Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/130/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212010854

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212010854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 16. 1. 2014 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

t a k t o

Obžalovaný:
A. N., nar. X. XX. XXXX v U., trvale bytom U., J. ul. č. XX, nezamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

dňa XX. X. XXXX v U., na W. ul. č. XX, so zástupcom poškodenej spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s.,

uzatvoril zmluvu o úvere č.: XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bola poskytnutá hotovostná pôžička vo
výške 500 eur, pričom pri uzatvorení zmluvy uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnaní a následne
zaplatil iba jednu z dohodnutých 13-tich mesačných splátok vo výške 65 eur, čím poškodenej spoločnosti
TELERVIS PLUS, a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, spôsobil škodu vo výške 780 eur,

t e d a

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a tak mu spôsobil malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.

- 2 -

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h, m/, § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky a 4 /štyri/ mesiace.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa vo výroku o treste zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 2. 6. 2010, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatný dňa 4. 8. 2010.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej spoločnosti TELERVIS
PLUS, a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, vo výške 780 eur.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

OkresnýprokurátorpreBratislavuIIpodaldňa29.10.2012obžalobunaA.N.prevyššieuvedenútrestnú
činnosť s tým, že samosudca túto preskúmal a po oboznámení sa aj s listinným materiálom rozhodol dňa
30. 10. 2012 o vydaní odsudzujúceho trestného rozkazu, ktorý však bol v zákonnej lehote napadnutý

opravným prostriedkom - odporom zo strany obžalovaného, na ktorom základe bolo obligatórne vo veci
nariadené hlavné pojednávanie.

V úvode hlavného pojednávania obžalovaný zotrval na podanom odpore, prokurátor takisto zotrval
na obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, obžalovaný sa k obžalobe vyjadril tak, že

„nezaujíma žiadne stanovisko“, pričom po poučení podľa zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3 Tr.
por. vyslovil, že sa necíti byť vinný zo spáchania žalovaného skutku a splnomocnenkyňa poškodenej
spoločnosti uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 780 eur.

Súd následne vo veci vykonal dokazovanie, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný A. N., svedkyne

X. D. a H. Y., so súhlasom procesných strán podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď
splnomocnenkyne - svedkyne R. T. a podľa § 263 ods. 2 písm. a/ Tr. por. súd takisto prečítal zápisnice o
výsluchu svedkyne J. S., následne bol oboznámený obsah listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu,
pričom na základe takto vykonaného dokazovania súd v konečnom dôsledku zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný A. N. vypovedal, že je pravdou, že podpísal predmetné písomnosti - zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX so spoločnosťou TELERVIS PLUS, s.s., klientsku kartu i dohodu o zrážkach zo mzdy -
bolo to niekedy vo februári 2010 a bolo to na sumu 500,- eur, avšak zároveň uviedol, že o to, aby bol
zobratý úver na jeho meno, ho požiadala matka jeho kamaráta J. S., ktorá údajne potrebovala peniaze
s tým, že ona si už nemôže zobrať úver. Na to obžalovaný M. S. povedal, že je nezamestnaný, avšak

ona mu povedala, že to vybaví, spísala s ním zmluvu o úvere, ktorú obžalovaný F. N. aj
- 3 -

podpísal - videl, že je to pre neho nevýhodné, avšak spoľahol sa na to, že M. S. úver splatí tak, ako to
už v jednom prípade urobila, keď si rovnakým spôsobom zobrala úver na meno družky obžalovaného X.

D.. Obžalovaný poukázal na to, že zmluvu podpísal, lebo chcel M. S. pomôcť a žiadnu províziu z toho
nemal - M. S. mu za to priniesla len nejaké oblečenie a hračky pre deti, pričom menovaná mu sľúbila, že
úver bude splácať. Keď tak však neurobila, za obžalovaným prišiel nejaký zamestnanec TELERVIS-u,
podľa vyjadrenia ktorého bola uhradená len jedna splátka, avšak obžalovaný nemal peniaze a nemohol
úver splatiť.

Družka obžalovaného - svedkyňa X. D. uviedla, že z počutia od obžalovaného má vedomosť o tom,
že tento si zobral úver v spoločnosti Provident, a to z toho dôvodu, že ho o to požiadala J. S.. Takisto
od obžalovaného vie, že ten úver pani S. aj splatila a obžalovaný za to dostal asi 100 eur. Čo sa týka
spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., takúto spoločnosť svedkyňa nepozná, tento názov jej nič nehovorí,

takisto nevie, že by si obžalovaný zobral úver v spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., - vie, že si bral úver
od spoločnosti Provident. Vo vzťahu k spôsobu uzatvorenia úverovej zmluvy svedkyňa vypovedala, že
aj ona sama v minulosti rovnakým spôsobom uzatvorila úverovú zmluvu za odmenu 100 eur, avšak v
jej prípade M. S.ver splácala.Z výpovede svedkyne H. Y. vyplýva, že táto pre spoločnosť TELERVIS PLUS, a.s., pracovala cca od
marca - apríla 2009 do marca 2010 na pozícii manager - mala na starosti obchodných zástupcov,
pre ktorých overovala údaje o klientoch, ktorí žiadali o poskytnutie úveru, takisto robila obchodným

zástupcom servis - nosila im peniaze, čisté zmluvy, kontrolovala, či sú zmluvy správne vyplnené a pod.
s tým, že každý manager má na starosti svojich obchodných zástupcov, jej bolo pridelených cca 7-8
ľudí, vrátane J. S.. Svedkyňa denne overovala cca 10 žiadostí o úver od obchodných zástupcov, pričom
celé to prebiehalo tak, že jej zavolal obchodný zástupca od klienta, ktorý podal žiadosť o úver s tým,
aby preverila jeho údaje. Obchodný zástupca musel s klientom vyplniť tzv. „kartu klienta“ a následne

svedkyni nadiktoval meno klienta, adresu, telefónny kontakt do zamestnania, názov zamestnávateľa a
číslo občianskeho preukazu, ktorý sa preveroval v systéme na centrále, či nie je náhodou nahlásený ako
kradnutý,taktiežsapreverovalaadresapobytuklienta/vsystémespoločnosti/,činauvedenejadresenie
je evidovaný už nejaký úver. Následne svedkyňa zatelefonovala na číslo, ktoré jej obchodný zástupca
uviedol ako číslo do zamestnania žiadateľa o úver, kde preverovala, či tam je klient zamestnaný, či už
nemá nejaké zrážky zo mzdy, či nie je vo výpovednej lehote a podobne. Po preverení týchto skutočností

išla za obchodným zástupcom, ktorému zaniesla peniaze na úver, pričom vždy skontrolovala tzv. „kartu
klienta“, či je riadne vyplnená a podpísaná klientom s tým, že niekedy svedkyňa bola s obchodným
zástupcom priamo za klientom, kde spolu odovzdali peniaze, ale keďže klientov bolo veľa, svedkyňa
nechodila za každým a čo sa týka obžalovaného A. N., podľa dokladov u neho nebola - v systéme
spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., je evidovaný každý úkon managera, čo znamená, že keby bola u F.

N., bolo by to zaznamenané v systéme. Konkrétne k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, kde je klientom
A. N., svedkyňa uviedla, že telefónne číslo, ktoré jej M. S. nadiktovala ako číslo zamestnávateľa A. N.
určite preverila - robila to tak vždy, pričom vždy sa preverovalo to číslo, ktoré klient uviedol v žiadosti
a ktoré nahlásil obchodný zástupca a keďže manageri boli väčšinou v aute /bez prístupu na internet/,
zamestnávateľ klienta sa bližšie nepreveroval, to znamená, že klient, resp. obchodný zástupca mohol

uviesť akékoľvek telefónne číslo.
- 4 -

Splnomocnenkyňa - svedkyňa R. T. vypovedala, že dňa XX. 2. XXXX sa J. S. /obchodná zástupkyňa
od 24. 11.2009 do 14. 5. 2010/ stretla s obžalovaným A. N., spísala s ním klientskú kartu, a to na

W. ul. č. XX, čiže na poštovej adrese klienta, kde klient mal predložiť občiansky preukaz a pracovnú
zmluvu, taktiež výplatné pásky, ďalej v tomto konkrétnom prípade M. S. na karte vyznačila /zaškrtla/,
že videla SIPO, rovnako tiež podľa tejto karty mala vidieť výpis z účtu klienta. Na základe spísania tejto
karty klient požiadal o požičanie sumy 500 eur, pričom podľa klientskej karty mala byť zamestnávateľom
obžalovaného spoločnosť STAVOS PLUS s.r.o., kde obžalovaný uviedol, že pracuje ako inštalatér a

taktiež tu uviedol kontaktnú osobu - kamaráta J. U. a súčasne poskytol údaje o svojich príjmoch a
výdajoch. Na základe tejto klientskej karty si údaje uvedené klientom mala M. S. dať overiť v spoločnosti
- v prvom rade sa preveruje v systéme, či klient už nemá od spoločnosti zobratý úver, ďalej sa preveruje
adresa - či na klientom uvedenej adrese v domácnosti už nefiguruje nejaký dlžník a taktiež manager si na
základe uvedeného telefónneho čísla preveruje zamestnanie, keďže nezamestnaným a zamestnancom

v skúšobnej alebo výpovednej dobe sa úvery neposkytujú, teda zamestnanie obžalovaného evidentne
telefonicky potvrdené bolo. Na základe uvedených skutočností bol úver spoločnosťou schválený a dňa
27. 2. 2010 sa M. S. mala stretnúť zase na W. ul. č. XX s obžalovaným a tu malo dôjsť k spísaniu
Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX a k vyplateniu sumy 500 eur, pričom potvrdenie o prevzatí peňazí sa
nevydáva - toto potvrdzuje klient podpisom zmluvy, následne klient prevezme splátkový kalendár a po

podpísaní zmluvy o úvere, dohody o zrážkach zo mzdy a formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,uhradíprvúsplátkustým,ževtomtokonkrétnomprípademalobžalovanýuhradiť
13 mesačných splátok vo výške 65 eur, pričom prvú splátku uhradil pri podpise zmluvy - toto /uhradenie
prvej splátky/ je pre klienta potvrdené na splátkovom kalendári, kde toto vyznačenie vykonala M. S.
vlastným podpisom a pre spoločnosť TELERVIS PLUS, a.s., zostáva potvrdenie - plán výberov, kde to

opätovne rukou vyznačila M. S. a peniaze po odrátaní svojej provízie odovzdala spoločnosti TELERVIS
PLUS, a.s., pričom toto je evidované v systéme spoločnosti ako uhradená splátka s tým, že ostatné
splátky však už zaplatené neboli. Vzhľadom na neuhrádzanie splátok v danom prípade, obchodný
manager išiel na poštovú adresu klienta, kde klient - obžalovaný nebol zastihnutý, čo bolo v júni roku
2010, následne bol obžalovaný kontaktovaný telefonicky, pričom uviedol, že je momentálne bez práce,

avšak prisľúbil, že splátky uhradí. Obžalovaný sa nikdy nevyjadril v tom zmysle, že by peniaze z úveru
nedostal, svedkyňa ho takisto osobne navštívila koncom apríla roku 2010, kde jej klient - obžalovaný
podpísal potvrdenie, že zmluvu o úvere podpísal a že peniaze prevzal. Svedkyňa výslovne poukázala na
to, že ak by jej obžalovaný ako klient vtedy povedal, že zmluvu nepodpísal alebo že peniaze neprevzal,určite by to riešila okamžite na mieste ako podozrenie na fiktívny úver, k čomu však nebol dôvod, keďže
obžalovaný N. všetko potvrdil.

Svedkyňa J. S. vo svojich výpovediach potvrdila, že sa dozvedela o záujme obžalovaného o vzatie si
úveruzospoločnostiTELERVISPLUS,a.s.,naktoromzáklademenovanéhonavštívila,obžalovanýF.N.
jej predložil občiansky preukaz, potvrdenie - zaplatene SIPO, vedené na aktuálnu adresu obžalovaného,
a tiež nejaký doklad, ktorý potvrdzoval, že niekde pracuje. Svedkyňa následne zatelefonovala svojej
vedúcej H. Y., aby overila zamestnanie podľa údajov, ktoré uviedol obžalovaný a cca o 15 minút jej

vedúca zatelefonovala späť, že úver obžalovanému môže poskytnúť. Na uvedenom základe svedkyňa
vypísala klientsku kartu, tiež bola podpísaná zmluva o úvere a obžalované-
- 5 -

mu boli odovzdané peniaze /400 alebo 500 eur/, pričom hneď z tejto sumy svedkyňa odpočítala -
„stiahla“prvúsplátkustým,žeskutočnosť,žetietopeniazeklient/obžalovaný/prevzal,potvrdilpodpisom

úverovej zmluvy. Čo sa týka splácania úveru, svedkyňa obžalovaného niekoľkokrát kontaktovala aj
telefonicky a urgovala ho, aby splátky hradil, pričom obžalovaný sa telefonátom nevyhýbal, napriek tomu
však k splácaniu úveru nedošlo.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s celým relevantným listinným materiálom /vrátane zmluvy

o úvere, klientskej karty a dohody o zrážkach zo mzdy - iných príjmov/, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu
tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom v konečnom dôsledku dospel
k nasledovným záverom:

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný podvodným spôsobom vylákal
od iného úver, keď dňa 27. 2. 2010 v U., na W. ul. č. XX, so zástupcom poškodenej spoločnosti
TELERVIS PLUS, a.s., - M. S. uzatvoril zmluvu o úvere č.: XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bola
poskytnutá hotovostná pôžička vo výške 500 eur, pričom pri uzatvorení zmluvy uviedol nepravdivé údaje
o svojom zamestnaní - klamlivo tvrdil, že pracuje ako inštalatér v spoločnosti STAVOS PLUS, s.r.o., čo

sa nezakladalo na pravde, podpísal všetky požadované písomné podklady, prevzal peniaze a následne
zaplatil iba jednu /prvú/ z dohodnutých 13-tich mesačných splátok vo výške 65 eur, čím poškodenej
spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., spôsobil škodu vo výške 780 eur, čím z jeho strany došlo k naplneniu
všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., a to po
stránke objektívnej i subjektívnej.

Popri jednoznačných listinných dôkazoch, súd poukazuje predovšetkým na usvedčujúce výpovede
svedkýň M. S., J. Y. a P. T., ktoré výpovede si neprotirečia, korešpondujú navzájom, takisto nemožno
obísťrozporyvtvrdeniachobžalovanéhoajehodružky,vspojitostisktorýmiokolnosťamipotomvyznieva
obrana obžalovaného účelovo, nelogicky a nevieryhodne a podľa názoru súdu predstavuje len výraz

snahy zbaviť sa trestnej zodpovednosti s tým, že v tomto zmysle je potrebné nahliadať aj na výpoveď
družky obžalovaného - svedkyne K. D.. V súvislosti s obranou obžalovaného súd upozorňuje na fakt,
že to bol on, kto požiadal o úver, poskytol a potvrdil nepravdivé údaje, vrátane lživých údajov o svojom
zamestnaní a v konečnom dôsledku úver ani nesplatil, teda i pokiaľ by súd do istej miery a čisto
hypoteticky uveril tvrdeniam obžalovaného o „zaangažovanosti“ M. S., ani v takom prípade by táto

okolnosť nezbavila obžalovaného trestnej zodpovednosti a takáto obrana by musela byť hodnotená ako
právne irelevantná. Súd opätovne poukazuje na tvrdenia svedkyne P. T. v tom zmysle, že obžalovaný sa
nikdynevyjadriltak,žebypeniazezúverunedostal,svedkyňahotakistoosobnenavštívilakoncomapríla
roku 2010, kde jej klient - obžalovaný podpísal potvrdenie, že zmluvu o úvere podpísal a že peniaze
prevzal s tým, že svedkyňa výslovne poukázala na to, že ak by jej obžalovaný ako klient vtedy povedal,

že zmluvu nepodpísal alebo že peniaze neprevzal, určite by to riešila okamžite na mieste ako podozrenie
na fiktívny úver, k čomu však nebol dôvod, keďže obžalovaný N. všetko potvrdil.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom

postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom
- 6 -zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok,
pohnútku, zištný motív, zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, absenciu poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 Tr. zák. a prítomnosť priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h, m/ Tr. zák., ako aj doterajší život

obžalovaného, ktorý nie je možné hodnotiť ako riadny - F. N. bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný najmä
pre drogovú a majetkovú trestnú činnosť s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a ich dôsledné
zváženie viedli súd k názoru, že v danom konkrétnom prípade je potrebné ohľadom trestnoprávneho
postihu obžalovaného rozhodnúť o uložení primeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody, a
to so zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. a so zaradením do ústavu

so stredným stupňom stráženia, keďže bol v predchádzajúcich 10-tich rokoch pred spáchaním skutku
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, pričom súd dodáva, že uložený trest je
trestom súhrnným podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., so súčasným zrušením výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. 6. 2010, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatného dňa 4. 8. 2010. S
ohľadom na riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody, súd rozhodol aj o povinnosti obžalovaného
nahradiť škodu poškodenej spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, vo výške 780

eur.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s presvedčením, že rozhodnutie je náležitým odrazom riadne vykonaného a dôsledne vyhodnoteného
dokazovaniaanáležitéhozhodnoteniavšetkýchrelevantnýchokolnostívovzťahukotázkamskutkového

stavu, viny, právnej kvalifikácie i trestu, ako aj k otázke náhrady škody, a to so súčasným presvedčením,
že uložený trest môže v danom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky
zabezpečenia tak generálnej, ako i individuálnej prevencie (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.