Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Štubniak

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/156/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206321
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206321.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: A., s.r.o., so

sídlom A. č. XX, N., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného T. A., s.r.o., so sídlom B. 4, N., IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanej: Z. republika, zastúpená O. spravodlivosti Z. republiky, so sídlom R. námestie
XX, XXX XX N., v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

F.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX požadovala žalobu zamietnuť. Z procesného
hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. A.
ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku
podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov

Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne
veci samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na
judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal
existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani
existenciu nevymožiteľnosti svojej pohľadávky v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu a tým
nepreukázal vznik ani výšku škody. Rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik
škody(resp.nemajetkovejujmy)anijejvýšku,nemôžemedzinimiexistovaťanivzťahpríčinyanásledku.

Podaním zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opakovane navrhol prerušiť konanie
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia
podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto
procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného
sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia,
teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti

zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa §
14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným G. súdom v R. uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX sp. zn. XNcC/XX/XXXX, ktorým sudkyňu tunajšieho súdu M.. B. G. vylúčil z prejednávania
a rozhodovania tejto veci a súčasne rozhodol, že ostatní sudcovia P. súdu D. (vrátane zákonného sudcu
O.. O. S.) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Súd vzhľadom na uvedené nevidel

dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď tak právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo
predvolanie doručené dňa 04.10.2013. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa XX.XX.XXXX
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo

ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už uvedených
dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité
dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie. Žiada sa tu dodať, že žalobca mal
vedomosť o nariadenom pojednávaní od XX.XX.XXXX, avšak svoje procesné návrhy doručil súdu iba
v deň pojednávania.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX zistené, že
žalobca ako oprávnený dňa XX.XX.XXXX do zápisnice spísanej súdnym exekútorom M.. F. G. navrhol
vykonanie exekúcie voči povinnému H. C. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Z.
rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR/XXXXX/XX a ktorým bola menovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku X.XXX,XX I. s príslušenstvom. Z. exekútor následne v zmysle

návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. A. zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd požiadal žalobcu o
zaslanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa uvádza v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. H. bola súdu
zaslaná dňa XX.XX.XXXX. D. tunajší súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XEr/XXX/XXXX-XX
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. S. uzneseniu bolo

podané odvolanie žalobcom dňa XX.XX.XXXX. H. bolo doručované povinnému a súdnemu exekútorovi,
ktorý sa k nemu vyjadril dňa XX.XX.XXXX. Z. materiál bol potom predložený odvolaciemu súdu dňa
XX.XX.XXXX, pričom G. súd v R. ako súd odvolací uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXCoE/XX/
XXXX-XX zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa v danej
veci nejednalo o spotrebiteľský právny vzťah, pokiaľ povinný bol živnostníkom a finančné prostriedky

boli poskytnuté na výkon podnikania. Po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu tunajší súd dňa
XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora M.. F. G. vykonaním exekúcie voči povinnému pre vymoženie
X.XXX,XX I. s príslušenstvom.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Z.
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Z. republiky) za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch

podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej
majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. R. č. XXX/XXXX Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného
postupu. X.. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX príkladmo za nesprávny úradnýpostup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v
inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. XXX/XXXX Z.z. zakladá
zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä
osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). L. slovami, pri nesprávnom

úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou,
ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Z. preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. XEr/XXX/XXXX v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V. vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Z. rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa XX.XX.XXXX. Z. v tom čase účinné

ust. § 44 ods. X I. poriadku (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia do XX dní od doručenia jeho žiadosti, no táto lehota neplatila
v prípadoch kedy išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. d) I. poriadku, teda o vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. V danom prípade preto exekučný súd nemal povinnosť rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní, keďže exekúcia

bola navrhovaná na podklade rozhodcovského rozhodnutia. Z. je z uvedeného exekučného spisu
zrejmé, že exekučný súd vzhľadom na povahu veci konal v zásade súvisle, pretože po obdržaní
žiadosti súdneho exekútora vykonával nevyhnutné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci, konkrétne dňa
XX.XX.XXXX vyžiadal od žalobcu rozhodcovskú zmluvu a po jej dôjdení dňa XX.XX.XXXX rozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo

dňa XX.XX.XXXX, ktoré zástupca žalobcu prevzal dňa XX.XX.XXXX. X. exekučného súdu zo dňa
XX.XX.XXXX bolo na odvolanie žalobcu zrušené odvolacím súdom uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
a dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie voči povinnému. Aj keď teda
poverenie súdnemu exekútorovi bolo udelené po vyše deviatich mesiacoch od doručenia žiadosti,
konanie až na obdobie začiatku roka XXXX prebiehalo v zásade plynule, pričom žalobca neoznačil

žiaden dôkaz o tom, že v predmetom konaní bola príslušným orgánom konštatovaná existencia
zbytočných prieťahov v súvislosti s vydaním poverenia (§ 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v platnom
znení). R. v žalobe na strane X poukázal na určité urgencie a sťažnosti z obdobia od júla XXXX do
mája XXXX, avšak už z časového hľadiska je zrejmé, že tieto sa netýkali veci sp. zn. XEr/XXX/XXXX,
pretože žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia došla tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX. Z.

nemalpreukázanésplnenieanijednejzďalšíchdvochpodmienokvyžadovanýchnavznikzodpovednosti
žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. R. v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti
podľa § 120 ods. X O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd
vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti
s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia utrpel konkrétne vyčísliteľnú a

preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť
v peniazoch podľa § X7 ods. 1 a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím
neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume
XX,- I., na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke XX,- I. a na administratívne spracovanie

textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania v čiastke XX,- I.. Z. škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s
jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou. A. pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať
iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Z. žalobcom

uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu
ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku nesprávneho
úradného postupu). H. tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlilako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom súdu. V. už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať
príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité

administratívne náklady na správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by k rozhodnutiu o žiadosti
súdneho exekútora došlo skôr. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako
nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči
povinnému. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného,
jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil

ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo. Z. tak nemal preukázaný ani vznik škody
na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. A. návrh
žalobcu zamietol. U. záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo
dňa XX.XX.XXXX je evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. X
O.s.p.), pričom zo spisového materiálu vyplýva a súčasne je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že

žalobcaeštepredzačatímtohtosúdnehokonaniapodalnajneskôrdňaXX.XX.XXXXnaO.spravodlivosti
SR písomnú žiadosť podľa § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov
uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do X mesiacov od podania žiadosti
sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. X cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto
súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 P. súdneho poriadku a žalovanej ako účastníčke v
konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.