Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/141/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206286
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: C., s.r.o., so

sídlom C. č. XX, H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Q. C., s.r.o., so sídlom K. 4, H., IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanej: G. M. v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal od žalovanej
zaplatenie čiastky 3.175,18 Eur ako náhrady majetkovej škody tvoriacej jeho nevymožiteľnú pohľadávku
a čiastky 635,04 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 20 % uvedenej pohľadávky), ktoré
mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXXX/XXXX) tým, že o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom
stanovenej doby, kedy súčasne žiadosť súdneho exekútora bola nesprávne súdom zamietnutá.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX požadovala
žalobu zamietnuť. Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje
žalobca uplatnené nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na
predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na

predbežné prerokovanie nárokov I. spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne
prerokované.Ohľadnevecisamotnejžalovanápopierala,žebydošloknesprávnemuúradnémupostupu
poukazujúc na judikatúru A. súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal
existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani
existenciu nevymožiteľnosti svojej pohľadávky v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu a tým
nepreukázal vznik ani výšku škody. Rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik
škody(resp.nemajetkovejujmy)anijejvýšku,nemôžemedzinimiexistovaťanivzťahpríčinyanásledku.Podaním zo dňa XX.XX.XXXX (doručeným súdu elektronickou poštou dňa XX.XX.XXXX) žalobca
navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú
podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a

nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") je obligatórne a dopadá na situácie,
kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§
135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne
a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru
súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na
mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v
danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom
predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným
súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci (uznesenie Y. súdu v

F. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XNcC/XXX/XXXX). Súd preto nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania
a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď tak právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo
predvolanie doručené dňa XX.XX.XXXX. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa XX.XX.XXXX

okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo
ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už uvedených
dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité
dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie. Žiada sa tu dodať, že žalobca mal
vedomosť o nariadenom pojednávaní od XX.XX.XXXX, avšak svoje procesné návrhy doručil súdu iba

deň pred pojednávaním.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. X O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX zistené, že

žalobca ako oprávnený dňa XX.XX.XXXX do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. M. Y.
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej Z. X. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok G.
rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR/XXXXX/XX a ktorým bola menovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku XXX,XX Eur s príslušenstvom. G. exekútor následne v zmysle
návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XEr/
XXX/XXXX-XX žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na
odvolanie žalobcu Y. súd v F. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX uznesenie
zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom o žiadosti o udelenie poverenia ešte nebolo do súčasnosti
rozhodnuté.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie

troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmivyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny

úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva

v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená

zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu
doručená dňa XX.XX.XXXX. Síce v tom čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, no táto lehota neplatila v prípadoch kedy išlo o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, teda o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu. V danom prípade preto exekučný súd nemal povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, keďže exekúcia bola navrhovaná na podklade
rozhodcovského rozhodnutia. Súčasne je ale z uvedeného exekučného spisu zrejmé, že ešte nebolo

právoplatne rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktorá bola podaná dňa
XX.XX.XXXX. Dané konanie preto možno hodnotiť ako konanie trvajúce vzhľadom na povahu veci
neprimerane dlho, no aj v prípade ak by sa jednalo o nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných
prieťahoch, súd nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na
vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu

poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného
postupu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového
charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

Žalobca nijak nepreukázal ani neoznačil dôkaz o tom, že je jeho pohľadávka skutočne nevymožiteľnou
a to len v dôsledku postupu súdu, teda nepreukázal ani vznik škody ani príčinnú súvislosť. Vo vzťahu
k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad
(ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku postupu súdu v
súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora. Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody

na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani
vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol. Len
záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa XX.XX.XXXX je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa

XX.XX.XXXX na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia
nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit.
zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako

účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo
spisu jej žiadne nevyplývajú.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.