Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201246
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Spišská Nová Ves, Katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti: H. L.Á., R. C..
X. XXXX/XX, E.Š.E.Á. U.Á. H., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka
18, P. O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 11. apríla 2013
č.: V 2115/2012 KK, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 11. apríla 2013, č. : V 2115/2012 KK.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákon č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny
zákon“), zamietla návrh na vklad záložného práva sp. zn. V 2115/2012. V odôvodnení rozhodnutia
uviedla, že dohodu o splnomocnení z 24.09.2011, ktorá bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, v
ktorej bola v predtlači uvedená osoba splnomocnenca združenie ProHelp, ktorý mal dlžníčku zastupovať
pri uzavretí záložnej zmluvy, nie je možné považovať za individuálne dojednanú, lebo dlžníčka ako

splnomocniteľ pri jej podpisovaní nemohla, resp. nemala možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu
ako bol uvedený v predtlači. Táto skutočnosť spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale
z vôle záložného veriteľa, čo možno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
podmieňujúcuneplatnosťdohodyosplnomocnenívzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka.Dohoda
o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 22 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca sám

zrušil napadnuté rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam vyhovel. Ak takto
nebude postupovať, potom navrhla, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil späť na správne
konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.Opravný prostriedok odôvodnila tým, že pre správu katastra vyplývajú zákonné povinnosti stanovené
v § 46 Správneho poriadku a v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, že má náležite zistiť skutkový
stav o posúdení platnosti zmluvy, najmä či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité, zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správa katastra
nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh. Následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdila. Má za to, že došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej
moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný

rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie
zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocnestvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné,
pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje
rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Je zrejmé, že predložené
plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti

riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi nimi dohodnuté, a preto len využila zmluvne
dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad záložného práva podľa správy katastra je aj skutočnosť, že sa
nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka celého nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej

hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, pričom takýmto spôsobom sa má výrazne
zasahovať do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým
majúohrozovaťdobrémravy,ktoréodôvodneniepovažujezanepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastníčka H. L.Á., ani jej zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému
prostriedku nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je

dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníčkou H. L. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX N.Ň.K. XX.XX.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli na
zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX katastrálne územie E.Š.E.Á. U.Á. H. v prospech záložného veriteľa (POHOTOVOSŤ s.r.o.)

na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.09.2011, uzavretej medzi záložným veriteľom
na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 300,00 Eur, ďalej poplatku v sume 288,00
Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných

celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Spolu
so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzavretie záložnej
zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú

bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. ktorou bol dlžníčke poskytnutý úver navrhovateľkou
- POHOTOVOSŤ s.r.o.. Dlžníčka ako splnomocniteľka dohodu o splnomocnení podpísala v Spišskej
Novej Vsi 23.09.2011 a zástupca splnomocnenca D. G. v Bratislave dňa 24.09.2011.Dňa 11.09.2012 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 86/2012-PTR medzi záložným
veriteľom (POHOTOVOSŤ s.r.o.) a záložcom (H. L.Á.), zastúpená na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v

prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX katastrálne územie E.Š.E.Á. U.Á. H. a to parcela č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, ide o obytný dom, v ktorom je byt č. X, vchod XX, B.. posch.. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v
budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.09.2011.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu

verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava, alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom
rozsahu a včas.

Zákon o Katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou

o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľnosti je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve,
ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené

ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon

svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej

zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f)uzavretiuzmluvyúčastníkomniesúnaprekážkuokolnosti,ktorébránianakladaniusnehnuteľnosťoua
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve

ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny

orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a
§ 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o jeho zamietnutí.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo

rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona, na základe

rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu
a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa zakladá
právny vzťah zastúpenia.Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení (§ 22). Dohoda o splnomocnení
je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená, obligatórne sa však
vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr.

prevod nehnuteľností a pod..

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľnesmožnýmplnením.Slobodaavážnosťsúzákladnénáležitostivôle.Slobodavôlevychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle

súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej
kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné náhodile, alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva
iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú
podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho

úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s
účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon
formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť
so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie

výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov).

Ako už bolo uvedené, vkladové konanie je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán v čase vydávania
preskúmavaného rozhodnutia posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z
hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods.
2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzovala skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom
prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) bolo
povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom

na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
splnomocniteľkou (dlžníčkou H. L.) podpísaná dňa 23.09.2011 t. j. v deň, keď bola podpísaná aj zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré dohodu
o splnomocnení podpísalo v Bratislave 24.09.2011 svojím zástupcom, nie je platne uzavretá. Totiž
dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť

ovplyvniť jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť, teda aj s tým
koho vlastne splnomocňuje, aby ju zastupoval v budúcnosti v súvislosti s uzatváranou zmluvou oúvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá jej poskytla úver. Vzhľadom na vopred stanoveného
splnomocnenca (uvedený už v predtlačnom formulári) a to zrejme záložným veriteľom (POHOTOVOSŤ
s.r.o.), lebo aj tento bol priamo vytlačený v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa

splnomocniteľky a zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene splnomocniteľa, t. j.
dlžníčky uzatvoriť v budúcnosti záložnú zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi
obtiažne si možno predstaviť, aby samotná dlžníčka si vopred pripravila a vyhotovila predtlačený
formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí
správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zlúv. Sama dospela k rozhodnutiu, že na

zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý
by v jej mene uzatváral v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej vlastnícky patriacich nehnuteľností,
resp. spoluvlastníckych nehnuteľností, ktorých identifikáciu pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj
podpísaní dohody o splnomocnení dňa 22.09.2011 vedela presne identifikovať a poznala aj hodnotu
týchto nehnuteľností. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj samotný obsah
dohody sa skôr javí, že táto dohoda o splnomocnení bola uzavretá účelovo a splnomocnenec mal hájiť

skôr záujmy samotného záložného veriteľa ako záložcu a takéto zastúpenie by bolo aj v rozpore s
ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedených skutočností nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžníčka
pri podpisovaní dohody o splnomocnení mala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere
splnomocnenca, ktorý by v budúcnosti hájil jej záujmy. Takéto dojednanie dohody o splnomocnení

spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37 ods. 1 a § 39
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako
splnomocnenec nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami záložcu H.
L.. Teda neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu záložného práva z predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva č. 86/2012-PTR zo dňa 11.09.2012.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčke, ani jej zástupcovi
preukázateľné trovy s týmto konaní nevznikli a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4, druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 8 písm. e) zákona č. 180/2013 Z. z. od 01.10.2013 boli zrušené správy katastra.

Podľa § 9 ods. 4 uvedeného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného
pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie a správy katastra ustanovené osobitným predpisom prechádzajú na okresný úrad.

Podľa § 2 ods. 5 uvedeného zákona okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania
a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad

koná pred súdom prednosta okresného úradu, alebo ním poverený zamestnanec.

Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 180/2013 Z. z. sídla a územné obvody okresných úradov košického kraja
pre Správu katastra Spišská Nová Ves je Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.