Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200652
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci
navrhovateľky Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Myjava, katastrálny odbor so sídlom Myjava, Moravská 1, (predtým Správa katastra
Myjava so sídlom Myjava, Moravská 1, za účasti T. A., bytom L., P. XXX/X, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo V XXX/XXXX zo dňa 11. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XXXX zo dňa 11. júna 2013.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-RAČ zo dňa 3. mája 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. A. ako
záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 29. mája 2012 splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139),
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie L., a to:

- byt č. X na posch. č. X bytového domu s. č. XXX, vchod č. X, postavený na pozemku C
KN parcela č. XXXX, v podiele X/X,

- spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu s. č. XXX, postaveného na
pozemku C KN parcela č. XXXX, v podiele XXXX/XXXXXX,

- pozemok C KN parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XXXX/
XXXXXX.

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že Dohoda o splnomocnení (ktorou T. A. splnomocnil ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci,abyvjehomeneuzatvorilopredmetnúzmluvuozriadenízáložného
práva) je absolútne neplatným právnym úkonom s odôvodnením, že Dohoda o splnomocnení zo dňa

29. mája 2012 ako predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi (navrhovateľke) a združení ProHelp
ako splnomocnencovi záložcu (T. A.). Dlžník (T. A. aj ako záložca) nemohol vôbec ovplyvniť výber
splnomocnenca - ide o formulárovú typovú zmluvu - inak povedané štandardnú zmluvnú podmienku (ibana samostatnom liste papiera), ktorej obsah dlžník vôbec nemôže ovplyvniť a je mu predložená v jednom
balíku s úverovou zmluvou, čo je hrubé zneužitie nadvlády veriteľa (navrhovateľky) a porušenie odbornej
starostlivosti poskytovateľa úveru. To, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom formulári

je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným
prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa
obstarávať jeho (právne) záležitosti. Záložný veriteľ (navrhovateľka) svojím spôsobom určil zástupcu pre
dlžníka (T. A.). Došlo preto k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom (navrhovateľkou) a ako vyplýva je osobou,

ktorá má obhajovať záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného. Z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby splnomocnenec (ProHelp)
mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi (T. A.) právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr
naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa (navrhovateľky) voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom
tohto právneho úkonu. V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na

samostatnej listine (ale ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo
by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení), ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej
znenie nemohol spotrebiteľ (T. A.) ovplyvniť, pričom sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a
to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.

Ďalej v rovine ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských úverov, zákon v § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007
Z.z. zakazuje ex lege nekalé obchodné praktiky - a v súdenom prípade, ide aj o vážnu nekalú obchodnú
praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou veriteľ (navrhovateľka) dosahuje
zaťaženie majetku dlžníka (T. A.) formou neprijateľnej (absolútne neplatnej) zmluvnej podmienky v čase
brania úveru - a teda v čase nižšej bdelosti spotrebiteľa (T. A. ako dlžníka). Záložnou zmluvou navyše

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré zastupuje záložcu (T. A.) zakladá nehnuteľnosti
značnej hodnoty, ktoré sú pre záložcu celoživotnými úsporami pre istinu úveru 600,- €, poplatok 576,- € a
úrokyzomeškania0,25%denne,čojeznačneneprimeranéapriečisadobrýmmravom.Predmetzálohy
sú nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (T. A. a Q. A.), pričom záložnú
zmluvu podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré zastupuje záložcu (T. A.) len za

T. A.. Q. A. nedala súhlas s povolením vkladu a oznámila odporcovi (predtým Správe katastra Myjava),
že sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho
zákonníka. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie
osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, čo pani Q. A. aj splnila.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 3. mája 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ
s T. A., ktorého zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva
podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 29. mája 2012.
Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v

zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávok voči T.
A. ako dlžníkovi (a záložcovi v jednej osobe), ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky
na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2,
§ 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2,
§ 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o

splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).
T. A. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia

záložnej zmluvy v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene T. A. (záložcu
a zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo
T. A. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred

určila osobu, ktorá bude oprávnená za T. A. ako dlžníka konať, a že T. A. ako dlžník nemal možnosť
sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené
predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka
nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmamisplnomocniteľa (T. A.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná
existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (T. A.),
čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia

záujmov splnomocniteľa (T. A. ako záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od T. A. ako dlžníka
nepožadovala ani mu osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym

úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (T. A. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom
(ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky ako
veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade T. A. ako dlžník dlhodobo neplnil svoje
povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto

navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.
Rovnako sa navrhovateľka nestotožnila s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j.
pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľka je toho právneho názoru,
že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom (T. A.) a splnomocnencom (ProHelp)

nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda
o splnomocnení totiž nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho
zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľomjepritomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je

bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľky nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje
odporca v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností
je v značnom nepomere k výške pohľadávky navrhovateľky ako záložného veriteľa, považovala

navrhovateľka za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Obsahom spisu odporcu, ako uviedla
navrhovateľka, nie je zmluva o úvere a odporca tak určil neplatnosť zmluvy o úvere bez podrobného
oboznámenia sa s jej obsahom. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o úvere s dobrými
mravmi prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. K dovolaniu
sa relatívnej neplatnosti zo strany Q. A. (manželky T. A.) navrhovateľka uviedla, že podľa § 40a v

spojení s 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platí, že relatívne neplatný právny úkon vyvoláva
všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej
skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Bez
dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto
jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. To

znamená, že napríklad odporca (predtým Správa katastra Myjava) je zásadne povinný, ak niet dovolania
sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad záložného práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny
úkon je relatívne neplatný.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.

1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXX/XXXX zo dňa 11.
júna 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 3. mája 2013 uzatvorenej medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. A. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 29. mája 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci

so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu (T. A.) a jeho manželky (Q. A.) a zapísané v liste vlastníctva č.
XXXX,katastrálneúzemieL.,atobytč.Xnaposch.č.Xbytovéhodomus.č.XXX,vchodč.X,postavený
na pozemku C KN parcela č. XXXX, v podiele X/X, spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domus. č. XXX, postaveného na pozemku C KN parcela č. XXXX, v podiele XXXX/XXXXXX, pozemok C KN
parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XXXX/XXXXXX.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a T. A. uzavreli dňa 29. mája 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
pričom výška úveru poskytnutá T. A. predstavovala sumu 600,- Eur, ktorú čiastku sa zaviazal T. A.
vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi zvýšenú o poplatok v sume 576,- Eur. Úroky z omeškania boli
medzi navrhovateľkou a T. A. dojednané vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút

a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od
omeškania až do zaplatenia. T. A. pri uzavieraní úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísal i Dohodu
o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V Dohode o
splnomocnení splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa
§ 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho

vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom
ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť T. A. ako dlžníka (splnomocniteľa) o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
3. mája 2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a T. A. ako záložca v zastúpení ProHelp -

združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve záložcu (T. A.) a jeho manželky Q. A. zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie L., a to byt č. X na posch. č. X bytového domu s. č. XXX, vchod č. X., postavený na
pozemku C KN parcela č. XXXX, v podiele X/X, spoločné časti a spoločné zariadenia bytového
domu s. č. H., postaveného na pozemku C KN parcela č. XXXX, v podiele XXXX/XXXXXX, pozemok C

KNparcelač.XXXX-zastavanéplochyanádvoriavovýmereXXXm2,vpodieleXXXX/XXXXXX.Listom
zo dňa 5. júna 2013 sa Q. A. dovolala voči navrhovateľke a svojmu manželovi T. A. relatívnej neplatnosti
záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ, predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku (v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
T. a Q. A.) uzatvorenej medzi jej manželom ako záložcom (v zastúpení ProHelp) a navrhovateľkou ako

záložným veriteľom. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca
napadnutým rozhodnutím zamietol.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu tieto otázky:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

2. Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany
T. A. uzatvorená slobodne (či T. A. mal reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu
niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami T. A. ako

splnomocniteľa.

3. Či možno na Dohodu o splnomocnení aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.

4.ČiZmluvaozriadenízáložnéhoprávajeplatnýmprávnymúkonom,čitátozmluvaneobchádzazákona

niejevrozporesdobrýmimravmi,keďvpodstatetoutozmluvousamôžedosiahnuťnielenzabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva T. A. k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej
zmluvy.

5. Či sa manželka T. A. platne a účinne dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zriadenia
záložného práva k sporným nehnuteľnostiam.

Odporca sa s vyššie uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco
vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods.

1 zákona č. 162/1995 Z.z..

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu

verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj

o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové

účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na
ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného
prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných
kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh
účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.Podľa§30ods.5zákonač.162/1995Z.z.,prílohouknávrhunavkladjezmluva, naktorejzáklade
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k

nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad

povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu
nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k

nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov
má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu
vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie
právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona

č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..Toznamená,ževkladovékonaniepredstavujerozhodovacíprocesnýpostup, priktoromokresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto

rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v

Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného

štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia
ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t.j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany T. A. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami T. A.a.

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide
o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah T. Tomášek nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať,
alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý úver. T. A. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť

osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch
zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri
uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní
o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného
je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu

dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i T. A. uzatvoril dohodu o
splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym
úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v

rozpore so záujmami T. A. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem T. A., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastranehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom
rozpore so záujmami splnomocniteľa (T. A.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i
správne závery. Námietka navrhovateľky v tomto smere teda nie je dôvodná.

K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na

túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu
úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu
dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú
dlžník (T. A.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie
dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na

samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu
o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná
dohoda o splnomocnení ako krajský súd už vyššie uviedol, má formu predtlačeného formulára (ide o
typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah T. A. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť,
tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, žeby

mu nebol poskytnutý úver. T. A. nemal teda žiadnu možnosť ovplyvniť ani to, či vôbec bude zastúpený
v katastrálnom konaní (v konaní o vklad záložného práva), a ani osobu splnomocnenca. V rovine
ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej
formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatnou. Námietka navrhovateľky, že na dohodu o splnomocnení nie je
možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníkao spotrebiteľských zmluvách nie je namieste.

Odporca správne na dohodu o splnomocnení aplikoval i ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.

K spornej otázke pod bodom č. 4 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,

ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy
sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana
bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t.j. so všeobecne uznávanoumienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby
bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzanie zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon

(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva),
tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito
zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho
vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška

plnenia povinného z úverovej zmluvy (T. A. čerpal úver len vo výške 600,- €, no musel založiť byt, ktorého
hodnota - ako je všeobecne známe - je nepomerne vyššia voči výške úveru 600,- €). Preto aj Krajský súd
v Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany navrhovateľky došlo
nielen k obchádzaniu zákona ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj Krajský súd v Trenčíne

(rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona, ako aj z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi. Ani túto námietku navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne nevyhodnotil ako námietku
dôvodnú.

K spornej otázke pod bodom č. 5 krajský súd uvádza:

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Založenie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je bežnou

záležitosťou a je preto k jej založeniu potrebný súhlas oboch manželov. V prípade, ak záložnú zmluvu
uzavrel len jeden z manželov, môže druhý z nich svoj súhlas so založením spoločnej veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty dať i dodatočne (až po uzatvorení zmluvy); bez jeho súhlasu je záložná zmluva
neplatná, len ak sa druhý manžel tejto neplatnosti dovolá. A práve o takýto prípad ide aj v súdenej
veci. Záložnú zmluvu s navrhovateľkou uzatvoril ako záložca len T. A., pričom predmetom zálohu je

byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku - veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov T. a Q. A.. Listom adresovaným T. A. a navrhovateľke (obom
zmluvným stranám záložnej zmluvy) zo dňa 5. júna 2013 sa Q. A. účinne dovolala relatívnej neplatnosti
tohto právneho úkonu. Pokiaľ za uvedeného skutkového stavu odporca ustálil, že záložná zmluva je
z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti neplatným právnym úkonom, učinil tak v súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami zákona.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 3.mája 2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky

došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení
je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované
v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta
posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca
opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom
okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala
opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.