Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010739
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

07.02.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného P. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. K., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom K. K., G. Č..XX,

je v i n n ý,

že

aj napriek tomu, že bol rozsudkom sudkyne Okresného súdu Zvolen č.k. 7C 127/09-44 zo dňa
31.05.2010, právoplatným dňa 28.06.2010 zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. A., nar.
XX.XX.XXXXmesačnesumu100€odprávoplatnostirozsudku,splatnýchvždydo15-tehodňavmesiaci
vopred do rúk matky dieťaťa T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L. Č..X, si túto svoju zákonnú
povinnosť vo J., okres J. a na iných miestach v období od decembra 2012 do súčasnosti riadne a včas
neplnil, napriek tomu, že bol v tomto období evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica odkiaľ bol dňa 01.04.2013 vyradený pre nespoluprácu, následne bol zamestnaný v spoločnosti

AKUM, s.r.o. do 30.04.2013 a dňa 29.04.2013 sa zamestnal v spoločnosti Stavoindustria HSV, s.r.o. A.
A. Z. A. Ľ., čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L.
Č..X, prechodne bytom A., P. Č..XX, vo výške 184,49 € ku dňu hlavného pojednávania,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3,8 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 46 Tr.
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné k rukám poškodenej T. A..

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18. 09. 2013 prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene podala na tunajšom súde obžalobu
na obžalovaného P. K., nar. XX. XX. XXXX na tom skutkovom základe, že aj napriek tomu, že bol
rozsudkom sudkyne Okresného súdu Zvolen č.k. 7C 127/09-44 zo dňa 31.05.2010, právoplatným dňa
28.06.2010 zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. A., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumu 100 € od
právoplatnosti rozsudku, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa T. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L. Č..X, si túto svoju zákonnú povinnosť vo Zvolene, okres Zvolen

a na iných miestach v období od decembra 2012 do súčasnosti riadne a včas neplnil, napriek tomu,
že bol v tomto období evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica odkiaľ bol
dňa 01.04.2013 vyradený pre nespoluprácu, následne bol zamestnaný v spoločnosti AKUM, s.r.o. do
30.04.2013 a dňa 29.04.2013 sa zamestnal v spoločnosti Stavoindustria HSV, s.r.o. so sídlom Z. A.
Ľ., čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L. Č..X,

prechodne bytom A., P. Č..XX, vo výške 654, 82 €.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie dostavil s tým, že po dvakrát žiadal o jeho odročenie, pretože
povinnosť zaplatiť výživné si mienil dodatočne splniť. Poukázal na to, že si svojej zákonnej vyživovacej
povinnosti smerom k maloletej dcére G. A. je vedomý, výživné je mu strhávané i exekučne.

V prejednávanej veci súd celkovo odročil hlavné pojednávanie päť krát, z tohto dvakrát z dôvodu
neprítomnosti obžalovaného a následne na žiadosť obžalovaného, ktorý mienil zameškané výživné
dodatočne zaplatiť.
Na hlavné pojednávanie dňa 07. 02. 2014, kedy mal obžalovaný preukázať dodatočné zaplatenie
i zostávajúcej časti neuhradeného zameškaného výživného sa obžalovaný bez ospravedlnenia

nedostavil, napriek tomu, že termín zobral na vedomie. Keďže v danej veci boli splnené podmienky
podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Svedkyňa poškodená T. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že výživné od obžalovaného je jej
poukazované cestou exekútora, prípadne výživné na maloletú dcéru je odosielané z účtu druhej
manželky obžalovaného a súdu postupne predložila doklady o prijatí súm výživného: dňa 17. 09. 2013:

vo výške 50,- eur, 23. 10. 2013: 50,- eur, v auguste 2013 vo výške 100,- Eur, 16. 07. 2013 vo výške 50,-
Eur, 22. 01. 2014, 59, 20 Eur a potvrdila prijatie sumy 400,- Eur na účet dňa 12. 11. 2013. Súdu zároveň
predložila tabuľky o vymáhaní výživného od súdnej exekútorky B.. K.. Ku dňu hlavného pojednávania
(07. 02. 2014) ustálila výšku zameškaného výživného na 184, 49 Eur.
Uviedla, že nad rámec určenej vyživovacej povinnosti obžalovaný na dcéru neprispieva nijak, nekupuje

jej veci, ani darčeky, dokonca sa s ňou ani nestretáva, nakoľko si to jeho súčasná manželka neželá.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli čítané listinné dôkazy konkrétne rozsudok Okresného súdu Zvolen
7C/127/09 zo dňa 31. 05. 2010, právoplatný dňom 28. 06. 2010, tabuľky plnenia vyživovacej
povinnosti , výpisy z účtu, správy k osobe obžalovaného, správy na obžalovaného od zamestnávateľov
obžalovaného: AKUM s.r.o., a STAVOINDUSTRIA HSV, s.r.o., správy súdnej exekútorky B.. Q. K. k

vymáhaniu výživného s prehľadom exekvovaných súm a odpis z registra trestov obžalovaného.
V zmysle § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je

obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
páchateľa, než občianskoprávny súd.
Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Vykonaným

dokazovaním, najmä výpoveďou svedkyne poškodenej mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil
uvedeného skutku a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona po stránke objektívnej , ako aj subjektívnej. Zvážiac
uvedené skutočnosti súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Rozsah vyživovacej
povinnosti určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v občianskoprávnom konaní, pričom

však upravil ako rozhodné obdobie, ku dňu vyhlásenia rozsudku, tak aj výšku zameškaného výživného,aktuálnu ku dňu vyhlásenia rozsudku s prihliadnutím na čiastočné plnenia výživného preukázané
poškodenou a obžalovaným. Tak ustálil výšku zameškaného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku na
184, 49 Eur.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Ďalej súd vychádzal z okolnosti prípadu, jeho následku,
z možnosti nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj k poľahčujúcim a priťažujúcim
okolnostiam.

Z predchádzajúceho priebehu konania a jednotlivých písomných i ústnych vyjadrení obžalovaného je
zrejmé,žeobžalovanýsijejsvojejzákonnejpovinnostivyživovaťinéhovedomý. VýživnépremaloletúG.
A.boloajepriebežnevymáhanéajexekučne.Nemožnovšaknespomenúťnegatívny,resp.neprimerane
pasívny postoj obžalovaného k svojej zákonnej vyživovacej povinnosti smerom k maloletej dcére z
prvého manželstva. Zo spisu vyplýva skutočnosť, že zameškané výživné uhrádzala druhá manželka
obžalovaného, ktorá mala tendencie zasahovať a vyjadrovať sa i k procesnému postupu v priebehu

konania, pričom táto stranou v konaní nie je, nie je nijakým spôsobom na konaní zúčastnená. Podľa
vyjadrenípoškodenejatiežobžalovanéhotátoovplyvňujejednakvýškuplatenéhovýživného,akoivzťah
a správanie sa obžalovaného k svojej maloletej dcére, nakoľko je zrejmé, že si „nepraje“ akýkoľvek
kontakt obžalovaného s jeho dieťaťom. Súd len okrajovo poznamenáva, ide o zákonnú vyživovaciu
povinnosť ( a s tým spojené rodičovské práva a povinnosti) výlučne obžalovaného, ktorý za svoje

konanie sám nesie zodpovednosť, v danom prípade i s trestnoprávnymi následkami.
Takisto súd poukazuje na tú skutočnosť, že od nariadenia prvého hlavného pojednávania - dňa 18.
10. 2013 sa obžalovaný na dva prvé termíny vôbec nedostavil a následne dal súd obžalovanému
ešte dvakrát možnosť dodatočne zameškané výživné postupne uhradiť a za týmto účelom dvakrát
odročil hlavné pojednávanie. Obžalovaný však ani tieto možnosti nevyužil a zameškané výživné uhradil

len čiastočne, na posledné hlavné pojednávania sa opäť ani nedostavil, svoju neprítomnosť ničím
neospravedlnil, pričom dlh na výživnom predstavoval ku dňu posledného hlavného pojednávania sumu
184, 49 eur.
Napriek uvedenému súd pri úvahách o druhu a výmere trestu dospel k záveru o prevahe poľahčujúcich
okolností.Obžalovanémupoľahčovalo,žesakskutkupriznalatento úprimneoľutoval,čojepoľahčujúca

okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona. Na strane druhej súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva síce jedno odsúdenie obžalovaného Okresným súdom
Zvolen v konaní 2T/160/94 za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona č.
140/1961 Zb., avšak na uvedené konajúci súd neprihliadol, obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil
(dňom 30. 11. 1996) a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti a žiadnej priťažujúcej okolnosti tak s poukazom na ust. § 38
ods. 2, 3, 8 Tr. zákona došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednej tretinu.

Pri základnej trestnej sadzbe podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona 0 - 3 roky tak došlo k úprave trestnej sadzby
znížením hornej hranice na trestnú sadzbu 0 - 2 roky. Vzhľadom na možnosti obžalovaného, jeho osobné

pomery a vyššie popísaný postoj obžalovaného ku konaniu, ako aj k samotnej vyživovacej povinnosti
súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmer 8 mesiacov, teda v tretine trestnej sadzby. S
poukazom na predchádzajúci život obžalovaného súd mal za to, že nie je potrebné pristúpiť k ukladaniu
trestu nepodmienečného, preto rozhodol o podmienečnom odložení uloženého trestu odňatia slobody
s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov. Zároveň súd v skúšobnej dobe obžalovanému uložil

povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona zaplatiť zameškané výživné, čo ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavovalo sumu 184, 49 eur.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho oznámenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.