Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210628
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210628.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. 3316-NZP),
proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, (sp. zn. 38965/2013/34), v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči
odporkyni domáhal náhrady škody vo výške 125,-eur, nemajetkovej ujmy vo výške 520,01 eur a
náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku, navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5371522, voči dlžníkovi W. G., L..
XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci č.

EX 11897/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa
efektívne a účinne, predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne
príslušnému Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd aj napriek svojej povinnosti rozhodnúť o udelení poverenia v lehote 15 dní
od doručenia žiadosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.
08. 2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby, keď omeškanie trvalo viac ako

282 dní. Prejednávaná vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu. Podľa navrhovateľa neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Na základe uvedeného si navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v

období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Na
správu pohľadávky navrhovateľ vynaložil prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur a na
administratívne spracovanie textu urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojenés vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania 15,-eur, spolu 125,-eur. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil
aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto časti návrh odôvodnil tým, že potreba náhrady

nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, ale postupom súdu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného,
zamareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolventnosti povinného. V nadväznosti

na určovanie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyvodil, že na základe nečinnosti exekučného súdu
trvajúcej 282 dní mu vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 520,01 eur. Na záver
navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom odporkyňa do
podania návrhu na začatie konania pozitívne nereagovala.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť. Návrh je podľa jej názoru zmätočný,
nakoľko v ňom absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia
podania na súd, ako aj o dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ zároveň
nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného

konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporkyňa považuje tvrdenia
navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného titulu, za
klamlivé a zavádzajúce minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem
relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda.

V danom momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľ namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania navrhovateľ nepreukázal, že by využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti,

čiže že by využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný
súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odporkyňa uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol
podaný pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený

nárok. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorý sám požiadal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nebolochotnýpreukázať,kedysadozvedeloškodeakoanineuniesoldôkazné
bremeno o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.

V nadväznosti na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné

prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik
ani výšku škody, pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za

ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne
nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany ústavného súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorého
obchodné praktiky na trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zameraťsvoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Z listu Európskej komisie Generálneho riaditeľstva
pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri
Európskej únii vyplýva, že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa

dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.
Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľ a jeho podnikateľská
činnosť je vnímaná verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja

ho zároveň pre jeho praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že
v takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, najmä v
prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na
charakteristikusprávaniasanavrhovateľa,jejehonároknanáhraduškodyvočištátuvrozporesdobrými
mravmi, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej

aktivite. Navrhovateľ nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľ stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v
podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28. 01. 2014, na ktoré sa účastníci nedostavili.
Odporkyňa svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľ na predvolanie reagoval návrhom na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu. Navrhovateľ zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov,

pre ktoré súd uznesením zo dňa 08. 08. 2013, č. k. 6C/107/2012 - 45 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 24. 10. 2013, č. k. 11Co/206/2013 - 63, jeho skorší návrh na prerušenie konania
zamietol. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/987/2009 bolo zistené, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom, sa domáhal voči povinnej W. G., E. XXX,
vymoženia pohľadávky 441,45 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 431,50
eur od 12. 02. 2009 do zaplatenia, trov konania 147,08 eur, trov exekúcie 94,62 eur. Exekučným titulom

bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s.,Karloveskérameno8,Bratislava,zodňa20.08.2009,sp.zn.SR13252/09,svyznačenoudoložkou
právoplatnosti dňom 21. 09. 2009 a vykonateľnosti dňom 24. 09. 2009. Rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný advokátom oprávneného do
zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 07. 11. 2009. Súdny exekútor vec zaevidoval

pod sp. zn. EX 11897/09 a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa
24. 11. 2009. Dňa 20. 01. 2010 tunajší súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému č. 5505 019384 na vymoženie povinnosti zaplatiť 441,45 eur a 0,25 % úrok z omeškania
denne zo sumy 431,50 eur od 12. 02. 2009 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 147,08 eur
a trov exekúcie. Uznesením 7Er/987/2009-12 zo dňa 12. 04. 2010 súd exekúciu zastavil. Dňa 03. 05.

2010 bolo súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto uzneseniu. Odvolanie bolo predložené
na vyjadrenie povinnej a súdnemu exekútorovi, ktorý na urgenciu súdu dňa 28. 06. 2010 zapožičal
súdu exekútorský spis. Uznesením 7Er/987/2009-32 zo dňa 22. 09. 2010 bolo rozhodnuté, že o trovách
exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dňa 21. 01. 2011 bolo súdu
doručené elektronické podanie oprávneného, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorým

oprávnený, zastúpený Advocate, s. r. o. zobral odvolanie v celom rozsahu späť. Spis bol predložený
Krajskému súdu v Žiline dňa 17. 02. 2011 a tento uznesením 7CoE/44/2011 zo dňa 23. 03. 2011, konanie
o odvolaní oprávneného zastavil. Uznesením 7Er/987/2009-55 zo dňa 22. 12. 2011 prvostupňový súd
rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sa nepriznáva náhrada trov exekúcie -
uznesenie právoplatné dňom 30. 02. 2012.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje ajporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľ žiadnym

spôsobom nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 282 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie

navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 24. 11. 2009, pričom súd dňa 20. 01. 2010 vydal poverenie
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému na vykonanie exekúcie. Následne uznesením vydaným
dňa 12. 04. 2010, exekúciu zastavil - toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 13. 05. 2010,
pričom oprávnený zobral späť odvolanie, ktoré pôvodne podal proti tomuto uzneseniu. Nesprávnym

úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť súdu spojená s výkonom právomoci, v súvislosti s
ktorou dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnym poriadkom. Bezpochyby, jedným z takýchto
pravidiel sú aj zákonné lehoty na rozhodnutie súdu. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
však nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie práva účastníka konania na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie po zákonnej lehote nemožno vnímať oddelene od ostatných

okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. V
prejednávanej veci súd prihliadol najmä na povahu procesného úkonu súdu spočívajúceho v rozhodnutí
o žiadosti o udelenie poverenia a procesný postup exekučného súdu, ktorý bol nevyhnutný pre
rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu bolo z iných konaní známe, že rozhodcovský
súd, na ktorý sa oprávnený obracal so svojimi žalobami, nepostupoval v konaniach v súlade so

zákonom o rozhodcovskom konaní, bolo nevyhnutné preskúmať, či predložený exekučný titul spĺňa
podmienku vykonateľnosti. V prejednávanej veci má súd za to, že rozsah prekročenia zákonnej lehoty
na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora je adekvátny všetkým úkonom, ktoré bolo potrebné
vykonať, čo potvrdzuje sama skutočnosť, že exekučný súd v tomto štádiu konania zistil, že návrh
na vykonanie exekúcie je nedôvodný. Nemožno taktiež opomenúť skutočnosť, že navrhovateľ a

následne súdny exekútor podávali návrhy na vykonanie exekúcie hromadne. Ak navrhovateľ postupoval
takýmto spôsobom, musel si byť sám vedomý, že objektívne môže nastať situácia, že súd nebude
môcť rozhodnúť o všetkých jeho návrhoch v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o 15-dňovú lehotu na
rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú upravoval zákon č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia exekučného konania Ex 3453/08,

súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zákonodarca reagoval na enormný nárast exekučnej
agendy v spotrebiteľských veciach, zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorým bolo novelizované ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Touto zmenou došlo k upusteniu od povinnosti exekučných súdov
rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii na podklade
rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc v uvedenej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že

postup exekučného súdu v predmetnom konaní nebol ojedinelý, ale objektívne si ho vyžiadala situácia
vzniknutá s tým, že navrhovateľ doručoval prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
na slovenské exekučné súdy enormné množstvá návrhov na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na
podnikateľsképraktikynavrhovateľaazrejmýrozporjehokonaniasospotrebiteľskýmprávom,bolopretonamieste dôsledne preskúmať každú jednu vec, a nie len formalistickým spôsobom udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Naviac,
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm

vyplýva, že navrhovateľ požaduje akúsi paušálnu náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady
sú totožné s náhradami v iných konaniach vedených na tunajšom súde. Navrhovateľ neuniesol ani
dôkazné bremeno príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Už
len samotná špecifikácia majetkovej škody vylučuje, aby navrhovateľovi v súvislosti s tým, že súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote, vznikla škoda tak, ako si ju uplatnil.

Navrhovateľ si prakticky voči odporkyni uplatňuje právo z bezprávia, ktoré privodil. Pri rozhodovaní
súd zobral do úvahy najmä skutočnosť, že exekúcia, z ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok,
bola právoplatne zastavená z dôvodu nevykonateľného exekučného titulu. Ak aj čiastkový úkon nebol
vykonaný zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote, podstatný je finálny výsledok exekúcie, ktorá
bolazastavenáprejejnedôvodnosť.Akjeexekúciavedenánedôvodne,nemožnopriznaťsúdnuochranu
za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho čiastkového úkonu. Pokiaľ ide o náhradu

nemajetkovej ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu, patrí poškodenému iba za splnenia
podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by bol v konaní preukázaný
vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu, je vzhľadom na osobu
navrhovateľa, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré
mali navrhovateľovi vzniknúť, náhrada nemajetkovej ujmy vylúčená. V prvom rade súd poukazuje na

to, že exekúcia v nadväznosti na ktorú si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, bola nedôvodná od začiatku,
pričom k jej zastaveniu došlo výlučne zavinením navrhovateľa. Z bezprávia, ktoré navodil navrhovateľ
pri tvorbe exekučného titulu, nemôže vzniknúť žiadne jeho právo a konanie podľa ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. nemôže slúžiť ako určitá satisfakcia pre účastníka, ktorý nebol v súdnom konaní svojou
vinou úspešný. Navyše si navrhovateľ zvolil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku

ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor v náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn. III. ÚS
322/2010, podľa ktorého skutočnosť, že bol zamestnancom navrhovateľa, je okolnosťou vylučujúcou ho
z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil návrh
ako nedôvodný aj v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy. Návrh je v tejto časti aj v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko v súvislosti s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa v oblasti spotrebiteľských úverov

bolo na základe viacerých sťažností zo strany Európskej komisie skúmané, či zo strany Slovenskej
republiky nedochádza k porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného
súd návrh zamietol.

Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa,

ktorá mala v konaní úspech, si trovy nevyčíslila a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani
nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Písomným podaním zo dňa 24. 01. 2014 požiadal navrhovateľ o zrušenie nariadeného pojednávania a
o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej

sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom k tomu, že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, súd opätovný návrh posúdil ako nedôvodný a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ opätovne neuniesol

dôkazné bremeno tvrdenia, že ním spomínaná sťažnosť, na ktorú sa v návrhu odvoláva, bola doručená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čo mu bolo vytýkané aj v rozhodnutí, ktorým súd zamietol jeho
prvý návrh na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.