Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210545
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
990 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 9156/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinnýmH.F.Ý.,X..XX.XX.XXXXvyplývajúcehozozmluvyoúvereč.5371513.Vydaniemedzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou

deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo
veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej
ujmy 990 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči vyššie
uvedenému povinnému. Tunajší okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

rozhodol 20.01.2010, po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 18 mesiacov bez toho,
aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Žalobca
podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.písomnepožiadalžalovanéhoopredbežnéprerokovanienároku
na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Výšku
škody odôvodnil tým, že čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady

vynaložené na udržiavanie a správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmyv peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zbytočné
prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k

vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. U žalobcu,
resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov boli vyvolané pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na
strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho
štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej
Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie

jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 990 eur za 18 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako

546 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9 NcC/45/2013-16 zo dňa 31.01.2013 rozhodol o vylúčení sudkyne
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Gabriely Briškovej z prejednávania a rozhodovania veci s tým, že
ostatní sudcovia tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení nie sú. Toto uznesenie bolo

doručené právnemu zástupcovi žalobcu aj žalovanému 22.10.2013, čo potvrdili podpismi doručeniek.

Žalovaný písomným vyjadrením z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby a uviedol, že žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci

existenciu exekučného konania, vznik škody a nemajetkovej ujmy. Nie je jasný titul náhrady škody. Ani
v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť
podania ústavnej sťažnosti. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, pred uplynutím zákonnej 6-
mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z. na predbežné prerokovanie nároku. Žalobca označil

ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že

15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len

explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06. 2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské
rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný
súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z

existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §
9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
právaoporušeníprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,alebovprávoplatnomrozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani
povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku
premlčaniaprávananáhraduškodyprikaždomuplatnenomnárokužalobcu, priktoromdošlokuplynutiu
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred
dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K vyčísleniu

škody uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že ide o paušalizáciu reálnych vecných nákladov. K výške
náhradynemajetkovejujmyžalovanýcitoval§17ods.2a§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.apoukázal
na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity
fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú. Žalobca zánik podnikateľských aktivít
a plánov nekonkretizuje. Je potrebné prihliadať aj na dobré mravy a na poškodenú osobu. Vychádzajúc

zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom
okresného súdu.

Na pojednávaní dňa 12.11.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti

účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil,
nepožiadalzdôležitéhodôvoduoodročeniepojednávania.Žalobcaelektronickýmpodanímz11.11.2013
navrhol odročenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo rozhodnuté o jeho objektívnej námietke
nestrannosti konajúceho súdu a o otázke zákonného sudcu, lebo mu doteraz nebolo doručené

odvolacieho súdu. Súd na margo tohto zavádzajúceho tvrdenia žalobcu len stručne opakuje, že
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 9 NcC/45/2013-16 zo dňa 31.01.2013 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu 22.10.2013, o čom svedčí podpis osoby splnomocnenej na preberanie zásielok
na doručenke, ktorá bola súdu vrátená. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle
procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať

rozhodnutieovýškežalovanéhonárokuďalšiemurozsudku.Akbyajžalobačodozákladuboladôvodná,
rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Navyše aj v návrhu výroku
medzitýmneho rozsudku žalobca uvádza ďalšie zavádzajúce tvrdenie o tom, že žalovaný je zodpovedný
za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, ale v
žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je

v zmysle §-u 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na
základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou,
potvrdenie o prijatí ktorej vystavil žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012,

teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity
(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré

pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných
kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická
osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného
súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom

znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie
žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne
nereagoval. Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR
( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na
náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti

SRreagovalo,činárokžalobcunanáhraduškodyneboluspokojený,aleboboluspokojenýlenčiastočne,
alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Rovnako
žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku v súdenom prípade. Ak by súd vychádzal z toho, že ani žalovaný v replike dôsledne nerozlišuje
konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti

žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti
SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná predčasnes poukazom na § 16 ods. 4
zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota
6 mesiacov.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
9156/2009. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7Er/822/2009 je preukázané, že
ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka

62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 9156/09. Dňa 15.10.2009 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z 15.10.2009
o 10,04 hod. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému H. F., IČO 40980448 pre vymoženie
253,57 € s príslušenstvom na základe návrhu zo 07.09.2009, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený.

Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 03.06.2009, sp. zn. SR 03943/09,
právoplatný 29.06.2009 a vykonateľný 02.07.2009. Z jeho rovnopisu nachádazjúceho sa v exekučnom
spise vyplýva, že povinný bol zaviazaný na zaplatenie istiny 580,21 € spolu s 0,25 % denným úrokomz omeškania zo sumy 489,96 € od 18.02.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania 169,91 €.
Tunajší okresný súd ako súd exekučný udelelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 20.01.2010. Poverenie bolo, ako vyplýva z tohto súdneho spisu, doručené súdnemu exekútorovi

09.12.2010, spolu s uznesením č. k. 7Er/822/2009-15 zo dňa 25.11.2010 o čiastočnom zastavení
exekúcie. Tomuto postupu predchádzalo dôkladné skúmanie podmienok exekučného konania, medzi
ktoré patrí predovšetkým exekučný titul vykonateľný materiálne aj formálne. S poukazom na už uvedené
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 exekučný súd vyzval súdneho exekútora výzvou
zo dňa 03.11.2009 na predloženie zmluvy o úvere č. 5371513 zo dňa 18.08.2008. Keďže súdny

exekútor tento listinný dôkaz exekučnému súdu nepredložil, bol na jeho predloženie vyzvaný Stály
rozhodcovský súd výzvou z 18.10.2010. exekučný súd síce súdneho exekútora 20.01.2010 poveril
vykonaním exekúcie, ale po preskúmaní exekučného titulu zároveň 25.11.2010 exekúciu čiastočne
zastavil, lebo exekučný titul priznáva zákonom nedovolené plnenie. Obidve písomnosti boli z dôvodu
hospodárnosti konania súdnemu exekútorovi doručené naraz, 09.12.2010. Postup exekučného súdu pri
vydávanítohtopovereniajepotrebnéposudzovaťpodľa§-u44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo

31.05.2010, v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ako vyplýva z obsahu pripojeného exekučného spisu 7Er/822/2009, pri vydávaní
poverenia súd postupoval so všetkou opatrnosťou, skúmal súlad exekučného titulu so zákonom a
výsledkom jeho skúmania je čiastočné zastavenie konania v časti exekučným titulom priznaného

zákonom nedovoleného plnenia. Súd však zdôrazňuje, že môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. len v prípade ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca ani
v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo
súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom konaní, keďže rozhodovanie
o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I.stupňa. Rovnako žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej

majetkovej škody 125 eur. Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržbu vymáhanej
pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné
výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená, alebo iné
výdavky, ktoré, kedy vznikli. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie
a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné,

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len v
rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by mohlo, ale nemuselo dôjsť v prípade existencie
nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného, k
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s ním, k insolvencii povinného. Ak konaním súdu malo

dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k vzniku frustrácie, úzkosti,
pocitu nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu
domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a
ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik
nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a

hospodárskej strate na žalobcu, kedy a v akej výške. Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal
ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.
Pre nepresvedčivosť všeobecných skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na
súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako
poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou

premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie
pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie. Nadbytočným bolo
vykonať dokazovanie znaleckým posudkom na preukázanie výšky škody, navrhnuté žalobcom, ktorý
nepreukázal právny základ žalovaného nároku.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol prisúdenie náhrady trov konania,
ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.