Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/22/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200881
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200881.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci
navrhovateľky Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi
Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska
cesta 1237/46, (predtým Správa katastra Bánovce nad Bebravou so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Trenčianska cesta 1237/46), za účasti Y. Q., rod. E., bytom D. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo V XXX/XX-Xzm zo dňa 7. augusta 2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XX-Xzm zo dňa 7. augusta 2013.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 35 euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe
zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 28. júna 2013 uzatvorenej
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a Y. Q. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody
o splnomocnení zo dňa 27. septembra 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo
vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XX a č. XX, katastrálne územie D., a to:
- pozemok C KN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV
č. XX),
- pozemok C KN parcela č. XXX - záhrady vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XX),
- stavba s. č. XXX na pozemku C KN parcela č. XXX, v podiele X/X (LV č. XX),
- pozemok C KN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV
č. XX).Odporca vyhodnotil predloženú záložnú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, pretože odporuje
§ 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda spôsobuje neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že predložená záložná zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky a ani
neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čo je v rozpore s citovaným
§ 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej ustálil, že
neplatnou je i dohoda o splnomocnení zo dňa 27. septembra 2012 (ktorou Y.
Q. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú
zmluvu o zriadení záložného práva) s odôvodnením, že táto dohoda o splnomocnení predstavuje
neprijateľnú (nekalú) podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Ako vo svojom rozhodnutí uviedol odporca, dohodu o splnomocnení (ktorou Y. Q. splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení
záložného práva) je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1. úverovej zmluvy, 2. dohody
o splnomocnení a 3. záložnej zmluvy, to znamená v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom, resp.
spotrebiteľským balíkom, z ktorého dôvodu je preto analogicky na túto dohodu o splnomocnení potrebné
nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu (pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy - spotrebiteľskej
zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení). Odporca zdôraznil, že je nesporné,
že navrhovateľka má podľa výpisu z obchodného registra v predmete činnosti poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na
druhej strane nič nenasvedčuje tomu, že by si účastník konania Y. Q. brala úver - pôžičku za účelom
podnikateľskej činnosti, resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide preto o spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Je teda nesporné, že v tomto prípade došlo k uzatvoreniu
spotrebiteľskejzmluvyvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka.Popreskúmanípredmetnejdohody
o splnomocnení odporca dospel k záveru, že táto dohoda o splnomocnení vykazuje znaky neprijateľných
podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je preto neplatná. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do tzv. formulárovej dohody (predtlačenej), keď dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. Keďže splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený), možno konštatovať, že bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa (záložcu)
zvoliťsplnomocnenca-zástupcu,ktorýbyzaneho(zaY.Q.)uzatvorilzáložnúzmluvuaktorýbyskutočne
hájil záujmy splnomocniteľa. Takúto dohodu o splnomocnení podľa názoru
odporcu nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto dohoda o splnomocnení bola
vopred navrhnutá a pripravená (navrhovateľka ponúkla Y. Q. túto dohodu o splnomocnení pri uzatváraní
úverovej zmluvy dňa 27. septembra 2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky ako
veriteľa voči Y. Q. ako dlžníkovi). Y. Q. ako spotrebiteľ nebola schopná (nemala možnosť) ovplyvniť
možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca tak teda nedošlo z vôle záložcu,
ale z vôle záložného veriteľa.
Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 28. júna 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB
s Y. Q., ktorú zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva
podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 27. septembra 2012.
Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávok voči Y. Q. ako
dlžníkovi (a záložcovi v jednej osobe), ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie
úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. Na tvrdenia odporcu, že predložená záložná zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože odporuje § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka (neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky a ani neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,
čo je v rozpore s citovaným § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka) a teda spôsobuje neplatnosť v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka reagovala navrhovateľka tak, že dňa 9. októbra 2013 spísala
dodatok č. 1 k záložnej zmluve č. XXX/XXXX - E., ktorú za Y. Q. podpísal splnomocnenec (ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139) a tento
dodatok navrhovateľka pripojila k odvolaniu. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23,
§ 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho
poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola
uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). Y. Q. ako záložca sa vzmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy
o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jej vlastníctve,
alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej
zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci)
vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene Y. Q. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo Y. Q. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so
záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za Y. Q. ako
dlžníka konať a že Y. Q. ako dlžník nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať.
Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy
splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (Y. Q.) v zmysle § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec
nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (Y. Q.), čo vyplýva aj zo samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (Y.
Q. ako záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých
v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako
veriteľ zastúpenie zástupcom od Y. Q. ako dlžníka nepožadovala ani mu osobu zástupcu nenavrhovala.
Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (Y. Q.
ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je
úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Ako v závere zdôraznila
navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v
prípadoch,kedyjezáložcadlhodobovomeškaní sosplácanímsvojhozáväzku.Vpredmetnom
prípade Y. Q. ako dlžník dlhodobo neplnila svoje povinnosti riadne a včas a neplatila svoj dlh tak, ako
bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Rovnako sa navrhovateľka nestotožnila s právnym
názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Navrhovateľka je toho názoru, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom (Y.
Q.) a splnomocnencom (ProHelp) nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o splnomocnení totiž nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom
teda podľa názoru navrhovateľky nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu
ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXX/XX-Xzm zo dňa 7.
augusta 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-SUB zo dňa 28. júna 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a Y. Q.
ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 27. septembra 2012
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka
18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste
vlastníctva č. XX a č. XX, katastrálne územie D., a to pozemok C KN parcela č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XX), pozemok C KN parcela č. XXX - záhrady vo
výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XX), stavba s. č. XXX na pozemku C KN parcela č. XXX, v podieleX/X (LV č. XX), pozemok C KN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX m2, v podiele X/X (LV č. XX).
Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a Y. Q. uzavreli dňa 27. septembra 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
pričom Y. Q. pri uzavieraní úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísala i Dohodu o splnomocnení pre
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V Dohode o splnomocnení splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky
ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom
ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo
spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť Y. Q. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 28. júna
2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a Y. Q. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve
záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XX a č. XX, katastrálne územie D., a to pozemok C KN parcela
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XX), pozemok C
KN parcela č. XXX - záhrady vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XX), stavba s. č. XXX na pozemku
C KN parcela č. XXX, v podiele X/X (LV č. XX), pozemok C KN parcela č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X (LV č. XX). Navrhovateľka podala u odporcu návrh
na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol. Po zamietnutí návrhu na
vklad,navrhovateľkadňa9.októbra2013spísalasY.Q.(zaktorúdodatokpodpísaloProHelp-združenie
občianskoprávnejpomoci)dodatokč.1kzáložnejzmluveč.XXX/XXXX-SUB,podľaktoréhosačlánokII.
záložnej zmluvy mení tak, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k výlučnému
vlastníctvu a podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto
zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 27. septembra 2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane
dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie
istiny úveru v sume 600 euro spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu tieto otázky:
1. Či Zmluva o zriadení záložného práva je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym
úkonom v spojení s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď predložená záložná zmluva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky a ani neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje.
2. Či možno na Dohodu o splnomocnení aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, či nejde
o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. či túto dohodu o splnomocnení
možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany Y. Q. uzatvorená slobodne (či Y.
Q. mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy
splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami Y. Q. ako splnomocniteľa.
Odporca sa s vyššie uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a
vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií
podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom
práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva,
ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov.
Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh
účastníka konania.Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.
Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej
základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami
sú:
a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam
dokatastra(vklad,záznamapoznámku),pričomkaždýztýchtoprávnychinštitútovmáinéprávneúčinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalšímúkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).
K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:
Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Z vyššie citovaného ustanovenia zákona § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka explicitne vyplýva, že
v zmluve o zriadení záložného práva musí byť určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. V
Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 28. júna 2013, č. XXX/XXXX-SUB, ktorábola predmetom vkladu nie je určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,
a predmetná zmluva o zriadení záložného práva ani neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Je
teda nesporné, že táto zmluva o zriadení záložného práva je v rozpore s § 151b ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Keďže táto zmluva o zriadení záložného práva nie je v súlade so zákonom (odporuje § 151b
ods. 3 Občianskeho zákonníka) je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny
úkon, ktorý odporuje zákonu je neplatným právnym úkonom. Navrhovateľka, zrejme si vedomá tejto
skutočnosti, dňa 9. októbra 2013 spísala dodatok č. 1 k predmetnej záložnej v zmluve č. XXX/
XXXX-SUB,naktorúskutočnosťvšakKrajskýsúdvTrenčínenemôžeprihliadať,nakoľkovzmysle§250i
ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané 7. augusta
2013 v čase, keď zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28. júna 2013, č. XXX/XXXX-
SUB bola v rozpore s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka.
K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy
o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej
listine na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k
uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani
k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú
podmienku, ktorú dlžník (Y. Q.) musela splniť, ak chcela od navrhovateľky získať úver. Uvedená
podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na
samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu
o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná
dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého
obsah Y. Q. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti
bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. Y. Q. nemala teda
žiadnu možnosť ovplyvniť ani to, či vôbec bude zastúpená v katastrálnom konaní (v konaní o vklad
záložného práva), a ani osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Námietka navrhovateľky,
že na dohodu o splnomocnení nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách nie je namieste. Odporca správne na dohodu o splnomocnení
aplikoval i ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a nemožno mu v
tomto smere nič vyčítať.
Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide a
ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej
platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.
V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany Y. Q. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami Y. Q..
Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide o
predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah Y. Q. nemohla žiadnym spôsobom
ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s
tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. Y. Q. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca.
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom
konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere
nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení
záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri
uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod
hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i Y. Q. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne,
táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.
Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami Y. Q. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem Y. Q., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa (Y. Q.).
Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i
správne závery. Námietka navrhovateľky v tomto smere teda nie je dôvodná.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-SUB zo dňa28. júna 2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky
došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je
už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované
v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta
posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca
opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom
okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala
opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.