Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201380
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti S. W., bytom G. B. Y. XX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 1634/2013 zo dňa 26.06.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1634/2013 zo dňa 26.06.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1634/2013 zo dňa 26.06.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v
platnom znení, zamietol návrh na vklad záložného práva podaného dňa 28.05.2013, ktorého prílohou
je záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598 ako záložným veriteľom a S. W., bytom G. B. Y. XX, ako záložcom, zastúpeným na základe
Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 28.05.2013 bol doručený návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 161/2013-PTR. Predmetom
záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa:

v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2,

v podiele X/XX, X/XX,v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,

v podiele X/X,

v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2,

v podiele 1.,

v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2,

v podiele 1.,

v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2,

v podiele 1.,

v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,

v podiele 1.,

v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2,

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2,

v podiele 1.,

v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX

- pozemok registra E KN p.č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2,

v podiele 1..

Ďalej odporca v rozhodnutí citoval ustanovenie § 31 ods. 1, § 53 ods. 2 a 5 a § 39 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval, že priložená Dohoda o splnomocnení bola vpísanádo tzv. formulárovej dohody, t.j. v danom prípade bola obmedzená voľba splnomocniteľa - záložcu -
účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred

vpísaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník nebol schopný ovplyvniť výber iného
zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Záložná zmluva je absolútne neplatná aj
vzhľadom na to, že nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výšky úveru a jeho
príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka

konania v podstate vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere.
V závere citoval ustanovenie § 31 ods. 1, ods. 3 katastrálneho zákona a konštatoval, že vzhľadom
na tú skutočnosť, že záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad záložného práva
k nehnuteľnostiam splnené neboli, preto návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti
zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 30.07.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom

žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu
záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
a vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná

vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)
plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace

s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne
a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté

rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj
samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny
orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu
uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo

vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v Dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval,
že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.
Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom

a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Ďalej poznamenal, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa

nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípadezástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka
je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a

zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol
prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej
praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom

Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal
za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má §
52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom
rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v
poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39
Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred
§ 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného
styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda

špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Podľa jeho názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31
ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto
právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. V závere konštatoval, že
z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú

zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi

nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 08.11.2013 navrhovateľ a odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 29.10.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa

06.11.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a
rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g
ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní bola vypočutá účastníčka S. W., ktorá uviedla, že s navrhovateľom uzatvorila Zmluvu
o úvere, na základe ktorej jej poskytol pôžičku v sume 1 600 Eur. Poskytnutú pôžičku splácala približne

deväť mesiacov, avšak neskôr sa dostala do finančných problémov. Uviedla, že s navrhovateľom
podpisovala len úverovú zmluvu, avšak nevie o tom, aby podpisovala aj iné listiny. Nie je si vedomá
toho, že podpisovala aj Dohodu o splnomocnení, na túto skutočnosť nebola upozornená, a preto žiada
rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad potvrdiť.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 1 600,00
Eur a dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 1 544,00 Eur a úrokov zomeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžníčka zároveň Dohodou o
splnomocnení zo dňa 24.05.2013 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom

Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou S. W. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom,

predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 03.05.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 161/2013-PTR medzi
navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak

zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi

dlžníčkou S. W. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny

úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení

uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná
aj pre rozpor záujmov dlžníčku a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníčku záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná

do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle

Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti

vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a
to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy

o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s
dobrýmimravmi.Súdpovažujezaneprimeranevysokúajodplatuzaposkytnutieúverupovinnej,nakoľko
povinnej bol poskytnutý úver vo výške 1 600,00 Eur s poplatkom vo výške 1 544,00 Eur.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.