Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/181/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712213645
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712213645.11

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobkyne: E. C., C..V.,
W.. XX.XX.XXXX, F. F. Č.. XX, XXX XX R., zastúpená JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom
Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanej: X. Š., W.. X.X.XXXX, M. F. XXX XX R., F. XX, zastúpená
JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin v konaní o zaplatenie
583,77 eur spolu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o časti o náhradu škody vo výške 106,21 eur s príslušenstvom sa zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 477,56 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 477,56 eur od 4.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 18.9.2012 domáhala vo vzťahu k žalovanej náhrady škody na
zdraví vo výške 583,77 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 12.7.2012 do zaplatenia a nahradenia
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.4.2012 vydal Obvodný úrad Martin odbor všeobecnej
vnútornej správy Rozhodnutie č. ObÚ-MT-OVVS-XXXX/XXXXX/XXX/XX/P, ktorým uznal žalovanú

vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu s tým, že dňa 30.4.2011 spôsobila žalobkyni
zranenia - drobné pomliaždenie hlavy v pravej temennej oblasti a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré si
vyžiadala PN do 7 dní. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2012 a stalo sa vykonateľným
27.7.2012. Konaním žalovanej bola teda žalobkyni spôsobená škoda na zdraví, ktorá predstavuje nárok
z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčíslená v odbornom lekárskom vyjadrení
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súdno-lekárskeho pracoviska Martin, vypracovanom

MUDr. E. Q. vo výške 538,30 eur, kde náhrada za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia činí 15,38 eur jeden bod, priznaných bolo 35 bodov. Ďalej si uplatnila náklady za lieky a
príplatky v celkovej hodnote 23 eur, cestovné náklady na ošetrenia a kontrolné návštevy lekárov F. -
Y., F. - M. M. vlastným osobným motorovým vozidlom Škoda, EVČ M. XXX AA spolu vo výške 21,87
eur, parkovné pred Martinskou fakultnou nemocnicou 0,60 eur. Spolu teda si uplatnila náhradu škody
na zdraví vo výške 583,77 eur. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovanú na

zaplatenie náhrady škody, žalovaná na výzvu nereagovala a nárok žalobkyne neuhradila.

Podaním doručeným súdu 21.9.2012 žalobkyňa doložila do konania odborné vyjadrenie zo dňa
22.7.2011, ktoré súdu omylom k žalobe nepripojila ( č. l. 15 súdneho spisu).

Súd vo veci vydal dňa 24.9.2012 platobný rozkaz č.k. 15C 181/2012. Proti vydanému platobnému

rozkazu podala žalmová odpor v zákonom stanovenej lehote ( č. l. 25)a zároveň požiadala aj o oslobodenie súdnych poplatkov z dôvodu finančnej tiesne ( č. l. 24, 25). V
odpore uviedla, že podáva odpor vo veci samej, a to proti obvineniu z priestupku č. ObÚ-MT-OVVS-
XXXX/XXXXX/XXX/XX/P zo dňa 19.4.2012 proti občianskemu spolunažívaniu. Opakovane čestne

prehlasuje, že žalobkyňu nikdy fyzicky nenapadla a má za to, že bola neprávom obvinená a priori bol
jej právnym zástupcom neprávom vyčíslený platobný rozkaz. Nedopustila sa žiadneho trestného činu,
ani iného skutku, ktorý by spôsobil akúkoľvek ujmu na zdraví alebo iným dehonestujúcim spôsobom
hanobil dobré meno a česť žalobkyne. Žalobkyňa a jej manžel sa sami dopúšťajú trestného činu krivého
obvinenia, urážky, utŕhania na cti a hanobenia dobrého mena žalovanej a jej dcéry, ktorá býva s ňou

v spoločnej domácnosti. Majú snahu žalovanej uškodiť a zavádzajú orgány činné v trestnom konaní
lživými výpoveďami a svedectvami. Požiadala o nové prešetrenie a preskúmanie skutkového stavu veci.

Podaním doručeným súdu 6.11.2012 ( č.l. 30) sa žalobkyňa vyjadrila k odporu. Uviedla, že tvrdenia
žalovanej sú účelové, tendenčné a zavádzajúce. Poukázala na to, že Obvodný úrad v Martine vydal
rozhodnutie, ktorým uznal žalovanú vinnou z priestupku. Toto je právoplatné a vykonateľné, a teda nie

je pravdou, že by žalovaná bola neprávom obvinená a neprávom by bola voči nej vymáhaná škoda. V
prípade, ak by mala žalovaná dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia obvodného úradu, tieto mala navrhnúť
vykonať, resp. ich predložiť v rámci konania o prejednaní priestupku. Takéto dôkazy však nepredložila.

Uznesením č.k. 15C 181/2012 zo dňa 26.11.2012 súd nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych

poplatkov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.12.2012.
Súd z rozhodnutí Centra právnej pomoci sp. zn. 2187/2013 ( č.l. 80, 81 ) zistil, že Centrum právnej
pomoci na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie právnej pomoci priznal nárok na poskytnutie právnej
pomoci vo veci náhrady škody vedenej na Okresnom súde Martin č.k. 15C 181/2012 a určil JUDr. Jána
Repáňa, advokáta na zastupovanie žalovanej.

Podaním doručenom súdu 14.5.2013 ( č.l. 86) žalobkyňa doložila do konania listinné dôkazy, a to
fotokópievýdavkovýchdokladovonákupeliekovafotokópielekárskychspráv,zktorýchodvodzujesvoje
nároky na zaplatenie cestovných nákladov z titulu vyšetrení ( č.l. 86 až 93 ). Tieto listinné dôkazy boli
riadne predložené právnemu zástupcovi žalovanej ( č.l. 91 ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do
súdneho spisu, výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov, Znaleckým posudkom č. 3/2013, ktorý bol
vypracovaný v rámci konania ( č. l. 122) a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu
veci.

Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) súd je viazaný rozhodnutím
Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv

a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj
rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však
nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V zmysle citovaného ustanovenia súd je v civilnom konaní viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný priestupok postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Viazanosť
sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať
ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty
priestupku konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný

priestupok a kto ho spáchal je daný tým, do akej miere sú znaky skutkovej podstaty priestupku
zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Žalobca sa žalobou domáhal
náhrady škody na zdraví, ktorá mala byť spôsobená žalobkyni konaním žalovanej. Súd z Rozhodnutia
Obvodného úradu Martin, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2012 a vykonateľnosť 27.7.2012 ( č.l.
4) zistil, že sa žalovaná vo vzťahu k žalobkyni dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona a mala sa dopustiť tým, že dňa 30.4.2011 v čase
okolo 16.15 hod. z dvora svojho rodinného domu v obci F. XX po prechádzajúcej slovnej výmeny bez
akéhokoľvekupozornenianáhleudrelaželeznýmihrabľamidooblastihlavyžalobkyňu,ktorástálavokne
kuchyne svojho rodinného domu v F. XX a spôsobila jej podľa odborného vyjadrenia MUDr. E. Q., znalcav odbore súdne lekárstvo zo dňa 22.7.2011 zranenie, a to drobné pomliaždenie hlavy v pravej temennej
oblasti a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré si vyžadovalo PN do 7 dní, čím úmyselne narušila občianske
spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Za spáchaný skutok bola žalovanej uložená sankcia, a to

pokuta vo výške 20 eur, ako aj bola povinná uhradiť trovy konania štátu vo výške 16 eur. Súd v súlade
s citovaným ust. § 135 ods. 1 OSP bol viazaný predmetným rozhodnutím obvodného úradu, ktoré bolo
právoplatné, čo sa týkalo otázky, že žalovaná spáchala priestupok voči žalobkyni a je zaň zodpovedná,
a týmto protiprávnym konaním jej spôsobila zranenia - drobné ublíženie na zdraví.

Žalobkyňa si uplatnila práve v súvislosti s predmetným priestupkom náhradu škody na zdraví, a to jednak
z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzala z vyjadrenia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ohodnotil poranenia žalobkyne- pomliaždenie hlavy, otras mozgu
ľahkého stupňa na celkový počet 35 bodov. Porania nemali zanechať žiadne trvalé následky.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa § 422 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk .

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné

a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa § 449 ods. 3 OZ náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil.

Povinnosť nahradiť škody je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. V

tomtoprípadejemožnéhovoriťovznikuzáväzkovéhovzťahuzozákona.Dôvodomvznikutohtozáväzku
je protiprávne konanie škodcu a obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu
spôsobil inému ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená, teda poškodeného uplatniť
právo na náhradu škody.

Práve v ust. § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú
škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej
povinnosti. Podľa názoru súdu v danom prípade boli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu,
ktorá vznikla žalobkyni na zdraví, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody na zdraví a existencia
príčinnejsúvislostimedziporušenímprávnejpovinnostiavzniknutouškodouavpodstatezavinenietoho,

kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Súd vychádzal z výroku právoplatného rozhodnutia
Obvodného úradu Martin, kde jednoznačne bolo rozhodnuté vo výrokovej časti, že žalovaná porušila
právnu povinnosť - narušila úmyselne občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví vo vzťahu
k žalobkyni svojim konaním, ktoré si vyžadovalo PN do 7 dní. Z tohto dôvodu súd má za to, že boli
splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobkyni. V ďalšom

sa súd zaoberal spôsobom a rozsahom náhrady škody na zdraví a vychádzal práve z ust. § 442 v
spojení s § 444 OZ, kde pri spôsobení škody na zdraví poškodenému, teda v danom prípade žalobkyni
Občiansky zákonník priznáva rôzne právne nároky. Na prvom mieste uvádza Občiansky zákonník
odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Otázky pojmu bolesť
a pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a v akom rozsahu, a na základe čoho sa tieto práva

priznávajú, sú upravené v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade sa sťaženie
spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorázovo. Žalobkyňa si uplatnila bolestné v zmysle odborného lekárskeho vyjadrenia,
ktoré bolo vypracované v rámci konania pred Obvodným úradom Martin vo výške 538,30 eur, čo
predstavovalo bodové ohodnotenie zranení 35 bodov, hodnota jedného bodu bola 15,38 eur. Žalovaná

však v priebehu konania spochybnila, vzniesla námietku vo vzťahu k odbornému vyjadreniu Úradu
pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava zo dňa 22.7.2011, ktoré spracoval MUDr. E. Q..
Namietla opodstatnenosť úrazu - otrasu mozgu, túto skutočnosť žiadala preveriť súdom a z tohto dôvodužiadala do konania pribrať nového znalca na posúdenie správnosti záverov odborného vyjadrenia alebo,
či sa stotožňuje s predmetným odborným vyjadrením.

Z tohto dôvodu súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie vo veci a poveril znaleckou úlohou znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, kde úlohou znalca bolo zodpovedať na otázky
súdu. Na tieto znalec zodpovedal v znaleckom posudku č. 3/2013 ( č.l. 122) a uviedol, že útokom
žalovanej mohlo dôjsť k zraneniu ako uvádza žalobkyňa a ako uvádzajú výsledky vyšetrenia. Znalec
uviedol, že je možné hodnotiť úraz zo dňa 30.4.2011 ako ľahký otras mozgu, aj keď podľa zdravotnej

dokumentácie nebol údaj o príhode bezvedomia, avšak u poškodenej po úraze hlavy pretrvávali bolesti
hlavy, poškodená vracala, točila sa jej hlava. Zároveň na otázku, aké je bodové ohodnotenie bolestného,
znalec uviedol, že bodové ohodnotenie bolestného, ku ktorému došlo dňa 30.4.2011, a ktoré bolo
kvalifikované ako ľahký otras mozgu , je ohodnotené počtom bodov 30, jeden bod = 15,38 eur. Zároveň
znalec uviedol, že uvedené poranenie nezanechalo trvalé následky, preto sťaženie spoločenského
uplatnenia nie je možné hodnotiť a žalobkyni neprináleží.

Pri posúdení výšky bolestného súd vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku, tento bol zaslaný
na vyjadrenie účastníkom konania, nevyjadrili sa k nemu. Žalovaná na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 4.11.2013 ( č. l .140) uviedla, že nesúhlasí s bodom, čo sa týka znaleckého posudku, kde znalec
uviedol, že žalovaná mala utrpieť otras mozgu, nakoľko to nemá byť zdokladované v rámci zdravotnej

dokumentácie, navrhla vykonať opätovne výsluch ošetrujúcich lekárov žalobkyne, ako aj výsluch
manžela žalobkyne, trvala na tom, že sa žiadneho skutku vo vzťahu k žalobkyni nedopustila. Súd tieto
návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Tak ako už bolo vyššie uvedené, bol viazaný právoplatným
rozhodnutím Obvodného úradu Martin, čo sa týkalo spáchania priestupku a výška bolestného bola
určená znalcom vo vypracovanom znaleckom posudku v súlade s ustanoveniami zákona č.

437/2004 Z. z, znalec vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, vykonal aj neurologické
vyšetrenie žalobkyne. Vykonanie ďalších dôkazov pre posúdenie výšky bolestného by bolo nadbytočné,
súd mal riadne preukázanú výšku bolestného. K tomuto súd poukazuje aj na listinný dôkaz, ktorý do
konania doložila žalobkyňa, a to odborné vyjadrenie Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Bratislava zo dňa 22.7.2011, kde je takisto konštatované, že žalovaná spôsobila žalobkyni otras mozgu

ľahkého stupňa. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4.11.2013 ( č. l. 140) žalobkyňa zobrala žalobu
v časti týkajúcej sa nároku - náhrady za bolesť späť a to vo výške 76,90 eur s prísl. a žiadala priznať
bolestné len vo výške, ktorá bola určená v znaleckom posudku spolu s úrokom z omeškania. Žalovaná
na pojednávaní súhlasila so späťvzatím v tejto časti, preto súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s
ust. § 96 odseky 1 a 3 OSP. Súd mal za to, že nárok žalobkyne v súvislosti s odškodnením bolesti vo

výške 461,40 eur je dôvodný a tento nárok žalobkyni priznal.

Ďalej si žalobkyňa v súvislosti so škodou, ktorá jej vznikla na zdraví, uplatnila v súlade s ust. § 449 ods. 1
OZ aj účelné náklady spojené s liečením. Ide o výdavky, ktoré mala žalobkyňa v danom konaní na svoju
liečbu, čiže ide o samostatné právo žalobkyne, ako poškodenej domáhať sa náhrady účelných nákladov

spojených s liečením. Je potrebné uviesť, že aj keď poškodený občan dostáva väčšinu liečebných
úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne, môže mu okrem toho vzniknúť
rôzne náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza a na ich náhradu má poškodený právo,
ak ide o účelné náklady spojené s liečením. Existenciu týchto nákladov je potrebné preukázať.
Žalobkyňa si uplatnila v žalobe škodu predstavujúcu príplatky za lieky vo výške 23 eur. Na pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 4.11.2013 zobrala žalobu, čo sa týkalo nákladov za lieky, ktoré vynaložila dňa
16.8.2011 v sume 7,44 eur s príslušenstvom späť, žalovaná na pojednávaní súhlasila so späťvzatím
aj v tejto časti. Súd konanie aj v tejto časti zastavil v súlade s ust. §96 odseky 1 a 3 OSP Vo zvyšku
teda žiadala priznať náklady na lieky, ktoré musela doplácať v Turčianskej lekárni ( č.l.87) za lieky, ktoré
jej boli predpísané dňa 2.5.2011 ( č.l. 87 - rub), kde je zrejmé, že uhradila 2.5.2011 doplatok na lieky

vo výške 3,82 eur. Tieto lieky jej boli predpísané v súvislosti s vyšetrením 2.5.2011, kde absolvovala
neurologické vyšetrenie ( č.l. 89). Súd mal za to, že tento náklad vo výške 3,82 eur bol preukázaný
listinnými dôkazmi. Ďalej si uplatnila žalobkyňa náklady za lieky, ktoré doplácala dňa 3.5.2011 v lekárni
v rámci vyšetrenia 3.5.2011 v neurologickej ambulancii ( č. l.90, 91) vo výške 4,75 eur. Ďalej si uplatnila
príplatok za lieky, ktorý musela doplácať v Turčianskej lekárni ( č.l. 87 ), a to 5 eur dňa 26.5.2011.

Tieto lieky boli jej predpísané v súvislosti s vyšetrením dňa 26.5.2011 ( č. l. 89). Súd mal za to, že
uplatnené príplatky za lieky boli preukázané v celkovej výške 13,57 eur a tieto žalobkyni priznal. Ďalej si
žalobkyňa uplatnila aj náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s tým, že dňa 30.4.2011 zaplatila príplatok za
služby zdravotnej starostlivosti vo výške 1,99 eur. To bol deň, kedy utrpela ublíženie na zdraví zo stranyžalovanej, navštívila pohotovostnú službu. Bolo to preukázané listinným dôkazom na č. l. 87 súdneho
spisu a zároveň v tento deň platila parkovné vo výške 0,60 eur ( č. l. 87). Súd aj tieto náklady žalobkyni
priznal, nakoľko boli preukázané a predstavovali škodu, ktorá vznikla žalobkyni vzhľadom na protiprávne

konanie žalovanej. Spolu boli priznané aj ďalšie náklady vo výške 2,59 eur.
Žalobkyňa si uplatnila aj cestovné náklady vo výške 21,87 eur s prísl. , v tejto časti zobrala žalobu späť
na pojednávaní, ktoré sa konalo 4.11.2013, žalovaná s uvedeným súhlasila, preto súd konanie aj v tejto
časti zastavil v súlade s ust. §96 odseky 1 a 3 OSP. Celkovo súd konanie zastavil v časti o náhradu
škody vo výške 106,21 eur s príslušenstvom.

Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla na zdraví v
celkovej výške 477,56 eur ( 461,40 + 13,57+ 2,59).

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať
od dlžník a popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ide o znenie ustanovenia § 517 ods. 2 OZ účinného v čase uplatnenia úrokov z omeškania, nakoľko
žalobkyňa si okrem náhrady škody uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to od 12.7.2012
do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne. Žalobkyňa uviedla, že si úroky z omeškania uplatnila od 12.7.2012

v súvislosti s tým, že rozhodnutie Obvodného úradu Martin, ktorým uznal žalovanú vinnou z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, nadobudlo právoplatnosť 12.7.2012.

Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, podľa ust. § 563
OZ treba vychádzať za toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal
osplnenie.Aknedošlopožiadaniedlžníkoviužskôr,trebazakvalifikovanépožiadaniepovažovaťžalobu.
Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde,

ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Súd mal za to, že čo sa týka času splnenia je potrebné
postupovať podľa § 563 OZ. Z listinného dôkazu, ktorý doložila do konania žalobkyňa - pokus o zmier zo
dňa 5.9.2012 ( č. l. 9), súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná právnym zástupcom žalobkyne na zaplatenie
náhrady škody v lehote 3 dní od obdržania pokusu o zmier. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, že
predmetný pokus o zmier bol aj doručený žalovanej, a teda že vyzvala žalovanú na zaplatenie náhrady

škody a určila jej čas plnenia. V priebehu konania žalobkyňa pri uplatnení úrokov z omeškania na tento
listinný dôkaz nepoukázala, odvodzovala dobu splatnosti od právoplatnosti rozhodnutia Obvodného
úradu Martin.
Podľa názoru súdu za kvalifikované požiadanie treba v danom prípade považovať žalobu, a teda dňom
zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe bude deň po doručení tejto žaloby žalovanej. Predmetná

žaloba bola doručená žalovanej dňa 3.10.2012, a preto súd priznal žalobkyni z priznanej sumy úroky z
omeškania od 4.10.2012 v uplatnenej výške 8,75 % ročne. Výška úrokov z omeškania bola v súlade s
us. § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Zb. , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vo výroku rozsudku súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody vo výške 477,56 eur spolu s 8,75
% úrokom z omeškania ročne od 4.10.2012 do zaplatenia.

O trovách konania bude rozhodované samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku

vo veci samej a to v súlade s ust. § 151 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.