Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/226/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210706
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210706.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie
škody 1.995,88 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 399,18 eur t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania./

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
náhrady škody 1.995,88 € ako majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy 399,18 €. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol exekučnému okresnému súdu Liptovský Mikuláš
vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 5371538
povinnou U. S., D.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil spisu spisovú značku EX7314/2009 a
požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
napriek tomu, že prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
pre posúdenie a rozhodnutie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa
16.08.2010 (konanie začalo 05.08.2009), teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 376 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR05344/09, vykonateľného
02.07.2009), prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských
vzťahov a porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Dôsledkom realizácie právomoci
všeobecného súdu upravenej v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. je zrušenie rozhodcovského rozsudku
s cieľom autoritatívne zamedziť jeho účinkom na právne postavenie dlžníka. Exekučný súd opätovným
posúdením práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom. Z pohľadu žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať zaplatenie istiny s príslušenstvom. Tento postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako
nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Majetková škoda 1.995,88 € predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v
občianskom súdnom konaní. Rovnako si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
okresného súdu. Ako primeranú náhradu majetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom, teda čiastku 399,18 €. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhrady škody, do podania tejto žaloby žalovaný pozitívne nereagoval. Navrhol tiež, aby súd
medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v uvedenom exekučnom konaní.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu a
dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Ústavný súd SR vo
viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a jedným z dôvodov bolo
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež
namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom
prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní;
túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania
o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému
doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-
mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Napriek viacerým výzvam na doplnenie žiadosti
žalovaného na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií,
takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako
nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že
15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Nesprávnym úradným postupom sú škody vyvolané inou než rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej
moci. Žalobca si v súvislosti so zaniknutím návrhu na vydanie poverenia uplatnil svoj nárok titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.
Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré
sa naplno odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup
(rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, uznesenie NS
ČR z 25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného od 01.06.2011

a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné
rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011,
3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k
tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom
uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný
uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje
prekážku res iudicatae, odkazujúc na uznesenie KS v Trnave z 31.05.2012, sp. zn. 10CoE/308/2011, či
uznesenie KS v Žiline z 11.07.2012 sp. zn. 20CoE/94/2012. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný
titul, podaním žaloby na súd, čo nevykonal. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu
a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný
poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na
pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré
mravy a na poškodenú osobu. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť
sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej
komisie, o čom svedčí jej list. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia
práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani
existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu).
Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8NcC/54/2013-18 z 05.02.2013 rozhodol o nevylúčení sudkyne
JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Na pojednávaní dňa 12.11.2013 sa nezúčastnil žiaden z riadne a včas predvolaných účastníkov,
žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil. Súd vec rozhodol v neprítomnosti účastníkov, prihliadajúc na obsah
spisu a doteraz vykonané dôkazy, čo je postup podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom Obč. súd. por.).

Žalobca navrhol elektronickým podaním z 11.11.2013 zrušenie pojednávania tvrdiac, že mu doteraz
nebolo na základe ním vznesenej objektívnej námietky nestrannosti a zákonnosti konajúceho sudcu
nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd len pripomína, že uznesenie Krajského súdu
v Žiline č. k. 8NcC/54/2013-18 zo dňa 05.02.2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 22.10.2013, o čom svedčí ním podpísaná doručenka do
vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu
medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného
nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že

žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o jej zamietnutí rozhodol, aj keď
oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo
rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

V zmysle zhora citovanej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal splnenie aspoň základného predpokladu súdneho
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom , ktorým je v zmysle
§-u 15 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej
žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo
spravodlivosti SR. Žalobca v žalobe len všeobecne tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou
žiadosťou, ktorú bližšie nešpecifikoval napr. dátumom vyhotovenia, označením jej adresáta, predmetu,
dátumom doručenia adresátovi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred
uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto
súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická
osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2
Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa
§ 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených
mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Žalobca
ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú
republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR (nie žalovaná Slovenská
republika) reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len
čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.
Ak sa žalobca obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových
prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Žaloba je potom z čisto časového hľadiska podaná predčasne
s poukazom na § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš, ktorý má spočívať v oneskorenom zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia v exekučnej veci
vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 7314/2009. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného
súdu sp. zn. 6Er/695/2009 je preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 7314/09. Dňa 07.09.20098
bola tunajšiemu okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora
v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej U. S., D.. XX.XX.XXXX pre

vymoženie 398,32 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 05.08.2009, ktorý bol k tejto
žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 09.06.2009, sp. zn. SR
05344/09, vykonateľný 02.07.2009, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie sumy 398,32 € a
príslušenstva z titulu zmluvy o úvere č. 5371538. Tunajší okresný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie dňa 14.12.2009.

Žalobcove tvrdenie o tom, že mu mala byť spôsobená škoda oneskoreným zamietnutím žiadosti o
vydanie poverenia je teda ako nepravdivé vyvrátené obsahom tohto exekučného spisu a zakladá dôvod
zamietnutia žaloby. Pre istotu ale súd uvádza aj ďalšie dôvody zamietnutia žaloby: nepreukázanie
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (žalobca sa môže domáhať plnenia nároku z úverovej zmluvy v
občianskom súdnom konaní tak, ako vyplýva z rozhodovacej súdnej činnosti, na ktorú vo svojom
vyjadrení poukázal žalovaný, nie je daná procesná prekážka res iudicatae), neexistencia konštatovania
prieťahu v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nepreukázanie vzniku ani
výšku tvrdenej majetkovej škody 1.995,88 eur (minimálne vzhľadom na to, že povinná mohla doteraz
svoj záväzok splniť úplne, alebo sčasti). Pri dôvodoch požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy
a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento
zánik nepreukázal. Napokon žalobca netvrdil a nepreukázal v čom presne boli ovplyvnené jeho ďalšie
podnikateľské postupy.

Nakoľko žalobca neposkytne riadne skutkové tvrdenia zdôvodňujúce jeho nárok, je nadbytočné odročiť
pojednávanie za účelom predloženia znaleckých posudkov znalcom z odbou právne vzťahy k cudzine
a z ekonomického odboru, ktorý vyčísli výšku škody. Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených
v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd
nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať
žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo
nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo
nie.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného
protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať
na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi
vzniknutou škodou, ktorá mala vzniknúť a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 29.10.2013 navrhol prisúdenie náhrady vzniknutých trov,
ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.