Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 2, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205212
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613205212.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu P. O., K. B. V. XXX, právne zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Daránim, so sídlom v Lipt. Mikuláši, Štúrova 32, proti žalovanej L. O., K. B.
U. XXX, právne zastúpenej FIAČAN & PARTNERS, s. r. o. , M. Pišúta 936/16, Lipt. Mikuláš, o určenie
vecného bremena, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

O náhrade trov konania účastníkov aj štátu súd rozhodne samostatne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že ako vlastník pozemkov C-KN parc. č. XX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 317 m2, C-KN parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, C-KN

parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 370 m2 a rodinného domu súp. číslo XXX, postaveného na pozemku
KN parc. č. XX/X a hospodárskej budovy súp. č. XXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XX/X,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v E.. F., Odboru katastrálneho, pre obec
a katastrálne územie V., má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to prechodu pešo a prejazdu
dopravným prostriedkom cez pozemok C-KN parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 325
m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu v E.. F., Odboru katastrálneho,
pre obec a katastrálne územie V. vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Rozsah tohto vecného bremena

je vymedzený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX I. XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnil tým,
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX mu darovala pôvodná obyvateľka domu, jeho matka F. O.,
darovacou zmluvou zo 07.10.1994, ktorej vklad bol povolený v konaní V. dňa 16.03.1995 Katastrálnym
úradom v B. B., Správou katastra E.. F.. V darovacej zmluve mal zabezpečený prístup k nadobudnutým
nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie vyhlásením M. J., matky žalovanej, o jej záväzku umožniť
mu prechod pešo aj dopravným prostriedkom cez jej výlučne patriaci pozemok KN-C parc. č. XX v
rozsahu, ako je to dlhodobo zaužívané a vyznačené v geometrickom pláne, ktorý tvorí prílohu tejto

zmluvy. Tvrdil, že svoje právo využíval spočiatku najmä v súvislosti s opatrovaním matky a prípravami
kompletnej prestavby rodinného domu. Po úmrtí matky 23.06.2000 začal s realizáciou nadstavby a
prístavby rodinného domu, ukončenej v r. 2009, odkedy v ňom býva. Vo výkone práva prechodu a
prejazdu ho matka žalovanej, ktorá zomrela v roku 2000 nerušila. Žalovaná tak urobila prvýkrát koncom
roku 2012. Cez pozemok identifikovaný geometrickým plánom č. XXXXXXXX-X/XXXX I. XX.XX.XXXX
akoKN-Cparc.č.XX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere325m2,prechádzalpešoinadopravnom
prostriedku (najčastejšie na motorovom vozidle osobnom, nákladnom, malotraktore, koči alebo voze,

zapriahnutom za poníka, na motocykli a bicykli), nepretržite po dobu viac ako 10 rokov nerušene v dobrej
viere, že mu toto právo patrí. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil zápisom
vecného bremena do katastra nehnuteľnosti, čím sa stane jeho právne postavenie istejšie.Žalovaná v replike zo dňa 05.08.2013 cestou svojho právneho zástupcu navrhla zamietnutie žaloby,
lebo jej právna predchodkyňa M. J. zriadila právo prechodu v darovacej zmluve zo 07.10.1994 vo
forme občiansko-právneho záväzku, nie vo forme vecného práva. Uvedená zmluva nie je spôsobilým

nadobúdacím titulom pre vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, chýba dobromyseľnosť.
K obidvom rodinným domom a s nimi súvisiacim dvorom existovali v minulosti dva prechody zachované
dodnes. Užívatelia domov neboli nijakým spôsobom obmedzovaní vo využívaní obidvoch prechodov,
keďže ploty a brány boli zriadené až neskôr. Každá rodina využívala len svoj vchod, občas navzájom
vchod druhej rodiny pre prechod pešo alebo s ručným vozíkom, vždy so súhlasom druhej rodiny. V

rodinných domoch desiatky rokov žili matky žalobcu a žalovanej. Ani jedna z nich nevlastnila motorové
vozidlo, nechovala žiadne zvieratá a nemala splachovacie WC, chodili výlučne pešo a do dvorov
nechodili žiadne vozidlá ani iná technika. Uhlie zložené pri vchode vedľa cestnej komunikácie bolo do
dvorov obidvoma rodina dopravované ručne. Od svojej matky žalovaná vie, že žalobca za života matky
išiel niekoľkokrát cez pozemok autom na jeho požiadanie, keď do svojho dvora potreboval niečo zaviesť.
Po smrti matky žalovaná žalobcovi niekoľkokrát uviedla, že si neželá aby prechádzal cez jej pozemok.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať
o existujúci právny dôvod, postačí aj dôvod putatívny. Stačí, aby bol držiteľ so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Pre posúdenie dobromyseľnosti
držiteľa je rozhodujúce, či pri normálnej opatrnosti so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu mal,

mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo patrí. Právo prechodu
a prejazdu cez pozemok žalovanej C-KN parc. č. XX/X vzniklo v minulosti v súvislosti s reálnou deľbou
nehnuteľnosti pred rokom 1950. Odvtedy právni predchodcovia žalobcu a kontinuálne aj on sám právo
prechodu a prejazdu využívali, iný prístup k svojim nehnuteľnostiam nemali. Peší prístup z verejnej
komunikácie k nehnuteľnostiam žalobcu bol vytvorený v r. 2008. Žalobca pri uzatváraní darovacej

zmluvy so svojou matkou ani po jej smrti darované nehnuteľnosti nechcel predať. Uskutočnil komplexnú
prestavbu rodinného domu za účelom bývania, takže trvalý prístup k darovaným nehnuteľnostiam bol
pre neho absolútnou samozrejmosťou. Stavebné povolenie na prestavbu bolo žalobcovi vydané bez
problémov 09.06.2000. V rámci stavebného konania sa neobjavili pochybnosti o tom, že žalobca nemá
zabezpečený časovo neobmedzený prístup k svojim nehnuteľnostiam, inak by stavebné povolenie

nebolo vydané, alebo by bolo vydané dočasné stavebné povolenie. . Stavebný úrad nemal výhrady ani k
oznámeniu z r. 2006 rekonštrukcie strechy hospodárskej budovy. Rovnako peňažný ústav by v roku 2003
a v r. 2004 neposkytol žalobcovi hypotekárny úver pri zistení, že k nehnuteľnosti nie je neobmedzený
prístup. Rodinný dom žalobca užíva so svojou rodinou od roku 2009, takže nemožno vzhľadom na tieto
skutočnosti pochybovať o jeho dobromyseľnosti. Záväzok matky žalovanej sa vzťahuje k nehnuteľnosti.

Nie je v ňom uvedené, že zaniká smrťou matky žalovanej. Pri kritériu bežnej opatrnosti nemožno
vyvodiť, že žalobca bol nedobromyseľný. Poukázal na rozsudok NS SR, uverejnený v Zbierke súdnych
rozhodnutí pod č. 3, ročník 2013, v zmysle ktorého, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, je možné
vydržanie reálnej časti pozemku. Dal do pozornosti aj rozsudok NS SR publikovaný v časopise Zo
súdnej praxe, ročník 2011, pod číslom 3. Navrhol vypočuť svedkov P. Š., starostu obce V. a M. G.,

susedku žalobcu, ako aj rodinu X. na preukázanie skutočného stavu vzhľadom na tvrdenie žalovanej,
že v minulosti existovali pri nehnuteľnostiach dva prechody. List žalovanej z 26.07.2010 reaguje na
uzatvorenie darovacej zmluvy medzi žalobcom a jeho synovcom D.. P. K. z marca 2010, na základe
čoho sa žalobca začal mylne domnievať, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XX/X. V opačnom
prípade by doteraz nerušene užíval právo prechodu a prejazdu cez túto parcelu, čo robil od roku 1995.

Žalobca na pojednávaniach vypovedal, že doopatroval matka F. O. mu v roku 1994 ponúkla možnosť
prepisu nehnuteľnosti na neho. K darovaniu teda došlo z iniciatívy jeho matky, notárku JUDr, Geškovú
zabezpečil on, pozná sa s ňou osobne. V tom čase notárku poznal asi 5 rokov, tyká si s ňou. Notárka
si bola nehnuteľnosti aj pozrieť, na mieste samom si spísala základné údaje. Zmluva bola napísaná u

nej v kancelárii a podpisovaná vo V., v mieste bydliska jeho matky, kde sa znovu notárka dostavila. Pani
J. bola prítomná pri podpisovaní zmluvy od začiatku až do konca, teda aj pri objasňovaní jej náležitostí.
Všetko prešli, všetko bolo v poriadku. Nepýtal sa, prečo je v zmluve uvedený občiansko-právny záväzok
pani J.. Ing. Perdek geometrický plán, ktorý je súčasťou zmluvy, zhotovil 12.04.1994 na objednávku
žalobcu. Notárka podávala aj návrh na vklad vlastníckeho práva. Pri vybavovaní prestavby predkladal

list vlastníctva. Aj keď v ňom nie je vyznačené vecné bremeno, uvedené v popisnej časti geometrického
plánu tvoriaceho súčasť zmluvy, nápravy sa nedomáhal, lebo bral za samozrejmé, že tadiaľ chodil autom
a je to zapísané v darovacej zmluve. Nepamätá si, či katastrálny úrad konanie prerušil. Ku žiadosti o
stavebné povolenie príslušnému orgánu predkladal túto darovaciu zmluvu a geometrický plán. Nevievysvetliť prečo, vzhľadom na tvrdené nadobudnutie práva prechodu a prejazdu darovacou zmluvou,
s účinkami vkladu povolenými k 16.03.1995, od neho stavebný úrad požadoval preukázanie práva
prechodu cez túto nehnuteľnosť. O odplate za užívanie pozemku nehovorili, lebo pani J.Á. vychádzala z

toho, že sa za prechod neplatilo. Vie, že vecné bremeno je druh právneho vzťahu, ale nevie, aké práva
a povinnosti do neho spadajú. Poprel tvrdenia žalovanej o tom, že ho upozorňovala, aby cez spornú
nehnuteľnosť nechodil. Jeho rodičia nehnuteľnosti kúpili v roku 1956. Bola tam záhrada s ružami a
vždy sa chodilo popred J.. Jeho matka chovala prasatá, kozy alebo býky. Ako družstevníčka dostávala
naturálie, ktoré jej doviezli na koňoch. Aj on, keď rodičom niečo priviezol, vošiel autom, vyložil tovar,

otočil sa. V súvislosti s prestavbou stavby tadiaľ vozil materiál.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach poukázal na to, že dojednanie v darovacej zmluve zo
07.10.1994 nezakladá spôsobilý titul pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to
ani putatívny. Zmluva spísaná formou notárskej zápisnice je perfektným právnym úkonom, v ktorom si
zmluvnéstranymohlizriadiťvecnébremenoakovecnéprávo.Takýtotitulnezakladáanidobromyseľnosť

žalobcu. Notárka vysvetlila účastníkom všetky práva a povinnosti z tohto zmluvného vzťahu tak, ako
vypovedal žalobca. Občiansko-právny záväzok je viazaný na osobu M. J.J. a zanikol jej smrťou. Nejde
o spôsobilý vydržací titul ani s poukazom na predchádzajúce užívanie nehnuteľnosti. Právo prechodu
pešo a dopravným prostriedkom bolo vo forme občiansko-právneho záväzku zriadené len v roku 1994
touto zmluvou, predtým neexistovalo. Ak zmluva uvádza, že je to v rozsahu dlhodobo zaužívanom, môže

mať na mysli zaužívanie vo forme občiansko-právneho záväzku, nie vecného práva. Ak by účastníci
chceli zriadiť vecné právo, zriadili by ho a podali návrh na jeho vklad do katastra nehnuteľností, keď za
tým účelom bol vyhotovený aj geometrický plán. Žalobca potom nemôže byť dobromyseľný. V minulosti
sa cez pozemok nechodilo ako je vyznačené v geometrickom pláne dopravnými prostriedkami, ale len
na základe vzájomného súhlasu obidvoch vlastníkov domov občas pešo prechádzali osoby, užívajúce

tieto nehnuteľnosti, krížom cez dvor jedna aj druhá, pretože to mali bližšie na jednu či druhú stranu ulice.
Nikdy v minulosti sa nechodilo cez pozemok dopravným prostriedkom. Nebola tam nikdy žiadna žumpa,
studňa ani chované hospodárske zvieratá. M. J. sa niekoľkokrát vyjadrila, že občas dovolila žalobcovi
prejsťcezpozemokautom,keďniečopotreboval.Žalovanásaoexistenciizmluvyzroku1994dozvedela
až po skončení dedičského konania a hneď v roku 2000 oznámila žalobcovi, že si nepraje, aby tadiaľ

nechodil, takže žalobca, rušený vo svojej držbe nemohol nadobudnúť toto právo vydržaním do roku
2004. Darovacia zmluva je perfektným právnym titulom pre občiansko-právny záväzok, ktorý zaniká
smrťou, preto nemôže byť spôsobilý nadobúdacím vydržacím titulom. Dobromyseľnosť je potrebné
preukazovať so zreteľom na všetky okolnosti, nestačí subjektívne presvedčenie. Treba prihliadať aj na
poctivosť nadobudnutia dobromyseľnej držby. V prípade omylu by musel byť omyl ospravedlniteľný.

Žalovaná vypovedala, že o existencii darovacej zmluvy zo 07.10.1994 sa dozvedela pri vybavovaní
dedičstva po matke, ktorá jej raz povedala, že dovolila pánovi O., na jeho opýtanie, prechod autom, keď
si potreboval niečo odviesť. Nepamätá si, či matka hovorila niečo o tom, že O. chodia popred dom, že
sa jej to nepáči, nie je s tým spokojná. O takýchto veciach sa s matkou nerozprávali. Nevie, či matka

prejavovala súhlas s takýmto postupom. Jej mama bývala v týchto nehnuteľnostiach až do svojej smrti v
roku 2000. Keď bola žalovaná úplne malá, chodili popred susedovcov na vodu, a oni chodila zase popred
nich. Keď bola staršia, už tá cesta neexistovala. Takmer hneď po matkinej smrti upozornila žalobcu na to,
že si nepraje, aby cez sporný prechod chodil. Po usporiadaní vlastníctva v dedičskom konaní uzatvorila
bránu. Ona tam nebývala, ale pri občasnom stretnutí povedala, že si nepraje, aby tadiaľ chodili, aj keď

od prvého upozornenia do uzamknutia brány uplynul dosť dlhý časový úsek. Aj v čase, kým vlastníctvo
nebolo usporiadané jej vadilo, že žalobca tadiaľ chodí, pretože chodil po múriku, tesne popri dome. Boli
tam celé koľaje. Keď ho upozorňovala prvýkrát, boli prítomní len oni dvaja, pretože on tam tiež nebýval
tak často. Pri dome žalobcu bola v minulosti bránička pre peších, za jeho domom, dvor bol voľný. Teraz
je tam kus voľný a žalobcova prístavba. Bránička je tam stále. Žalobca ňou prejde na normálnu obecnú

asfaltovú cestu, pretože stavby sú dostupné z dvoch strán. Pôvodne tieto domy vlastnil jej prastarý otec
s bratom. Obaja sa volali J.. Potom to rozdelili na dve časti. Jeden z nich to predal pani L., ktorá mala
synov P. a P.. Následne sa to dostalo H. a F. O., od nich to získali príbuzní žalobcu a následne on.
Pokiaľ bývala v dome ona, žalobca autom do dvora nechodil, pretože tam bol mostík z drevených žŕdok.
Jeho rodičia býky nikdy nechovali. Prešli maximálne károu, ale nie autom. Uhlie a drevo sa skladovalo

na ceste a vozilo fúrikmi alebo na káre. Keď bola v nehnuteľnosti naposledy, žalobca s koňom išiel cez
uličku, o ktorej tvrdí, že sa tadiaľ prejsť nedá.Súd má z listinných dôkazov, a to z výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXX Okresného úradu v E..
F., Odboru katastrálneho, darovacej zmluvy a vyhlásenia o reálnej deľbe zo 07.10.1994 a jej prílohy -
geometrického plánu č. 35/94 - M.P. z 12.04.1994 zhotoviteľa Ing. Milana Perdeka, geometrického plánu

č. XXXXXXXX-XX/XX I. XX.XX.XXXX zhotoviteľa GEODET-KA, s.r.o., Lipt. Mikuláš, pripojeného spisu
bývalého Katastrálneho úradu v B. B., Správy katastra v E.. F. sp. zn. V XXX/XX, z pripojených spisov
tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8C/309/2012 a 6C/47/2011, spisom Okresného úradu v Lipt. Mikuláši
zn. 2000/00680 a z ohliadky na mieste samom preukázané:

Žalobca je na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený katastrom nehnuteľností v konaní
V XXX/XX a na základe zápisu stavby v katastrálnom konaní sp. zn. 1056/2013 výlučným vlastníkom
pozemkov C-KN parc. č. XX/X, o výmere 317 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č. XX/X, o
výmere 28 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č. XXX/X, o výmere 370 m2, záhrady, ako aj
stavby rodinného domu súp. číslo XXX, zriadenej na parcele C-KN parc. č. XX/X a stavby hospodárskej
budovy súp. č. XXX, postavenej na C-KN parc. č. XX/X, zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu v

E.. F., Odboru katastrálneho, pre obec a kat. úz. V.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov C-KN
parc. č. XX/X, o výmere 325 m2, zastavané plochy a nádvoria a CK-N parc. č. XX/X, o výmere 49 m2,
zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu v E.. F., Odboru katastrálneho,
pre obec a kat. úz. V.. Nadobúdacím titulom je osvedčenie o dedičstve sp. zn. D1097/2000, ktoré bolo
do katastra nehnuteľnosti vnesené záznamom v konaní I.. Na nehnuteľnosti nespočívajú žiadne ťarchy

ani poznámky. Stavba, postavená na C-KN parcele č. XX/X je evidovaná na LV č. XXX. Dňa 07.10.1994
pred notárkou JUDr. Geškovou darkyňa F. O. s obdarovaným P. O. uzatvorili darovaciu zmluvu,
ktorou darkyňa obdarovanému darovala rodinný dom súp. číslo XXX s drevárňou, trvalými porastmi
a pozemkami KN parc. č. XX a XXX/X v obci V.. Touto zmluvou sa zároveň M. J., formou občiansko-
právneho záväzku, zaviazala umožniť nadobúdateľovi prechod pešo aj dopravným prostriedkom z

hlavnej komunikácie cez jej výlučne patriacu KN parc. č. XX v rozsahu, ako je to dlhodobo zaužívané
a vyznačené v geometrickom pláne, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy. V čl. I. zmluvy je ďalej uvedené,
že nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX s maštaľou, humnom, dvorom, trvalými porastmi a
pozemkom vo V. boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia V. v zápisnici č. 26
ako parcela č. XX, na ktorej je ešte vyznačený dom súp. číslo X s hospodárskymi stavmi. V súčasnosti

na tejto parcele stoja dva domy súp. č. XXX a XXX, so samostatnými stavmi, a v takomto stave už boli
aj kúpnou zmluvou nadobúdané. V pozemkovej knihe tento stav vyznačený nie je. Reálne vyčlenené
nehnuteľnosti nadobudli v rovných čiastkach F. O. a P. O., následne dedením podiel P. O. nadobudla
jeho manželka F. O.. Preberateľkou podielu H. J. je M. J., ktorá prehlásila a svojím podpisom na
zmluve potvrdila, že na základe reálnej deľby nehnuteľnosti už právnymi predchodcami a následnej

stavby dvoch stavieb, už pri nadobúdaní nehnuteľnosti boli so spoluvlastníkmi riadne reálne odčlenení.
Nehnuteľnosti, v prírode odčlenené a plotmi ohraničené, nerušene užívajú tak, že KN parc. č. XX,
zastavaná domom súp. číslo XXX, o výmere 345 m2 a záhrada KN parc. č. XXX/X, o výmere 370
m2, tvoria výlučné vlastníctvo F. O., nie je medzi nimi žiadny rozpor. Návrh zo dňa 07.10.1994 na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tejto zmluvy bol podaný všetkými jej účastníkmi dňa

16.03.1995, vklad bol povolený v konaní zn. V XXX/XXXX bývalého Katastrálneho úradu v B. B., Správy
katastra E.. F., s právnymi účinkami ku dňu 16.03.1995. Súčasťou zmluvy je geometrický plán Ing.
Milana Perdeka z 30.03.1994, overený 14.04.1994 č. XX/XX-F., ktorý je označený ako geometrický plán
na zameranie parciel a priznanie práva prechodu cez parcelu č. XX. V jeho popisnej časti je uvedená
poznámka, že vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. XX vo vyznačenom rozsahu je

zriadené v prospech vlastníkov pozemku parc. č. XX. Dňa 22.03.2000 požiadal žalobca Okresný úrad,
odbor životného prostredia E.. F. o vydanie stavebného povolenia za účelom prístavby a nadstavby
rodinného domu vo V., na pozemku parc. č. XX, zastavaná plocha; vlastníkmi susedných nehnuteľností
pozemku parc. č. XX je M. J. a parc. č. XXX/XX V. B.. Rozhodnutím z 20.04.2000 bolo stavebné
konanie prerušené a stavebník bol vyzvaný, okrem iného, na predloženie zmluvy o vecnom bremene

práva prechodu pozemkom parc. č. XX v kat. úz. V.. Ani v čase súdneho pojednávania sa však takáto
zmluva v pripojenom spise nenachádza. Rozhodnutím z 09.06.2000, právoplatným 10.08.2000, bolo
vydané stavebníkovi P. O. stavebné povolenie na stavbu, prístavbu a nadstavbu rodinného domu na
pozemku č. XX, kat. úz. V.. Zo zápisnice zo 06.04.2000 z priebehu územného a stavebného konania
vyplýva, že M. J. súhlasila s rekonštrukciou rodinného domu na pozemku parc. č. XX požadujúc, aby

pri nadstavbe podkrovia bolo prevedené napojenie jej strechy tak, aby nedochádzalo k zamokreniu
jej objektu a aby pri odstránení pôvodnej verandy nebola porušená jej časť verandy. Ako vyplýva z
dôvodov tohto rozhodnutia, námietke M. J. bolo vyhovené. V konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn.
6C/47/2011,začatomdňa11.04.2011,rozsudkomč.k.6C/47/2011-106zodňa22.05.202bolažalobkyňaL. O. určená za vlastníčku pozemkov C-KN parc. č. XX/X a C-KN parc.č. XX/X tak, ako sú vyznačené na
geometrickom pláne č. XXXXXXXX-X/XXXX z 10.08.2009, ktoré boli vytvorené z pôvodnej E-KN parc.
č.XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 374 m2, zapísanej na LV č. XXX Správy katastra E.. F. pre

obec a katastrálne územie V., a to v celosti. Rozsudok sa stal právoplatný 27.06.2012, žalovaným bol
P. O.. V konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8C/309/2012 podaním z 31.10.2012 sa žalobca P.
O. domáhal voči žalovanej L. O. nariadenia predbežného opatrenia, a to odstránenia uzamknutia brány,
nachádzajúcej sa na hranici pozemku C-KN parc. č. XX/X a zdržania sa konania zabraňujúceho prístupu
motorovými vozidlami žalobcu cez pozemok C-KN parc. č. XX/X, kat. úz. V., zapísaný na LV XXX, na

pozemok C-KN parc. č. XX, zapísaný na LV č. XXX. Tento návrh voči žalovanej L. O. bol zamietnutý
uznesením č. k. 8C/309/2012-31 zo dňa 30.11.2012, právoplatným 20.12.2012. Ohliadkou na mieste
samom súd zistil, že na rodinný dom súp. číslo XXX vo vlastníctve žalovanej plynulo nadväzuje rodinný
dom súp. č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Obidve nehnuteľnosti sú postavené pri mieste stretu dvoch
miestnych asfaltových komunikácií. Z prvej z nich vedie vstup cez veľkú kovovú bránu o šírke 2,6 m
priamokrodinnémudomužalovanejdočastipozemku,ktoréhošírkaodmúrurodinnéhodomužalovanej

posusediaciparalelnýdrevenýplotje2,8m.Prirodinnomdomežalovanejsanachádzaokapovýchodník
široký 52 cm; vzdialenosť od neho po drevené oplotenie je 2,28 m. Od rodinného domu súp. číslo XXX
sa dá po dvore prejsť k rodinnému domu súp. číslo XXX, za ktorým sa nachádza chodník o šírke
1,10 m (meranej od okraja rodinného domu po susediace oplotenie), zakončený vstupnou bráničkou
o šírke je 1,30 m (merané od stĺpa po stĺp oplotenia). Táto bránka ústi na druhú príjazdovú asfaltovú

komunikáciu. Vdvorovejčasti,medzirodinnýmidomamižalobcuažalovanejsanenachádzaoplotenie,v
zadnej časti sú umiestnené hospodárske budovy, patriace žalobcovi a za nimi záhrada. Medzi rodinnými
domami účastníkov a druhou asfaltovou komunikáciou je zatrávnená časť, na ktorej je umiestnená
betónová vodomerná šachta žalobcu. Dňa 04.10.2010 bola medzi darcom D.. P. K. a obdarovaným P.
O. uzatvorená darovacia zmluva, ktorej predmetom je darovanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1

k nehnuteľnosti pozemku E-KN parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 374 m2, zapísanej
na LV č. XXX Katastrálneho úradu Ž.D., Správy katastra E.. F. pre obec a katastrálne územie V., pričom
na spoluvlastnícky podiel obdarovaného pripadá výmera 187 m2.

Podľa § 151 n/ ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

Podľa § 151 o/ ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151 o/ ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151 o/ ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho zákonníka návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd nedôvodnú žalobu zamietol. Vecné bremeno je vecno-
právnym obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Žalobca sa
domáhal určenia, že je nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, konkrétne prechodu pešo

a prejazdu dopravným prostriedkom cez pozemok žalovanej C-KN parc. č. XX/X, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX Okresného úradu v E.. F., Odboru katastrálneho pre obec a katastrálne územie
V.. Domáhal sa teda, aby súd žalovanú obmedzil vo výkone jej vlastníckeho práva tým, že bude
trpieť žalobcov prechod pešo a prejazd dopravným prostriedkom cez uvedený pozemok v rozsahuvymedzenomvgeometrickompláneč.XXXXXXXX/XX/XXz02.05.2013zhotoviteľaGEODET-KA,s.r.o.,
Lipt. Mikuláš. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil potrebou záznamu tohto
práva do katastra nehnuteľnosti, čím sa stane istejšie právne postavenie žalobcu. Naliehavý právny

záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ Obč. súd. por. je daný najmä tam, kde by
sa bez takéhoto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Vzhľadom na zistený skutkový súd
ustálil, že žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, lebo v prípade vyhovenia
žalobe by žalobcove oprávnenie prechádzať cez pozemok žalovanej zápisom do katastra nehnuteľností
nadobudlo právny základ, s čím je spojené odstránenie neistoty v statuse žalobcu. Súd podotýka, že

medzičasom došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti parc. č. XX na nehnuteľnosti parcelné číslo XX/X a XX/X.
V zmysle § 151o/ ods. 1 veta druhá Obč. zák. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže nebolo
zriadené písomnou zmluvou, závetom, schválenou dohodou dedičov, ani rozhodnutím príslušného
orgánu a nevzniklo ani zo zákona, bolo možné nadobudnúť výkonom práva, teda vydržaním, za použitia
ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka. Zákonnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je oprávnená držba, trvajúca nepretržite počas 10-ročnej doby. Držba je oprávnená,

ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Jednou z okolností, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, je nadobúdací titul.
Dobrá viera nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí sa vzťahovať aj na
okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, a to aj k právnemu titulu, ktorý by mohol
mať za následok vznik práva. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery

sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti
jeho nadobudnutia, tzv. titul uchopenia sa držby (ako uvádza NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdon
395/96). Takýmto titulom môže byť aj zmluva, ktorá je pre určitú vadu neplatná. Oprávnená držba
sa však nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, ale postačí právny dôvod domnelý -
tzv. titulus putativus, čo znamená, že vzhľadom k okolnostiam prípadu držiteľ musel byť v dobrej

viere, že o takýto titul ide. K záveru o vydržaní nepostačuje, že sa niekto dlhodobo chová spôsobom
zodpovedajúcim obsahu vecného práva, ktoré je trpené. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na
základe rôznych právnych dôvodov - môže ísť o záväzkový vzťah, užívanie cudzieho pozemku ako
účelovej komunikácie, alebo o tzv. výprosu. Ako žalobca, tak aj žalovaná zhodne vypovedali, že cez
sporný pozemok chodievali aj ich právni predchodcovia na základe vzájomného rešpektovania. Vlastník

pozemku C-KN parc. č. XX/X dovolil síce právnym predchodcom žalobcu užívať svoju vec, ale bez
toho, aby užívateľovi k nej vzniklo nejaké právo. Žalobca a jeho právni predchodcovia si krátili cestu
cez pozemok žalovanej a jej právnych predchodcov na základe dovolenia, čo je typickým prípadom
výprosy, bez toho, aby tento právny pomer akýmkoľvek spôsobom - vecným, alebo obligačným riešili.
Žalobca sa snažil o zabezpečenie práva prechodu k nehnuteľnostiam, ktoré mu darovala darovacou

zmluvou zo 07.10.1994 jeho matka, aj preto je účastníčkou tejto zmluvy aj matka žalovanej M. J..
Druhým dôvodom je, že zmluva obsahuje vyhlásenie o reálnej deľbe týchto pozemkov označených
podľa pozemnoknižného stavu. Pani J. sa jednostranným vyhlásením (v zmluve absentuje akceptácia
tohto prejavu jej vôle žalobcom) formou občiansko-právneho záväzku zaviazala nadobúdateľovi, teda
žalobcovi, umožniť prechod pešo aj dopravným prostriedkom cez jej výlučne patriacu nehnuteľnosť,

v tom čase nesúcu parcelné číslo XX z hlavnej komunikácie v rozsahu, vyznačenom v geometrickom
pláne, ako je to dlhodobo zaužívané. Aj takáto snaha žalobcu o právne zabezpečenie prístupu k
darovaným nehnuteľnostiam nasvedčuje, že do 07.10.1994 bola nehnuteľnosť žalovanej právnymi
predchodcami žalobcu užívaná len vo forme výprosy. Od. 07.10.1994 (kedy zmluva v časti obligačného
záväzku - oprávnenia prechodu cez spornú nehnuteľnosť nadobudla platnosť aj účinnosť, na rozdiel

od vecnej časti - darovania) vzniklo žalobcovi právo chodiť cez sporné nehnuteľnosti, ale len na
základe záväzku prijatého vo vzťahu k jeho osobe M. J.. Táto zmluva bola zhotovená osobou znalou
práva, notárkou, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu zmluvným stranám vysvetlila jednotlivé zmluvné
ustanovenia. Ak zmluvné strany zamýšľali zriadiť dohodou vecné právo, potom by zmluva, spísaná
odborne spôsobilou osobou, ktorá bola dvakrát na mieste samom (raz pred zhotovením zmluvy a raz pri

jej podpise), obsahovala zriadenie vecného bremena ako vecného práva. Nejde pritom len o nesprávne
pomenovanie charakteru záväzku, zo zmluvy nepochybne vyplýva jeho obsah. Presvedčenie žalobcu
o tom, že mu patrí právo z vecného bremena, preto touto zmluvou podložené nie je. Ak by išlo o
vecné právo, potom by nesporne dlhoročná notárka, disponujúca odbornými znalosťami aj praktickými
skúsenosťami, zistila vôľu účastníkov, týkajúcu sa výšky odplaty za zriadenie vecného bremena, alebo

jeho bezplatného zriadenia a túto vôľu by bola v texte zmluvy prezentovala. Aj neuvedenie, či je žalobca
oprávnený užívať nehnuteľnosť so súhlasom M. J. za odplatu alebo bezplatne, vedie k záveru, že
išlo o výprosu, kedy vlastník nehnuteľnosti prechádzanie cez ňu trpí. Oprávnenie užívať spornú
nehnuteľnosť v darovacej zmluve zo 07.10.1994 nie je vecným právom (nejde o priame právne panstvonad spornou nehnuteľnosťou), ale obligačným právnym pomerom. Skutočnosť, že sa niekto chová
spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúci vecnému bremenu, ešte neznamená, že
je naozaj držiteľom vecného práva. Žalobca nedisponuje ani putatívnym dôvodom držby, kedy tu

nadobúdacítitulnieje,aledržiteľprávajesozreteľomkuvšetkýmokolnostiamvdobrejviere,žetutakýto
titul je. Práve vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti uzatvárania zmluvy zo 07.10.1994 žalobca nebol
v dobrej viere, že tu takýto titul je a nemohol ani konať v omyle. Aj pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu
o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu rodinného domu sa stavebný úrad zaujímal o to, ako
je riešená otázka prístupu k prestavovanej nehnuteľnosti. Ak by bola táto okolnosť v r. 2000 nesporná,

nebolo by stavebné konanie prerušené. V stavebnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, ako preukázal
žalobca svoj prístup k stavbe cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, aj keď stavebné povolenie
bolo vydané. Spis o priebehu kolaudačného konania sa súdu nepodarilo zabezpečiť. Ohliadkou na
mieste samom súd zistil, že vstup do rodinného domu žalobcu a dvora, k nemu prislúchajúceho je
možný nielen z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ale aj priamo z druhej asfaltovej cesty bránou pre
peších o šírke 1,30 metra a chodníkom o šírke 1,10 metra. Vzhľadom na nedostatok dobromyseľnosti

žalobcu bolo nadbytočné vykonať nimi navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, za účelom zistenia
užívacieho režimu nehnuteľnosti právnymi predchodcami účastníkov. Je potrebné pripomenúť jednu
skutočnosť. V čase, keď boli rodinné domy stavané ich pôvodnými spoluvlastníkmi, bola úplne iná
spoločenská situácia. Ani jeden z týchto vlastníkov nevlastnil motorové vozidlo. Pokiaľ podľa tvrdení
žalobcu,zospornenýchžalovanou,jehomatkachovalahospodárskezvieratá,žalobcanetvrdil,žechodili

cez spornú nehnuteľnosť. Ak bolo potrebné zabezpečiť krmivo pre ne, žalovaná nezospornila, že bol
umožnený účelový prechod cez jej pozemok. Súčasné pomery spoločnosti aj životná úroveň obyvateľov
krajiny sú zmenené, ľudia majú omnoho vyššie nároky na kvalitu života, bývanie, stravovanie, ochranu
majetku, súkromia. Táto zmena sa však nemôže automaticky odraziť v nerešpektovaní práv ostatných.
Ak žalobca očakáva, že bude svoje osobné motorové vozidlo parkovať vo dvore pri svojom dome,

musí zvážiť predovšetkým reálnu možnosť prejsť do dvora tak, aby nerušil vlastnícke právo žalovanej.
Parkovanie automobilu totiž nemôže požívať vyššiu ochranu, ako vlastnícke právo, ktoré je ústavné,
požívajúce najvyššiu možnú ochranu. V tomto konaní dochádza ku kolízii dvoch rovnocenných, Ústavou
SR chránených vlastníckych práv, a to žalobcovho a žalovanej. Obidve tieto práva požívajú rovnakú
ochranu, ani jedno z nich nie je silnejšie. K zásahu do vlastníckeho práva žalovanej jeho obmedzením

prechodom pešo a prejazdom dopravnými prostriedkami žalobcom, za účelom zvýšenia jeho komfortu
(keďže prístup pešo na svoje nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia ich užívania má) znamená v tomto
prípade zníženie komfortu užívania nehnuteľnosti žalovanej (ako vidieť na fotografiách nachádzajúcich
sa v pripojenom spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8C/309/2012, na jej pozemku sú vyjazdené
koľaje, ohliadkou na mieste samom bolo zistené znečistenie jej domu blatom). Žalobca potom musí

zvážiť svoj úmysel chovať poníka, pokiaľ pre neho v súčasnej dobe nemá zriadenú možnosť vstupu.
Svoje osobné motorové vozidlo žalovaný môže parkovať na trávnatej ploche pred jeho domom. Rovnako
sa do domu žalobcu dostanú cez vstupnú bránu pre peších pracovníci záchrannej služby, ktorí v
nevyhnutnom prípade môžu použiť aj nehnuteľnosť žalovanej, tak ako hasiči. Súd dodáva, že žalobca
nenavrhol ani výšku odplaty, za ktorú by malo byť vecné bremeno v jeho prospech zriadené.

Rozhodnutie o náhrade trov konania a trov konania štátu si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.