Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/360/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201123
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: DOCUGROUP Slovakia, s.r.o.,
Komárňanská cesta 13, Nové Zámky, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Lamačkom ml.,
Hlavné nám. 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, T. Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. septembra 2013 č.
1100304/1/403889/2013 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 26. 09. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.

09. 2013 č. 1100304/1/410394/2013, č. 1100304/1/409665/2013, č. 1100304/1/403889/2013, č.
1100304/1/410378/2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že týmito rozhodnutiami
žalovaný potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 05. 2013, ktorými bola žalobcovi
dorubená daň z pridanej hodnoty za I., III. a IV. štvrťrok roku 2008 v sume po 6.622,18 eur, ako i
daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.246,36 eur. Zdôraznil, že
nesúhlasí so závermi, ktoré vyplývajú z týchto rozhodnutí, nakoľko správca dane neúplne a nesprávne
zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného stavu veci dospel k nesprávnym právnym záverom.

Základným nedostatkom v činnosti správcu dane pri vykonanej daňovej kontrole bola tá skutočnosť,
že nevypočul ako svedka Ing. Petra Němca, ktorý by sa vedel k veci relevantne vyjadriť, nakoľko ako
účtovník u obchodného partnera žalobcu sa osobne zúčastňoval na kreovaní a realizácii obchodno-
záväzkového vzťahu, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Aktívne vystupoval vo vzťahu k žalobcovi i
pred začatím výberového konania a v jeho priebehu, o čom svedčí i mailová správa zo dňa 21. 11. 2007,
ktorú žalovaný spochybnil a ktorú zaslal Ing. Petr Němec konateľovi žalobcu ako reakciu na prihlásenie
sa do výberového konania a v ktorej navrhol osobné stretnutie za účelom prediskutovania podmienok

spolupráce. Správca dane taktiež nezohľadnil tú skutočnosť, že v čase rokovaní medzi žalobcom a
konateľom obchodnej spoločnosti FEPO, s.r.o. táto spoločnosť nebola problémovým subjektom a žiadny
právny predpis žalobcovi neukladal povinnosť preverovať si status obchodného partnera, resp. jeho
dôveryhodnosť.

V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že obchodná spoločnosť DELVITA a.s. z titulu zrealizovaných
služieb zo strany žalobcu týkajúcich sa archivácie spisov na niekoľko rokov, platila celú peňažnú čiastku
vopred, a to práve v zdaňovacom období roku 2008, nakoľko to bolo takto dohodnuté a následne
aj realizované. Celkovú odmenu za služby nemožno považovať len za tržbu - výnos v zdaňovacom

období roku 2008, ale tieto výnosy sa rozpočítavajú na viacero období podľa interného postupu - t.j. zúčtovanie sa vykoná na účet výnosov budúcich období. U žalobcu sa uplatňuje vo všeobecnosti
zásada zakotvená v internej smernici, že zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v tom období,
s ktorým výnosy vecne súvisia. Podkladom pre zúčtovanie je rozpis množstva uložených registratúrnych

záznamov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Takto bolo postupované i pri výpočte zúčtovania
výnosov budúcich období pri obchodnej spoločnosti DELVITA a.s. aj za zdaňovacie obdobie roku 2008,
pričom vo výnosoch, resp. v tržbách sa zohľadnila tá skutočnosť, že žalobca mal v zdaňovacom období
roku 2008 náklad, ktorý sa týkal sprostredkovania a z toho dôvodu tržby žalobcu v zdaňovacom období
roku 2008 boli o celkovú sumu nákladov, ktoré sa týkali sprostredkovania, t. j. o sumu 4.170.840,- Sk

(138.446,52 eur) vyššie.

Dokazovanie, ktoré vykonal správca dane cez medzinárodnú pomoc v podobe výsluchu štatutárnych
zástupcov obchodnej spoločnosti DELVITA a.s., resp. iných spoločností, bolo zbytočné, pretože pri
reálnom obchode za takto veľké nadnárodné spoločnosti nekonajú pri obchodných rokovaniach ich
štatutárni zástupcovia, ale fyzické osoby k tomu poverené a splnomocnené a štatutárni zástupcovia
dostávajú na podpis už finálnu verziu zmluvy, ktorú signujú. Správca dane považoval za primárnu

povinnosť žalobcu predkladať dôkazy a navrhovať ich vykonanie, ale žalobcom navrhovaný dôkaz v
podobe výsluchu Ing. Petra Němca nevykonal, pričom žalovaný tento postup považoval za zákonný.
Štatutárni zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. sa dozvedeli o spracovaní dokladov aj pre spoločnosť
DELVITA SK s.r.o. z listu vtedajšieho konateľa žalobcu, ktorým sa žalobca prihlásil do výberového
konania. Žalobca zdôraznil, že konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík oznámil konateľovi

žalobcu, že obchodná spoločnosť DELVITA a.s. hľadá subjekt, ktorý by usporiadal, archivoval spisy a
odkázal ho na Ing. Petra Němca, ktorému žalobca dňa 20. 11. 2007 adresoval list prevzatý spoločnosťou
DELVITAa.s.dňa21.11.2007,ktorýtotopotvrdzujeajednásaovýznamnýlistinnýdôkazdokumentujúci
genézu predmetného sprostredkovania a realizáciu celej služby od jej začiatku. Správca dane taktiež
neakceptoval v priebehu daňovej kontroly žalobcom predložené iné listinné dôkazy, napríklad výpisy z

bankových účtov, pokladničné doklady a podobne. Žalobca bol toho názoru že splnil všetky zákonné
povinnosti z hľadiska daňového zaťaženia pre daň z pridanej hodnoty a pre daň z príjmov a svoje
oprávnené nároky sa snažil preukázať svedeckou výpoveďou Ing. Petra Němca, čo však nebolo
umožnené. Bol toho názoru, že správca dane sa neriadil základnými zásadami daňového konania,
ktoré sú zakotvené v ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nevykonal všetky aj žalobcom
navrhnuté dôkazy a tie, ktoré vykonal, hodnotil jednostranne, bez prihliadnutia na okolnosti svedčiace v
prospech žalobcu a v dôsledku toho vznikla nezákonnosť v jeho postupe, teda i nezákonnosť všetkých
prvostupňových meritórnych rozhodnutí, ako aj ich zmätočnosť a žalovaný vlastne iba prevzal skutkové
a právne závery správcu dane. Žalobca vytkol žalovanému i to, že ako nezákonný neposúdil postup

správcu dane pri výsluchu svedkov, ktorý bol vykonaný tak, že svedkovia nemali možnosť najprv súvisle
vypovedať o im známych okolnostiach, čo je zrejmé z konštrukcií a zo znenia zápisníc o výsluchu
svedkov. Dokonca prvostupňový daňový orgán kládol svedkom otázku, či vedia svoje tvrdenia doložiť,
čo je absurdné, pretože svedok má vypovedať a nie dokazovať niečo listinnými dôkazmi. Žalobca taktiež
uviedol, že sa informoval u správcu dane, aké vážne pochybenia zistil, keď rozširuje daňovú kontrolu na

ďalšie zdaňovacie obdobie, ale správca dane nato nereagoval, čo žalovaný neposúdil a nevyhodnotil,
pričom už z tohto je zrejmá účelovosť postupu správcu dane.

Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej pod sp. zn. 11S/353/2013 navrhol preskúmať
a zrušiť štyri rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, súd zapísal preskúmanie jednotlivých
rozhodnutí žalovaného pod samostatné spisové značky (11S/359/2013, 11S/360/2013 a 11S/361/2013),

pod ktorými sa na tunajšom súde vedú samostatné konania, pričom predmetom konania vedeného pod
sp. zn. 11S/360/2013 je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, ktoré sa týka dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 01. 2014 k žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008, pričom zistil, že

žalobca si vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za kontrolované zdaňovacie
obdobie (t. j. rok 2008) súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 10.024.107,-
Sk, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 9.724.612,- Sk, hospodársky
výsledok pred zdanením v sume 299.495,- Sk a základ dane v sume 0,- Sk. Do nákladov si žalobcazaúčtovalifaktúryč.20080201zodňa08.02.2008-základdane1.050.000,-Sk,č.20080701zodňa15.
07.2008-základdane1.050.000,-Sk,č.20081001zodňa10.10.2008-základdane1.050.000,-Skač.
2008-0029 zo dňa 30. 11. 2008 - základ dane 1.020.840,- Sk, ktoré boli vystavené spoločnosťou FEPO,

s.r.o., ako dodávateľom, pričom predmetom fakturácie bol spracovateľský poplatok na základe zmluvy o
spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, uzavretej medzi žalobcom ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o.
ako obstarávateľom. Následne správca dane po vykonanom dokazovaní vypracoval protokol o výsledku
zistenia z daňovej kontroly zo dňa 03. 04. 2013 a dňa 29. 05. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.246,36 eur.

Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby bola u žalobcu vykonaná na základe oznámenia o
výkone daňovej kontroly zo dňa 13. 08. 2012, ktorá bola u žalobcu začatá dňa 25. 09. 2012. Správca
dane pri kontrole tejto dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 vychádzal zo zistení správcu dane z
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ktorá bola začatá
dňa 02. 09. 2009 a z ktorej bol spísaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 01.
2011, nakoľko zistenia správcu dane vyplývajúce z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku

2009 mali priamy súvis s kontrolovaným daňovým obdobím. Žalovaný v podanom vyjadrení popísal
priebeh vykonanej daňovej kontroly a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe.
Uviedol, že mailovú správu od Ing. Petra Němca, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 21. 11.
2007 ako reakcia na prihlásenie sa do výberového konania a v ktorej Ing. Petr Němec oznámil žalobcovi,
že ho zaradí do výberového konania a vzhľadom na to, že ich spolupráca na Slovensku prebiehala

na dobrej úrovni, by uvítal prediskutovanie predstáv o riešení. Žalovaný túto správu nepovažoval za
dôkaz, na základe ktorého by bolo potrebné zabezpečiť svedeckú výpoveď Ing. Němca i vzhľadom na
tú skutočnosť, že zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o. Ing. E. U. a Ing. E. U. vo
svojich svedeckých výpovediach uviedli, že zmluvy so žalobcom boli uzavreté na základe spolupráce v
predchádzajúcichrokochanienazákladesprostredkovaniatreťouosobou,t.j.obchodnouspoločnosťou

FEPO, s.r.o.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že z hľadiska uplatnenia nároku na uznanie daňových
nákladov na základe listinného dôkazu musí byť nespochybniteľne preukázané, že údaje uvedené v
doklade odrážajú skutočnosť. Vystavené účtované doklady, ktoré obsahujú predpísané náležitosti a
sú zaúčtované, nie sú ešte dôkazom o tom, že nárok na uznanie daňových nákladov bol uplatnený

v súlade so zákonom. Takýmto dôkazom môže byť len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho
plnenia. Štatutárni zástupcovia spoločností DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o. jednoznačne uviedli,
že zmluvy so žalobcom boli uzavreté na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii
spoločnosti DELVITA SK s.r.o., a nie na základe sprostredkovania treťou osobou, z čoho vyplýva,
že disponovali poznatkami o obchodných rokovaniach. Mailová správa zo dňa 21. 11. 2007 podľa

žalovaného nepreukazuje sprostredkovanie predmetnej transakcie spoločnosťou FEPO, s.r.o., ale je
dôkazom o komunikácii medzi žalobcom a Ing. Petrom Němcom, hlavným účtovníkom spoločnosti
DELVITA a.s. O kontakte získanom od Petra Ferenčíka hovoril iba žalobca vo svojej žiadosti o
zaradenie do výberového konania. Daňové orgány nespochybnili vo svojich rozhodnutiach účasť Ing.
Petra Němca pri výberovom konaní na usporiadanie spisov spoločnosti DELVITA a.s., ale podmienky

účasti na vyhlásenom výberovom konaní sú verejne dostupné informácie a výberového konania sa
môžu zúčastniť subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky a podmienky. Správca dane nepovažoval svedeckú
výpoveď Ing. Petra Němca za dôkaz, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok daňovej kontroly a nepovažoval
ju za podstatnú, nakoľko zabezpečil svedecké výpovede štatutárnych zástupcov spoločností DELVITA
a.s. a BILLA spol. s r.o., ktorí priamo uzavreli so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich

s archivovaním účtovných a personálnych spisov. Konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík vo
svojej svedeckej výpovedi nevedel predložiť doklady týkajúce sa spoločnosti, ktorej bol do 23. 05. 2008
konateľom a potom ju zastupoval na základe generálnej plnej moci a ani nepotvrdil, že táto spoločnosť
sprostredkovala obchod medzi žalobcom a spoločnosťou DELVITA a.s.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly nespochybnil spôsob účtovania časového rozlíšenia výnosov,

ani internú smernicu žalobcu, v zmysle ktorej postupoval, ale spochybnil oprávnenosť uplatnenia
daňových nákladov vynaložených za sprostredkovateľskú činnosť, nakoľko žalobca dostatočne
nepreukázal, že sprostredkovateľská činnosť bola reálne vykonaná spoločnosťou FEPO, s.r.o. tak,
ako to deklarovali predložené účtovné doklady. Správca dane teda neuznal náklady vynaložené
na sprostredkovateľskú činnosť z dôvodu ich nepreukázateľnosti. Z doteraz predložených listinných

dokladov zo strany žalobcu, ktoré však neboli ničím preukázané, vyplýva, že konateľ žalobcu požiadalIng. Petra Němca, hlavného účtovníka spoločnosti DELVITA a.s. na základe kontaktu, ktorý mal získať
od Petra Ferenčíka (čo však nie je preukázané) o možnosť zúčastniť sa výberového konania na
usporiadanie spisov spoločnosti DELVITA a.s. listom z 20. 11. 2007, ktorý bol tejto spoločnosti doručený

dňa 21. 11. 2007. Záznamy spísané žalobcom zo stretnutí s Petrom Ferenčíkom, ktoré boli predložené
správcovi dane ako dôkazy o vykonanej sprostredkovateľskej činnosti spoločnosťou FEPO, s.r.o.,
ktorých obsahom je jednostranné konštatovanie žalobcu, že Peter Ferenčík má kontakty na českom
trhu, vie nájsť záujemcov, nie sú relevantným dôkazom preukazujúcim vykonanie sprostredkovateľskej
činnosti. I pokiaľ by Ing. Petr Němec potvrdil, že pozná Petra Ferenčíka, túto skutočnosť nemožno

bez ďalších relevantných dôkazov považovať za preukázanie vykonania sprostredkovateľskej činnosti
spoločnosťou FEPO, s.r.o., ktorej výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou
DELVITA a.s. dňa 06. 03. 2008. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa prihlásil do výberového konania
vypísaného spoločnosťou DELVITA a.s. dňa 20. 11. 2007, teda skôr ako uzavrel so spoločnosťou FEPO,
s.r.o. zmluvu o spolupráci, čo bolo dňa 04. 01. 2008, výsledkom ktorej malo byť podľa vyjadrenia
žalobcu sprostredkovanie uzavretia zmluvy so spoločnosťou DELVITA a.s. Správca dane na základe

medzinárodnej výmeny daňových informácií zistil, že zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťami DELVITA
a.s. a BILLA spol. s r.o. boli uzatvorené na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii
spoločnosti DELVITA SK s.r.o., a nie na základe sprostredkovania treťou osobou. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca v priebehu daňovej kontroly dostatočne nepreukázal svoje tvrdenia a dôvodnosť uplatnenia
daňových výdavkov vynaložených za sprostredkovateľskú činnosť. K spôsobu vykonávaného výsluchu

svedkov žalovaný uviedol, že správca dane kládol svedkom otázky v takom znení a takým spôsobom,
ktorý mu umožňoval získať informácie týkajúce sa sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti FEPO,
s.r.o., pričom žalobca bol o vypočutí svedkov informovaný, výsluchov sa však nezúčastnil a nevyužil
svoje právo klásť svedkom otázky, a preto sú jeho námietky proti postupu správcu dane, resp. proti
formulácii otázok irelevantné. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v úzkej súčinnosti

so žalobcom, dôkazom čoho sú i zápisnice z ústnych pojednávaní, pri ktorých bol žalobca priebežne
oboznamovaný so zistenými skutočnosťami. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby súd
podanú žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal na
pojednávanínapadnutérozhodnutiežalovanéhozodňa06.09.2013,akoajkonanie,ktorépredchádzalo

jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani
zpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacieobdobieroku2008,vktoromuviedolnulovúdaňovúpovinnosť.

V podaní zo dňa 13. 08. 2012 správca dane oznámil žalobcovi vykonanie daňovej kontroly dane z
príjmov právnickej osoby za rok 2008, ktorá sa začne dňa 25. 09. 2012. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa
18. 12. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu, ktorému
bolo oznámené, že správca dane pri výkone predmetnej kontroly vychádza zo svojich zistení z daňovej
kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ktorej výsledkom bol

protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 01. 2011, pričom bol podrobne oboznámený
s dôkazmi (miestne zisťovanie v sídle spoločnosti FEPO, s.r.o., výsluch Petra Ferenčíka, bývalého
konateľa tejto spoločnosti, výsledkami medzinárodnej výmeny daňových informácií z Českej republiky
vo forme výsluchov štatutárnych zástupcov spoločnosti DELVITA a.s., BILLA spol. s r.o., Interprospekt
CZ s.r.o.) vykonanými v priebehu predchádzajúcej daňovej kontroly. Zároveň správca dane žalobcu

vyzval, aby preukázal nárok na uplatnené náklady na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2008 a nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I., III. a IV.
štvrťroku 2008. Následne podal žalobca v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2013,
ku ktorému pripojil zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, uzavretú medzi ním ako záujemcom a
spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom, záznamy konateľa žalobcu zo stretnutí s konateľom

FEPO, s.r.o. Petrom Ferenčíkom, podanie žalobcu zo dňa 20. 11. 2007 pre Ing. Petra Němca - hlavného
účtovníka spoločnosti DELVITA a.s., zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných
a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008, uzavretú medzi objednávateľom služieb - spoločnosťou
DELVITA a.s. a poskytovateľom služieb - žalobcom.V predloženom spise sa nachádza faktúra zo dňa 08. 02. 2008 č. 20080201 vystavená spoločnosťou
FEPO, s.r.o. ako dodávateľom pre odberateľa - žalobcu, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi sumu
1.249.500,- Sk (1.050.000,- Sk + 19% DPH v sume 199.500,- Sk), v ktorej je uvedené, že sa jedná

o fakturáciu na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008 a spracovateľský poplatok v sume
1.050.000,- Sk bez DPH. Ďalšími faktúrami zo dňa 15. 07. 2008 č. 20080701 na sumu 1.050.000,-
Sk, zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 na sumu 1.050.000,- Sk a zo dňa 30. 11. 2008 č. 2008-0029
na sumu 1.020.840,- Sk (vo všetkých prípadoch bez dane z pridanej hodnoty) spoločnosť FEPO, s.r.o.
ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi spracovateľský poplatok na základe zmluvy o

spolupráci zo dňa 04. 01. 2008. V podaní zo dňa 17. 12. 2009 dožiadaný Daňový úrad Dubnica nad
Váhomsprávcovidaneoznámil,žespoločnosťFEPO,s.r.o.bolaregistrovanáakoplatiteľdanezpridanej
hodnoty od 04. 07. 2007 do 30. 11. 2008 a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala
za zdaňovacie obdobie apríl 2008 a k dani z príjmov právnických osôb za rok 2007 s nulovou daňovou
povinnosťou. Dňa 28. 04. 2010 bol prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu v Trenčíne ako
svedok vypočutý Peter Ferenčík, bývalý konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o., ktorý potvrdil, že so žalobcom

spolupracovaliajednalosaosprostredkovanieobchoduspozemkami apredmetomzmluvyospolupráci
zo dňa 04. 01. 2008 bola práca pre spoločnosti (BILLA a KAUFLAND), pričom sa vyhľadávali pre nich
pozemky, robilo sa personálne zabezpečenie a celá činnosť s tým spojená. Obchodných partnerov v
Českej republike získaval osobným kontaktom - návštevou v spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o., Praha
- Ing. W., ktorý mu „dohadzoval“ rôzne subjekty, nakoľko sa zaoberal nákupom a predajom pozemkov.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i formulár „SCAC 2004“ Výmena informácií podľa
článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, z ktorého vyplýva, že správca dane žiadal informácie od
českej daňovej správy týkajúce sa daňového subjektu DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o., pričom
štatutárni zástupcovia týchto spoločností Ing. Miroslav Hanousek a Ing. Martin Holec uviedli, že zmluvy
so spoločnosťou žalobcu boli uzavreté na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii

spoločnosti DELVITA SK s.r.o. a spolupráca na základe týchto zmlúv uzavretých v roku 2008 nebola
sprostredkovaná treťou osobou. Štatutárny zástupca spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o., Praha - Ing. W.
uviedol, že medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou žalobcu nebola žiadna obchodná spolupráca.

Súčasťouadministratívnehospisujeiprotokol zodňa18.01.2011ovýsledkuzisteniazdaňovejkontroly
na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ako i dodatočný platobný výmer zo

dňa 07. 02. 2011, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubený rozdiel dane za
uvedené zdaňovacie obdobie v sume 6.438,28 eur.

Dňa 03. 04. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008
a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I., III. a IV. štvrťroku 2008 a z jeho záverov v časti
týkajúcej sa dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 vyplýva, že správca

dane z nákladov na zabezpečenie a udržanie príjmu vyradil vyššie uvedené štyri faktúry (zo dňa 08.
02. 2008 č. 20080201 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 15. 07. 2008 č. 20080701 na sumu 1.050.000,-
Sk, zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 na sumu 1.050.000,- Sk a zo dňa 30. 11. 2008 č. 2008-0029
na sumu 1.020.840,- Sk) vystavené spoločnosťou FEPO, s.r.o., ako dodávateľom, nakoľko žalobca pri
týchto faktúrach nepreukázal, že skutočne došlo k poskytnutiu sprostredkovania zo strany spoločnosti

FEPO, s.r.o. v prospech žalobcu a takto porušil ust. § 21 ods. 1, zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so
zdaniteľným príjmom, i keď o nich žalobca účtoval a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely, nie
je dostatočne preukázané. Žalobca na základe výzvy správcu dane podal písomné vyjadrenie zo dňa
29. 04. 2013 k protokolu z daňovej kontroly, pričom uviedol, že s jej výsledkami nesúhlasí a správcovi

dane okrem iného vytkol, že nevykonal navrhovaný výsluch Ing. Petra Němca, ktorý sa vie v predmetnej
veci relevantne vyjadriť, čo bolo správcovi dane známe. O jeho účasti na jednaniach svedčí i mailová
správa zo dňa 21. 11. 2007, ktorú poslal konateľovi žalobcu ako reakciu na prihlásenie sa žalobcu do
výberového konania. Ďalšia zápisnica bola spísaná so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 27.
05. 2013, kedy boli prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom ako daňovým subjektom.

Následne správca dane vydal dňa 29. 05. 2013 rozhodnutie č. 9412402/5/2297037/2013, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.246,36
eur (790.698,- Sk). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol,
že správca dane sa neriadil základnými zásadami daňového konania a nevykonal všetky žalobcomnavrhnuté dôkazy, pričom tie, ktoré vykonal, hodnotil jednostranne a bez prihliadnutia na okolnosti
svedčiace v prospech žalobcu, v dôsledku čoho zapríčinil nezákonnosť svojich rozhodnutí.

Nazákladepodanéhoodvolaniaprotivyššieoznačenémurozhodnutiuzazdaňovacieobdobieroku2008

vo veci rozhodoval i žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa 06. 09. 2013, ktorý svojím rozhodnutím č.
1100304/1/403889/2013 napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 05. 2013 potvrdil ako vecne
správne z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o
dodatočnom vyrubení dane z príjmov právnickej osoby ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom
v príslušnom daňovom priznaní za rok 2008 a daňou zistenou správcom dane pri vykonanej daňovej

kontrole na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 a zistiť, či daňové
orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení
záveru, že žalobca si zahrnul do daňových výdavkov i také výdavky (v sume 4.170.840,- Sk bez DPH),
vynaloženie ktorých dostatočne nepreukázal a porušil tak ust. § 2 písm. i/, j/ a ust. § 21 ods. 1 zák. č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2008, v dôsledku čoho

mu namiesto vykázanej nulovej daňovej povinnosti, vznikla v zdaňovacom období roku 2008 daňová
povinnosť v sume 26.246,36 eur.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a

vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil

riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 2, zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12.

2008, na účely tohto zákona sa rozumie

b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,

c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne
používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej

osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10
alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

h)zdaniteľnýmpríjmompríjem,ktorýjepredmetomdaneaniejeoslobodenýoddanepodľatohtozákona
ani medzinárodnej zmluvy,

i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom

období, ak tento zákon neustanovuje inak,

l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,
preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak
výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento

zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových
výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu)
limitujetentozákonvýškoudosiahnutéhopríjmualebovýškoupríjmuzprijatejúhrady,uplatnísavýdavok
(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý
príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a/ až k/).

Medzi účastníkmi súdneho konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanoví zák. č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období, a to, či si

žalobca ako odberateľ dôvodne alebo nedôvodne zahrnul do daňových výdavkov za rok 2008 výdavky
v celkovej sume 4.170.840,- Sk na úhradu štyroch faktúr vystavených v roku 2008 spoločnosťou FEPO,
s.r.o. ako dodávateľom, predmetom ktorých bola fakturácia „spracovateľského poplatku“ na základe
zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008 (pri faktúre č. 20080201 zo dňa 08. 02. 2008), resp. zmluvy o
spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 pri ostatných faktúrach.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového
daňového orgánu - správcu dane vyplýva a sporné nie je, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej
osoby za rok 2008 sa u žalobcu začala 25. 09. 2012. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie roku 2008 boli i faktúry zo dňa 08. 02. 2008 č. 20080201 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 15.
07. 2008 č. 20080701 na sumu 1.050.000,- Sk, zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 na sumu 1.050.000,-

Sk a zo dňa 30. 11. 2008 č. 2008-0029 na sumu 1.020.840,- Sk vystavené spoločnosťou FEPO, s.r.o.ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Týmito faktúrami dodávateľ žalobcovi (odberateľovi)
fakturoval „spracovateľský poplatok“ na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008, resp. zo
dňa 04. 01. 2008, pričom žalobca si výdavky vynaložené na úhradu týchto faktúr uplatnil do daňových

výdavkov za rok 2008. Správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 18. 12. 2012 oznámil konateľovi
žalobcu, že bude vychádzať zo svojich zistení z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ktoré sú uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej
kontrolyzodňa18.01.2011azároveňžalobcuvyzval,abypreukázalnároknauplatnenénákladynadani
z príjmov právnickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2008. Žalobca následne predložil

zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, uzavretú medzi ním ako záujemcom a spoločnosťou FEPO,
s.r.o. ako sprostredkovateľom, predmetom ktorej bola „úprava vzájomných vzťahov, práv, kompetencií a
záväzkov, ktoré vznikajú pri vzájomnej spolupráci medzi záujemcom a sprostredkovateľom pri získavaní
obchodných partnerov využívajúcich správu spisov formou outsourcingu v rámci ČR pre tretiu osobu“.
Povinnosti sprostredkovateľa boli upravené v čl. III. tejto zmluvy tak, že sprostredkovateľ mal okrem
iného v spolupráci so záujemcom realizovať ponukové konania pre tretie osoby v zmysle zmluvy. V

čl. V. zmluvy sa záujemca, teda žalobca zaviazal zabezpečiť finančnú hotovosť - preddavok v sume
1.050.000,- Sk + 19 % DPH do 28. 02. 2008 s tým, že finančné vyrovnanie s úplným vyúčtovaním pripraví
do 31. 08. 2008, pričom výška provízie bude určená dohodou maximálne 20 % podľa výšky kontraktu
a do provízie nebude pripočítaná výška preddavku. Zároveň žalobca predložil i zmluvu o poskytovaní
služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008, uzavretú

medzi spoločnosťou DELVITA a.s. ako objednávateľom a ním ako poskytovateľom služieb tvrdiac, že
táto bola uzavretá ako výsledok sprostredkovateľskej činnosti vykonanej v jeho prospech spoločnosťou
FEPO, s.r.o.

K uzavretiu zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 medzi žalobcom ako záujemcom a spoločnosťou
FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom a k jej plneniu bol dňa 28. 04. 2010 (teda v rámci daňovej kontroly

týkajúcej sa I. štvrťroku 2009) vypočutý bývalý konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík, ktorý
jej uzavretie potvrdil, ale jednoznačne uviedol, že sa jednalo o sprostredkovanie obchodu s pozemkami,
vyhľadávanie pozemkov, personálne zabezpečenie a celú činnosť s tým spojenú pre spoločnosti BILLA
a KAUFLAND, pričom rôzne subjekty mu „dohadzoval“ Ing. W. so spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o.,
Praha, ktorý sa zaoberal nákupom a predajom pozemkov. Vzhľadom na žalobcom predloženú zmluvu

o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovaných a personálnych spisov zo dňa 06. 03.
2008 medzi objednávateľom - spoločnosťou DELVITA a.s. a žalobcom ako poskytovateľom služieb boli
vypočutí i štatutárni zástupcovia tejto spoločnosti, ktorí uzavretie zmluvy potvrdili, ale zároveň uviedli,
že bola uzavretá na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA
SK s.r.o. a spolupráca na základe tejto zmluvy nebola sprostredkovaná treťou osobou. Žalobca bol s

takto vykonanými dôkazmi priebežne počas prebiehajúcej daňovej kontroly oboznamovaný a trval na
tom, že zmluva so spoločnosťou DELVITA a.s. zo dňa 06. 03. 2008 bola uzavretá ako výsledok
sprostredkovateľskej činnosti vykonanej v jeho prospech spoločnosťou FEPO, s.r.o., a teda dôvodne si
uplatnil výdavky vynaložené na úhradu faktúr vystavených touto spoločnosťou do daňových výdavkov
v zdaňovacom období roku 2008.

V dôsledku tohto stanoviska žalobcu bolo jeho povinnosťou, aby preukázal správnosť a dôvodnosť
svojho postupu, spočívajúceho v tom, že do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2008 si
zahrnul výdavky vynaložené na úhradu štyroch faktúr vystavených v roku 2008 spoločnosťou FEPO,
s.r.o., v dôsledku čoho sa znížil jeho daňový základ za kontrolované zdaňovacie obdobie. V ust. §
2, písm. j/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12.

2008 je základ dane definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky
(§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v
príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo predpokladá
vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v ktorom boli
príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri jednotlivých

výdavkových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie výdavky
a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (§ 2, písm. i/, vyššie citovaného zákona) a v ustanovení §
19 ods. 1 tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov.
Za takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne

preukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovýmzákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a
zaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov,
týkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú

do výšky ustanovenej daňovým zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania správca dane ako i žalovaný v predmetnej veci vyvodili záver,
že uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie sprostredkovateľských služieb spoločnosťou FEPO,
s.r.o. pre žalobcu nebolo dostatočne preukázané, nakoľko ani bývalý konateľ tejto spoločnosti Peter
Ferenčík nepotvrdil ich vykonanie pre žalobcu v zmysle uzavretej písomnej zmluvy o spolupráci zo dňa

04. 01. 2008. Tvrdil, že pre žalobcu boli vykonané iné práce (sprostredkovanie obchodu s pozemkami
pre spoločnosť BILLA a KAUFLAND), ktoré ale nie sú predmetom vyššie uvedených faktúr.

Je potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalobcu v podanom vyjadrení zo dňa 28. 01. 2013, že
sprostredkovanie, resp. sprostredkovateľské služby môžu mať rôznu formu. V predmetnej veci však
žalobca predložil zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, v ktorej si zmluvné strany dohodli predmet
zmluvy a ich vzájomné práva a povinnosti, čo znamená, že dodanie sprostredkovateľských služieb

musí vychádzať z tejto zmluvy, predmetnom ktorej bola „vzájomná spolupráca medzi záujemcom
a sprostredkovateľom pri získavaní obchodných partnerov využívajúcich správu spisov formou
outsourcingu v rámci Českej republiky pre tretiu osobu“, pretože nič iné žalobca ani nepreukázal.
Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že spoločnosť FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľ realizovala v jeho
prospech ponukové konania pre tretie osoby (povinnosť, ktorá vyplýva z čl. III. zmluvy), resp., že v

jeho prospech vôbec vykonala sprostredkovateľskú činnosť podľa tejto zmluvy. Za takýto dôkaz podľa
názoru súdu nemožno považovať zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a
personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008 medzi spoločnosťou DELVITA a.s. ako objednávateľom služieb
a žalobcom ako poskytovateľom služieb, nakoľko štatutárni zástupcovia tejto spoločnosti nepotvrdili jej
uzavretie v dôsledku sprostredkovania treťou osobou a sprostredkovanie nepotvrdila ani spoločnosť,

ktorá ho mala vykonať podľa zmluvy so žalobcom zo dňa 04. 01. 2008, ktorá nadobudla účinnosť
dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, čo bolo 04. 01. 2008 (čl. VII., písm. a/ zmluvy).
Vykonanie sprostredkovania podľa tejto zmluvy nepreukazuje ani mailová komunikácia zo dňa 20.
11. a 21. 11. 2007 medzi žalobcom a Ing. Petrom Němcom, účtovníkom v spoločnosti DELVITA a.s.,
ktorá (v prípade, že bola skutočne realizovaná podľa žalobcom predložených listín) bola vykonaná

ešte pred uzavretím zmluvy. Za takejto dôkaznej situácie sa potom i podľa názoru súdu javilo ako
irelevantné vykonanie výsluchu Ing. Petra Němca, čo navrhoval žalobca v priebehu daňovej kontroly.
Z mailového podania Ing. Petra Němca zo dňa 21. 11. 2007 totiž jednoznačne vyplýva, že žalobcu
zaradí do výberového konania na správu spisov a odvoláva sa na spoluprácu spoločnosti DELVITA
a.s. a spoločnosti žalobcu na Slovensku a túto spoluprácu potvrdili i štatutárni zástupcovia spoločnosti

DELVITA a.s., keď uviedli, že zmluva medzi spoločnosťou DELVITA a.s. a spoločnosťou žalobcu bola
uzavretá na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK s.r.o., a
teda nie na základe sprostredkovania treťou osobou. Vykonanie sprostredkovateľskej činnosti v zmysle
zmluvy zo dňa 04. 01. 2008 nepreukazujú ani jednostranné záznamy konateľa žalobcu zo dňa 01. 10.
2007, 23. 10. 2007, 06. 11. 2007, nakoľko tieto sú vyhotovené pred uzavretím zmluvy o spolupráci zo dňa

04. 01. 2008 a ani záznam zo dňa 07. 01. 2008, nakoľko tento záznam je vyhotovený po uzavretí zmluvy
zo dňa 04. 01. 2008 (a je vlastne reakciou na jej uzavretie), ale samotné uzavretie tejto zmluvy ešte
neznamenalo aj skutočné vykonanie sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o.
v prospech žalobcu a v dôsledku samotného uzavretia tejto zmluvy ešte nemohla žalobcovi vzniknúť
povinnosť zaplatiť za dodanie služby. Je nepochybné, že tento záznam konateľa žalobcu nie je reakciou

na uzavretie zmluvy zo dňa 06. 03. 2008, nakoľko dňa 07. 01. 2008 nemohol vedieť, že dňa 06. 03.
2008 podpíše zmluvu so spoločnosťou DELVITA a.s. Naviac neuniklo pozornosti súdu, že faktúrou zo
dňa 08. 02. 2008 spoločnosť FEPO, s.r.o. fakturovala žalobcovi spracovateľský poplatok podľa zmluvy
zo dňa 01. 02. 2008, pričom žalobca žiadnu takúto zmluvu v priebehu daňovej kontroly ani nepredložil a
zo zmluvy, ktorú predložil (t. j. zmluva zo 04. 01. 2008) možnosť fakturácie žiadneho spracovateľského

poplatku ani nevyplýva.

Dodanie sprostredkovateľských služieb spoločnosťou FEPO, s.r.o., resp. dôvod na fakturáciu
spracovateľského poplatku zo strany tejto spoločnosti teda žalobca nevedel reálne preukázať a
jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sama
skutočnosť,žežalobcapredložilúčtovnédoklady-faktúry,zmluvuosprostredkovanízodňa04.01.2008
uzavretú medzi ním ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom a zmluvu o

poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovaných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008,
uzavretú medzi spoločnosťou DELVITA a.s. ako objednávateľom služieb a ním ako poskytovateľom
služieb (o ktorej tvrdil, že bola uzavretá ako dôsledok vykonania sprostredkovateľskej činnosti zo
strany spoločnosti FEPO, s.r.o.) ešte neznamená, že služba sprostredkovania bola žalobcovi skutočne
spoločnosťou FEPO, s.r.o. i dodaná. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného

plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Žalobcom tvrdený dodávateľ
sprostredkovateľskej služby nepotvrdil, že by v prospech žalobcu vykonal sprostredkovateľskú činnosť
v rozsahu zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 smerujúcu k uzavretiu zmluvy o poskytovaní služieb
súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008 a inými dôkaznými
prostriedkami žalobca vykonanie a dodanie sprostredkovateľských služieb nepreukázal.

S poukazom na takto zistený skutkový stav i súd dospel k rovnakému názoru ako žalovaný a

to, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne vykonanie a dodanie deklarovanej
sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o. a ani nevysvetlil fakturáciu
„spracovateľského poplatku“ touto spoločnosťou. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
skutočné dodanie služby (sprostredkovateľskej činnosti), ani dôvod fakturácie „spracovateľského
poplatku“, teda dodanie reálneho plnenia, v dôsledku čoho nebolo možné ani výdavky vynaložené

na úhradu vyššie uvedených štyroch faktúr vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. v celkovej sume
4.170.840,- Sk uznať ako daňové výdavky, a to s poukazom na ust. § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2008, v zmysle ktorého
daňovými výdavkami okrem iného nie sú ani výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely
nie je dostatočne preukázané. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky

podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená,
že deklarované údaje je možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo
osobami konajúcimi za účastníkov obchodného vzťahu. Uvedené znamená, že všetky účtovné doklady
preukazujúce dodanie služby a zaplatenie jej ceny musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda
na základe preukázateľného dodania a prevzatia sprostredkovateľskej služby.

Z vyššie uvedeného potom možno vyvodiť záver, že výdavky ktoré mal žalobca zaplatiť na úhradu faktúr
vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako „spracovateľský poplatok“ nespĺňajú náležitosti daňového
výdavku, nakoľko v daňovom konaní nebolo preukázané, že zaúčtovanie týchto výdavkov, ktorými si
žalobca znížil základ dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008, bolo v súlade
so zákonom. Z uvedených dôvodov potom žalobcom vynaloženú sumu na úhradu týchto faktúr nemožno

považovať ako daňovo uznateľný výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
žalobcu. Pre uznanie daňového výdavku (nákladu) v predmetnej veci nepostačuje len zaúčtovanie faktúr
v účtovníctve žalobcu a zaplatenie fakturovaných súm, ale rozhodujúce je, či došlo k naplneniu zmluvy o
spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 podľa dohodnutých zmluvných podmienok medzi spoločnosťou žalobcu
ako záujemcu o sprostredkovanie a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom. Podľa názoru

súdu nebol naplnený predmet sprostredkovania podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, resp.
podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008 (ktorú žalobca ani nepredložil), čo vyplýva z výsledkov
vykonaného dokazovania (výsluch bývalého konateľa spoločnosti FEPO, s.r.o. a výsluchov štatutárnych
zástupcov spoločnosti DELVTA a.s.), a preto výdavky žalobcu vynaložené na úhradu vyššie uvedených
faktúr nie je možné zahrnúť medzi daňové výdavky v zmysle ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani

z príjmov v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2008. Žalobca teda nepreukázal vecnú
súvislosť výdavkov vynaložených na úhradu štyroch faktúr vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. na
základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2008, resp. 04. 01. 2008 s uzavretím zmluvy o poskytovaní
služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008.

K námietkam žalobcu v podanej žalobe týkajúcim sa rozsahu a spôsobu vykonaného dokazovania je

potrebné uviesť, že daňové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu,
resp. nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne skutočností ním uvedených (a správcom dane
preverovaných) v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazyvykoná, akú dôkaznú silu im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy už vykonané a závery z nich vyplývajúce (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
07. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/18/2011).

Vždy je však potrebné v daňovom konaní vziať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo
inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane a z neho vychádzať. Rozpory medzi
formálnou úpravou dokladov a skutočným stavom sa posudzujú vždy podľa skutočného obsahu
kontrolovaného úkonu. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so
správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, pričom dôkazné bremeno v daňovom

konaní však spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňovej kontroly alebo daňového konania a teda preukázať, že údaje uvedené v daňovom priznaní
sú úplné a správne. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje vynaložené výdavky do daňových
výdavkov znižujúcich základ dane, je jeho povinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu
zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Správca dane v

daňovom konaní zasa preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Jeho úlohou je na základe daňovej kontroly zistiť, objasniť a overiť
všetky skutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, vrátane uskutočnenia tvrdenej
daňovej transakcie, a to v záujme správneho určenia daňovej povinnosti. Môže pritom použiť všetky
dostupné prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane, najmä rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (ust. § 24 ods. 4 zák .č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súd je toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly a ani následného daňového konania žalobca

právne relevantným spôsobom nepreukázal, že si dôvodne uplatnil výdavky vynaložené na úhradu
faktúr vystavených spoločnosťou FEPO, s.r.o. do daňových výdavkov. Dôkazné bremeno v tomto smere
jednoznačne zaťažuje žalobcu, pričom žalobca túto dôkaznú povinnosť neuniesol, keď nepreukázal,
že spoločnosť FEPO, s.r.o. vykonala v jeho prospech sprostredkovateľské služby podľa zmluvy o
spoluprácizodňa04.01.2008,resp.,žemutietoslužbydodala.Napreukázanieuvedenéhonepostačuje

vystaveniefaktúry,vkonkrétnomprípadevystaveniefaktúrspoločnosťou FEPO,s.r.o.aniich zaplatenie
zostranyžalobcu.Žalobcompredloženélistinnédoklady(štyrifaktúry,zmluvaospoluprácizodňa04.01.
2008, zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych dokladov zo
dňa06.03.2008,záznamzmailovejkomunikáciezodňa20.11.2007a21.11.2007)jednoznačneniesú
dokladom preukazujúcim, že spoločnosť FEPO, s.r.o. vykonala v prospech žalobcu sprostredkovateľské

služby, a teda nie je preukázaná ani dôvodnosť vynaložených výdavkov a dôvodnosť zníženia základu
dane v zdaňovacom období roku 2008. Súd je toho názoru, že správca dane poskytol žalobcovi
dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a na preukázanie dôvodnosti uplatnenia vynaložených
výdavkov do daňových výdavkov, pričom v dostatočnom rozsahu i sám vykonal potrebné zisťovania, a
to najmä dožiadaním na príslušnom Daňovom úrade v Trenčíne a Daňovom úrade v Dubnici nad Váhom

(za účelom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti FEPO, s.r.o. a preverenia spoločnosti FEPO, s.r.o.),
dožiadaním na českú daňovú správu o vykonanie výsluchu štatutárnych zástupcov spoločnosti DELVITA
a.s., avšak ani vykonané dokazovanie zo strany správcu dane neviedlo k preukázaniu dôvodnosti
uplatnenia daňových výdavkov zo strany žalobcu. Za dôkaznej situácie, ktorá v priebehu daňovej
kontroly na základe vykonaného dokazovania vznikla, je i súd toho názoru, že ani výsluch Ing. Petra

Němca, účtovníka spoločnosti DELVITA a.s., by nemohol túto dôkaznú situáciu zvrátiť, nakoľko bývalý
konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. nepotvrdil vykonanie sprostredkovateľskej činnosti na základe zmluvy
zo dňa 04. 01. 2008 pre žalobcu, štatutárni zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. nepotvrdili, že zmluva
zo dňa 06. 03. 2008 bola uzavretá ako dôsledok sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti
FEPO, s.r.o. a napokon mailová komunikácia medzi Ing. Petrom Němcom a žalobcom (v prípade, že

sa uskutočnila) jednoznačne nebola vykonaná na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, ale
ešte pred jej uzavretím.

Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie na základe ním predložených dokladov a
vykonaného dokazovania správca dane zistil a konštatoval, že faktúry zo dňa 08. 02. 2008,15. 07. 2008, 10. 10. 2008 a 30. 11. 2008 boli vystavené bez toho, aby žalobca preukázal uskutočnenie
deklarovaného zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa, čo je základnou podmienkou
uplatnenia daňových výdavkov. Obchodný prípad, ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné

plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúru a zmluvy), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu
právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v rámci daňovej kontroly a
daňového konania žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu.
Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by

mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne
obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je dôvodná
pochybnosť, či mu bola vôbec dodaná služba zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o., (ktorá túto službu
fakturovala ako spracovateľský poplatok, čo neobjasnil ani bývalý konateľ žalobca, ktorý žalobcu v
priebehu daňovej kontroly zastupoval) a nebolo ani preukázané, že žalobca v dôsledku dodania tejto
služby uzavrel dňa 06. 03. 2008 zmluvu so spoločnosťou DELVITA a.s.. Uvedené znamená, že žalobca

nepreukázal vecnú súvislosť a účelnosť vynaložených výdavkov, ktoré potom nie je možné zahrnúť do
daňových výdavkov podľa ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov.

K ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe k spôsobu výsluchu svedkov, je potrebné uviesť, že výsluch
svedka Petra Ferenčíka bol podľa názoru súdu vykonaný v súlade s ust. § 7 zák. č. 511/1992 Zb. o

správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase
jeho výsluchu a v spôsobe vykonania tohto výsluchu, ako i v spôsobe kladenia otázok tomuto svedkovi,
ktorý žalobca namietal, súd nezistil žiadne pochybenia.

Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že pokiaľ správca dane ako daňovo preukázateľné výdavky
neuznal výdavky súvisiace so sprostredkovaním, mal legálnu možnosť stanoviť zvýšenie výnosov

budúcich období, nie však ich zdanenie v zdaňovacom období roku 2008. Ani túto námietku však súd
nepovažoval za dôvodnú, nakoľko dôvodom na zníženie výnosov nie je neuznanie daňových výdavkov
z dôvodu ich nepreukázateľnosti a spôsob účtovania výnosov u žalobcu správca dane ani žalovaný
nespochybnili.

Pokiaľ právny zástupcu žalobcu na pojednávaní tvrdil, že žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane

o uložení pokuty a čiastočne uznal argumentáciu žalobcu, k tomuto tvrdeniu sa súd nemôže vyjadriť,
nakoľko takéto rozhodnutie sa v predloženom administratívnom spise nenachádza a nepredložil ho
ani právny zástupca žalobcu. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2013 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2008 a prípadnými
ďalšími rozhodnutiami sa súd v tomto konaní nemohol zaoberať.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona,
keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2013 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2008. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane
potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu

vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné
na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili
vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase
posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd sa so závermi daňových orgánov stotožnil a žalobu ako

nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).