsobili poranenia a to pomliaždeniny mäkkých tkanív oboch v oboch
čelových oblastiach a temenno-spánkových oblastiach obojstranne, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú
blanu v čelovo temenno-spánkovej oblasti vľavo, opuch mozgu vľavo, otras mozgu z retgrádnou
amnéziou, pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre obojstranne s krvnými podliatinami, zlomeninu prednej
steny čeľuste a očnicu vpravo s nakrvácaním do čeľustnej dutiny, tržno-pomliaždenú ranu na horne
pere vľavo, zlomeninu desiateho až dvanásteho rebra vpravo s posunutím úlomkov s nakrvácaním do
pohrudnicovej dutiny a pomliaždenie pravých pľúc s dobou liečenia od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX,
t.j. XX dní
teda
spoločným konaním inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,
tým spáchal
formou spolupáchateľstva zločin ublíženia na zdraví podľa § 20, § X55 ods.1 Tr. zák.

Za to sa odsudzuje
podľa § X55 ods.X Tr. zákona, § 42 ods.1 Tr. zákona s použitím § 38 ods.4, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr.
zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere X rokov nepodmienečne.
X. § 48 ods.X písm. b/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
X. § 4X ods.2 Tr. zák. súd u obžalovaného zrušuje výroky o trestoch, ktoré mu boli uložené:
1/ trestným rozkazom OS A. I, sp. zn. 3T X/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX vo výmere X mesiacov nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu so stredným
stupňom stráženia pre prečin krádeže podľa § 212/2f/3b/ Tr. zákona
2/ rozsudkom H. súdu A. II, sp. zn. 5T XXX/XX, právoplatného dňa XX.X.XXXX, zo dňa XX.X.XXXX,
ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere X rokov so skúšobnou dobou v
trvaní X rokov s probačným dohľadom pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.X písm.a/
Tr. zákona

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením stratili podklad
X. § 73 ods.X písm. d/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

X. § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd obžalovaného :
D. G., nar.XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., ul. A. č. XX
spod obžaloby prokurátora OP A. I, sp. zn. X Pv XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom sa vidí zločin
ublíženia na zdraví podľa § 20 k § X55 ods.1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva, ktorého sa mal
dopustiť tak, že:
v A. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. spoločne so skôr odsúdenými J. F., K. X. v chatovej
lokalite O. B. v chatke č. D..XXXX na prízemí v obývacej izbe K. X. ako prvý udrel päsťou do tváre H.
P., ktorý spadol na zem, kde ho následne ďalej udieral päsťami do tváre a kopal do oblasti hlavy, chrbta
a brucha, na čo sa k nemu pridali aj E. X. a J. F., ktorí poškodeného taktiež udierali päsťami do oblasti
tváre a kopali do celého tela a následne ho vyhodili pred chatku, kde ďalej do neho kopali E. X., J. F. a D.
G., pričom poškodeného následne odvliekli na zastávku F. O. B., kde ho hodili do kontajneru na odpad
číslo XXX, čím mu spôsobili poranenia a to pomliaždeniny mäkkých tkanív oboch v oboch čelových
oblastiach a temenno-spánkových oblastiach obojstranne, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu v
čelovo temenno-spánkovej oblasti vľavo, opuch mozgu vľavo, otras mozgu z retgrádnou amnéziou,
pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre obojstranne s krvnými podliatinami, zlomeninu prednej steny
čeľuste a očnicu vpravo s nakrvácaním do čeľustnej dutiny, tržno-pomliaždenú ranu na horne pere vľavo,
zlomeninu desiateho až dvanásteho rebra vpravo s posunutím úlomkov s nakrvácaním do pohrudnicovej
dutiny a pomliaždenie pravých pľúc s dobou liečenia od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. XX dní
oslobodzuje
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
X. § 288 ods.1, ods.X Tr. por. súd poškodeného H. P. nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., V. č. XXXX/X,
adresa na doručovanie písomnosti : G., okres A.-okolie, H. č.X s nárokom na náhradu škody odkazuje
na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

X. H. prokuratúry A. I podal pod sp zn. X Pv XXX/XX dňa XX.X.XXXX obžalobu na obžalovaných D.
G. a E. X. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 20, k § 155 ods.X Tr.
zákona formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.
V uvedenej trestnej veci boli už skôr odsúdení J. F. a K. X. pre ten istý skutok a to v rámci konania
o dohode o vine a treste, pričom J. F. bol odsúdený na X roky nepodmienečne a K. X. na X rokov
nepodmienečne.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchmi obžalovaných, svedkov,
znalcov, ako aj prečítaním listinných dôkazov a vykonaným vyšetrovacím pokusom, pričom dospel k
nasledujúcim záverom:

H. E. X. v prípravnom konaní spáchanie skutku priznal. Vo svojej výpovedi uviedol, že v kritický deň
všetci piati kamaráti a to poškodený H. aj obvinení J. F., K. X., E. X. a D. G. boli na chate na O. B., ktorá
patrí jeho mame a teraz tam býva jeho brat K. s priateľku I.. X. alkohol. X. zbili H. P. a to tak, že K. udrel
päsťou poškodeného, potom ho udierali päsťami a kopali, vytiahli ho na terasu, kde ho bili ďalej. X. H.
odišiel preč na zastávku O. B.. Z. ho na listí, potom ho doniesli na zastávku. Do kontajnera ho nedali,
ako sa tam dostal, on nevie. H. G. poškodeného nebil.

H. D. G. v prípravnom konaní spáchanie skutku poprel. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa XX.XX.XXXX
pil alkohol celý deň s J. F., E. X., K. X. a H. P.. T. pili na rôznych miestach, nakoniec skončili všetci piati
na chate, v ktorej býva K. X. s družkou. Na uvedenej chate boli všetci riadne opití, hádali sa, zrazu jeden
z bratov X. vrazil päsťou do tváre P., pridal sa k nim aj J. a takto bili a kopali H. P.. B. ho na rozkladacom
lôžku, potom aj vonku pred chatou. On poškodeného v chate nebil. A. v chate bola všade krv, vytiahli
H. von z chaty na terasu, kde ho bili ďalej. H. odišiel po vlastných k lesíku, kde ho všetci štyria našli. H.
vyzeral zle, pomohli mu na zastávku F.. On sa pýtal šoféra autobusu, či zoberie poškodeného, čo šofér

odmietol. A. sa vrátil, bol už H. P. hodený do jedného z kontajnerov na odpad. X. H. hodili do kontajnera,
on nevie. V. sa na chatu, potom ich zaistili policajné hliadky. On poškodenému neublížil, dobili ho J., K.
a E.. H. traja ho bili ako nenormálni a kopali do neho ako do handry.

H. E. X. a D. G. na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a k veci nevypovedali.

X. H. P. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa na skutok vôbec
nepamätá. F. výpadok pamäte, v podstate až X dni pred skutkom a následne sa zobudil medzi hadičkami
v nemocnici, ku skutku nevedel nič uviesť.

Q. K. X. na hlavnom pojednávaní sa odvolal na svoju predchádzajúcu výpoveď v pozícií svedka zo
dňa XX.X.XXXX, pričom uviedol, že bol pod prísahou a preto vypovedal pravdu. V tejto výpovedi K. X.
uviedol, že ku skutku došlo na chate na O. bankove, kde všetci štyria, teda on, jeho bral E. X., J. F. a D.
G. popíjali spoločne s poškodeným P.. Po určitej hádke, ku ktorej sa nevedel vyjadriť, prečo k nej došlo,
zaútočil na poškodeného P., ktorý následne spadol na zem a preto ho bil. Na to sa k nemu pridal J. F.
a následne, keďže mal veľa vypité, tak odpadol a spomína si iba na to, že H. P. ležal v kresle v izbe. X.
sa zobudil, keď prišla jeho priateľka z práce. Z. si a nevidel, či okrem neho a J. F. napadol P. aj niekto
ďalší. K. svoju výpoveď potvrdil aj na hlavnom pojednávaní zo dňa X.X.XXXX.

Q. J. F. sa takisto na hlavnom pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX odvolal na svoju výpoveď zo dňa
XX.X.XXXX, kde uviedol, že predmetného dňa sa stretol s poškodeným H. P., s ktorým chcel ísť spoločne
opekať na B., následne stretli X. a C.. Na chate sedeli, pozerali televízor, popíjali, keď následne K.
X. začal biť nevie z akého dôvodu H. P.. X. sa k nemu pridal aj E. X., ktorého videl, ako raz kopol
poškodeného niekde do dolnej časti do nohy a asi dvakrát ho udrel rukou, to však nevedel presne údery
nepočítal. Z. sa k nim pridal aj on, potom ho prestali biť, keď im D. G. vravel, že čo sme urobili a tak
poškodeného P. odniesli na zastávku autobusu. A. ho odniesli na zastávku F., viac si nepamätá, čo sa
dialo na zastávke, nevedel uviesť, kto poškodeného hodil do kontajnera. Z., že by obžalovaný G. tiež
bil poškodeného, nevidel ani, že by ho udrel alebo kopol.
K. slová potvrdil aj na HP zo dňa X.X.XXXX.

Q. X. X. v prípravnom konaní uviedol, že na predmetnej chate býva spoločne so svojím otcom a dvoma
bratmi F. a P., pričom obývajú vrchnú časť chaty, spodnú časť obýva K. X. s priateľkou I. X.. V predmetný
deň XX.XX.XXXX z chaty odišiel ráno o XX.XX hod. za kamarátom do mesta, doobeda zbieral železo
a poobede sa stretol s týmto kamarátom na X. ul. v lese, kde popíjali čučo. Na chatu sa vrátil o XX:XX
hod., takže nevie, čo sa tam stalo.
H. vypovedal aj na hlavnom pojednávaní.

Q. P. X. v prípravnom konaní uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bol od rána doma, teda na chate na B., kde
býva spoločne s bratmi a otcom. Z. po obede prišli domov aj jeho brat F. a otec, kde si urobili kávu a
sedeli na poschodí chaty. Z. došla veľká partia ľudí do spodnej časti chaty a strhla sa tam nejaká bitka,
lebo tam bol buchot a krik. nevedel uviesť, kto s kým sa bil. T. hodinu po tejto bitke išiel pešo dole B.
do mesta, takže nikoho zbitého nevidel. L. sa vrátil o XX:XX hod. a o XX:XX hod. znovu išiel dolu do
mesta s priateľkou.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne s tým, že potvrdil, že nič nevidel a nevedel uviesť, či niekto
z jeho rodinných príslušníkov niečo videl.

Q. V. X. v prípravnom konaní uviedol, že v predmetnej chate býva spoločne so svojimi synmi, pričom
obývajú podkrovnú časť chaty, pričom v predmetný deň asi okolo XX.XX hod. išiel z mesta so svojím
synom F. na B. z nákupov a v autobuse s nimi spoločne išli X. a D. G.. T. o XX.XX hod., keď so svojimi
synmi okrem X., ktorý doma nebol popíjal kávu a fajčil, zdola bolo počuť hádky s tým, že H. P. požadoval
vrátenie peňazí vo výške XX.- M. od K. X.. Z. počul buchot, hádky, vreskot, ale nič z toho nevidel. Z.
odchádzal so svojimi synmi do mesta, pričom dole v chate bol E. a K. X., F. a D. G., avšak poškodený
H. P. tam už nebol. So svojimi synmi chcel ísť do mesta, ale nakoniec išiel len P.. X. sa so synom F.
vracal späť na chatu a videl pri ceste vo vzdialenosti asi XXX metrov od chaty sedieť poškodeného P.,

pričom bolo po ňom vidno, že dostal bitku. Po návrate do chaty tam bol už len K. X., ktorý spal, pričom
na podlahe bolo blato a krv, čo poumýval jeho syn F..
Na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach, pričom dodal, že samotný
incident nevidel. L., že D. G. cez okno chaty nevidel odchádzať, ani prichádzať a takisto nevidel
odchádzať ani prichádzať obžalovaného X.. Na otázku predsedu senátu, aby odstránil rozpor, keď v
prípravnom konaní v rámci vykonávanej konfrontácie so synom F. uviedol, že videl obžalovaných a F.
odchádzať z chaty a poškodený odchádzal pred nimi asi X-XX minút uviedol, že pravdou je to, že oni
traja vyšli z chaty vonku za poškodeným, ktorý odchádzal, niečo po sebe kričali, ale pravdou je aj to, že
keď on so synmi odchádzal z chaty, E. Piller a G. na chate boli, pričom časová následnosť medzi týmito
udalosťami bola asi XX minút. I. dodal, že on nevidel žiaden úder a nevie, kto poškodeného zbil.

Q. F. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase incidentu bol na poschodí so svojím otcom a bratom
P., následne na to začul zdola krik a buchot, pričom počul aj obžalovaných, takisto K. X. a deväťprstého,
nevedel uviesť jeho priezvisko. Z. počul, ako poškodený pýtal peniaze od K. X., potom niečo povedal
G. a začali ho biť. V tom čase nevidel, kto ho bil, len počul hlasy. Z. videl cez okno, ako všetci štyria
odchádzajú a poškodený P. išiel za nimi po svojich a vonku ho znovu napadli a začali biť. A. videl, ako
ho G. boxoval a kopal, občas ho bil aj E. X., K. X. a F. tam len stáli. H. ho vonku nebili. K. videl cez
okno na vzdialenosť XXX - XXX metrov, pričom vedľa neho pri okne stál jeho otec.
A. svedkovi bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania na č.l. XXX - XXX, aby odstránil rozpory
uviedol, že to čo bolo prečítané z prípravného konania je pravdou, a že dnes vypovedal ináč, pretože kto
si to má pamätať. Na ďalšiu otázku, na akú vzdialenosť čo videl, bola tá bitka, už nevedel odpovedať.
R. však, že úplná tma nebola a že sa stmievalo. F. tej bitky označil na fotografií ako čistinku pred lesom,
pričom uviedol, že na túto vzdialenosť dobre vidno, keďže nebola úplná tma, že to nie je až tak ďaleko.

V prípravnom konaní svedok F. X. uviedol, že na chatu prišiel E. X., J. F. a H. P. a to večer v kritický deň.
X. víno, pálenku spolu všetci. H. boli na prízemí v chate a on s bratmi P. a X. a otcom boli na poschodí.
X., ako došlo k hádke. X. začal F. skákať do H. P.. F. im povedal, že on ide domov. F. ho stiahol naspäť
do chaty. K. ho začali biť v chate, bolo ešte vidno, bolo poobede. F. kričal P., že „poď sem, zabijem ťa a
zakopem ťa v lese". Q. ďalej uviedol, že videl cez okno na vlastné oči, ako obvinení začali poškodeného
biť. J. F. poškodeného P. udieral päsťami do tváre, do hrudníka a kopal ho. E. X. X. udrel päsťou asi X-
krát do hlavy. H. G. kopal poškodeného do úrovni hrudníka - rebier, asi X-X krát. Z. ho bil J., ako by bol
zmyslov zbavený. K. X. nebil P., odpadol tam na mieste. Im hore zakričali, že zavolajte sanitku, lebo sme
asi P. zabili. H. chceli volať sanitku, no všimli si, že pri P. je už jeden starší pán v krémových kapsáčoch,
mal tiež červenú bundu. On už volal sanitku, čo im povedal E. X.. Z. prišla sanitka, ale nikoho nevzali,
lebo P. nenašli.
Na hlavnom pojednávaní bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom V. X. a jeho synom F. X., pričom
obaja zotrvali na svojich výpovediach a síce V. X. uviedol, že nevidel, žeby obžalovaný F. a K. X. bili
poškodeného a nevie uviesť, ako to mohol vidieť jeho syn, pričom následne mu F. X. povedal, že to videl
a zotrval na svojej výpovedi. L. však aj to, že on sa cez okno pozeral dlhšie ako jeho otec. Na svojich
výpovediach zotrvali aj na otázku predsedu senátu, kto najprv z chaty odchádzal, či poškodený alebo
obžalovaní, pričom obaja zotrvali na tom, ako to uviedli, teda rozporne.

Q. I. X. v prípravnom konaní uviedla, že v uvedený deň, keď vystúpila z autobusu a išla smerom na
predmetnú chatu po chodníku cez les, stretla obžalovaných a J. F., pričom sa s nimi nerozprávala a išla
ďalej. Po príchode domov na chatu zbadala, ako jej priateľ K. spí na posteli. Z. ho a išla variť. H. sa F., že
kde je kreslo, nakoľko na svojom mieste nebolo, odpovedal jej, „že keď s a zobudí K., nech ti to povie“.
T. po XX minútach po tom, čo K. X. vstal, došiel F. a obžalovaní, pričom sa začala baviť o tom, ako H.
zbili, skopali, avšak nevedela uviesť, kto čo povedal, len reagovala slovami, že sú všetci sprostí. X. jej
názoru boli všetci opití a to dosť. L., že započula rozhovor, ako D. rozpráva K., či si nepamätá, ako H.
zbil, na čo K. odpovedal, že nie. len že ho bolí ruka. I. sa z toho a smiali sa. I. aj, ako D. povedal, že ho
hodili do bedne. To bolo potom, keď sa K. pýtal, kde je H.. Z. uviesť z ich rozhovoru, ktorý z nich hodil
H. do kontajnera. Na otázku svedka, či počula z rozhovoru, kto bil H. uviedla, že rozprávali všetci cez
seba, že najprv ho bil K., potom aj J., ale že všetci. I. dodala na otázku obhajcu, že videla, ako D. mal
niečo s rukou, zdalo sa jej, že na pravej ruke na kĺbe, ale že to zranenie mal už spred dvoch dní, keď
udrel do steny na chate na B., kde bývala.
Na hlavnom pojednávaní v podstate uviedla to isté, čo v prípravnom konaní, akurát, že si na bližšie
detaily nespomínala. Z. ani uviesť, ani sa konkrétne vyjadriť, čo obžalovaní alebo F. s K. X. rozprávali.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec F.. L. O. C.. z doboru zdravotníctvo, ktorý uviedol, že na
základe zdravotnej dokumentácie uviedol, že poškodený H. P. utrpel pri úraze dňa XX.XX.XXXX tieto
poranenia : pomliaždenie mäkkých tkanív v oboch čelových oblastiach a v oboch temennospánkových
oblastiach, na krvácanie pod mozgovú blanu čelovo temennospánkovej oblasti tzv. subdurálny
hematóm, opuch mozgu vľavo, otras mozgu, pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre obojstranne s
podliatinami, zlomeninu prednej steny čeľuste a očnice vpravo nakrvácaním do čeľustnej dutiny,
tržnopomliaždenú ranu na hornej pere, zlomeninu desiateho až dvanásteho rebra vpravo s posunutím
úlomkov s nakrvácaním do pohrudnicovej dutiny a pomliaždenie pravých pľúc, nakrvácanie pod
tvrdú mozgovú blanu v čelovo spánkovej oblasti vľavo i opuch mozgu je z medicínskeho hľadiska
poranením ťažkým. H. poranenie, ktoré vymenoval, sú v z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými.
K mechanizmu úrazu je možné na základe dokumentácie aj vyšetrenia poškodeného uviesť, že
pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre obojstranne s krvnými podliatinami, zlomenina prednej steny
čeľuste a očnice vpravo s nakrvácaním do čeľustnej dutiny a tržnopomliaždená rana na hornej
pere vľavo najpravdepodobnejšie boli spôsobené viacpočetnými pôsobeniami násilia do tváre a to
pravdepodobne kombináciou úderov päsťou a kopnutí. Q., ktoré pôsobili, boli strednej intenzity, to
bola sila, ktorá pôsobila na pravú stranu tváre a spôsobila zlomeninu očnice, ostatné poranenia boli
na rozhraní menšej a strednej intenzity. F. komplex poranení bol v oblasti hlavy a to pomliaždeniny
mäkkých tkanív v oboch čelových oblastiach a čelovo spánkových oblastiach obojstranne a i nakrvácanie
pod tvrdú mozgovú blanu vľavo, opuch mozgu vľavo a otras mozgu, taktiež veľmi pravdepodobne boli
spôsobené kombináciou úderov päsťami a kopnutiami. Z. sa presne povedať, ktoré poranenie spôsobilo
kopnutie a ktoré úder päsťou. Q., ktorá spôsobila nakrvácanie pod mozgovú blanu musela byť na
rozhraní strednej a väčšej intenzity, ostatné údery kopnutia boli strednej intenzity, alebo na rozhraní
menšej a strednej intenzity. I. desiateho až dvanásteho rebra vpravo s posunutím úlomkov a zakrvácaním
do pohrudnicovej dutiny a pomliaždenie pravých pľúc najpravdepodobnejšie vzniklo kopnutím, alebo
kopnutiami do pravej strany hrudníka silou väčšej intenzity. L. liečenia a PN je určovaná najvážnejším
poraneniam, ktoré poškodený utrpí a v tomto prípade je to nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu a táto
doba pri nekomplikovanom priebehu mala trvať od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. t.j. XX dni. K. doba
liečenia PN je adekvátna k zraneniam, ktoré poškodený utrpel a je to doba, minimálne potrebná na
liečenie takéhoto poranenia. F. poranenia, ktoré utrpel by si vyžadovali doby liečenia a PN, ktoré sú
podrobne uvedené v jeho znal. posudku. X. vyšetril dňa X.X.XXXX, vtedy ešte liečba nebola ukončená,
jeho zdravotný stav sa javil tak, že pravdepodobne zranenie nezanechajú nejaké výraznejšie trvalé
následky s tým, že definitívne sa k tomu dá vyjadriť až jeden rok po úraze. I., ktoré poškodený utrpel a to
bolo nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu bolo zranenie ťažké a toto ohrozovalo aj život poškodeného
a keby sa liečenie včas nezačalo, mohlo spôsobiť aj smrť poškodeného. B., ktoré poškodenému z toho
úrazu prislúcha je XXX bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí X.XXX bodov, k sťaženiu spoločenského
uplatnenia sa nemohol vyjadriť, pretože sa to dá až rok po úraze.
Na otázku obhajcu, či poškodený bol schopný samostatnej chôdze po incidente, znalec uviedol, že
určitú vzdialenosť on mohol aj keď zakrvavený prejsť, pretože pri zakrvácaní do mozgu môže byť
poškodený okamžite v bezvedomý, ale krvácanie do mozgu sa môže vyvíjať aj postupne.
X. na HP navrhol pred vypočutím znalca z odboru zdravotníctva, aby znalec vyšetril poškodeného H. P.
a na základe vyšetrenia doplnil znalecký posudok v oblasti následkov zdravotného stavu a teda zranení,
ktoré mu boli poškodené.
K. návrh súd zamietol jednak z dôvodu, že poškodený v prípravnom konaní škodu riadne neuplatnil,
teda by bolo nad rámec vykonávať doplnok znaleckého posudku, bolo by to aj z časového hľadiska
nad rámec, ďalej takisto z dôvodu, že dvaja skôr odsúdení K. X. a J. F. už boli v tejto veci právoplatne
odsúdení v rámci dohody o vine a treste a boli v tom istom postavení ako súčasní obžalovaní. I. aj z
dôvodu, že tento dôkaz by nemenil právnu kvalifikáciu skutku ako takého.

I. X.. L. O. z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychológia, ktorá vypracovala znalecký posudok na
svedka F. X., na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku č.
XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vyšetrila svedka F. X. a zistila , že u menovaného ide o nevyrovnanú
osobnosť, neurolabilnú, intelektovo subnormnú v dôsledku ľahkej mozgovej dispozície, táto sa prejavuje
nielen zníženými funkciami, ako je intelekt, pamäť a pozornosť, ale aj osobnostnými charakteristikami,
ako je ľaká ovplyvniteľnosť, nesamostatnosť, snaha získať ocenenie od druhých. Z. zistený sklon
lživo skresľovať skutočnosti, ale čo sa týka funkcie pamäti, táto je nepresná, nespoľahlivá. Čo sa
týka časových úsekov, alebo orientácie a tiež detailov bol zistený sklon k domýšľaniu skutočnosti,
ktoré prežil či už vo všeobecnosti alebo v rámci posudzovaného skutku. Na základe uvedeného je
všeobecná aj technická jeho vierohodnosť jeho výpovede znížená a nie vo všetkých detailoch pre

účely trestného konania z psychologického hľadiska. Z. pamäte je aj krátkodobá aj dlhodobá, menšie
množstvo pamäťových stôp mu ostáva po prežitých udalostiach. F. urobiť záver, že v detailoch pri
opisovaní určitej udalosti nerozlišuje medzitým, čo sám vnímal, prežil, resp., informácie, ktoré dostal
sprostredkovane od iného, hovoríme o detailoch opisovanej udalosti. v tom globále nie je vymyslené
to, čo povedal, len v tých detailoch môžu byť odlišnosti. Na otázku obhajcu „môžeme teda pochopiť, že
v globále došlo k bitke a detaily už presne tej postupnej bitky sa odlišujú?“, odpovedala „ tie detaily tej
bitky tých osôb pravdepodobne nie sú spoľahlivé u neho“.

Q. P. Z. v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v decembri roku XXXX pracoval na linke č.XX ako
vodič F., konkrétne dňa XX.XX:XXXX začal pracovať o XX.XX hod. na nástupe W.. Z. si, aby na hornom
B. na konečnej videl nejakých opitých ľudí, ktorí chceli ísť do mesta, nevedel uviesť koľko bolo hodín,
nakoľko bola už tma, keď čakal na končenej autobusu na O. B., vtedy si všimol, že sa na zastávke
objavili policajti, ktorí sa ho pýtali, či si nevšimol niečo podozrivé. A takisto sa pýtali, či pán, ktorý sedí
na zastávke prišiel s ním. H., že áno. Z. iné podstatné k veci neuviedol a na otázky vyšetrovateľa resp.
obhajoby nevedel odpovedať.
Q. E. U. v prípravnom konaní uviedol, že konkrétne dňa XX.XX.XXXX ako vodič F. linky č. XX začínal
na ul. V. o XX.XX hod. V čase o XX.XX hod. a o XX.XX hod. bol na končenej na O. B., keď videl z lesa
vychádzať skupinku asi X-X chlapov, ale nevedel uviesť, či to bolo XX.XX alebo XX.XX hod. X. si, že
jeden z nich spadol a váľal sa po zemi, do autobusu však títo chlapi nenastúpili. F. príchod na O. B.
mal o XX.XX hod., vtedy dvaja chatári vo veku XX rokov pristúpili k bedni na odpadky, nakoľko jedna z
týchto bední bola vyvrátená a vtedy zbadal, ako pri kontajneri kľačí nejaký muž a pravdepodobne sa
s ním rozprávali, následne ho zdvihli. V. z vozidla a sledoval to a potom jeden z tých starších mužov
pristúpil k nemu a povedal mu, aby volal políciu. I. na dispečink a následne už pristavil autobus na
odchod. A. otáčal autobusom, bola už tma, ale mal zapálené svetlá a vtedy videl, že ten muž sedí a má
na ruke krv a nevedel uviesť, či mu videl aj do tváre. pri kontajneri nevidel skupinku X-X chlapov, videl
len, ako skupinka vychádzala z lesa a nič viac, ako to uviedol na začiatku. Z., si, či vtedy keď tá skupinka
vychádzala z lesa, bol už kontajner prevrátený. I. nevedel uviesť na otázku obhajcu, či ten muž, ktorý
vychádzal z lesa a spadol a váľal sa po zemi, bol ten istý muž z kontajnera.

Na hlavnom pojednávaní so súhlasom procesných strán boli prečítané aj závery znaleckého posudku
A. PZ A., odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, z ktorého vyplávajú závery
konkrétne na č.l. XX tohto znaleckého posudku, že L. profil ľudskej krvi zaistenej z predmetov číslo
XX,XX,XX,XX,XX,XX a XX - X vatových tyčiniek bol vložený do národnej databázy a porovnaný v
indexoch L. profilov stôp, zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne
odsúdených osôb. X. bola zistená zhoda s L. profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru, označenej
„D. G., nar. ...“. L. analýzou bolo dokázané, že pôvodcom vyššie uvedenej krvi bola osoba, od ktorej
bol odobratý porovnávací materiál a teda D. G.. I. záverom bolo konštatované, že boli vylúčené zhody
nájdených vzoriek s odobratými vzorkami bukálnych výterov od svedkov F. X., P. X., V. X., preto sú
jednoznačne vylúčení ako pôvodcovia týchto krvných stôp.

Zo znaleckého posudku A. PZ - odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie na čl.
XXX-XXX je zrejmé, že na predloženom predmete číslo X bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, kde
L. analýzou bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, pochádzajúceho najmenej od
dvoch rôznych osôb, pričom prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby zistená nebola. L. profil
stopy označenej ako predmet číslo X je kombinácia L. profilov porovnávacích vzoriek bukálnych výterov
označených H. P. a E. X.. I. možno konštatovať, že nie je možné vylúčiť osoby, od ktorých bol odobratý
porovnávací materiál označený ako H. P. a E. X. ako pôvodcov uvedenej zmiešanej stopy, označenej
ako predmet číslo 6. H. nie je možné vylúčiť osoby H. P. a D. G. ako pôvodcov uvedených X zmiešaných
stôp zaistených z predmetov č. 3, XX, XX a XX.
Zo znaleckých posudkov na vyšetrenie duševných stavov obžalovaných vyplýva, že obidvaja obžalovaní
netrpia a ani v čase spáchania trestného činu netrpeli na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu. I. u
obžalovaného G. zistili nevyrovnanú osobnosť s asociálnymi rysmi a syndróm závislosti od alkoholu,
ktorý zistili aj u obžalovaného E. X.. Q. rozpoznať protiprávnosť svojho konania bola u obžalovaných v
čase spáchania trestného činu zmenšená len pod vplyvom alkoholu, schopnosť obžalovaných ovládať
svoje konanie bola v čase spáchania trestného činu takisto zmenšená len pod vplyvom alkoholu.
X. spoločnosť nie sú nebezpečný, pod vplyvom alkoholu sa môžu dopúšťať trestnej činnosti. U
obžalovaného E. X. znalci zistili tretie štádiu rozvoja alkoholizmu, pričom nezistili závislosť od iných
psychotropných látok a preto mu odporúčajú ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou formou,

s ktorou obžalovaný vyslovil súhlas. patologickú opilosť u obžalovaných nezistili a ani iné skutočnosti
nezistili.

V. ku skutočnosti, že výpoveď dá sa povedať priameho svedka F. X. bola v podstate spochybnená jednak
obžalovaným D. G. a obhajobou ako takou, ale aj znalkyňou F.. L. O., senát H. súdu A. I pristúpil na
návrh procesných strán k vyšetrovaciemu pokusu, ktorý vykonal v identický čas, ako sa stal skutok
presne X roky po spáchaní skutku, teda XX.XX.XXXX v identickej hodine a za takmer identického
počasia a poveternostných podmienok, nakoľko v spise sa nachádza správa hydrometeorologického
ústavu, zodpovedajúca skutočnosti, aké bolo počasie v deň spáchania skutku. V. pokus mal slúžiť k
prevereniu základnej skutočnosti a síce, či z okna predmetnej chaty je možné vidieť, ako to opisuje
svedok F. X. na miesto spáchania skutku, čo celé popiera D. G.. V. pokus bol robený postupne po
jednotlivých vzdialenostiach a teda takým spôsobom, že od miesta, kde mal byť poškodený napadnutý,
konkrétne čistinka pred lesom sa následne po určitých metroch vykonávali „nezozumované“ fotografie,
teda by to bolo identické z pohľadu bežného človeka. K vyšetrovaciemu pokusu ako súčasť je priložená
fotodokumentácia, z ktorej podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že svedok F. X. nemohol opisované
udalosti zo svojej výpovede vidieť a preto je možné konštatovať a prikloniť sa k názoru znalkyne F.. L. O.,
že ide o osobu, ktorá v detailoch prežité udalosti nevie správne reprodukovať. Z uvedeného okna totiž
vôbec nebolo vidno ani len čistinku, nie to ešte to, aby svedok F. X. videl, kto konkrétne poškodeného
udieral a kopal.

V prípravnom konaní boli vykonané aj konfrontácie :
- medzi obžalovaným D. G. a v tom čase obvineným K. X., pričom obžalovaný D. G. v rámci tejto
konfrontácie podrobne opísal okrem iného aj to, že ako náhle K. X. udrel P. päsťou do tváre a ďalej ho
udieral päsťami do tváre, keď ležal na zemi, sa k nemu pridali F. a obžalovaný E. X., kopali ho nohami do
celého tela, teda aj do hlavy a následne po istej pauze ho bili ďalej, na čo G. kričal, aby ho už nechali,
že na zemi je už veľa krvi a následne ho vytiahli vonku pred chatku, kde ho ešte zopár krát kopli a to E.
X. a F.. Na to vtedy obvinený K. X. reagoval súhlasom na výpoveď G., len si nebol istý, či tam bol aj E. X.
- medzi obžalovaným D. G. a obžalovaným E. X., kde obžalovaný D. G. opätovne opísal situáciu ako v
rámci konfrontácie s K. X., na čo obžalovaný E. X. reagoval, že to čo sa stalo na chatke, to si nepamätá,
takže to nemôže potvrdiť, a ani vyvrátiť, pamätá si iba na to, ako od začiatku lesa brali poškodeného a
niesli k zastávke F.. I. obžalovaný G. v rámci tejto konfrontácie uviedol, že keď išiel za šoférom autobusu
už na zastávke F., tak začul, ako niekto buď obžalovaný E. X., alebo svedok F. povedali „ta ho hoďme do
debni“ a kým prišiel k ním, tak poškodený už v tej debni aj bol. V. už len ako obžalovaný E. X., pritiahol
príklop, buchol po ňom a niečo zakričal v tom zmysle „V....“ T. k tomuto sa obžalovaný E. X. nevedel
vyjadriť, nakoľko si na to nepamätal.
- medzi obžalovaným D. G. a vtedy obvineným J. F., kde obžalovaný D. G. uviedol, že F. P. kopol ale
nie až tak intenzívne, ako vo vnútri chaty, keď ho kopali, následne ho niesol z E. X. a F. na zastávku
F.. ďalej obžalovaný G. vyrozprával podrobne, ako v predchádzajúcej konfrontácie skutočnosti ohľadom
zavretia poškodeného do debni, na čo F. reagoval, že na všetko si nespomína, ale spomenul si niečo
také o debni, ale nevedel uviesť, kto to povedal, nepamätal si aby to povedal on
- medzi obžalovaným D. G. a svedkom F. X., kde svedok F. X. ako aj obžalovaný D. G. zotrvali na svojich
výpovediach
- medzi svedkami V. a F. X., kde svedok F. X. uviedol práve rozporne oproti konfrontácií z hlavného
pojednávania so svojim otcom, že on pozeral z okna chatky len raz a to s otcom a bez otca sa tam
nepozeral, ale na hlavnom pojednávaní uviedol opak, že on pozeral dlhšie cez okno a mohlo byť, že
práve vtedy videl okrem iného, aj ako obžalovaný G. bije poškodeného. K. skutočnosť z prípravného
konania potvrdil aj V. X., teda že F. X. pozeral len raz cez okno spoločne s ním. V rámci tejto konfrontácie
V. X. ešte potvrdil, že počul spoločne so synom F. a svedkyňou I. X., ako sa obžalovaný s F. a K. X.
rozprávajú, že poškodeného zbili a hodili do kontajnera, nevedel však uviesť, kto čo rozprával, pretože
nebol v tej miestnosti. J. medzi svedkami sú aj v tom, že F. X. uvádzal, že poškodený ležal pri strome
po svojom odchode z chatky a aj sedel, keď on s otcom prechádzal na zastávku F., čo poprel V. X. a
uviedol, že on ho videl sedieť na chodníku ale až po XX.XX hod, keď sa vracali späť na chatu. Z. toto
tvrdenie otca V. potvrdil aj jeho syn F. X.. H. svedkovia v rámci konfrontácie nevedeli dolíšiť okamih, kedy
sa pozerali cez okno spoločne a kedy samostatne a na otázku čo videli cez okno, už len odpovedali,
len ako tie osoby išli preč.

Aj po tejto konfrontácií sa súd utvrdil v skutočnostiach, ktoré vyvodil znalecký posudok F.. L. O..

Z listinných dôkazov ďalej vyplýva : s fotodokumentácie na č.l. XXX-XXX miesto spáchania skutku ,
t.z. fotografie chaty a okolia až po zastávku F.. Zo zápisnice o prehliadke tela a fotodokumentácie na
CD nosiči vyplývajú pohľady na obžalovaného E. X. , na jeho vetrovku s červenými fľakmi, ktoré boli
zaistené ako stopy č.l. X-X - biologické stopy ( stery ), ako aj pohľad na telo obžalovaného, jeho jazvu
na krku, tetovanie.
Zo zápisnice o prehliadky tela obžalovaného D. G. + fotodokumentácie, takisto vyplývajú z
fotodokumentácie prostredníka na pravej ruke, takisto krvné stopy na jeho oblečení, zaistené ako
biologické stopy pod číslom X-X.
Zo zápisnice o H. a fotodokumentácie s videom na L. nosiči je zrejmé miesto spáchania skutku.
Zo správy Q. hydrometeorologického ústavu je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX vyšlo slnku X:XX, zapadalo
XX:XX hod., v čase spáchania skutku okolo XX:XX hod. bola teplota vzduchu X,X stupňa celzia,
maximálne X,X.
Z lekárskych potvrdení na č.l. XXX-XXX vyplývajú prvotné nálezy poškodeného H. P..
Zo zápisov o dychových skúškach vyplýva, že obžalovaný D. G. mal v čase merania, t.j. XX.XX.XXXX
o XX.XXhod. X,XX ml/l alkoholu v dychu a obžalovaný E. X. v čase XX.XX hod. toho istého dňa X,XX
ml/l alkoholu v dychu.
Z obdobných zápisov o dychovej skúške svedkov vyplýva, že ani V. X., ani F. X. nemali dňa XX.XX.XXXX
v čase okolo XX.XX hod. požitý alkohol.
Zo správy KR PZ A. - operačný odbor + CD nosič je zrejmá doslovná komunikácia na tiesňovú linku
XXX zo dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX:XX hod. z telefónneho čísla XXX/XXX XX XX.
Z listinných dôkazov na č.l. XXX-XXX je z L. zaslaný cestovný poriadok linky č.XX, ktorá má končenú
zastávku na O. B..

Zo správ a charakteristík na obžalovaných z Y. a Y. A. vyplýva, že obžalovaný D. G. v Y. príkazy plnil,
nedovolenej činnosti sa nedopustil, režim ústavu dodržiaval. I. nezhody so spolu umiestneným v cele
sa nevyskytli. E. X. mal podobnú charakteristiku.

Z odpisov z registra trestov vyplýva , že obžalovaný E. X. bol doposiaľ X krát súdne trestaný po skutku,
ktorý sa prejednáva bol odsúdený OS A. I, trestným rozkazom sp. zn. XT X/XX zo dňa XX.X.XXXX,
právoplatného dňa XX.XX.XXXX pre prečin krádeže podľa § X12 ods.2 písm.f/, ods.3 písm. b/ Tr. zák.
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, z ktorého bol podmienečne prepustený
po sp. zn. X Pp XX/XX so zvyškom trestu X mesiace, XX dní a následne rozsudkom OS A. II, sp. zn. 5T
XXX/XX zo dňa X.X.XXXX,právoplatného dňa XX.X.XXXX za zločin úverového podvodu podľa § 222
ods.1, ods.X písm. a/ Tr. zákona, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na X roky
so skúšobnou dobou X rokov s probačným dohľadom.
H. D. G. bol doposiaľ X krát súdom trestaný, naposledy rozsudkom OS A. I, sp. zn. 7T XX/XX zo
dňa X.X.XXXX, právoplatného toho istého dňa pre prečin krádeže podľa § 2X2 /X,Xb/ Tr. zákona k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 1 rok a X mesiacov v Y. na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený OS A. I dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. XPp
XX/XX so zvyškom trestu X mesiacov, XX dní.

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX K. poriadku, súd dospel k záveru
o vine obžalovaného E. X..

H. E. X. je z prejednávanej trestnej činnosti usvedčovaný viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi
a to hlavne výsluchmi spoluobžalovaného D. G. z prípravného konania, kde medzi iným uviedol, že
videl, ako poškodeného E. X. raz udrel päsťou a to konkrétne vonku mimo objekt chaty. H. G. tieto svoje
tvrdenia potvrdil aj v rámci konfrontácií s vtedy obvineným K. X. na č.l. XXX, ako aj s obvineným E. X. na
č.l. XXX. H. skôr odsúdení v danej veci a to K. X. / brat obžalovaného E./ ako aj J. F. takisto usvedčujú
obžalovaného E. X. z trestnej činnosti, keď na hlavnom pojednávaní boli vypočutí už v pozícií svedkov
a odvolávajú sa na výpovede z hlavného pojednávania zo dňa X.X.XXXX, aj keď brat obžalovaného
K. X. sa na hlavnom pojednávaní snaží vyviniť účelovo svojho brata z trestnej činnosti, keď uvádza,
že nevie o tom, aby jeho brat poškodeného napádal. V neposlednom rade aj samotný obžalovaný E.
X. sa stavia k veci ako ku skutočnosti, ktorú si vôbec nepamätá a ako človek, ktorý si spomína len
na útržky, že pravdepodobne aj on sám udrel poškodeného, avšak nevie akou intenzitou, koľkokrát. K

viacerým dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní sa práve pretože mal požité veľké množstvo
alkoholických nápojov nevedel vyjadriť.
H. žiadal doplniť dokazovanie buď odborným vyjadrením, alebo znaleckým posudkom o skutočnosť, či
obžalovaný E. X. práve po požití takého množstva alkoholických nápojov bol vôbec schopný napadnúť,
udierať, kopať poškodeného a vôbec stáť na nohách. Q. tento dôkaz zamietol z dôvodu, že je všeobecne
známe, že množstvo alkoholu v tele človeka pôsobí na každého človeka individuálne, preto by bolo asi
zavádzajúce istý konkrétny záver, nakoľko alkohol môže pôsobiť na jedného človeka viac ako na iného v
závislosti od stavby tela, psychickej pohody, váhy človeka, množstva alkoholu a podobne. H. iného súd
poznamenáva, že obžalovaný E. X., po dokonaní trestného činu bol schopný niekoľko XXX metrov ísť po
vlastných nohách a podopierať poškodeného smerom na zastávku F., čo je (cca XXX-XXX metrov), bol
schopný s poškodeným manipulovať, s najväčšou pravdepodobnosťou bol to práve on, čo dosvedčujú
aj krvné stopy, že minimálne skôr odsúdenému F. pomáhal poškodeného vložiť do smetnej debni, čiže
keď bol schopný takýchto úkonov, je možné vyhodnotiť, že bol pri sile a preto bol schopný vykonania
skutku ako takého v spolupáchateľstve.
Z. obžalovaného E. X. usvedčuje aj svedkyňa I. X., ktorá v podstate vypovedala len v tom zmysle, že
počula, ako sa medzi sebou všetci štyria rozprávajú, ako poškodeného bili.

Na základe vyššie uvedeného súd o vine obžalovaného E. X. nemal žiadne pochybnosti. X. názoru súdu
obžalovaný E. X. sa dopustil skutku presne tak, ako je mu to kladené za vinu v obžalobe, pol stránke
objektívnej v tom, že spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a po stránke
subjektívnej v tom, že sa tohto skutku dopustil v priamom úmysle v zmysle § 15 písm.a/ Tr. zákona.
U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť , práve naopak, ukladal mu trest súhrnný,
preto rozhodoval o viacerých trestných činoch, čo je priťažujúcou okolnosťou a takisto priťažujúcou
okolnosťou je to, že bol v minulosti súdom trestaný.
Na základe vyššie uvedeného súd musel ukladať u obžalovaného E. X. trest odňatia slobody v zvýšenej
spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a teda od X rokov smerom nahor v zmysle § 38
ods.X Tr. zákona, preto v rámci tejto zásady mu uložil trest odňatia slobody na samej spodnej takto
zvýšenej hranici trestného zákona a to vo výmere X rokov.
K. trest súd považuje za primeraný vzhľadom k následkom, ktoré utrpel poškodený a k jeho zraneniam,
pričom tieto následky mohli mať podľa názoru znalca aj oveľa horší dopad, ak by poškodený nebol
akútne prevezený k lekárskym ošetreniam. K. je spravodlivý tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie. X. násilnej trestnej činnosti časti pod vplyvom alkoholických nápojov, stratiac zábrany
vykonávajú činnosť, na ktorú si neskôr nespomínajú, čo však samo o sebe nezbavuje týchto páchateľov
trestnej zodpovednosti, to je aj prípad obžalovaného E. X.. P. pitie alkoholu bolo vyhodnotené znalcami
ako závislé s odporúčaním protialkoholicky sa liečiť, preto súd okrem trestu odňatia slobody uložil
obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Čo sa týka obžalovaného G., podľa názoru súdu neexistuje jeden jediný priamy dôkaz, ktorý by
usvedčoval obžalovaného, že sa spolu podieľal na páchaní danej trestnej činnosti. Q. už vyššie rozobral
výpoveď svedka F. X. v spojitosti s jeho znaleckým vyšetrením - jeho osoby a takisto v spojitosti s
vykonaným vyšetrovacím pokusom, preto je nutné konštatovať, že jeho výpoveď nie je možné brať ako
dôveryhodnú a už vôbec nemôže byť tento dôkaz považovaný za dôkaz pravý, svedčiaci v neprospech
obžalovaného G..
Dá sa povedať, že z trestnej činnosti ho nepriamo usvedčuje svedkyňa I. X., ktorá v prípravnom konaní
mala uviesť, že počula z rozhovoru obžalovaných ako aj skôr odsúdených niečo v tom zmysle, že aj D.
G. si chce kopnúť. V neprospech obžalovaného G. sú aj krvné stopy v zmysle znaleckých posudkov,
pričom však je potvrdené, že obžalovaný G., deň, resp. dva dni predtým mal tržnú ranu väčšieho rozsahu
na svojej ruke, pretože údajne mal búchať pod vplyvom alkoholu rukou do steny.
V prospech obžalovaného G. svedčí veľké množstvo dôkazov a to výpoveď K. X., ktorý vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že nevie, či obžalovaný G. bil poškodeného, resp. či iba stál vo
dverách. C. trestnú činnosť poprel a od začiatku popieral aj samotný G..
H. E. X. uviedol, že poškodeného bili všetci, ale či aj G., na to sa nepamätá, pričom pri ďalšej výpovedi
dňa X.X.XXXX uviedol, že s určitosťou vie povedať, či G. poškodeného neudrel. K. tvrdenia boli
potvrdené aj v rámci vykonaných konfrontácií, kde aj skôr odsúdený F. uviedol, že si nespomína, že by
G. bil poškodeného, dokonca že mal reagovať slovami „čo ste mu to spravili“.
Q. V. X. v prípravnom konaní údajne počul, ako G. kričí „zavolám políciu“.

Q. odsúdený K. X. ako aj F. na hlavnom pojednávaní už v pozícií svedkov znovu potvrdili, že
poškodeného bili všetci okrem G. a dokonca K. X. uviedol, že prestali biť poškodeného, keď G. mal
povedať, „čo ste mu to urobili“.

Na základe týchto dôkazov súd vyhodnotil, že nie je možné u obžalovaného G. uznať vinu, nakoľko
minimálne sú v danej veci pochybnosti a preto v zásade in dubio pro reo súd obžalovaného G. spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil. D. samotné tvrdenie - ako nepriameho svedka I. X., resp. nájdené
krvné stopy nemôžu postačovať na uznanie viny, práve naopak v spisovom materiály sa nachádza
dostatočne množstvo priamych a nepriamych zákonne vykonaných dôkazov, ktoré súd vyššie popísal
o nevine obžalovaného G..

V. ku skutočnosti, že poškodený v prípravnom konaní svoj nárok na náhradu škody nevyčíslil, resp.
neuplatnil v zmysle trestného zákona a trestného poriadku, súd o nároku poškodeného rozhodol tak, že
ho odkázal s jeho nárokom na občiansko - súdne konanie.

To boli dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.