Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/259/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237680
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111237680.10

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľky: B.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Milošom Gerom,
M. R. Štefánika 217, 014 01 Bytča proti odporcovi: P. W., 14.XX.XXXX, bytom O. XXX, t.č. Y. W. XXXX/
X, N., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Evou Káčerovou, Ul. Republiky 30, 010 01 Žilina
v konaní o úpravu užívania spoločnej veci, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania 167,71 eur do 15 dní po právoplatnosti
rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne odporcu JUDr. Evy Káčerovej, advokátky so sídlom v
Žiline, Republiky 30.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkadňa 21.11.2011podalanávrh,vktoromžiadala abybolorozhodnutétak,žejeoprávnená

výlučne užívať rodinný dom v O.ý na parcele č. XXXX a parcelu č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX mX a parcelu č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, kat. územie O., zapísané na LV č.
XXXX kat. úrad W.. Zároveň žiadala, aby odporca nemal právo užívať tieto nehnuteľnosti. V písomnom
návrhu uviedla, že účastníci uzavreli manželstvo 22.6. a z manželstva pochádzajú dve deti, P. nar.
XX.X.XXXX a Y. nar. 6.12.1999. Rozsudkom OS Žilina 14C/14/2011-83 zo dňa 26.7.2011, právoplatný
3.9.2011 bolo manželstvo rozvedené a obe deti boli zverené navrhovateľke. Až do rozvodu spoločne

užívali rodinný dom v O., postavený na pozemku parcelné číslo XXXX a záhradu parcelné číslo XXXX,
všetko zapísané na LV XXXX a odporca je vlastníkom 3/12 týchto nehnuteľností. Dôvodom rozpadu
manželstva bolo neznesiteľné správanie odporcu, ktorý svojim správaním vytváral nezdravé rodinné
prostredie a časté konflikty boli riešené aj prostredníctvom polície. Odporca už dlhšiu dobu nebýva v
spoločnej domácnosti a po rozvode sa odsťahoval. Odporca sa stretáva s mladším synom Adamom a
pri každej návšteve v domácnosti sa jeho negatívne správanie opakuje. Vulgárne nadáva navrhovateľke

aj staršiemu synovi a má sklony k fyzickému násiliu. Pred deťmi nadáva vulgárnymi výrazmi na matku
navrhovateľky a vyhráža sa navrhovateľke bitkou a zabitím. V jej neprítomnosti chodí do domu a
vytvára falošné dôkazy o neporiadku. Pretože sú vzťahy silno narušené a navrhovateľka má obavy o
bezpečnosť a zdravý vývoj synov, tak navrhla aby sa stala ona sama výlučnou užívateľkou rodinného
domu a pozemkov.

V podaní zo dňa 25.6.2012 doplnila, že odporca pri návštevách v domácnosti vždy vyvoláva konflikty
a jeho správanie je neúnosné a dom navštevuje aj v neprítomnosti navrhovateľky. Účelovo si vyrába

dôkazy, ktoré neskôr používa pri oznámeniach o priestupku a opakovane je navrhovateľka vystavovaná
vypočúvaniu zo strany polície a obvodného úradu. Neustále riešenie nepravdivých obvinení zo strany
odporcu ju vyčerpávajú a obťažujú, rovnako ako aj deti. Starší syn je vystavovaný opovrhovaniu zo
strany otca a mladší sa stal objektom pozorovania od vyučujúcich v škole, pretože odporca vyžadujeneustálu pozornosť a informácie od učiteľov. Obaja synovia navštevujú psychológa. Po celý čas
nebola preukázaná zanedbaná starostlivosť navrhovateľky a odporca využíva prístup do domu a
vykonštruované dôkazy, aby navrhovateľku zaťažoval. Navrhovateľka riešila svoju situáciu oznámením

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a odporca bol uznaný vinným. Ďalšie šetrenia nie sú
ukončené, nakoľko odporca sa nedostavuje. Odporca odnáša z domu predmety, ktoré patria do BSM,
bez súhlasu navrhovateľky a odnáša aj jej osobné veci.

V podaní zo dňa 11.10.2012 navrhovateľka citovala zápisnice a vyjadrenia zo spisov OS Žilina 37
P/450/2011 vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom, 2C/263/2011 konanie o vyporiadanie BSM a aj

výpoveď odporcu na OO PZ Bytča ORP- P-582/OPP-B-2011 zo dňa 13.1.2012.

Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 21.2.2013 uviedla, že správanie odporcu sa vôbec nezmenilo
a naďalej obťažuje ju a deti neprimeraným správaním a hanlivo sa vyjadruje na jej osobu ako aj
osoby najbližšej rodiny. Mladší syn prerušil na základe vlastného rozhodnutia komunikáciu s otcom a
odmieta sa s ním stretávať. Odporca svojim nemiestnym vystupovaním pred deťmi pri návštevách
vyvoláva napätie a strach a neustále sa vyhráža, že sa opäť nasťahuje do domu. Odporca opakovane

podáva oznámenia na políciu, ktoré sú zastavené Obvodným úradom v Žiline. Tieto podania sú len
účelové. Odporca pri každej návšteve v domácnosti úmyselne poškodzuje chod domácnosti. Obťažuje
navrhovateľku SMS správami a nekonečné opakovanie a urážanie navrhovateľky a jej blízkej rodiny
utkvelými predstavami odporcu a jeho nepravdivými tvrdeniami negatívne vplývajú na psychický stav
detí ako aj navrhovateľky. Tieto veci boli riešené aj prostredníctvom Okresného úradu v Žiline a polície,

kde bol odporca uznaný vinným, avšak jeho správanie sa nemení.

V podaní zo dňa 8.8.2013 predložila navrhovateľka SMS správy od odporcu s čestným prehlásením,
že sú identické s textami v telefóne navrhovateľky.

V záverečnom vyjadrení zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka preukázala, že odporca na
ňu a jej rodinu a najmä dvoch synov, ktorí pochádzajú z manželstva, robí neprimeraný psychický nátlak,

ktorý sa opakuje pri jeho návštevách v dome. Z týchto návštev má navrhovateľka podlomené zdravie a
syn Miloš trpí psychickou poruchou. Tieto skutočnosti boli preukázané aj svedeckými tvrdeniami ako aj
predloženými písomnými dôkazmi. Pretože tu hrozí možná ujma na zdraví, a to aj fyzická, nakoľko sa
navrhovateľka domnieva že odporca nie je psychicky zdravý, tak žiada navrhovateľka návrhu vyhovieť.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.2.2013 uviedol,

že s navrhovateľkou získali dom č. XXX darovacou zmluvou V XXXX/XX a v tom čase išlo o starú,
neobývanú, viac ako 100-ročnú znehodnotenú drevenicu, ktorú od základov zrekonštruovali, nadstavili
a vybudovali bývanie pre účastníkov a ich deti. Investície do domu boli finančne aj časovo náročné.
Odporca ako vodič kamiónu chodieval domov len jeden až dvakrát mesačne a keď bol doma tak
prítomnosť využíval na pomoc na prestavbe domu a finančne uspokojoval nároky rodiny, pričom

výdavky ponechal na navrhovateľku. Navrhovateľku ale príchody odporcu domov obťažovali a viac
sa venovala svojim kamarátkam ako deťom. S týmto sa odporca nevedel stotožniť a dochádzalo ku
konfliktom a napokon sa odsťahoval zo spoločného domu ešte pred rozvodom, aby nedochádzalo k
vzniku hádok. Po rozvode sa chcel a stále sa chce stretávať s deťmi, najmä s mladším synom AT. čo mu
alenavrhovateľkabráni. Vďalšejčastisavyjadrovalodporcakproblémom pristretávanísasosynomY..

Bývanie v dome ktorý má v spoluvlastníctve je pre odporcu miestom na príležitosť stretnúť sa so synom
a stráviť s ním čas. Schválnosti zo strany navrhovateľky sú zdrojom konfliktov a preto sa jej odporca
snaží vyhýbať a nekomunikovať s ňou. Pretože navrhovateľka bráni aj telefonickým kontaktom, tak
odporca si zvykol telefonovať do školy, aby sa mohol porozprávať so synom. Navrhovateľka je konfliktná
osoba. navrhovateľka proti nemu podala 5 návrhov na začatie súdneho konania a z jej podnetu podal

návrh aj plnoletý syn P. V dome nechce rušiť súkromie navrhovateľky, ale očakáva že aj ona bude
tolerovať jeho súkromie. Všetky situácie ktoré navrhovateľka opísala sú minulosťou a sú skreslené a
patria do obdobia pred rozvodom manželstva. Ak by správanie odporcu voči navrhovateľke malo alebo
má takú intenzitu, ktorá by jej spôsobovala psychickú traumu alebo obavy o život, tak mala možnosť
podať podnet na začatie trestného stíhania. K výpovediam svedkov uviedol, že vzťah medzi odporcom

a starším synom P. ochladol . Jeho správanie bolo v mnohom ovplyvnené navrhovateľkou a správanievoči odporcovi bolo arogantné, povýšenecké a dokonca ho vyhadzoval z domu. navrhovateľke nejde o
urovnanie vzťahov, ale o spôsob ako psychicky a ekonomicky zničiť odporcu. Nemá záujem vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo, ale užívať nehnuteľnosti ako výlučný vlastník bez finančného vyrovnania s

odporcom. Vyjadrenie syna P., že vždy keď ide za druhým synom Y. sa správa nevhodne a vznikajú
konflikty je zavádzajúce, pretože so synom P. sa stretol asi X x a pre syna Y. bol minimálne XX x, takže
syn P. nebol pri všetkých stretnutiach s mladším bratom. X. P. F. kritizuje nezáujem o rodinu odporcu z
obdobia spred 14.rokov. pokiaľ ide o konflikt na Vianoce 2010, tak svedok sa nezúčastnil tejto udalosti.
Prípadné vylúčenie odporcu z užívania spoločnej veci by bolo hrubým a neodôvodneným zásahom do

jeho vlastníckych práv, a tak žiadal návrh zamietnuť.

Vo vyjadrení odporcu zo dňa 27.9.2013 uviedol, že je psychicky a fyzicky vyťažený v zamestnaní,
keďže takmer 27 rokov pracuje ako šofér kamiónu. Navrhovateľka zneužíva a provokuje ho svojim
povýšeneckým správaním, tak v telefóne SMS správami, ako aj verbálne pri osobnom stretnutí keď
príde domov a chce sa stretnúť so synom. Ním ťažko zarobené peniaze zabezpečili rodine istý životný
štandard a boli investované aj do spoločného bývania. Od rozvodu sa mu navrhovateľka vysmieva že nič

nemáažedompatrílenjejaonahododomu nepustí.Výrokynavrhovateľkysúpríčinou slovnýchreakcií
odporcu na jej správanie, ktoré navrhovateľka vníma ako psychický nátlak. Ak by však navrhovateľka
bola ústretová a nevyvolávala by konflikty, tak by žiadne problémy nevznikali a odporca by nemal dôvod
napodráždenéreakcie. Priposlednejnávšteve30.8.2013bolvdomecudzímuž,ktorýslovnezaútočilna
odporcuspoločnesnavrhovateľkou.Odporcanemákdebývaťanevlastníokrempodieluvdomeničkam

by sa mohol presťahovať. Navrhovateľka síce návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
podala, ale vyporiadať sa chce tak, že všetko má pripadnúť jej bez finančného vyrovnania s odporcom.
Navrhovateľka vedie spor účelovo. Zo strany odporcu nedochádza voči navrhovateľke k žiadnemu
fyzickému násiliu, a to ani pred ani po rozvode. Sú to len vzájomné slovné výmeny, ktoré sú zo strany
odporcu reakciou na provokácie navrhovateľky voči jeho osobe. Obmedzenie vlastníckeho práva

by bolo neadekvátnym postihom voči jeho osobe. Komunikáciu s navrhovateľkou obmedzuje len na
nevyhnutné situácie, ktoré sa týkajú syna Y. V spoločnom dome je aj dostatok miesta aby ho mohol
užívať aj odporca pri stretávaní sa so synom, pokiaľ sa majetkové záležitosti nevyriešia.

Odporca sa ďalej vyjadril aj podaním , ktoré bolo doručené 11.2.2014, kde opätovne uvádzal
podrobnosti ohľadne nezhôd medzi účastníkmi konania, ako aj príčiny týchto rozporov a správanie

navrhovateľky, ktoré odporca hodnotil negatívne. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a sú
založené len na klamstvách s jediným cieľom, a to získať majetok iba pre seba.

V záverečnom vyjadrení zástupkyňa žiadala návrh zamietnuť a poukázala na vykonané dokazovanie,
kedy nebolo preukázané, že je konanie odporcu takej intenzity, či už ide o psychické alebo fyzické
násilie, že by bolo spôsobilé na vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu, ktorý má v podielovom

spoluvlastníctve. Pokiaľ sú prezentované psychické problémy staršieho syna účastníkov, tak už v inom
konaní bolo konštatované, že ide o vrodený problém, za problémy psychického charakteru u staršieho
syna nemôže byť zodpovedný odporca, keďže títo sa nestretávajú. S mladším synom má odporca dobrý
vzťah. Snaha navrhovateľky je, aby tu došlo k narušeniu týchto väzieb. Navrhovateľka chce svojim
konanímobmedziťužívaniealebovylúčiť zužívaniarodinnéhodomuodporcu,atakvyvolávanapätie,čo

má za následok aj neprimerané reakcie odporcu. Nebolo preukázané, s výnimkou jediného priestupku,
že by tu už počas manželstva alebo po rozvode bolo konanie takej intenzity, aby bol vylúčený z užívania
domu. Odporca chce dom užívať práve z dôvodu, aby sa mohol stretávať s mladším synom a udržiavať
s ním dobré vzťahy. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, tak brat navrhovateľky tento nemal bezprostrednú
vedomosť o nevhodnom správaní odporcu a nežil s nimi v spoločnej domácnosti a pokiaľ ide o staršieho

syna P. tak tento sa taktiež nevhodne na sociálnej sieti vyjadroval o odporcovi a došlo medzi nimi
dávnejšie ku konfliktu. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odporca návrh v celom rozsahu
zamietnuť.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov, svedkov P. W., P. F. a
oboznámením listinných dokladov - listu vlastníctva č. XXXX, potvrdení OO PZ , trestných oznámení,

vyjadrení obvodného úradu, SMS správ, správy základnej školy a spisov Obvodného úradu Žilina a
ďalších, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:Podľa výpisu z LV XXXX kat. územie O. bolo zistené, že sú zapísané parcely registra C - parcelné číslo
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcelné číslo XXXX - záhrady o výmere
XXX mX a stavba dom č s. XXX postavený na parcele č. 1053. Ako podieloví spoluvlastníci sú uvedení

navrhovateľka v podiele 2/12 a 7/12 a odporca podiel 3/12.

Zo spisu OS Žilina 14C/14/2011 bolo zistené, že podľa rozsudku 14C/14/2011-83 zo dňa 26.7.2011 vo
veci navrhovateľky B. W. proti odporcovi P. W. bolo manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.X.XXXX
rozvedené a maloletý P. nar. XX.X.XXXX a mal. Y. nar. X.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a odporca je povinný platiť na výživu mal. P. po XXX eur mesačne a na mal. Y. po
XX eur mesačne. V odôvodnení sa konštatuje, že za príčinu rozvratu považuje súd rozdielnosti

jednotlivýchosobnostíúčastníkovpriprevažujúcejdominanciiodporcuajehopatriarchálnomnáhľadena
domácnosť a snahe odporcu podriadiť všetky osoby vlastným rozhodnutiam a názorom. X. s poukazom
na postoje oboch účastníkov nevidel ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia do budúca, a
tak manželstvo ktoré nezabezpečuje plnenie základných zákonných funkcií bolo rozvedené. P. sa v
odôvodnení konštatuje, že mal. P. vo výpovedi uviedol nezhody medzi rodičmi, kedy otec vyčíta matke

nesplnenie rôznych povinnosti zo starostlivosti o domácnosť a jej osobnú realizáciu, šport a stretávanie
sa s priateľkami. Otec navštevoval po príchode zo zamestnania pohostinstvá a po príchode domov bol
agresívny. Ako zastal stranu matke, tak jeho vzťah s otcom sa zhoršil. Vyjadril názor, že otec protežuje
mladšieho Adama, jeho vzťahy s otcom sú nedobré, otec sa stretáva a stará o Y.. P. Y. taktiež uviedol,
že rodičia sa hádajú.

Zo spisu Obvodného oddelenia PZ Bytča č. ORP-P-582/OPP-B-2011 bolo zistené, že navrhovateľka
dala oznámenie na odporu z dôvodu, že tento dňa 12.1.2012 prišiel do miesta trvalého bydliska, mal
jej vulgárne nadávať, a taktiež oznámila že užíva motorové vozidlo, ktoré nadobudli za spoločného
manželstva a je evidované na jej meno a nechce jej dovoliť aby mohla vozidlo užívať aj ona. Správa
o výsledku objasňovania bola predložená Obvodnému úradu Žilina ako podnet na začatie konania o

priestupku.

Zo spisu OOPZ Bytča. č. ORP-P-533-OPP-B-2011 bolo zistené, že odporca podal oznámenie na
navrhovateľku z dôvodu, že táto v novembri 2011 mala robiť schválnosti odporcovi a mala mu z
rodinného domu č. 515 v O. pozbierať všetky jeho osobné veci, ktoré uložila do papierových vriec a
následne ich uložila do hospodárskej budovy. Vec bola predložená Obvodnému úradu Žilina ako na

podnet na začatie konania o priestupku.

Zo spisu OOPZ Bytča. č. ORP-P-189-OPP-B-2011 bolo zistené, že oznámenie podala navrhovateľka a
syn účastníkov P. W. proti odporcovi , ktorý sa mal dopustiť toho, že dňa 9.5.2011 na adrese trvalého
pobytu nadával svojej manželke - navrhovateľke a mal nadávať aj synovi P., spôsobom ako je uvedené
v oznámení. Odporca mal dokonca chcieť udrieť do oblasti tváre syna účastníkov. Vec bola predložená

Obvodnému úradu Žilina.

Zo spisu OOPZ Bytča. č. ORP-P-75-OPP-B-2011 bolo zistené, že navrhovateľka podala oznámenie na
odporcu, ktorý mal 11.2.2011 si vypýtať kľúče od spoločného motorového vozidla, ktoré je evidované na
navrhovateľku a s vozidlom odišiel k na neznáme miesto a odmietol ho vrátiť späť. Vec bola predložená
Obvodnému úradu Žilina.

Zo spisu OOPZ Bytča. č. ORP-P-36-OPP-B-2012 bolo zistené, že odporca podal oznámenie na
navrhovateľku , ktorá dňa 22.1.2012 mala vyniesť z rodinného domu osobné veci odporcu a dať ich do
drevenej hospodárskej budovy. Obdobné oznámenie bolo už objasňované a dňa 12.1.2012 bol spisový
materiál predložený na Obvodný úrad v Žiline. Uvedené konanie bolo taktiež predložené obvodnému
úradu.Zo spisu OOPZ Bytča. č. ORP-P-545-OPP-B-2012 bolo zistené , že odporca podal oznámenie na
navrhovateľku z dôvodu nerešpektovania rozhodnutia KS Žilina 8 Co/59/2012-120 zo dňa 31.7.2012 vo
veci úpravy styku s mal. Adamom nar. 6.12.1999. Vec podľa záznamu zo dňa 6.12.2012 bola odložená

z dôvodu, že nie je podozrenie z priestupku.

Zo spisu OOPZ Bytča. č. ORP-P-395-OPP-B-2013 bolo zistené, že obaja účastníci sú označení aj
ako páchatelia a aj ako poškodení a oznámenie sa týkalo, že dňa 30.8.2013 na rodinnom dome O.
XXX navrhovateľka vymenila zámok na vchodových dverách a odmietla dať kľúč odporcovi a odporca
obťažuje navrhovateľku SMS správami s hanlivým obsahom. Vec bola predložená Obvodnému úradu

Žilina.

Zo spisu Obvodného úradu Žilina č. Obú - ZA - OVV S3/A/2012/04895 podľa rozhodnutia z 8.3.2012
bolo konanie voči navrhovateľke zastavené z dôvodu že spáchanie skutku nebolo preukázané a
navrhovateľka sa mala dopustiť toho, že dňa 22.1.2012 vyniesla z rodinného domu veci odporcu a mala
ich uložiť do vriec a papierových škatúľ a odviesť do hospodárskej budovy.

Zo spisu Obvodného úradu Žilina č. Obú - ZA - OVV S3//2012/10478/872/2SIM bolo zistené, že

podľa rozhodnutia zo dňa 4.6.2012 bolo konanie voči navrhovateľke zastavené z dôvodu, že nebolo
preukázané spáchanie skutku a navrhovateľka mala dňa 7.3.2012 vyhádzať z rodinného domu osobné
veci, písomnosti a doklady odporcu.

Podľa upovedomenia zo dňa 20.12.2013 OOPZ Bytča poslalo navrhovateľke upovedomenie vo veci č.
ORP - P-500/OPP-B-2013, z ktorého bolo zistené, že dňa 22.11.2013 navrhovateľka urobila oznámenie

proti odporcovi a predmetná vec bola predložená na okresný úrad k ďalšiemu konaniu.

Podľalistunavrhovateľky,adresovanýORPZŽilina, doručený14.6.2011bolozistené,že navrhovateľka
podala trestné oznámenie na odporcu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V liste sa mimo
iné konštatuje, že od doby čo podala žiadosť o rozvod, tak bol doma odporca 2 x, a to druhýkrát 8.5.2011
a od tej doby poriadne doma nebol. Zároveň predložila navrhovateľka aj časť zápisnice o trestnom

oznámení zo dňa 24.6.2011.

Podľa vyjadrenia zo dňa 5.3.2012 Obvodný úrad Žilina adresoval navrhovateľke vyjadrenie vo veci
jej žiadosti o vyjadrenie k priestupkovým veciam ktoré sa týkali odporcu a bolo oznámené, že
priestupkovýspisč.OPR-P-189/OPP-B-2011,ktorýboldoručený28.6.2011,bolvybavenývrozkaznom
konaní , v ktorom bol obvinený uznaný za vinného, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.8.2011.

Druhý priestupkový spis č. ORP - P - 582/OPP - B - 2011 bol doručený 20.1.2012 a spis je vedený pod
č. 2012/142/2 KZ a do dňa podania vyjadrenia vec nie je právoplatne skončená.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že účastníci sú rozvedení podľa rozsudku 14C/14/2011 zo
dňa 26.7.2011 a spoločne s odporcom sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dE. pozemky parcelné číslo
1053 a 1055 s tým, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou 9/12 a odporca je podielovým

spoluvlastníkom 3/12. Pokiaľ ide o nezhody a o správanie odporcu, tak zotrvala na všetkom čo uviedla v
písomných podaniach. Takéto správanie odporcu bolo ešte aj pred rozvodom manželstva. Nestávalo sa
že by ju bil, ale išlo skôr o psychický nátlak a nevhodné správanie zo strany odporcu. Takéto správanie
bolo najmä k staršiemu synovi, ale taktiež sa nestávalo že by odporca deti bil. Všetky tieto nevhodné
prejavy správania uviedla vo svojich písomných podaniach a na týchto zotrváva. Odporca nebol

odsúdený za spáchanie trestného činu, pokiaľ išlo o správanie sa voči navrhovateľke. navrhovateľka
aj podala trestné oznámenie, ale toto potom zobrala späť. Psychicky nezvládala všade chodiť, nechať
sa vypočúvať a dokazovať tvrdené skutočnosti. Pokiaľ išlo o priestupkové konanie, tak jedenkrát bol
odporca uznaný za vinného zo spáchania priestupku a ďalšíkrát dostal pokutu. Konanie o vyporiadanie
BSM doposiaľ skončené nebolo. Počas celej doby mal odporca kľúče, a tak navrhovateľka ani nevie či

nechodieva do domu, pokiaľ ona nie je prítomná, inak chodieva len keď prichádza za mladším synom.Odporca vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti o rozvode manželstva a o podielovom spoluvlastníctve
nehnuteľností. Potvrdil aj to, že bol jedenkrát uznaný zo spáchania priestupku, ale bolo to v jeho
neprítomnosti a nebol ani vo veci vypočutý, poškodenou bola navrhovateľka. Poprel správanie, ktoré

uvádzala vo svojich podaniach. Nezhody začali v manželstve vznikať vtedy, keď si manželka našla
mladšiu kamarátku s ktorou chodievala po večeroch a po nociach. Po tom čo prestal bývať v dome,
tak sa snaží navrhovateľke vyhýbať, aby nevznikali konflikty. Nespráva sa nevhodne ani vulgárne a ani
ju psychicky neterorizuje. Konflikty vznikajú so starším synom, napríklad keď bol doma hľadať doklady.
Taktiež aj na sociálnej sieti sa starší syn vulgárne vyjadruje na odporcu. Ďalej uviedol, že problematické

je správanie navrhovateľky, ktorá opakovane podáva oznámenia policajným orgánom a stalo sa aj to,
že sa sťažovala na policajtov, na pracovníčku v banke . Ďalej poukazoval na to, že navrhovateľka
nezvláda výchovu syna, ktorý si zhoršil prospech. Starší syn mal vymeškané hodiny a údajne nevhodné
správanie v škole. navrhovateľka chce dosiahnuť, aby sa odporca nemohol zaujímať o deti . Poukazoval
na to, že na dome bol vymenený zámok, čo ale navrhovateľka poprela. Pokiaľ ide o syna P. tak uviedla,
že tento má zdravotné problémy a z tohto dôvodu mal horší prospech. Aby mal pokoj, tak odišiel bývať

na internát.

Svedok P. W. - syn účastníkov uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, s ktorou má
dobré vzťahy a pokiaľ ide o odporcu, tak s týmto nebýva po dobu asi 2 roky a medzi nimi vznikajú
konflikty. Po odporcovom odchode sa stretávali, ale pretože odporca chcel aby sa postavil proti matke,
tak ich vzťahy sa zhoršili. uviedol, že bol doma keď prišiel odporca a prehľadával nábytok v izbe u

matky a keď ho vyzval svedok aby odišiel preč, tak vznikol medzi nimi konflikt a odporca začal svedkovi
nadávať a bol agresívny, až napokon mu svedok povedal aby odišiel. Odporca chcel udrieť svedka,
ale tento sa uhol. Ďalej uviedol, že odporca prichádza, keď ide za mladším bratom, ale vždy sa správa
nevhodne a vznikajú konflikty , ktoré odporca vyvoláva . Uviedol, že by bol rád keby sa všetko vyriešilo.

X. P. F. - brat navrhovateľky uviedol, že sa s odporcom nestretáva. Tvrdil, že odporca mu nadával do

telefónu. Zistil, že odporca sa vyjadruje aj k rodine svedka a tak telefonicky slušne požiadal odporcu
aby dal jeho rodine pokoj, a na to odporca začal nadávať. Ďalej sa vyjadroval k správaniu odporcu v
období pred 14. rokmi. Ďalej uviedol, že počas Vianoc sa stalo že odporca bol opitý, agresívny a doma
robil poriadky a bolo to asi pred dvoma rokmi pred rozvodom manželstva účastníkov. V deň keď robil
kúrenie u navrhovateľky, tak nikto neprišiel a ani nebúchal na dvere, tak ako mal údajne tvrdiť odporca

že prišiel na návštevu za synom a nikto mu neotvoril.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh niektorého z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,

prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú

význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý

postihujetohtoúčastníka,naktoromspočívalodôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza
predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy
má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade

to však nie je jeho povinnosťou.

Súd v konaní aplikoval ustanovenie podľa § 853 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Na základe
tohto súd v konaní postupoval analogicky podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Podľa

citovaného výkladu § 146 ods. 2 je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na obmedzenie, resp.
vylúčenie užívacieho práva ten, na ktorom bolo fyzické alebo psychické násilie páchané, resp. voči
ktorému smerovala hrozba takéhoto násilia ( aktívna legitimácia), pričom smeruje návrh voči tomu,
ktorý sa fyzického alebo psychického násilia dopúšťa alebo takýmto násilím hrozí ( pasívna legitimácia).
Predpokladom pre použitie občianskoprávnej sankcie buď vo forme obmedzenia užívacieho práva k

domu či bytu alebo vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva k takejto veci sú existencia fyzického
alebo psychického násilia eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia a realizácia násilia
alebo hrozby k osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z
vyššie uvedených dôvodov. Medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia manželov musí byť
daná príčinná súvislosť. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického či psychického násilia teda musí

mať značnú intenzitu; musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že
toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa vyvinutého fyzického či
psychického násilia , resp. od hrozby, takýmto násilím môže závisieť aj spôsob súdneho rozhodnutia
v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo alebo či z užívania domu alebo bytu odporcu úplne
vylúči. Každé zo spomenutých rozhodnutí je ale zásahom do výkonu vlastníckeho práva a vo svojej

podstate predstavuje občianskoprávnu sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia. Existencia konkrétneho
fyzického či psychického násilia , resp. hrozby týmto násilím musí byť preto v súdnom konaní náležite
preukázaná. Dôkaznú povinnosť v tomto smere bude mať ten, voči ktorému násilie či hrozba násilím
smeruje a ktorý sa voči odporcovi domáha obmedzenia užívania spoločnej nehnuteľnosti, resp. úplného
vylúčenia z užívania takejto nehnuteľnosti. Rovnako bude povinný súdu preukázať, že toto konkrétne

fyzické či psychické násilie spôsobilo zníženie kvality spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti do tej miery,
že spolužitie sa stalo neznesiteľným. Na základe rozsudku užívacie právo k domu alebo bytu sa
môže zúžiť alebo úplne vylúčiť. Obmedzenie užívania spoločného bytu alebo domu spočíva v zúžení
užívaciehoprávanavymedzenýchpriestorochvdomealebobyte, aktakétoriešenieumožňujestavebné
usporiadanie domu alebo bytu. Na základe úplného vylúčenia z užívania spoločného domu alebo bytu

musí odporca dom alebo byt opustiť. Odporca zostáva naďalej spoluvlastníkom domu alebo bytu. Súd
o úplnom vylúčení z užívacieho práva nemôže rozhodnúť bez časového obmedzenia, lebo v opačnom
prípade by išlo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva.

Súd vychádzal z vyššie uvedeného výkladu a dospel k takému záveru, že navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní tvrdené skutočnosti o existencie fyzického či psychického

násilia, prípadne existencie čo i len hrozby takéhoto násilia o neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia s
odporcom, ktoré je v príčinnej súvislosti medzi tvrdeným násilím, resp. hrozbou násilia.Navrhovateľka v konaní tvrdila, že odporca sa dopúšťa takého násilia, pričom uvádzala že ide o
psychický nátlak a nevhodné správanie a nie o fyzické bitky, že ďalšie spolužitie v nehnuteľnosti možné
nie je, pričom odporca prichádza aj po rozvode manželstva do domu kvôli stretávaniu sa s mladším

synom účastníkov konania. Súd vychádzal z výkladu citovaného § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a dospel k takému záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že tu došlo
k takému psychickému násiliu, resp. je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti, čo má za následok
neznesiteľné spolužitie účastníkov, a to tak, že pomery v dome navrhovateľke a deťom účastníkov
nedovoľujú pokojne užívať tento dom bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie

ostatných členom domácnosti. V konaní bolo nesporné, že odporca bol uznaný za vinného iba v jednom
prípade spáchania priestupku, kde poškodenou bola navrhovateľka. Navrhovateľka síce podala podnet
na začatie trestného stíhania, ale tento zobrala späť, ako sama uviedla vo svojej výpovedi. Pokiaľ
ide o výpovede svedkov, tak syn účastníkov P. W. vo výpovedi uviedol iba jeden konflikt, ktorý vznikol
medzi ním a odporcom, a to vtedy keď odporca prehľadával nábytok v izbe u navrhovateľky a svedok
ho vyzval aby odišiel preč. E. uvádzal, že v tomto prípade hľadal potrebné doklady. X. P. W. vo svojej

výpovedi neuvádzal žiadne iné konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať
neznesiteľnosť spolužitia účastníkov konania v rodinnom dome, ktorého sú spoluvlastníkmi. Taktiež ani
na základe výpovede svedka P. F., ktorý je brat navrhovateľky, nebola preukázaná táto neznesiteľnosť
spolužitia. Bolo konštatované, že odporca začal nadávať svedkovi a ďalej sa svedok vyjadroval ku
skutočnostiam v minulosti v období pred 14.rokmi, resp. z obdobia dvoch rokov pred rozvodom, kde

uvádzal,žeodporcabolopitý,agresívnyadomarobilporiadky.Taktiež neuvádzalžiadneinéskutočnosti
o psychickom násilí odporcu vo vzťahu k navrhovateľke a k deťom, ktoré pochádzajú z manželstva
účastníkov. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z predložených spisov obvodného úradu, resp. OOPZ,
pričom oznámenia podávala tak navrhovateľka na odporcu ako aj odporca na navrhovateľku a nebolo
vo veci rozhodnuté tak, že by niektorý z účastníkov, a to najmä odporca, bol uznaný zo spáchania

priestupku . Taktiež ani ďalšie listinné doklady, a to najmä prepisy SMS správ súd nevyhodnotil ako
dôkazy, ktoré by preukazovali takú intenzitu psychického násilia odporcu, resp. hrozbu násilia, ktoré
by vyvolalo neznesiteľnosť spolužitia účastníkov konania. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na
to, že odporca dlhodobo v dome nebýva a ako sa vyjadrila samotná navrhovateľka, prichádza len na
návštevu pri úprave styku s mladším synom. Uviedla ďalej že má kľúče, takže nevie sa vyjadriť či

aj častejšie nechodieva do domu pokiaľ ona nie je prítomná, ale odporca poprel že by mal od domu
kľúče, ale naopak, tvrdil, že tu bol vymenený zámok. Je teda zrejmé, že účastníci dlhodobo aj pred
podaním návrhu na súd nežijú v dome, ktorého sú spoluvlastníkmi a ktorý je predmetom konania.
Pokiaľ ide o predložené prepisy SMS správ, tak súd konštatuje, že podľa týchto je zrejmé, že sú veľmi
narušené vzťahy medzi účastníkmi konania a odporca mimoriadne nevhodne , vulgárne a primitívne

reaguje na problémy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi najmä pri stretávaní sa s maloletým Y.. Z obsahu
predložených SMS správ ale nevyplývajú také skutočnosti, na základe ktorých by u navrhovateľky
vznikla odôvodnená obava o zdravie a život svoj, resp. detí účastníkov konania.

Pokiaľ v záverečnom vyjadrení bolo konštatované, že syn účastníkov P. trpí psychickou poruchou,
ktorá je v príčinnej súvislosti so správaním odporcu, tak počas celého konania navrhovateľka netvrdila

túto skutočnosť o psychickej poruche syna P. a ani nepredložila žiaden dôkaz a ani nenavrhla doplniť
dokazovanie na preukázanie toho, že syn účastníkov P. W. trpí psychickou poruchou v dôsledku
správania odporcu. Taktiež nebolo preukázané, že by vznikla odôvodnená hrozba fyzickej likvidácie,
ako zástupca navrhovateľky konštatoval v záverečnom vyjadrení. Taktiež súd nepovažoval za dôvodné
nariadiť znalecké dokazovania znalcom - psychiatrom z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľky

odporca nie je psychicky zdravý. V konaní totiž navrhovateľka nepredložila jediný dôkaz, na základe
ktorého by vznikali pochybnosti o psychickom zdraví odporcu. Vzhľadom na to, že v konaní o vylúčenie
z užívania je dôkazné bremeno na navrhovateľke a ide o taký závažný zásah do vlastníckeho práva,
je potrebné náležite preukázať existenciu či už fyzického alebo psychického násilia, resp. hrozby týmto
násilím a zároveň v príčinnej súvislosti neznesiteľnosť spolužitia účastníkov konania. Navrhovateľka

neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ani psychické násilie a ani hrozbu psychického násilia zo
strany odporcu, ktoré by dosahovalo takú intenzitu, že je tu natoľko znížená kvalita spolužitia účastníkov,
že toto spolužitie je možné považovať za neznesiteľné, a tak bol návrh navrhovateľky ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietnutý.

Podľa § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Odporca mal vo veci plný úspech, keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, a tak je navrhovateľka
povinná zaplatiť trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia 167,71 eur na účet splnomocnenej
zástupkyne odporcu. Trovy konania boli vyčíslené podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifná odmena bola vyčíslená podľa § 11 ods. 1 písm. a)
cit. vyhlášky suma 61,84 eur a podľa § 14 ods. 1 bola priznaná za dva úkony, príprava a prevzatie a
účasť na pojednávaní 14.2.2014. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky trovy sú aj réžijný paušál za jeden
úkon 8,04 eur. Spolu sú trovy právneho zastúpenia za obidva úkony, aj vrátane réžijného paušálu suma
139,76 eur a spolu s 20 %-ným DPH suma 27,95 eur sú trovy konania 167,71 eur a podľa § 149 ods. 3

OSP je povinný navrhovateľ zaplatiť trovy konania na účet splnomocnenej zástupkyne odporcu v lehote
do 15 dní po právoplatnosti rozsudku .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilinadňa 14.2.2014

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka