Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113216922
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113216922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouvprávnejvecinavrhovateľa:K.E.,J..XX.XX.XXXX,

G. J.. X. S. X, Prešov proti odporcovi: X. A., J.. XX.XX.XXXX, G. XX J. N., T. G., T. S., G. XHW G., I. G.
v konaní o určenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky do 25 - tého dňa v mesiaci vopred počnúc
právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 05.06.2013 do 31.01.2014 vo výške 213,05 Eur je odporkyňa povinná
zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na tunajší súd 05.06.2013 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného zo strany
odporkyne vo výške, ktorú ponechala na úvahu súdu.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila, súdneho pojednávania sa nezúčastnila z dôvodu, že
s rodinou žije vo Veľkej Británii.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodným listom navrhovateľky, potvrdením
o návšteve školy navrhovateľky, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1P 6/2012-80,
písomnými stanoviskami odporkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je dieťaťom odporkyne a K. Š., ktorých manželstvo bolo Okresným súdom Prešov č.k.
7C 119/99-18 zo dňa 20.05.1999 rozvedené a v tom čase maloletá navrhovateľka bola zverená do

starostlivosti matky s povinnosťou otca prispievať na jej výživu 400,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 15.06.1999. Navrhovateľka je v súčasnosti už plnoletá, je študentkou 4. ročníka Strednej
zdravotníckej školy v Prešove. Navrhovateľka nie je finančne podporovaná žiadnym z rodičov, o svoje
potreby sa stara sama, jej príjem je zabezpečovaný z prostriedkov štátu v podobe poberania prídavku na
dieťa 23,10 Eur, náhradným výživným vyplácaným za otca navrhovateľky vo výške 13,28 Eur mesačne,
dávkou v hmotnej núdzi vo výške 49,22 Eur mesačne, vyplácaním štipendia 22,61 Eur a z príležitostných
brigád počas prázdnin. Odporkyňa, matka navrhovateľky sa opätovne vydala a okrem navrhovateľky ajej plnoletej sestry je matkou ďalších 5 neplnoletých detí. Otec navrhovateľky je na neznámom mieste,
vedie sa voči nemu trestné stíhanie pre trestný čin neplnenia si vyživovacej povinnosti, titulom čoho je
navrhovateľke vyplácané náhradné výživné. Výdavky navrhovateľky predstavujú výdavky na bývanie

160,- Eur mesačne, strava v škole 20,- Eur mesačne a bežné výdavky na hygienické potreby a iné, veku
primerané potreby. Finančne jej pomáhajú kamarátky a priateľ.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne podaním zo dňa 28.06.2013 a 04.02.2014. Žiadala návrh
zamietnuť s odôvodnením, že okrem navrhovateľky má 5 neplnoletých detí, s ktorými žije s manželom
K. A. vo Veľkej Británii. Spoločne mali priznanú dávku 112,55 GBP na týždeň. V súčasnosti sa manžel

zamestnal, preto nárok na príspevok stratili. Odporkyňa nepracuje, stará sa o maloleté deti, preto
sa ani nemôže zúčastniť súdneho pojednávania. Odporkyňa tiež spochybnila totožnosť navrhovateľky
(túto má súd za dostatočne preukázanú dokladom totožnosti - občianskym preukazom) a poukázala aj
na nezhody medzi ňou a navrhovateľkou počas spolužitia v jednej domácnosti, keď ju navrhovateľka
opakovane udala na sociálnom úrade, že zanedbáva starostlivosť a výchovu detí.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní 1P 6/2012-80 súd zistil, že navrhovateľka

žiadala o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela proti odporcovi Z. E., J.. XX.XX.XXXX,
Y. G. L. Č.. XX, N. J. I.. Odporca bol manželom navrhovateľky, ich manželstvo bolo rozvedené. Súd
nepovažoval návrh navrhovateľky za dôvodný, tento zamietol a účastníci konania sa vzdali práva podať
odvolanie voči rozsudku.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Dieťa má zo zákona nárok na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov a to až do nadobudnutia
schopnosti samé sa živiť, výživné v prípade plnoletých detí určí súd len na návrh po preukázaní,

že oprávnená osoba nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Navrhovateľka v predmetnej právnej
veci preukázala, že je študentkou strednej školy dennou formou a teda nenadobudla schopnosť
sama sa živiť, keďže sa aj naďalej súvisle pripravuje na budúce povolanie. Navrhovateľkin príjem je
tvorený len príspevkami štátu po splnení zákonných predpokladov preukazujúcich sociálnu odkázanosť
navrhovateľky. Argumentácia odporkyne, že na výživu navrhovateľky nemôže prispievať, pretože sa

stará o ďalších 5 maloletých detí nie je relevantná. Zákon ukladá povinnosť rodičom detí, ktoré nie sú
schopné samé sa živiť, vrátane plnoletých detí pokiaľ nenadobudli schopnosť samé sa živiť povinnosť
prispievať na ich výživu aspoň minimálnym výživným, ktoré je v rozsahu 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, kde spadá
aj navrhovateľka. Minimálne výživné sa vzťahuje na každého povinného rodiča bez ohľadu na jeho

majetkové pomery, resp. možnosti a schopnosti a to až do času, kým dieťa nie je schopné samé saživiť. V uvedenom prípade súd považoval návrh navrhovateľky za dôvodný na určenie minimálneho
výživného, keď zohľadnil, že odporkyňa okrem navrhovateľky a ďalšej plnoletej dcéry má v priamej
starostlivosti 5 maloletých detí a nepracuje. Navrhovateľka ponechala stanovenie výšky výživného na

úvahu súdu a súd dospel k záveru, že primeraným sa javí byť minimálne výživné.

Navrhovateľka podala návrh 05.06.2013, pričom v tom čase jej odporkyňa na výživu neprispievala, preto
jej za obdobie od 05.06.2013 do 31.01.2014 vznikol na výživnom dlh vo výške 213,05 (do 30.06.2013
výška minimálneho výživného 26,65 Eur, od 01.07.2013 do 31.01.2014 výška minimálneho výživného
27,13 Eur výpočtom) 27,13 x 7/2013 - 1/2014 189,91 Eur + 26 dní z mesiaca jún 23,14 Eur, spolu 213,05

Eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže
sa nejedná o vysokú sumu a navrhovateľka je vo veľmi komplikovanej životnej situácii a je rovnako tak
dieťaťom odporkyne, ako jej ostatné deti.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bola úspešná navrhovateľka, avšak tejto trovy konania nevznikli ani si žiadne nežiadala, preto

súd rozhodol v súlade s cit. zák. ust. a odporkyňa v konaní úspešná nebola.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.