Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/276/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508010970

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508010970.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Piešťanoch, samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou v trestnej veci obžalovaných F.
K., N.. XX.XX.XXXX M. C. a V. K., N.. XX.XX.XXXX M. C., stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12.02.2014 rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd

Obžalovaných:

1/ F.Š. K., N.. XX.X.XXXX M. C., trvale bytom W. XXX/XX, S.

2/ V. K., N.. XX.X.XXXX M. C., trvale bytom A. Č.. XXX,

o s l o b o d z u j e

z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 odsek 1 Trestného zákona
a prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 Trestného
zákona, spáchaných na skutkovom základe,

že

dňa 06.07.2006 v čase asi o 15.00 hod. v S. - Š. na L.. W. v predzáhradke rodinného domu č. XXX/XX
ohradenej oplotením po predchádzajúcej verbálnej hádke vstúpili cez bráničku v oplotení na pozemok
parcelné číslo XXXX a tu fyzicky napadli poškodeného C. V. a to tak, že ho nohami kopali do hlavy a
oblasti ramien, čím mu spôsobili pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej oblasti obojstranne a v
oblasti za pravým uchom s vegetatívnou symptomatológiou, podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia
a práceneschopnosti 2-3 týždne,

pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného C. V., N.. XX.X.XXXX, C. bytom W. XXX/
XX, S., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany pod spisovou značkou 1Pv 187/08 na
Okresný súd Piešťany, dňa 25.11.2008 vykonal súd na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, na
základe ktorého rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 17.06.2013, ktorým uznal obžalovaných vinnými z
prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1 Trestného zákona a zato
ich odsúdil F. K. podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 2 Trestného zákona na peňažný

trest vo výške 300,- euro a V. K. podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 2 Trestného zákona
na peňažný trest vo výške 1000,- euro. Zároveň im uložil náhradné tresty odňatia slobody, pričom
poškodeného C. V. s nárokom na náhradu škody súd podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal
na občianske súdne konanie.

Z dôvodu odvolania podaného obžalovanými rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením

sp.zn. 5To 75/2013 zo dňa 26.11.2013 podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V citovanom uznesení odvolací súd uviedol, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
a doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, vykonané dôkazy však nevyhodnotil

správne a nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

Treba zvýrazniť, že zákon nepriznáva žiadnemu dôkazu osobitný význam a žiadny dôkaz nie je
nadriadený inému dôkazu.

Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o vine obžalovaných najmä zo záverov znaleckého posudku
i výpovede znalca z odvetvia traumatológia V.. V. W., ktorý spracoval znalecký posudok na základe

lekárskych správ, poškodeného nevidel. V podstate diagnózu a zranenia stanovil V.. A. - urológ slúžiaci
na traumatologickej ambulancii. Z jeho výpovede je zrejmé, že zranenia stanovil na základe palpačného
vyšetrenia, pričom vonkajšie viditeľné zranenia hlavy nezaznamenal. Jeho popis zranení teda vychádza
zo subjektívnych údajov poškodeného.

Neurologička V.. Y. diagnózu len prebrala z nálezu V.. A..

Obžalovaných zo spáchania skutku usvedčuje poškodený C. V., ktorého dôveryhodnosť výpovedí
poznamenal konfliktný vzťah medzi ním a obžalovanými už v minulosti.

Svedok W. vypovedal rozporne, jeho vyjadrovanie pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach, či
poškodeného kopal aj F. K. je nepresvedčivé. Svedok W. je navyše priateľom poškodeného, mal teda
dôvod jeho verziu potvrdiť

Obžalovaný V. K. nepoprel konflikt s poškodeným. Uviedol, že sa ne neho zahnal, a poškodený spadol.
Žiadnym iným spôsobom na poškodeného neútočil. Poprel, že by jeho brat F. mal na konflikte účasť.

Obžalovaný F. K. vypovedal v podstate zhodne, obaja obžalovaní uviedli, že s poškodeným majú
dlhodobo narušené vzťahy, pretože tento keď je sám doma púšťa príliš hlasno hudbu a aj v minulosti ho
na toto upozorňovali. Obžaloba kladie obžalovaným za vinu, že mali poškodenému spôsobiť zranenia

popísané v skutkovej vete tak, že ho obaja kopali do oblasti hlavy a ramien.

Odvolací súd je toho názoru, že takto sa skutok stať nemohol. Obžalovaný V. K. je profesionálny hráč
futbalu, a nie je reálne, aby v prípade opakovaných kopnutí do hlavy a ramien a to aj spoločne s
ďalším obžalovaným spôsobili zranenia, ktoré by boli zistiteľné len na základe subjektívne uvádzanejbolestivostipoškodeným,bezvonkajšíchznámokprejavuakosúhematómy,tržnérany,prípadneopuchy
a pod.

Rovnako vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že sa skutok mal stať na

pozemku rodinného domu poškodeného.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi obžalovanými a poškodeným došlo ku konfliktu,
aj keď miera účasti obžalovaného F.Š. K. na tomto konflikte zostáva sporná. Prichádzalo preto do úvahy
konanie obžalovaných právne posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Keďže od skutku uplynula

doba viac ako 7 rokov, v zmysle § 20 tohto zákona zodpovednosť za priestupok zanikla.

Na základe uvedených skutočností preto do úvahy prichádza len postup v zmysle § 285 písmeno b)
Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie
je trestným činom.

Odvolací súd dospel k záveru, že po rozsiahlom dokazovaní vykonanom prvostupňovým súdom sa

skutok stať takto nemohol, keďže obžalovaný V. K. je profesionálny hráč futbalu, a nie je reálne, aby
v prípade opakovaných kopnutí do hlavy aj ramien, a to aj spoločne s ďalším obžalovaným spôsobili
zranenia, ktoré by boli zistiteľné len na základe subjektívne uvádzanej bolestivosti poškodeným, bez
vonkajších prejavov, ako sú hematómy, tržné rany, prípadne opuchy a pod. Rovnako podľa názoru
Krajského súdu Trnava nebolo vykonaným dokazovaním bez pochybností preukázané, že sa skutok mal

stať na pozemku rodinného domu poškodeného.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd je viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského
súdu Trnava, bolo rozhodnuté podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodenéhosjehonárokomnanáhraduškody vždynaobčianskesúdnekonanie,prípadnenakonanie

pred iným príslušným orgánom.

Keďže súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, bolo potrebné poškodeného v zmysle § 288 odsek
3 Trestného poriadku odkázať s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého

Rozsudku smeruje, do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní
treba uviesť, proti ktorým výrokom

Smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa

rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové

skutočnosti a dôkazy.