Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313201473
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4313201473.6

Rozhodnutie

Okresný súd v Leviciach sudkyňou K.. S. J.Í., vo veci starostlivosti o mal. Á. J.Č., nar. 26.7.2006, v konaní
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: O. J., nar. 24.10.1980, bytom Jur
nad Hronom 33, v konaní zastúpená JUDr. D. H., advokátkou, so sídlom Levice, Sládkovičova 1 a S.Á.
J., nar. 4.7.1971, bytom Nový Tekov 279, v konaní zastúpený K.. H. I., advokátkou, so sídlom Levice, A.
Sládkoviča 5, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Leviciach zo dňa 25.9. 2012, č.k. 10P/161/2012-56 v časti
úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že súd zrušuje striedavú osobnú starostlivosť
u mal. Á., nar. 26.7. 2006 a maloletý sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 35,-EUR mesačne vždy do 15.teho dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

U p r a v u j e sa styk matky s mal. dieťaťom tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým Á. každý

párny týždeň od piatku 16,30 hod. do nedele 17,00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16,00
hod. do 18,00 hod., každý nepárny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod., každý párny
rok od 27.12. od 9,00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 19,00 hod., každoročne: od 1.7. od 9,00 hod.
do 14.7. do 19,00 hod. od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8. do 19,00 hod., každý párny rok v čase jarných
prázdnin od pondelku 9,00 hod. do soboty 19,00 hod.

Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred

bytom otca.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu r o z h o d n e súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zrušenia striedavej osobnej starostlivosti a zverenia
mal. dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní uvádzal, že odovzdávanie dieťaťa matke
je sprevádzané plačom mal. Á.. Od dieťaťa vie, že ho matka fyzicky trestá, avšak podľa jeho názoru
problémy sa nemajú riešiť bitkou. Tiež podľa udania syna ho údajne oblievali pohárom studenej vody.

Nevie aký vzťah má syn k priateľovi matky, tento sa mal vyjadriť tak, že pokiaľ mal. Á. pri odchode
matke nedá pusu tak ho roztrhne, rozbije mu hubu. Pokiaľ je syn u neho, pripravuje sa s ním do školy,
venuje sa mu, dieťa ho rešpektuje a tiež dohovárania z jeho strany. On fyzicky dieťa netrestá. Pokiaľ
po týždni príde dieťa od matky, opätovne v učení musia začať odznova. Dokonca mu matka navrhlanech si syna odovzdávajú len v škole a komunikujú cez učiteľku. Pri odovzdávaní syna sa snaží matke
poskytnúť aspoň základné informácie. Čo sa týka odborných vyšetrení syna o týchto bol informovaný.
K správam z vyšetrení sa dostal cestou kolízneho opatrovníka. Pokiaľ syn absolvuje vyšetrenia počas

pobytu u matky, o týchto ho matke neinformuje. Syna citovo nevydiera ako to matka tvrdí, avšak od
malička je maloletý viac citovo naviazaný na neho. Počas konania na ďalšom pojednávaní uviedol, že
syn sa zlepšil v škole, stále je podráždený keď príde od matky, avšak už sa nestáva, že by veľmi plakal
keď k nej odchádza. Už tretí rok na základe striedavej starostlivosti je syn počas Vianoc v domácnosti
matky, ktorá sa odmieta dohodnúť na možnosti pobytu dieťaťa na štedrý večer v jeho domácnosti. V jeho

domácnosti by mal syn kľudnejšie prostredie. Poukázal na závery znaleckého posudku, podľa ktorého
ďalšie trvanie striedavej starostlivosti nie je v záujme dieťaťa a on má lepšie osobnostné predpoklady
pre starostlivosť o syna. Výživné navrhol určiť primerané možnostiam a schopnostiam matky. Styk matky
so synom navrhol upraviť na každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 16.00 hod. a podľa
uváženia súdu aj cez prázdniny a iné sviatky.

Matka so zrušením striedavej starostlivosti súhlasila. Mal. Á. navrhla zveriť do svojej osobnej

starostlivosti. poukázala na synovu diagnózu ADHD, ktorá bola stanovená po rozvode manželstva. Otec
nesúhlasil s tým, aby bolo dieťa vyšetrené u psychiatra, odmietal sa s nimi zúčastniť vyšetrení. keď je
však syn u neho v domácnosti, tak psychiatričku s ním navštevuje ( v prípade potreby ). Pokiaľ syn
užíva lieky pravidelne, má normálne správanie, dá sa mu dohovoriť. Otec mu lieky nepodáva pravidelne
následkom čoho sa správanie maloletého výrazne zhorší, je veľmi citlivý a ovplyvniteľný. S jej priateľom

majúnormálnyvzťah.Pokiaľjemaloletývjehodomácnostisprávasaúplneinak,avšakvprítomnostiotca
ju odmieta, má naučené nejaké vety a prejavy. V jednom prípade keď sa vrátil od otca a mal nežiadúce
prejavy, jemne ho utreli studenou vodou, čo mu aj pomohlo. Dieťa je zo straty otca citovo vydierané.
Priateľka otca ju osočuje, rozpráva nepravdy o jej starostlivosti o dieťa. Potvrdila, že počas konania došlo
k posunu k lepšiemu, čo sa týka správania aj výsledkov v škole. Syn sa vyjadril, že chce byť s ňou aj

s otcom. Dieťa má skôr problémy z toho, že medzi rodičmi je napätie. Pri odovzdávaní si dieťaťa sa
snažia v jeho záujme nevyvolávať konflikty a oboznámiť si základné veci súvisiace s maloletým. Nie je
žiaden asociál, neberie drogy, nie je alkoholička a je schopná riadne o dieťa zabezpečovať starostlivosť.
Pre riadny vývoj dieťaťa je potrebné, aby malo aj matku, ktorá sa o neho bude starať. Zo znaleckého
posudku nevyplýva, že by ako matka nebola schopná starostlivosť o dieťa vykonávať. Podľa znalkyne

len sociálna stránka mal. dieťaťu vyhovuje viac u otca ako u nej. Dieťa je zo strany otca ovplyvňované
rôznymi situáciami, resp. výrokmi. Zo strany otca navrhla určiť primerané výživné a styk upraviť každý
párny týždeň od piatku do nedele s tým, že sa rozdelia rovnomerne prázdniny a sviatky striedavo u
oboch rodičov. Namietala, že je maďarskej národnosti ako aj mal. Á.W. a pri osobnostných testoch
niektoré výrazy nechápala. V znaleckom posudku sa uvádza, že vzťah mal. Á. k nej je rezervovaný,

ale nezisťovalo sa či je ovplyvňovaný niekým. Nie je pravdou, že otec dieťaťa je nekonfliktný a nemá
vzťah k agresívnemu správaniu, keď počas ich spolužitia neustále impulzívne reagoval, doslova ziapal
a dokonca aj jej terajšieho priateľa fyzicky napadol.

Kolízny opatrovník s poukazom na závery znaleckého posudku navrhol zrušiť striedavú osobnú
starostlivosť. Maloletého navrhol zveriť do osobnej starostlivosti otca poukázal na to, že dieťa je emočne

labilné. Je tam prítomná citová deprivácia, pričom otec má lepšie predpoklady pre uspokojovanie
citových potrieb maloletého. zo strany matky navrhol výživné určiť vo výške 50,- eur mesačne a styk
matky upraviť každý párny víkend od piatku do nedele a v nepárny týždeň počas pracovného týždňa
jeden alebo dva dni v domácnosti matky. Navrhol tiež rovnomerne upraviť prázdniny a sviatky.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav : rozsudkom Okresného súdu v

Leviciach zo dňa 25.9.2012 č.k. 10P/161/2012-56 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Mal.
Á. na čas po rozvode bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude
osobnústarostlivosťodieťavykonávaťvždyodnedele18.00hod.nepárnehotýždňadonajbližšejnedele
18.00 hol. párneho týždňa a otec od nedele 18.00 hod. párneho týždňa do najbližšej nedele 18.00 hod.
nepárneho týždňa. Na čas po rozvode sú obidvaja rodičia oprávnení maloletého zastupovať a spravovať

jeho majetok. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa rodičia nezaväzujú prispievať na výživu
dieťaťa k rukám druhého rodiča. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2012. Ako vyplýva z
pripojeného spisu v tom čase mal. Á.W. navštevoval 1 ročník základnej školy. Počas konania o rozvod
manželstvamatkaužpoukazovalanaproblematickésprávaniesamal.Á..Obajarodičiabolizamestnaní.Matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 452,54 eur a mala vyživovaciu povinnosť tiež k mal.
C., nar. 24.3.1999. Otcov príjem predstavoval 453,98 eur netto, inú vyživovaciu povinnosť nemal.

Otec dieťaťa už po troch mesiacov po prvej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podal

návrh na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti. V priebehu celého konania obaja rodičia zotrvali na
nutnosti zrušenia striedavej osobnej starostlivosti, avšak každý žiadal mal. Á. zveriť do svojej osobnej
starostlivosti. Otec poukazoval na odmietanie matky zo strany syna resp. nevhodné sa správanie matky
voči dieťaťu. Matka naopak poukazoval na problémy so správaním sa dieťaťa v dôsledku jeho diagnózy
a skutočnosť, že otec dieťa voči nej ovplyvňuje. Ako vyplýva z výpovedí rodičov, každý zabezpečoval

po materiálnej stránke potreby mal. dieťaťa v týždni, v ktorom bolo dieťa v ich starostlivosti. Až na malé
výnimky dôležité lekárske vyšetrenia so synom absolvovali spoločne.

Dňa 11.10.2012 sa mal. Á. za prítomnosti oboch rodičov podrobil vyšetrenia u klinickej psychologičky K..
I. N. ( č.l. 51 ). Zo záverov vyšetrenia vyplynulo, že u maloletého sa jedná o osobnosť detskú, nezrelú, vo
vývine, so slabšími brzdovými mechanizmami, emočne chudobnejšiu, deprimovanú, naznačené pocity
ohrozenia. Prítomné odmietanie matky dieťaťom. Poruchy správania - agresívne prejavy zamerané voči

matke. Vzťah s otcom pozitívny, dieťa inklinuje k otcovi. V správaní prítomná psychomotorická instabilita,
nižšia koncentrácia pozornosti.

Zo záverov neurologického vyšetrenia mal. Á., ktoré absolvoval dňa 13.11.2012 u K.. O. J. vyplýva
diagnóza ADHD - poruchy správania so známkami agresivity.

Podľa záverov K.. E. K. detskej psychiatričky ( lekárska správa zo dňa 20.11.2012 č.l. 50 ) vyplýva,

že u mal. Á. sa jedná o hyperaktívnu poruchu správania, oneskorený PM, školská nezrelosť.
Doporučila zosúladiť výchovné postupy a postoje rodičov, pedopsychiatrickú liečbu. Ďalej zo správy
bolo zistené, že dieťa neobsedí, vrtí sa, množstvo neúčelných pohybov, pozornosť osciluje, nezáujem
o činnosť. Je labilný, nezrelý, má zníženú flustračnú toleranciu. Poruchová je adaptabilita. Dvojkolajná
výchova rodičov na dieťa pôsobí zhubne, nemá pocit istoty. V správaní dominuje rušivosť, agresivita,

negativizmus a opozičný vzdor.

Na žiadosť rodičov bol maloletý dňa 29.11.2012 vyšetrený v súkromnom centre špeciálno -
pedagogického poradenstva v Leviciach. Zo záverov je zrejmé, že sa jedná o žiaka so zdravotným
znevýhodnením. Syndróm ADHD - porucha aktivity a pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou,
impulzivitou. Porucha správania so známkami agresivity. Navrhli škole individuálnu integráciu žiaka vo

všetkýchpredmetoch.rodičombolokreminéhodoporučenýtrpezlivýaempatickýprístupsdodržiavaním
psychohygieny. Potrebné zosúladenie prípravy na vyučovanie rodičmi, kladenie rovnakých adekvátnych
požiadaviek.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a
dospelých. Za znalkyňu súd ustanovil A.. N.. K. H., P..

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vo vyvíjajúcej sa osobnosti dieťaťa je naznačený neurotický
terén. Jeho intelektová úroveň je na hranici vekovej normy - subnormy. Príznačná je emocionálna labilita,
citová deprivácia, znížená frustračná tolerancia, kolísavá motivácia k výkonu, sklon k opozičnému
vzdoru. Evidentné sú poruchy správania sa v škole, čo možno chápať ako prejav neistoty a bezradnosti,
nezrelú autoreguláciu správania sa a nedostatočné sebaovládanie.

Jednoznačne preferuje otca, uvádza ho na prvom mieste svojej obľúbenosti, spája s ním viaceré
voľnočasové aktivity, bezprostredná komunikácia a hravá spolupráca je uvoľnená, s prejavom
spokojnosti a potešenia. Vzťah k matke chlapec prezentuje ako rezervovanejší s náznakom vzdoru ale
aj strachu. Odmieta ju, čo do obľúbenosti uvádza ju na druhé miesto / spolu s otcovou priateľkou /. V
jeho vedomí sú dozvuky matkiných fyzických trestov. Či je tento vzťah niekým, či niečím ovplyvňovaný

nemožno adresne určiť. Zohráva tam úlohu výchovný štýl každého rodia. Otec je zhovievavejší, možnoláskavejší, ústupčivejší, ponúka Á. viac spoločenských chvíľ a zábavy. matka je prísnejšia, jej výchovné
metódy drsné a nie vždy adekvátne. Soc. prostredie - stará matka, matkin priateľ, sestra sú asi menej
zhovievavé a žičlivé k Á., ktorý pravdepodobne na matkinho priateľa žiarli.

Citový vzťah oboch rodičov k mal. Á. je pozitívny, len uspokojovanie tých jeho citových potrieb je u nich
rozdielny. Matka má Á. rada ale v jej výchovných metódach prevláda racionálna strohosť, inklinuje k
telesným trestom. uspokojovanie základných psychických potrieb, ako napr. potreba istoty, bezpečia,
spolupatričnosti, nie sú zo strany matky u Á. presvedčivo uspokojované. Z psychologického hľadiska
vo vzťahu matky k maloletému synovi sa javí znížená akceptácia dieťaťa / jeho negatívne hodnotenie,

zdôrazňovanie porúch jeho správania, nedostatok kladnej motivácie správania, znížená empatia k
dieťaťu, znížená frekvencia interakcií medzi matkou a synom / zdá sa, že matka by mala venovať dieťaťu
viac voľného času, viac sa s ním hrať, viac komunikovať /. Zo strany matky nie sú citové potreby dieťaťa
dostatočne saturované, čo je zrejme ako citová deprivácia. Vzťah otca k mal. dieťaťu sa ako kladný
prejavuje v tom, že ho kladie na popredné miesto v svojej hodnotovej stupnici. Od je ranného veku
sa staral o to, aby sa úspešne vyvíjal telesne aj psychicky. Pripravuje pre neho primeraný výchovný a

zábavný program voľnočasových aktivít, venuje sa mu. Fyzické tresty vo výchove syna nepoužíva, je
ústupčivý, jeho nežiadúce prejavy v správaní asi viac prehliada, ako matka. prejavy jeho lásky k synovi
sú presvedčivejšie.

Matka je zameraním osobnosti extravertovaná, s potrebou spoločenských kontaktov, zrejme sú
sebapresadzovacie tendencie so snahou mať v sociálnom vzťahu dominantnú pozíciu. Frustračná

tolerancia je znížená, evidentné sú egocentrické črty, sklon k afektívnym a impulzívnym reakciám.
Neznačená je emocionálne nevyspelosť, náročnejšie životné situácie rieši únikom, chýba trpezlivosť
a vytrvalosť. Štruktúra osobnosti otca je primerane integrovaná, nie je vyhranený v zameraní extra, či
introverzie, teda ambivert. Je sociabilný, aktívny, sebaistý, svoje správanie reguluje viac na racionalite
ako emocionalite. Jeho sebavedomie a sebadôvera sa javia ako primerané. Afektívne reakcie nie

sú evidentné, ani popudlivosť či impulzívnosť. Nemá sklon k agresívnemu správaniu. Z hľadiska
osobnostnejštruktúrymávhodnejšieosobnostnépredpokladypreosobnústarostlivosťomal.dieťaotec.
Je citovo - sociálne stabilnejší, s dobrou frustračnou toleranciou. Vnímavý pre potreby dieťaťa, trpezlivý
s lepšou vychovávateľskou disponovanosťou ako matka.

Striedavá starostlivosť o dieťa po rozvode predpokladá korektné vzťahy rodičov a ich ochotu pre dobro

dieťaťa spolupracovať a rešpektovať jednotné a dôsledné výchovné pôsobenie. to všetko bolo rodičom
odporúčané odborníkmi, čo oni neakceptovali. Chýbala ochota a schopnosť rodičovskej komunikácie,
ktorá by sa týkala dieťaťa. Matka všetko odkazovala cez tr. učiteľku Á.. Ukázalo sa, že dieťa zmena
pobytu rodičov neurotizuje, že s odmietavým plačom ide po týždni k matke a tam má poruchy správania.
Striedavá starostlivosť v tomto prípade očakávania naozaj nesplnila. Jej pokračovanie nie je v záujme

dieťaťa.

Čo do materiálneho prostredia, pokiaľ ide o podmienky bývania je to asi na oboch stranách vyhovujúce.
Zložitejšia pre dieťa je sociálna stránka, v ktorej ono samo preferuje prostredie u otca. Istú averziu
prezentuje voči starej matke, ale výraznejšie voči K. - priateľovi matky. Svoju nevlastnú sestru
neuprednostní pred deťmi otcovej partnerky. Maloletý Á. sa sám lepšie cíti v prostredí otca.

To, že rodičia v čase rozvodu akceptovali striedavú starostlivosť o dieťa svedčí o tom, že význam oboch
pri jeho výchove uznali. teoreticky asi ani jeden nepochybuje o potrebe ich vzájomnej spoluúčasti na
formovaní osobnosti spoločného dieťaťa. Na to oba majú primeraný intelektový potenciál. Chybou je, že
si neuvedomili nutnosť prejaviť, aj vzhľadom na dieťa, slušný, korektný spôsob komunikácie a u Á. sa
usilovať vytvárať o sebe navzájom dobrú mienku. Na to, aby sa zmenilo k lepšiemu je správanie doma

i v škole musia spolupracovať obaja.

Súdnanámietkumatkyvočiznaleckémuposudkuspočívajúcuvtom,ženiektorýmvýrazomnerozumela,
nakoľko je maďarskej národnosti neprihliadol. Matka v konaní nepožiadala o pribratie tlmočníka z
jazyka maďarského (ani v konaní o rozvod manželstva ), ani počas celého konania neuvádzala, žeby dostatočne jazyk slovenský neovládala. Naopak osobným výsluchom matky ako aj z jej písomným
vyjadrení vyplýva, že jazyk slovenský ovláda slovom aj písmom.

Z hodnotenia súdu doručeného 27.11.2013 základnej školy, ktorú maloletý navštevuje vyplýva,

že je žiakom 2. ročníka. Je vzdelávaný podľa individuálneho vyučovacieho plánu. Na hodinách
býva nesústredený, potrebuje neustále upozornenie. Je pomalý, nedokončí úlohy, nevie samostatne
pracovať. Je zdrojom nekľudu v triede, stále je agresívny, vzdorovitý, bije sa, vyjadruje sa vulgárne voči
spolužiakom, ale aj voči dospelým. Okolo seba má veľký neporiadok. Do školy chodí čisto a slušne
oblečený. Obidvaja rodičia sa snažia pri jeho príprave, zaujímajú sa o učebné výsledky a spolupracujú

so školou.

Súd doplnil dokazovanie prešetrením súčasných bytových pomerov otca dieťaťa, u ktorého v tomto
smere došlo k zmene pomerov oproti stavu v čase ostatného rozhodnutia ( v predchádzajúcom konaní
bolo šetrenie pomerov vykonané u oboch rodičov ). Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec
obýva zrekonštruovaný rodinný dom spolu so svojou družkou. Dom je v ich podielovom spoluvlastníctve.
V spoločnej domácnosti bývajú aj tri mal. deti priateľky otca. Domácnosť je kompletne a vkusne

zariadená, hygienické podmienky sú na dobrej úrovni. Mal. Á. má spoločnú detskú izbu so synom
priateľky otca. Má svoje lôžko, písací stôl, skrine, PC, dostatok ošatenia a hračiek.

Otec je zamestnaný ako údržbár. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 561,76 eur. Žije v spoločnej
domácnosti s priateľkou, ktorá je zárobkovo činná. Síce svoje mesačné náklady vyčíslil na 260,-
eur, spoločné výdavky na 690,- eur, avšak o týchto výdavkoch žiadne dôkazy neprodukoval. Matka je

zamestnaná od 1.9.2013 pričom jej príjem netto predstavuje 220,13 eur. V období od 13.3.2013 do
31.8.2013 u súčasného zamestnávateľa pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti kde dosiahla
priemerný čistý mesačný príjem 71,01 ( máj - august ). V období od 1.1.2013 do 30.6.2013 matka bola
nezamestnaná mesačne poberala dávku v nezamestnanosti od 223,50 eur do 247,40 eur ( celková
suma dávky v nezamestnanosti predstavoval 1 444,50 eur ). Žije v domácnosti s priateľom, ktorý je

nezamestnaný. Tiež matka predložila rozpis svojich mesačných nákladov, avšak ani ona svoje tvrdenia
nepreukázala. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.

Mal. Á. navštevuje 2. ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni kde mesačný poplatok
predstavuje okolo 19,- eur, poplatok za školský klub 7,- eur, sporenie 1,- euro mesačne. Ročný poplatok
združeniu rodičov je 17,- eur, poplatok za časopis 9,- eur, pracovné zošity 4,60 eur, poistenie 1 euro.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zmena predchádzajúceho súdneho rozhodnutia ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k mal.
dieťaťu je opodstatnená len za predpokladu, ak sa spoľahlivo zistilo, že doterajšie pomery na strane
rodičov alebo mal. dieťaťa sa zmenili zásadne do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností si vyžaduje zmenu, nakoľko už nezodpovedá aktuálnej situácii, potrebám

dieťaťa, jeho záujmom, prípadne z iného zásadného dôvodu už doterajšia úprava nie je vyhovujúca a
naliehavo vyžaduje zmenu.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že i napriek pomerne krátkemu obdobiu od ostatnej úpravy
rodičovských práv a povinností je tu daný základný zákonný predpoklad pre zmenu pôvodnej úpravy.
Na strane mal. Á. totiž nastala závažná zmena, ktorá vyžaduje i nové rozhodnutie o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností. Až po rozvode manželstva rodičov bola maloletému diagnostikovaná
diagnózaADHDvdôsledkuktorejdieťatrpíporuchousprávaniasoznámkamiagresivity,akoiporuchami
učenia a pozornosti. V dôsledku tejto diagnózy vyžaduje dieťa individuálny prístup, jednotné výchovné
pôsobenie, určenie pevných mantinelov v správaní. Obaja rodičia sa stotožnili s potrebou „ zrušenia “
striedavej osobnej starostlivosti, ktorej trvanie aj podľa záverov znaleckého posudku v súčasnosti nie je

v záujme mal. Á.W.. Z dôvodu, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne a bytové podmienky
pre výkon osobnej starostlivosti a obaja prejavili záujem o zverenie syna do svojej osobnej starostlivosti,
súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie zamerané na skutočnosť, ktorý z rodičov má pre osobnú
starostlivosť lepšie osobnostné predpoklady. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku obaja
rodičia sú schopní starostlivosť o dieťa zabezpečovať, avšak v súčasnosti sa vhodnejším pre osobnú

starostlivosť javí otec, ktorý je citovo - sociálne stabilnejší s dobrou frustračnou toleranciou, je vnímavý
pre potreby dieťaťa, trpezlivý s lepšou vychovávateľskou disponovanosťou ako matka. Prihliadnuc na
najlepší záujem mal. Á. ho súd zveril do osobnej starostlivosti otca. Sám maloletý preferuje prostredie
u otca.

Zo strany matky určil súd výživné vo výške 35,- eur mesačne s poukazom na súčasný príjem matky

a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Takto určené výživné je v súlade s § 75 ods. 1 zákona o rodine
teda je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a
rešpektuje zásahu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle ktorej mal. dieťa má právo sa podieľať na
životnej úrovni svojich rodičov a to tak v pozitívnom ako i negatívnom zmysle.

Zároveň súd v rozhodnutí upravil aj styk matky s mal. dieťaťom a to v širšom rozsahu, nakoľko medzi

mal. Á. a matkou je vytvorený vzájomný vzťah, ktorý je potrebné naďalej rozvíjať v záujme ďalšiehoriadneho zdravého vývoja mal. dieťaťa. Tak matka ako i otec má v živote maloletého nezastupiteľnú
a dôležitú úlohu. Uvedený rozsah styku dáva matke možnosť aspoň sčasti sa podieľať na výchove
svojho syna pričom je dôležité, aby maloletý nestratil kontakt aj so svojou nevlastnou sestrou, s ktorou

vyrastal od svojho narodenia. Súd nepovažoval za vhodné styk matky upravovať aj počas pracovného
týždňa vo viacerých dňoch, keď maloletý na prípravu do školy vyžaduje pokojné prostredie a dlhší čas,
z ktorého dôvodu by častá zmena prostredia počas pracovného týždňa mohla viesť k jeho rozrušeniu
a nesústredenosti s poukazom na diagnózu dieťaťa.

V konaní bolo preukázané, že obaja rodičia majú k dieťaťu silný citový vzťah z ktorého dôvodu súd

na rodičov apeluje, aby sa pokúsili v záujme svojho mal. dieťaťa upraviť formu vzájomnej komunikácie
tak, aby nezaťahovali svoje osobné výhrady jeden voči druhému do výkonu ich rodičovských práv a
povinností na úkor a v rozpore so záujmami mal. Á., ktorý citlivo vníma napätie medzi rodičmi. Dieťa
nemôže riešiť problémy dospelých a nemôže byť zneužívané ako nástroj ventilovania vzájomných
rozporov rodičov.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v danom prípade sa jedná

o vec starostlivosti o maloletých, ktoré konanie môže súd začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,

zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.