Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210843
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. NP-2670-6171)
proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, (sp. zn. 32277/2013/34), v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči odporkyni
domáhal náhrady škody vo výške 125,- eur, nemajetkovej ujmy 330,- eur a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. W., N.. XX. XX. XXXX,
pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Exekučné konanie sa viedlo pod sp. zn.
Ex 11673/08. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa
efektívne a účinne, predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne

príslušnému Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd aj napriek svojej povinnosti rozhodnúť o udelení poverenia v lehote 15 dní od
doručenia žiadosti, rozhodol až 27. 01. 2009 tak, že udelil poverenie na vykonanie exekúcie, v dôsledku
čoho došlo k omeškaniu po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 6 mesiacov. Prejednávaná vec
pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Podľa
navrhovateľa neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Na základe uvedeného si navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
uplatnil náhradu majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky
navrhovateľ vynaložil prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70, - eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- eur a na administratívne

spracovanie textu urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania 15,- eur, spolu 125,- eur. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil aj náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch.Vtejtočastinávrhodôvodniltým,žepotrebanáhradynemajetkovejujmymá svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k

vymoženiu jeho pohľadávky, ale postupom súdu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, zamareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolventnosti povinného. V nadväznosti na určovanie
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
Slovenskej republiky, z ktorej vyvodil, že na základe nečinnosti exekučného súdu trvajúcej 192 dní mu
vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eura. Na záver navrhovateľ uviedol, že

postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom odporkyňa do podania návrhu na začatie
konania pozitívne nereagovala.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť. Návrh je podľa jej názoru zmätočný,
nakoľko v ňom absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia

podania na súd, ako aj o dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ zároveň
nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporkyňa považuje tvrdenia
navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného titulu, za

klamlivé a zavádzajúce minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem
relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda.
V danom momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľ namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej

súčinnosti v rámci predbežného prerokovania navrhovateľ nepreukázal, že by využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti,
čiže že by využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný
súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

odporkyňa uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol
podaný pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený
nárok. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorý sám požiadal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal

požadovanéskutočnosti,nebolochotnýpreukázať,kedysadozvedeloškodeakoanineuniesoldôkazné
bremeno o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.
V nadväznosti na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave

alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik
ani výšku škody, pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za
ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne
nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že

poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany ústavného súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorého

obchodné praktiky na trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zamerať
svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Z listu Európskej komisie Generálneho riaditeľstva
pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri
Európskej únii vyplýva, že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľadostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.
Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľ a jeho podnikateľská

činnosť je vnímaná verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja
ho zároveň pre jeho praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že
v takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, najmä v
prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko

ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na
charakteristikusprávaniasanavrhovateľa,jejehonároknanáhraduškodyvočištátuvrozporesdobrými
mravmi, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej
aktivite. Navrhovateľ nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľ stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,

pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v
podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 05. 12. 2013, na ktoré sa účastníci nedostavili.
Odporkyňa svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľ na predvolanie reagoval návrhom na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a

sudcu. Navrhovateľ zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov, pre
ktoré súd uznesením zo dňa 23. 05. 2013, č. k. 6C/128/2012 - 50 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 30. 08. 2013, sp. zn. 9Co/353/2013 jeho skorší návrh na prerušenie konania zamietol.
Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 3Er/12/2009 bolo zistené, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r. o,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom, sa
domáhal voči povinnému T. W., N.. XX. XX. XXXX, A. W. Ľ. XX, vymoženia pohľadávky

29 100,- Sk, úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 28 800,- Sk od 17. 04. 2008 do
zaplatenia, trov konania 6 954,- Sk a trov exekúcie oprávneného 3 848,- Sk. Exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno
8, Bratislava, sp. zn. SR 08933/08 zo dňa 23. 09. 2008, ktorý vydal rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Návrh
na vykonanie exekúcie bol spísaný advokátom oprávneného do zápisnice súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého dňa 12. 12. 2008. Súdny exekútor zaevidoval vec pod sp. zn. Ex 11673/08 a dňa 12. 01.
2009 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 27. 01. 2009
pod č. 5505 016144* súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a listom zo dňa
11. 02. 2010 vyzval rozhodcovský súd predložiť k nahliadnutiu kompletný rozhodcovský spis. Tunajší
súd uznesením zo dňa 16. 03. 2010, č. k. 3Er/12/2009 - 15 exekúciu zastavil. Dňa 12.

04. 2010 bolo súdu doručené odvolanie oprávneného proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo predložené
na vyjadrenie povinnému a súdny exekútor bol vyzvaný na predloženie exekútorského spisu (tento bol
urgovaný prípisom zo dňa 10. 05. 2010 a súdny exekútor spis predložil 14. 05. 2010). Dňa 11.
06. 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní, odkiaľ bol však 11.
08. 2010 vrátený ako predčasne predložený z dôvodu, že vo výroku absentuje rozhodnutie o trovách

exekúcie. Uznesením zo dňa 18. 11. 2010, č. k. 3Er/12/2009 - 38 bolo uznesenie o zastavení exekúcie
doplnené o výrok, že o trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(toto dopĺňacie uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 12. 2010) a dňa 21. 01. 2011 bol spis
opätovne predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením zo dňa 15. 07. 2011, č. k. 6CoE/22/2011
- 43 uznesenie okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť dňom 13. 12. 2011. Uznesením zo dňa 07. 02. 2012, č. k. 3Er/12/2009 - 52
súd uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie 39,83
eur a oprávnenému náhradu trov exekúcie súd nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 09.
03. 2012 a súdny exekútor dňa 20. 09. 2012 vrátil poverenie na vykonanie exekúcie

Súd sa oboznámil aj so Znaleckým posudkom č. 1/2013 zo dňa 24. 06. 2013, vypracovaným doc.
JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., na základe žiadosti navrhovateľa o zistenie, či je právom
Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých je zmluvnou stranou spotrebiteľ, mohli
byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Zo záverovpredmetného znaleckého posudku vyplýva, že znalec po preskúmaní jednotlivých záväzných prameňov
práva Európskej únie, súvisiacich nezáväzných prameňov práva Európskej únie a judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie dospel k názoru, že právo Európskej únie nezakazuje, aby majetkové spory zo

spotrebiteľských zmlúv mohli byť riešené v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 192 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie
navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 12. 01. 2009, pričom súd vydal poverenie 27. 01. 2009,
t. j. v lehote 15 dní. Nakoľko bolo následne zistené, že návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný,
exekučný súd exekúciu zastavil. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť súdu
spojená s výkonom právomoci, v súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnym
poriadkom.Bezpochyby,jednýmztakýchtopravidielsúajzákonnélehotynarozhodnutiesúdu.Samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty však nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie práva
účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci exekučný súd
poveril súdneho exekútora v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia, preto je
v tejto časti návrh nedôvodný. Súdny exekútor si prevzal poverenie 30. 01. 2009. Aj v prípade, ak
by súd nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote, súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie

po zákonnej lehote nemožno vnímať oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv
na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. V prejednávanej veci je nutné
prihliadnuť najmä na povahu procesného úkonu súdu spočívajúceho v rozhodnutí o žiadosti o udelenie
poverenia a procesný postup exekučného súdu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Nemožno
taktiež opomenúť skutočnosť, že navrhovateľ a následne súdny exekútor podávali návrhy na vykonanie

exekúcie hromadne. Ak navrhovateľ postupoval takýmto spôsobom, musel si byť sám vedomý, že
objektívne môže nastať situácia, že súd nebude môcť rozhodnúť o všetkých jeho návrhoch v zákonnej
lehote. Pokiaľ ide o 15 dňovú lehotu na rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú upravoval zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia
exekučného konania Ex 11673/08 súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zákonodarca reagoval

na enormný nárast exekučnej agendy v spotrebiteľských veciach, zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorým
bolo novelizované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Touto zmenou došlo k upusteniu od povinnosti
exekučných súdov rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcii na podklade rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc v uvedenej lehote. Z uvedeného
je zrejmé, že prípadné prieťahy v konaní exekučného súdu v predmetnom konaní by neboli ojedinelé,

ale objektívne by si ich vyžiadala situácia vzniknutá s tým, že navrhovateľ doručoval prostredníctvom
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na slovenské exekučné súdy enormné množstvá návrhov na
vykonanie exekúcie. Vzhľadom na podnikateľské praktiky navrhovateľa a zrejmý rozpor jeho konania
so spotrebiteľským právom, bolo preto namieste dôsledne preskúmať každú jednu vec, a nie len
formalistickým spôsobom udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Naviac, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa
uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm vyplýva, že navrhovateľ požaduje akúsi paušálnu
náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady sú totožné s náhradami v iných konaniach vedených
na tunajšom súde. Navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno príčinnej súvislosti medzi nesprávnymúradným postupom a vznikom škody. Už len samotná špecifikácia majetkovej škody vylučuje, aby
navrhovateľovi vznikla škoda tak, ako si ju uplatnil (v prípade, ak by exekučný súd nerozhodol v zákonnej
lehote). Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu, patrí

poškodenému iba za splnenia podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by
bol v konaní preukázaný vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu,
je vzhľadom na osobu navrhovateľa, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a
závažnosťnásledkov,ktorémalinavrhovateľovivzniknúť,náhradanemajetkovejujmyvylúčená.Konanie
podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže slúžiť ako určitá satisfakcia pre účastníka, ktorý

nebol v súdnom konaní svojou vinou úspešný. Navyše si navrhovateľ zvolil súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor v náleze zo dňa
13. 04. 2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010, podľa ktorého skutočnosť, že bol zamestnancom navrhovateľa,
je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto
dôvodov súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný aj v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy. Návrh je v tejto
časti aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v súvislosti s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa

v oblasti spotrebiteľských úverov bolo na základe viacerých sťažností zo strany Európskej komisie
skúmané, či zo strany Slovenskej republiky nedochádza k porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol.

Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa,

ktorá mala v konaní úspech, si trovy nevyčíslila a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani
nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Písomným podaním zo dňa 29. 11. 2013 požiadal navrhovateľ o zrušenie nariadeného pojednávania a
o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej

sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom k tomu, že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, súd opätovný návrh posúdil ako nedôvodný a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ opätovne neuniesol

dôkazné bremeno tvrdenia, že ním spomínaná sťažnosť, na ktorú sa v návrhu odvoláva, bola doručená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čo mu bolo vytýkané aj v rozhodnutí, ktorým súd zamietol jeho
prvý návrh na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.