Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/229/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214617
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712214617.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.9.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanému náhrady majetkovej

škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca,
ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5181839 dlžníkom: C. V., W..
X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 290/2007. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom mieste a vecne príslušnému okresnému súdu ( Okresný súd Martin) a požiadal

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. 5506*045123. Žalobca pre obavy o právny a faktický
osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie
na vykonanie exekúcie spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora a očakával, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo, a to napriek tomu, že

podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp.
Občianskym súdnym poriadkom.
Podľa ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca nedisponuje
rovnopisom príslušného exekučného titulu. Exekučný súd mu neoznámil spisovú značku, pod ktorou

došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.
Žalobca postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44
ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Ďalej žalobca
uviedol, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia
jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 27.4.2012 o zmene

súdneho exekútora. Skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora.
Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutímoňom.Žalobcavynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonom zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70 eur na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur. Žalobca pristúpil
k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strane dôvery k exekútorovi, a to najmä pre
jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených
záujmov žalobcu. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora
nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity

pohľadávkyajejzabezpečeniausmerňovanímexekútoraaďalšíchúčastnýchorgánov.Topredpokladalo
aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom. Ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo teda žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania

svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, márne
sumu 175 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám:
Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku

povinného, ďalej riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencií
povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho konkrétnych nárokov a základných práv. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ,
teda žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a
ďalej žalobca poukazuje na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy,

a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v
spojenísabsolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasuvyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v

rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) sumu 940,44 eur. Žalobca
uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda
663,88 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. V danej exekučnej veci bol exekučný
súd nečinný viac ako 526 dní.Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky

finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však
žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval. Poukázal na to, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkaz na preukázanie

týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku žalobcu na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.
§ 152 ods. 2 veta druhá in fine OSP rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá

vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 5181839 dlžníkom (povinným) Renátou
Kubincovou, nar. 1.3.1967 v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 940,44 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V predmetnej žalobe žalobca uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Martin

by porušovalo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa
rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto žalobca v zmysle ust. § 12
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci ( tohto sporu ) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich

pomer veci a k účastníkom konania.
Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia žalobcu v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti, žalobca bol
listom zo dňa 17.10.2012 ( č. l. 7) vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnej žalobe námietku
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval vznesenú
námietku zaujatosti v zmysle ust. § 14 a 15a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podaním

doručeným súdu 2.11.2012 ( č. l. 12) žalobca uviedol, že na výzvu odpovedá nasledovne: „Žalobca
nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 OSP“. Z úradného záznamu ( č. l. 14) je zrejmé,
že zákonný sudca v predmetnej veci konštatoval, že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer k
veci, ani pre pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.
Uznesením č. k. 15C/224/2012-16 zo dňa 21.11.2012 bol žalobca vyzvaný, aby svoje podanie doplnil

v lehote 10 dní, a to tak, že predloží súdu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku
na náhradu škody, dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR a potvrdenie
o tom, ako bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená. Podaním doručeným 12.12.2012 zaslal
žalobca odpoveď na predmetné uznesenie ( č. l. 23). Jeho súčasťou bola aj fotokópia sprievodného
listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( č. l. 23a ), kde prílohou tohto

sprievodného listu bol aj zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( č. l.
23b až 23c), súd zažurnalizoval do spisu len výňatok zo zoznamu týchto žiadostí týkajúci sa Okresného
súdu Martin.
Uznesením č. k. 15C/224/2012-24 zo dňa 18.12.2013 súd podanie žalobcu zo dňa 21.9.2012 odmietol,
nakoľko nemal preukázané, že žalovaný nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, žalobca

predbežne prejednal s Ministerstvom spravodlivosti SR, resp. podal na Ministerstve spravodlivosti
žiadosť o prerokovanie tohto nároku, a či je tento nárok totožný s nárokom uplatňovaným v tomto konaní.
Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie ( č. l. 30). Krajský súd v Žiline uznesením č. k.
8Co/49/2013-60 zo dňa 28.2.2013 uznesenie Okresného súdu o odmietnutí podania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie s tým, že konštatoval, že v prípade, ak by nebol odstránený nedostatok uvedenej

podmienky, treba to hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky a mal by súd postupovať
podľa úpravy OSP o zastavení konania, ale nie odmietnuť podanie. Krajský súd ďalej uviedol, že neboli
preukázané zákonné dôvody a skutočnosti odôvodňujúce záver o zaujatosti zákonnej sudkyne.
V súvislosti so závermi, ktoré boli vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žilne súd vyzval žalovaného,
aby súdu oznámil, či a a kedy bola žalobcom podaná písomná žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z. z., pod akou spisovou značkou sa u nich konanie vedie,
a či bol tento nárok žalobcu predbežne prerokovaný, prípadne, či sa o ňom rozhoduje. Spolu s touto
žiadosťou bola zaslaná žalovanému aj žaloba ( č. l. 66,67).Žalovaný podaním doručeným súdu 7.5.2013 ( týka sa aj ďalších konaní vedených v senáte 15C )
uviedol, že boli doručené žiadosti žalobcu, viac ako 43 000 s tým, že neposkytol žalobca v rámci
predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, potrebnú pre prerokovane jeho nároku, a preto

nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný. Pokiaľ ide o posúdenie, či každý konkrétny
uplatnený nárok bol aj obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, žalovaný zdôrazňuje, že
dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu a
nemôže zaťažovať žalovaného, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli
aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie ( č. l. 68).

Okresný súd preto vyzval opätovne žalobcu na odstránenie nedostatku podmienky konania podľa
§ 104 ods. 2 OSP ( č. l. 69), aby súdu doručil kópiu žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku v konkrétnej veci, s totožnou výškou škody a ohľadne totožného dlžníka, ktorá mala byť
doručená Ministerstvu spravodlivosti SR. Na výzvu žalobca riadnym spôsobom nereagoval. Preto súd
Uznesením č. k. 15C/224/2012-73 zo dňa 19.6.2013 konanie zastavil, nakoľko nemal preukázané, že
žalovaný nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, žalobca predbežne prejednal s Ministerstvom

spravodlivosti SR, resp. podal na Ministerstve spravodlivosti žiadosť o prerokovanie tohto nároku, a či
je tento nárok totožný s nárokom uplatňovaným v tomto konaní. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Žiline, uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia č. k. 8Co/383/2013-95 krajský súd konštatoval , že aj v prípade
neodstránenia nedostatkov žiadosti, by v zmysle ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č.

514/2003 Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto
zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah žiadosti o predbežné prerokovanie
nebol rozhodujúci.
Okresný súd vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline, kedy krajský súd vyslovil
názor, že žalobca preukázal podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u

žalovaného, pokračoval v konaní o uplatnenom nároku žalobcu a vo veci vytýčil pojednávanie na deň
11.12.2013.
Podaním doručeným súdu 21.10.2013 ( č. l. 101) zaslal žalovaný vyjadrenie k žalobnému návrhu.
Žalovanýuviedol,žetotovyjadreniejerelevantnéprevšetkykonanievoveciachspoločnostiPohotovosť,
s.r.o. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanej v senáte 15C. Žalovaný vo

vyjadrení uplatnil procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť podania. Žalobca
síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody. Žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta aj nesprávny úradný

postup v podobe prieťahov. Podľa žalovaného pri úspešnom uplatnení nároku na náhradu škody musia
byť splnené tri podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaný

uvádza, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V
praxijezaužívanýmodelvzmyslektoréhoexekučnýsúdpodôjdenížiadostiozmenusúdnehoexekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie jeho doterajších
trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej

exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa
ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Žalovaný pripúšťa, že v jednotlivým prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhom oprávneného
na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto

návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V
takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30- dňovú lehotu na rozhodnutie
o návrhu žalobcu, ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj
o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi
exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Ak e exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu, ako

oprávneného na zmenu súdneho exekútora, tak v prípadoch podozrenia, žalobcovi nič nebránilo využiť
účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil zanedbal svojuvšeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak,
aby nedošlo ku škode na jeho majetku, keďže podľa tvrdenia žalobcu ku škode/nemajetkovej ujme malo
dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej

lehote. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) zákonom ustanovenú
lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Nad rámec
uvedeného žalovaný namieta, že podľa prechodného ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku 30- dňová

lehota na rozhodnutie o zmene exekútora platí len v exekučných konaniach začatých po 1.9.2005, teda
dovtedy exekučný poriadok nestanovoval súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora.
Zároveň žalovaný poukázal aj na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak mala žalobcovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota ) uplynula po troch

rokochodmomentuuplynutiabuď15-dňovejlehotyod doručeniažiadostisúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcii, resp. 30 - dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho
exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred
dňom 23.4.2009, resp. pri ktorom došlo k uplynutiu 30 - dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu

súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k materiálnej škode, ako aj
k nemajetkovej ujme. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje žalovaný žalobu
za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu zamietol a

žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že žalovaný si uplatňuje právo na náhradu trov konania.
Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu poštou ( č. l. 120 súdneho spisu )
tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred vykonaním nariadeného pojednávania.
Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP (ďalej len „OSP“) konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa
11.12.2013 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného. Žalovaný ospravedlnil svoju

neúčasť a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti ( č. l. 129). Právny zástupca
žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu 5.12.2013 ( č. l. 125) požiadal o zrušenie pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu až do právoplatného rozhodnutia
o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal, aby súd v prejednávanej veci nepokračoval,
nakoľko v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Poukázal na skutočnosť,

že mu doposiaľ neboli oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom
pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia nestranného zákonného
sudcu. Súd predmetnú žiadosť nepovažoval za dostatočné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,
nakoľko Občiansky súdny poriadok zrozumiteľne a určite stanovuje, akým spôsobom, a z akých dôvodov
je možné ospravedlniť termín pojednávania. Preto vo veci pojednával a rozhodol. Tieto skutočnosti

oznámil e- mailom právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s ust. § 119 ods. 1,2 Občianskeho súdneho
poriadku ( č. l. 130)

K otázke nestrannosti súdu a sudcu súd opätovne uvádza, že žalobca vo svojich podaniach uviedol, že
nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi podľa § 15a ods. 1 OSP ( č. l. 12 súdneho spisu)

a zároveň sudca uviedol, že sa necíti byť zaujatý, ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom ( č. l. 14). S otázkou nestrannosti súdu a sudcu sa vyporiadal okresný
súd v uznesení č. k. 15C/224/2012-16 zo dňa 21.11.2012, ako aj Krajský súd v Žiline
v uzneseniach č. k. 8Co/51/2013-60 zo dňa 28.2.2013, č. k. 8Co/383/2013-95 zo dňa 27.8.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj s obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17Er/1083/2007 a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému

v spoločenskom uplatnení.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Súd na základe tvrdení žalobcu vedených v návrhu zistil, že tento si uplatňuje náhradu majetkovej škody
vovýške175euranemajetkovejujmyvovýške940,44eur,ktorémumalavzniknúťnesprávnymúradným
postupom Okresného súdu Martin. Nesprávneho úradného postupu sa mal Okresný súd dopustiť tým,

že o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej 30-dňovej
lehote. Súd preto v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne, a to:
1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora
2) Vznik škody

3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v
danom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie a

tento orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s právnymi názormi, ktoré
boli vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žiline, súd konštatuje, že bolo preukázané, že žalobca
dňa 25.9.2012 písomne požiadal príslušný orgán, teda Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežnéprerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj žalovaný v podaní zo dňa 7.5.2013 a napokon
to vyplýva aj z podacej pečiatky žalovaného na sprievodnom liste. Žalovaný uvádzal, že žalobca
mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované náležitosti. Aj v prípade neodstránenia

nedostatku žiadosti by v zmysle novelizovaného ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č.
514/2003 Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto
zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah žiadosti o predbežné prerokovanie
nebol rozhodujúci. Súd nemal preukázané, že by nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časti bol do
rozhodnutiasúduuspokojenýauplynula6-mesačnálehotaodpodaniažiadostiopredbežnéprejednanie

nároku.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15odo dňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo vyjadrení k veci, súd vychádzal
z tohto, že uznesenie, ktorým bolo žiadosti o zmenu súdneho exekútora vyhovené, č. k. 17

Er/1083/2007-18 zo dňa 27.4.2012 bolo doručené žalobcovi 10.5.2012 cestou právneho zástupcu.
Dňom doručenia sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť tým, že súd nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30- dní od doručenia tohto žiadosti. Návrh na súd bol podaný
27.9.2012, a preto súd mal za to, že návrh na začatie konania bol v predmetnej veci podaný včas a
námietka premlčania je nedôvodná.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Na

predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávnenému na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8
zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní žalobca navrhol pripojenie súdneho
spisu exekučného súdu v exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému: Renáta Kubincová

pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnej vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere
č. 5181839, č. EX 290/2007. Pokiaľ žalobca v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže označiť
spisovú značku exekučného konania, pretože mu ju súd neoznámil, tak ide o nepravdivé tvrdenie,
nakoľko spisová značka predmetného exekučného konania bola uvedená na uznesení exekučného
súdu, ktorým bolo vyhovené žiadosti o zmenu súdneho exekútora, a ktoré bolo žalobcovi cestou

právneho zástupcu riadne doručené. Súd vlastným šetrením zistil, že ide o exekučné konanie vedené
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Er/1083/2007.
Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/1083/2007 súd zistil, že súdny exekútor JUDr.
Mária Krasňanová dňa 3.4.2007 podala na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade pod sp. zn. Ex/290/2007 na základe návrhu na

vykonanie exekúcie podaného oprávneným Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému Renáta Kubincová, r. č.
675301/7172, Stavbárska 787/4, Martin o vymoženie 13.440,- Sk s prísl., a to na základe exekučného
titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 6491/06 zo dňa 22.12.2006 vydaného Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, v súlade s návrhomoprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.3.2007. Súd na základe tejto žiadosti vydal dňa
17.4.2007 poverenie č. 5506*045123 vo veci č. k. 17Er/1083/2007. Podaním doručeným súdu
22.11.2010 podal oprávnený, teda žalobca návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd listom zo dňa

10.4.2012 požiadal pôvodného súdneho exekútora JUDr. Máriu Krasňanovú o vyjadrenie sa k návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote 15 dní a zároveň ho vyzval aj v prípade, ak si uplatní
trovy exekúcie, na ich vyčíslenie. V podaní zo dňa 10.4.2012 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu v
rámci exekučného konania o súčinnosť, a to o zaslanie zmluvy o úvere v súvislosti s exekučným titulom,
ktorým bol právoplatný rozhodcovský rozsudok. Podaním doručeným súdu 15.5.2012. oprávnený zaslal

súdu požadovanú zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
V exekučnej veci súd rozhodol o žiadosti o zmenu súdneho exekútora dňa 27.4.2012 uznesením č.
k. 17Er/1083/2007-18, a to tak, že žiadosti oprávneného teda žalobcu o zmenu súdneho exekútora
vyhovel, poveril exekúciou navrhnutého nového súdneho exekútora, o trovách exekúcie pôvodného
exekútora bude súd rozhodovať samostatným uznesením po zaslaní výučtovania pôvodného súdneho
exekútora. Proti výroku o trovách exekúcie podala odvolanie pôvodná súdna exekútorka. Uznesenie sa

však nepodarilo doručiť povinnej, súd vykonáva šetrenie po jej pobyte, po zistení pobytu bude uznesenie
opätovne doručovať povinnej za účelom jeho správoplatnenia.

Z uvedeného exekučného spisu bolo preukázané, že dňa 22.11.2010 bol na tunajší exekučný súd
doručenýnávrhnavrhovateľanazmenusúdnehoexekútora,oktoromexekučnýsúdrozhodol27.4.2012,

t. j. po uplynutí zákonnej 30- dňovej lehoty. Súd poukazuje na to, že oneskorenie v rozhodnutí o
návrhu na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol súd tak, mu vyhovel, bolo dané viacerými objektívnymi
okolnosťami. Predpokladom na zmenu súdneho exekútora je návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Prax súdov
je taká, že po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora predloží exekučný súd tento návrh

pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie
príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti, ktorá mu vyplýva z ust. § 44 ods.
9 Exekučného zákona, kde sa jednoznačne hovorí, že súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa
ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Súd

pripúšťa, že v tomto prípade exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonnom stanovenej 30- dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu. Súd má za to, že exekučný
súd postupoval priebežne aj v závislosti od toho, že na súd bolo doručené v jeden deň neskutočné
množstvo návrhov na zmenu súdneho exekútora, vykonal úkony priebežne, vyzval pôvodného súdneho
exekútora, aby sa vyjadril k predmetnému návrhu na zmenu exekútora, aby si vyčíslil trovy exekúcie.

Keď súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, požiadal o súčinnosť právneho zástupcu
žalobcu, teda oprávneného v exekučnom konaní, aby doložil v rámci exekúcie aj zmluvu o úvere,
ktorej sa predmetné exekučné konanie týka, nakoľko táto nebola priložená k návrhu na vykonanie
exekúcie. Následne posudzoval návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorému vyhovel. Pri vydávaní
predmetného uznesenia je potrebné skonštatovať, že išlo o právne zložitú vec, nakoľko súd musel

preskúmať exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom. Vzhľadom na povahu úkonu, kedy
súd rozhodoval síce o návrhu na zmenu súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v
ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu, nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím aj iné
úkony, ako výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie
jeho trov, ďalej posúdenie podmienok prípustnosti exekúcie vzhľadom na to, že exekučným titulom

bol rozhodcovský rozsudok, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi, t.j., že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku

žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.
Súd poukazuje na to, že oneskorenie v rozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora bolo spôsobené aj tým,
že žalobca v návrhu na zmenu exekútora neuviedol spisovú značku exekučného spisu, ktorého sa návrh
na zmenu exekútora týkal /Er/, hoci o nej musel mať vedomosť, keďže súd predtým vydal poverenie na

vykonanieexekúcieažalobcasijumoholzabezpečiťdopytomodexekútora,prípadneexekučnéhosúdu.
Neoznačenie spisovej značky súdneho konania spôsobilo v exekučnej kancelárii časové oneskorenie pri
identifikácii exekučného spisu, ku ktorému mal byť návrh na zmenu exekútora priradený. Z rozhodovacej
činnosti je súdu známe, že žalobca podal v jeden deň, veľké množstvo návrhov na zmenu exekútora,a musel si byť vedomý, že najrýchlejším spôsobom priradenia každého jedného návrhu na zmenu
exekútora k príslušnému exekučnému konaniu je uvedenie spisovej značky súdneho konania. Žalobca
opätovne v návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy neuviedol spisovú značku súdneho konania

exekučného súdu, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, hoci v návrhu na náhradu
škody bol schopný uviesť evidenčné číslo súdom vydaného poverenia na vykonanie exekúcie, s tým, že
na každom poverení je vyznačená spisová značka súdneho konania, ktorú musel žalobca poznať aj z
doručeného rozhodnutia súdu o vyhovení návrhu na zmenu súdneho exekútora. V kontexte uvedeného
potom vyznieva nepresvedčivo tvrdenie žalobcu, ktorý v návrhu prezentoval svoj postup pri vymáhaní

pohľadávky ako súladný s pravidlami riadneho hospodárenia. Žalobca očakáva od súdu rozhodnutie v
zákonom stanovených lehotách, no svojím vlastným konaním tomu neprispieva.

Vzhľadom k tomu, že žalobca argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho návrhu
dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd považuje za potrebné uviesť, že

existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc
rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04), podľa ktorej Dôvodom
na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v
čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods.
2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
V zmysle uvedených právnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky ani rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora po uplynutí zákonnej lehoty neznamená automaticky zbytočné prieťahy v súdnom
konaní porušujúce, či už Ústavu SR alebo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu
treba považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia
jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného. Ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, prípadne nerozmnoženie

majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať pri pravidelnom behu vecí, nebyť
škodovej udalosti.

Žalobca vyčíslil škodu na ním tvrdené paušálne určené vecné náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Ide o náklady, ktoré mal
navrhovateľ vynaložiť výlučne v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- €, na udržiavanie a správu
informačného systému v sume 40,- €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom 50 €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15
€. Žalobca nekonkretizoval, či uvedené náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a neuniesol
tak bremeno tvrdenia. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť, že uvádzané náklady v
celkovej výške 175 €, uplatnil žalobca aj v iných návrhoch o náhradu škody proti žalovanému v skutkovo

obdobných veciach podaných na tunajší súd, a teda ich určil ako paušálne náklady, pričom v návrhoch
uvádzal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami, hmotná škoda
pozostávazoškodyspočívajúcejvadministratívnychvýdajoch,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajoch
a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca s tým, že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,

pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné
korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.Súdu je zároveň z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa
dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a vymáha, a na túto
činnosť nepochybne potrebuje informačný systém. Takýto

systém musel navrhovateľ využívať nielen počas obdobia od podania návrhu na zmenu exekútora
do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, ale aj pred týmto obdobím a po ňom a to nielen
na správu a vymáhanie pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale aj takých pohľadávok, ktoré

neboli exekučne vymáhané. Preto náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca a náklady na udržiavanie a správu informačného systému musel žalobca vynaložiť aj
vtedy, ak by exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol v zákonnej lehote.
V tomto smere žalobca netvrdil, o aké pracovné výkony, v súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku
škody, ide, aké náklady na udržiavanie a správu informačného systému mu mali vzniknúť v období
od uplynutia lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia o zmene

súdneho exekútora, keď malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktoré by inak neboli vznikli,
ak by súd rozhodol v zákonnej lehote, k akej komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom došlo počas
obdobia od uplynutia lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora, aké ďalšie urgencie (či už elektronické, listové alebo telefonické) boli
zo strany žalobcu resp. jeho zamestnancov exekučnému súdu zaslané, keďže z dôkazu, navrhnutého

zo strany žalobcu, t.j. exekučného spisu, vyplýva len jedna sťažnosť. Súd potom musel konštatovať,
že žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadom prípadného vzniku
škody.Súdzároveňzdôrazňuje,ževpriebehuexekúcievčase,keďjepodanýnávrhnazmenuexekútora
k žiadnej škode na strane oprávneného nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona na
základe udeleného poverenia oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania za účelom

vymoženia pohľadávky oprávneného.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal samotný vznik škody, dokazovanie resp.
vyhodnotenia tvrdení o výške škody, ktorá mu mala vzniknúť, by boli nehospodárne. Aj napriek
uvedenému sa žalobca nemôže zbaviť dôkazného bremena ohľadom preukázania vzniku a výšky

škody tvrdením, že presnú výšku škody nemôže vyčísliť ani preukázať, a neobstojí ani argumentácia
navrhovateľa o ochrane osobných údajov, obchodného tajomstva, dôverných informácií. Skutočnú
výšku škody treba vždy hodnoverne preukázať tak, aby nedochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody.

Príčinná súvislosť predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku ( ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku škody ). V danej veci nemožno
konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou,

keď súd mal za to, že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ by aj navrhovateľ zdokladoval náklady na
udržiavanie a správu informačného systému, nepreukázal by ich spojitosť s nedodržaním lehoty na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, t.j. žeby mu náklady nevznikli aj za situácie, ak by
bola zákonná lehota dodržaná, keďže pohľadávka je exekučne vymáhaná.

Žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahuje ust. §
17 ods. 2, podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Hoci

exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora po zákonnej lehote, súd bol toho názoru, že
oneskorené rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv žalobcu v takej miere, žeby bolo
na mieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. V nadväznosti na dôvody žalobcu
pre priznanie nemajetkovej ujmy súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že by v dôsledku doby

rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora povinný subjekt zanikol. Aj v prípade úmrtia povinného
subjektu Občiansky zákonník upravuje postup, podľa ktorého si môže navrhovateľ ďalej uplatniť svoju
pohľadávku v dedičskom konaní proti dedičom povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez
ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútoras povinným, nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu
povinného je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní ako aj dôvodom na
samotné uzavretie zmluvy o úvere. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty, a nedôvery v právo a rovnosť v

spoločnosti u riadiacich členov žalobcu sú pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy u právnickej osoby
bezpredmetné, pretože ujma nevzniká priamo fyzickým osobám, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú. Žalobca nijako bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov, neupresnil, v čom a ako oneskorené rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora
ovplyvnilo jeho ďalšie podnikateľské postupy.

Pretože súd nemal preukázané splnenie všetkých podmienok nevyhnutných pre konštatovanie
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd nerozhodoval o základe
veci medzitýmnym rozsudkom tak, ako to navrhoval žalobca a rovnako nepriznal žalobcovi , či už
majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu v peniazoch, jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Súd však nie je povinný vykonať všetky
dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli a princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení
so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho
uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

V návrhu na zrušenie pojednávania ( č. l. 125) žalobca uviedol, že v prípade, že ide o žalobu agendy
ISTINA RS, na preukázanie skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny ( v rozpore so
zákonom), nechal žalobca spracovať znalecký posudok znalcom v odbore 330000-Právne vzťahy k
cudzine, odvetví 330300-Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie
smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho

dvora EÚ. Znalecký posudok navrhuje ako dôkaz zo zásadnou povahou a žiada, aby bol súdom po
spracovaní vykonaný. Toto konanie sa takejto žaloby netýka, a preto sa súd týmto návrhom vôbec
nezaoberal.

V súvislosti s ďalším návrhom právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania, ktorý uviedol v

návrhu na zrušenie pojednávania, a to že mal zadať objednávku na spracovanie znaleckého posudku,
ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá
žalovaný. Vypracovaný znalecký posudok po jeho vyhotovení predloží, pričom žiada, aby o obsah tohto
znaleckéhoposudkubolodoplnenédokazovanievykonanévtomtokonaní.Súduniejezrejmé,ažalobca
to nepreukázal, či žalobca už zadal objednávku, kedy bude tento znalecký posudok vyhotovený, a teda

nemal preukázanú vôbec jeho existenciu. Tento návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,
právo na ich náhradu nepriznal. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo podané vo veci samej, si uplatnil

náhradu trov konania, preto mu ich súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.12.2013 priznal. Tieto
si však nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Preto
mu súd v súlade s ust. § 151 ods. 2 OSP náhradu trov konania nepriznal a v takomto prípade súd
nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie skončilo na pojednávaní dňa 11.12.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.