Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240632
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112240632.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský ochranný zväz autorský
pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 00 178 454, proti odporcovi:
3C s. r. o., so sídlom Pri mlyne 797, Mojmírovce, IČO: 31 593 119, v konaní o zaplatenie 516,23 eur, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/364/2012-48 zo dňa 25. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 516,23
eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 30,50 eur,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd dôvodil tým, že navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 07.
06. 2010 domáhal, aby okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok a rozhodol o námietke nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu a zaviazal odporcu na trovy konania spolu so sumou 516,23 eur ako
trovy vzniknuté v rozhodcovskom konaní za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu,
ktorú uplatnil. Tento poplatok mu bol vyrubený rozhodcom a následne po zaplatení bolo rozhodnuté o
jeho námietke.

Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že Okresný súd Žilina v konaní sp. zn. 18C/198/2010 vyhlásil dňa
22. 03. 2012 rozsudok, ktorým súd konanie o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy zastavil a rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom JSM zo dňa 07. 05. 2010 vo veci žalobcu: 3C s. r. o., proti
žalovanému:Slovenskýochrannýzväzautorskýpreprávakhudobnýmdielam,ovydaniebezdôvodného
obohatenia získaného z neplatného právneho dôvodu a právneho dôvodu, ktorý odpadol, zrušil v celom
rozsahu s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.
Zároveň odporca bol zaviazaný na náhradu trov konania navrhovateľovi.

Z predložených listín mal okresný súd zistené, že navrhovateľ dňa 19. 04. 2010 vzniesol námietku

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy
medzi spoločnosťami 3C s. r. o. a Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam
(ďalej len „SOZA“). Uznesením zo dňa 01. 05. 2010 Stály rozhodcovský súd JSM uložil
SOZA zaplatiť poplatok za konanie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo výške
516,23 eur. Okresný súd mal preukázané vystavenie faktúry na sumu 516,23 eur ako súdny poplatok
za konanie o námietke nedostatku právomoci. Je nepochybné, že rozhodca rozhodoval o vznesenej

námietke, za čo mu patril poplatok, ktorý riadne vyrubil a ktorý navrhovateľ aj zaplatil. V dôsledku toho
navrhovateľovi vznikli náklady spojené s uplatnením jeho práv v rámci rozhodcovského konania.Keďže bol rozhodcovský rozsudok právoplatne zrušený v celom rozsahu, a teda navrhovateľ bol v
rozhodcovskom konaní úspešný v celom rozsahu, je odporca povinný mu nahradiť trovy konania, ktoré
navrhovateľovi vznikli v rámci rozhodcovského konania. Okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 O. s. p.

V občianskom súdnom konaní bol tiež navrhovateľ úspešný, preto okresný súd zaviazal odporcu na
náhradu trov konania vo výške 30,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že okresný
súd nesprávne vec právne posúdil, keď bez právneho dôvodu a v rozpore so znením Zákona o
rozhodcovskom konaní analogicky na priznanie navrhovateľom uplatneného nároku použil ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania, napriek tomu, že v zmysle § 51 ods. 3 Zákona

o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia všeobecného predpisu o konaní použijú vtedy, ak Zákon o
rozhodcovskom konaní neupravuje osobitnú úpravu. Poukázal na § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom
konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Odporca vo svojom odvolaní tiež uviedol, že navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní odporca) mal

možnosť nezaplatiť predmetný poplatok a po prípadnom rozsudku ho napadnúť, a pokiaľ vychádzal z
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, mohol predísť vzniku takýchto trov, keďže by následné rozhodnutie
bolo zrušené a uznesenie o námietke vydané rozhodcovským súdom by stratilo účinky. Preto podľa
názoru odporcu nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Postup prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu bol v rozpore s ústavným princípom právnej istoty, keď okresný súd napadnutý rozhodcovský

rozsudok posúdil ako tuzemský, a to bez akékoľvek dokazovania alebo odôvodnenia.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu, že zaplatenie poplatku za konanie o
námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nebolo v zmysle rokovacieho poriadku Stáleho
rozhodcovského súdu podmienkou konania, a teda nejde o účelne vynaložené náklady, podotkol, že

v zmysle toho istého rokovacieho poriadku by v prípade omeškania s úhradou tohto poplatku musel
znášať úroky z omeškania vo výške 0,5 % z poplatku za každý deň omeškania.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutýrozsudoknazákladepodaného
odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil

v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd uviedol viacero východísk a konštatovaní, ktoré
vo všeobecnej rovine sú vecne správne, ale tieto náležitosti na konkrétnosti súdenej veci neaplikoval,
resp. z odôvodnenia napadnutého rozsudku táto aplikácia nie je dostatočne zrejmá. Súd má tým na

mysli predovšetkým tú časť odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa týka citácie právnych predpisov, ktoré
aplikovalnadanýprejednávanýprípadazktorýchvyvodzovalprávnezávery.Vtejtosúvislostipoukazuje
krajskýsúdnaskutočnosť,žezodôvodneniadanéhorozhodnutianiejedostatočnezrejmé,akoaplikoval
citované ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého „účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal“. Nie je dostatočne zrejmé v kontexte citovanej použitej právnej normy, čo
tvorí právny základ, podľa ktorého priznal navrhovateľovi žalovaný nárok. Z napadnutého odôvodnenia
rozsudku teda nevyplýva, o ktorý hmotnoprávny dôvod pre priznanie nároku navrhovateľa v danom
prípade ide, nakoľko v merite veci súd rozhoduje len o nárokoch vyplývajúcich z hmotného práva. Pokiaľ
však súd mal na mysli procesnoprávne nároky, na základe ktorých priznal nárok navrhovateľa, pôsobí

postup okresného súdu, ktorý o tomto nároku rozhodol vylúčením na samostatné konanie a vyústil do
rozhodnutia vo veci samej, zmätočne, čím sa stáva rozhodnutie nepreskúmateľným.

Pri preskúmavaní odvolacích dôvodov odporcu odvolací súd z úradnej povinnosti skúmal procesný
postup prvostupňového súdu pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa a zistil, že postup prvostupňovéhosúdu vykazuje vadu zmätočnosti. Tento vadný postup spočíva v tom, že ak prvostupňový súd vylúčil
na samostatné konanie nárok navrhovateľa, ktorý sa týkal trov súvisiacich s rozhodcovským konaním z
titulu zaplatenia poplatku za námietku, pričom o tomto nároku rozhodol rozsudkom.

Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdjeajprávoúčastníkakonania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, to znamená s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho

súdu (uznesenie z 3. 7. 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať
odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. 6. 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou
sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom
rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení

veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu
nastranedruhejsaúčastníkovikonania,okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiapráve
zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak
takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

Pokiaľ okresný súd nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne citácie právneho predpisu, ktorý
aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorého vyvodzoval právne závery, z ktorých nie je

dostatočne zrejmé, ako aplikoval na daný skutkový stav konkrétnu právnu normu, ako aj neodôvodnil
hmotnoprávny základ nároku navrhovateľa, tak tieto pochybenia sa nevyhnutne premietli i do roviny
právneho hodnotenia a následne rozhodnutia okresného súdu a viedli krajský súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie okresného súdu je predčasné. Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom
prípade absenciu dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemôže preklenúť krajský súd

doplnením odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rámci konania o odvolaní odporcu.

Pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovaným
ustanoveniam, ako aj k zmätočnému postupu súdu v časti, ktorou rozhodol o procesnoprávnom nároku
formou rozsudku, potom odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu v rámci § 157 ods. 2 O. s. p., čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku okresného

súdu v rámci § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., t. j. z dôvodu odňatia možnosti odporcu konať pred súdom. Na
túto zistenú vadu prvostupňového konania musí odvolací súd prihliadnuť, a to i ex offo, súčasne z vyššie
uvedených dôvodov došlo i k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. pre zrušenie napadnutého
rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. pre vrátenie veci prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení na danú
vec tak, aby bolo dostatočne zrejmé, akú právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad, aby bolo
dostatočne zrejmé, podľa ktorého hmotnoprávneho ustanovenia rozhodol o nároku navrhovateľa.Predmetomnároku,oktoromokresnýsúdrozhoduje,sútrovykonania,ktorévzniklinavrhovateľovi(ktorý
v rozhodcovskom konaní vystupoval ako odporca) v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že o tomto
nároku musí okresný súd rozhodnúť, najprv však musí tento nárok právne kvalifikovať, a to či ide o

hmotnoprávny nárok alebo o nárok procesný a subsumovať ho pod príslušnú právnu normu.

Ak okresný súd dospeje k záveru, že ide o nárok hmotnoprávny (ktorý však musí právne kvalifikovať),
je prípustné, aby o ňom rozhodol procesnou formou rozsudku.

Ak by však súd posúdil tento nárok ako nárok procesný (v zmysle ust. § 142 O. s. p.), nie je prípustné,
aby o ňom rozhodoval v osobitnom konaní (ktoré sa vedie na základe vylúčenia na samostatné konanie),
rozsudkom. V takomto prípade okresný súd zváži, či je možné o takomto nároku rozhodnúť v konaní,

ktoré sa vedie podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. po zrušení rozhodcovského rozsudku (stav
tohto konania z napadnutého rozsudku nevyplýva). Pokiaľ aj súd vydal uznesenie o vylúčení veci na
samostatné konanie, ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a okresný súd ho môže
zrušiť.

Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho a prvostupňového konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.