Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210679
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/179/2012-89 zo dňa 11.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolžalobu,ktorousinavrhovateľuplatnilvočiodporcoviprávo
na zaplatenie sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 291,35 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Zdôvodovrozsudkuvyplýva,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
bola podaná po 01.06.2011, konkrétne dňa 19.07.2011. Z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom po 01.06.2011 vyplýva, že 15-dňová lehota na
vydanie poverenia exekútorovi, aby vykonal exekúciu, nemusí byť dodržaná, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku, t. j. notárska zápisnica, resp. vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovskej komisie, rozhodcovského súdu a zmieru nimi schváleného. Súd je totiž

povinný objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda v prípadoch, ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudok súdneho dvora EÚ (Asturcom
C40/08) nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. V exekučnom konaní je
súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v
ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu

SR 3Mcdo/11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či
rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/105/2011). Súd vzhľadom na navrhovateľom vymedzené skutkové dôvody nemal za
preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný,
právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú. V takom prípade

súd nie je podľa § 151 ods. 2 O. s. p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Navrhovateľ namieta, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil. Možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je však obmedzená splnením formálnej

podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca
podal návrh na zrušenie pojednávania. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosti, že súdu boli v žalobe
oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Na základe týchto skutočností mal súd postupovať podľa ust. § 15 O. s. p.
a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu a ten vzhľadom na ust. § 12 mal vec predložiť na

rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Žalobcovi však vôbec nebolo predložené rozhodnutie o vylúčení,
resp. nevylúčení sudcov okresného súdu. Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia bola možnosť obrany
voči prejednaniu veci pred zákonným sudcom odňatá a celkom zmarená. Súd tým, že prejednal vec
v neprítomnosti žalobcu, odňal mu možnosť konať pred súdom. Poukazuje na znenie ust. § 15 O. s.
p. Pokiaľ sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi

súdu a v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Žalobca uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre
a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre

porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym
pojednávaním,vktoromvykonávalúkonyarozhodolvylúčenýsudca.Žalobcanemalmožnosťvyjadriťsa
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na
nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k

porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V
konkrétnostiach napríklad žalobca uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup bol v
konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní

a nerozhodol o návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva
hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so
všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie
je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil
žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam

veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa vzťahuje aj na oprávnenie vyjadrovať sa k dôkazom,
ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec na opätovné prejednanie okresnému súdu.Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, hoci boli splnené
podmienky pre odročenie pojednávania, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť
oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení, odňal mu možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku

nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Dôvody
uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, súd posudzuje vždy s

prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu. I keď účastník konania vo svojej žiadosti
uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k odročeniu pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod
akceptovať, a to najmä vtedy, ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ust. § 101 ods. 3 O. s. p.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na viaceré skutočnosti danej veci, ktoré ho vedú k záveru
nepovažovať tvrdenú kolíziu pojednávaní právneho zástupcu za dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že navrhovateľ zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.
podal hromadné žaloby proti Slovenskej republike na súdoch v celej Slovenskej republike. Z hľadiska
počtu týchto podaní, ktoré dosahujú niekoľko tisíc žalôb, je potom trvanie klienta na osobnej účasti
splnomocneného advokáta bez možnosti substitúcie šikanózne, vedúce k procesným obštrukciám a

brániace vydaniu meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska počtu podaných žalôb je nemysliteľné, aby
sa splnomocnený advokát mohol osobne bez možnosti substitúcie zúčastniť všetkých nariadených
pojednávaní, ktoré sú denne nariaďované na súdoch v celej Slovenskej republike. Akceptovanie žiadosti
navrhovateľa by zablokovalo rozhodovaciu činnosť súdov v celej Slovenskej republike a viedlo by k
prieťahom v súdnom konaní.

Navyše je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi,
ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené s dostatočným časovým predstihom, viac ako 10 dní,pričom žiadosť o odročenie pojednávania došla okresnému súd jeden deň pred termínom pojednávania.
Právny zástupca navrhovateľa nijako kolíziu pojednávaní nepreukázal. Zároveň treba poukázať aj na
to, že v súdenej veci išlo o opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania zo strany navrhovateľa, keď

predchádzajúca žiadosť o odročenie akceptovaná zo strany súdu bola.

Z uvedených dôvodov krajský súd došiel k záveru, že okresný súd správne neakceptoval žiadosť
účastníka o odročenie pojednávania, ktorá nebola využitá v súlade so zmyslom a účelom ust. § 101
O. s. p.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania

zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.

p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo

zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 10Er/1007/2011, ktorého dôkazu sa dovolával samotný navrhovateľ.

Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol.

Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup
exekučného súdu mal spočívať v tom, že nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote, vychádzajúc zo znenia ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie nesprávneho

úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. V danom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná 19.07.2011, t. j. po 01.06.2011. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom po 01.06.2011 vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia exekútorovi,
aby vykonal exekúciu, nemusí byť dodržaná, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 1 písm. c)

a d) Exekučného poriadku, t. j. notárska zápisnica, resp. vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej
komisie rozhodcovského súdu a zmieru nimi schváleného. V danom prípade bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a 15-dňová lehota na vydanie poverenia preto v danom prípade neplatila.

Navrhovateľ nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli
hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia nároku, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správnerozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním

nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.