Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215563
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312215563.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

navrhovateľky: T.. R. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XX, X., Slovenská republika, štátne občianstvo SR
proti odporcovi: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. T. XX, XX XXX U. R. J. S. (K.), O. G., štátne občianstvo
O., v zastúpení: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 811 874, Slovenská
republika, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky: T.. R. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX a
odporcu : L. J., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo neuvedené, uzavreté dňa 14.06.1997, zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Skalica, zväzok 16, ročník 1997, strana 132, poradové číslo 52, r o

z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 12.10.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol
jej manželstvo s odporcom, štátnym občanom O. G., uzavreté dňa 14.06.1997 súhlasným vyhlásením
účastníkov konania s odkazom k § 114 Zákona o rodine podľa § 3 zákona číslo 94/1996 Zbierky zákonov
v znení neskorších predpisov / pôvodný Zákon o rodine/ na území Slovenskej republiky podľa platných
právnych predpisov Slovenskej republiky pred orgánom štátu , ktoré manželstvo ku dňu podania návrhu
na začatie konania / § 79 ods. 1,2 OSP/ nezaniklo, nebolo vyhlásené za neplatné a je zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Skalica zväzok 16, ročník 1997, strana 132, poradové číslo 52.

Skutkovo návrh vo veci samej navrhovateľka odôvodnila tvrdením, že manželstvo s odporcom neplní
od roku 2007 žiadnu funkciu, od roku 2005 ako manželia spolu intímne nežijú, nehospodária spolu a od
marca 2007 sú aj majetkovo vyporiadaní. Manželia spoločnú domácnosť viedli na území O., odkiaľ sa
navrhovateľka po majetkovom vyporiadaní s odporcom vrátila na Slovensko. Na Slovensku za trvania
manželstvanadviazalavzťahsinýmmužom,ztohtovzťahusa dňaXX.XX.XXXXnarodilonavrhovateľke
maloleté dieťa : R. J.. Odporca rovnako nadviazal vzťah k inej žene a z ich vzťahu sa narodilo dňa
XX.XX.XXXX maloleté dieťa: H. J..

Odporca žiadal návrhu na rozvod manželstva vyhovieť. Vo svojom vyjadrení v zastúpení právneho

zástupcu potvrdil súdu skutkové tvrdenia navrhovateľky o trvalom rozvrate ich manželstva .

Navrhovateľka ako aj odporca svojim správaním dali konajúcemu súdu jasne najavo že so spoločným
životom v manželstve už nepočítajú, ich manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené bez predpokladu
naplnenia jeho spoločenského účelu a obnovenia manželského spolužitia.Vecná príslušnosť a miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III na prejednanie a rozhodnutie
veci je daná podľa § 9 odsek 1, § 88 odsek 1, písmeno a), § 113 odsek 1, Zákona číslo 99/1963 Zbierky
v znení neskorších predpisov /Občiansky súdny poriadok/.

Podľa čl. 1 bod. 1, písm. a) v spojení s čl.3, bod. 1, písm. a), piaty odsek Nariadenia Rady (ES)
č.2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 je upravený všeobecný
princíp právomoci aj súdu toho členského štátu, na území ktorého má navrhovateľ obvyklý pobyt ak na
území konajúceho členského štátu EÚ býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu.,
s tým, že podľa bodu 11 vyživovacia povinnosť je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia,

keďže sa na ňu vzťahuje nariadenie Rady č.44/2001., pričom súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto
nariadenia, majú právomoc rozhodovať aj o vyživovacej povinnosti rodiča na maloleté dieťa podľa čl. 5
nariadenia Rady č.44/2001., pričom podľa článku 20 bod 1, tohto nariadenia v naliehavých prípadoch
nebráni nariadenie súdom členského štátu prijať predbežné opatrenie s ohľadom na miesto, kde sa
maloleté dieťa zdržuje podľa práva tohto štátu aj v prípade, ak by podľa tohto nariadenia mal právomoc

vo veci samej rozhodovať súd iného členského štátu.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom
muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel
a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a
riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len
Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri
rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

SkonanímorozvodmanželstvajepodľaplatnéhoprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyvždyvzmysle
dikcie § 113 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, ktorým rodičovstvo svedčí ako spoločným rodičom k maloletým
deťom narodeným za trvania ich manželstva na čas po rozvode, s obligatórnou úpravou určenia,

kto bude maloleté dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok, komu bude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, a ako bude rodič, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti povinný prispievať
na jeho výživu. Súčasťou rozsudku o rozvod je vždy aj úprava styku s dieťaťom. Toto obligatórne spojenékonanie je závislé na konaní o rozvod manželstva účastníkov konania, preto príslušným súdom je súd,
na ktorom sa uskutočňuje konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Pretože v konaní
o rozvod súd musí prihliadať na záujem maloletých detí, nie je možné postupom súdu prejednať a

rozhodnúť len o návrhu vo veci rozvodu a po právoplatnosti tohto rozsudku upraviť výkon rodičovských
práv a povinnosti účastníkov konania o rozvod k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva,
respektíve tento vôbec neupraviť. Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu,
občanmi ktorého sú obaja manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,
spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským, pokiaľ neustanovuje niečo

iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Iba ak by bol podaný návrh na rozvod manželstva vo veci, v ktorej je daná nielen právomoc slovenského
súdu a s poukazom na medzinárodnú zmluvu s odkazom k § 2 Zákona číslo 97/1963 Zbierky v znení
neskorších predpisov, ale aj právomoc súdu štátu, ktorého štátnym občanom je odporca a to aj podľa
platného právneho poriadku tohto štátu, pričom konanie o rozvod už bolo začaté u tohto štátu skôr, len
za týchto podmienok uváži súd Slovenskej republiky možnosť prerušenia konania, prípadne prekážku

založenia výlučnej právomoci tohto cudzieho štátu, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

V slovenskom právnom poriadku vo veciach s medzinárodným prvok sa litispendencia /prekážka
začatého konania/ neuplatňuje, iba ak túto prekážku upravuje medzinárodná zmluva.

Súdzakonaniavovecisamejzistil,žeotcovstvoodporcu kmaloletémudieťaťu:R.J.,nar.XX.XX.XXXX,
porodeného navrhovateľkou za trvania ich manželstva bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

č.k: 51P/108/2012-53 zo dňa 28.01.2013 zapreté. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2013.
Zapretím otcovstva nevznikla zákonná povinnosť úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
účastníkov k žiadnym maloletým deťom, keďže z tohto manželstva žiadne spoločné deti účastníkov
nepochádzajú.

Súd zistil, že právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov

je daná medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná s odkazom k § 2 Zákona
číslo 97/1963 Zbierky v znení neskorších predpisov Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom a to podľa čl. 1 bod. 1, písm. a) v spojení s čl.3, bod. 1, písm. a), piaty odsek Nariadenia
Rady (ES) č.2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 z dôvodu,

že navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky, odporca je štátnym občanom O. G., pričom
žiaden z manželov na území O. ku dňu vyhlásenia rozsudku nepodal návrh na rozvod ich manželstva
a navrhovateľka mala na územní Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt najmenej jeden rok pred
podaním návrhu.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú

trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia všetkých funkcii ich manželstva. V súlade so zásadou,
vymedzenou pod bodom 8 Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č.1347/2000, podľa ktorej by sa nemala upravovať v rozhodnutí súdu taká otázka,
akou je dôvod rozvodu, majetkové dôsledky manželstva alebo iné súvisiace opatrenia a pretože ani

podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine konajúci súd mená povinnosť zistené príčiny rozvratu vymedzovať v
odôvodnení svojho rozhodnutia, súd vo veci samej rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení
tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastnícinemajúprávonanáhradutrovkonaniaorozvodalebooneplatnosťmanželstvaaleboourčenie,

či tu manželstvo je alebo nie je.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v troch
rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP.

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 odsek 1 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní.