Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/138/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206283
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206283.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 25.04.2013 na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie
čiastky 1.534,96 Eur ako náhrady majetkovej škody tvoriacej jeho nevymožiteľnú pohľadávku a čiastky
306,99 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 20 % uvedenej pohľadávky), ktoré mu mali
byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 6Er/622/2010 (súdnym exekútorom pod č. EX XXXX/XXXX) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom stanovenej doby,

kedy súčasne žiadosť súdneho exekútora bola nesprávne súdom zamietnutá.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2013 požadovala žalobu zamietnuť. Z procesného
hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. Podal
ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku
podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov

Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne
veci samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na
judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal
existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani
existenciu nevymožiteľnosti svojej pohľadávky v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu a tým
nepreukázal vznik ani výšku škody. Rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik
škody(resp.nemajetkovejujmy)anijejvýšku,nemôžemedzinimiexistovaťanivzťahpríčinyanásledku.Podaním zo dňa 25.04.2013 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia
svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza,

že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v
konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal

podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom
takou predbežnou otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí
rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca
predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto
jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a
rozhodovania tejto veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.02.2013 č.k. XNcC/XX/XXXX-

XX). Súd preto nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný návrh žalobcu
ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 23.10.2013 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď tak právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo

predvolanie doručené dňa 04.10.2013.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX zistené, že
žalobca ako oprávnený dňa XX.XX.XXXX do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej M. B. na podklade exekučného titulu, ktorým bol

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR/XXXXX/XX a ktorým bola
menovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 821,- Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor
následne v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa
13.08.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd uznesením zo dňa 30.08.2010 č.k.
XEr/XXX/XXXX-X žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Dňa 30.09.2010 podal žalobca cestou právneho zástupcu proti uzneseniu odvolanie, ktoré bolo dňa
04.10.2010 zaslané súdnemu exekútorovi a povinnému. Dňa 20.01.2011 žalobca cestou právneho
zástupcuzobralodvolaniespäť.VdôsledkutohoKrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacíuznesenímzodňa
25.02.2011 č.k. XCoE/X/XXXX-XX odvolacie konanie zastavil a účastníkom náhradu trov odvolacieho
konanianepriznal.Uznesenietunajšiehosúduzodňa30.08.2010takvspojenísuznesenímodvolacieho

súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2011.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sanajmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu

v exekučnom konaní sp. zn. XEr/XXX/XXXX v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.08.2010. V tom čase účinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia

jeho žiadosti. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora dňa 30.08.2010, ktorý bol
posledným dňom zákonom určenej lehoty (podľa pravidiel počítania procesných lehôt určených v § 57
ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku), a to uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná majetková a nemajetková ujma mu
mala byť spôsobená aj tým, že exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho je jeho pohľadávka
voči povinnej nevymožiteľná, nemohlo tu ísť o nesprávny úradný postup už len z toho dôvodu, že pod
nesprávnyúradnýpostup(akoužbolouvedené)nemožnozahrnúťprocesvykonávanýorgánomverejnej
moci, ktorého výsledkom je konkrétne rozhodnutie, ktorý prípad by teoreticky mohol byť posudzovaný
len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č.

514/2003 Z.z.). Keďže podľa žalobcu bolo uznesenie exekučného súdu zo dňa 30.08.2010 nesprávne,
využil možnosť podať voči nemu odvolanie, pričom však svoje odvolanie následne zobral späť v
dôsledku čoho odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Preto ani z tohto dôvodu sa nemôže jednať
o zodpovednosť žalovanej, keďže o nezákonnosť rozhodnutia môže ísť len v prípade jeho zrušenia či
zmeny odvolacím orgánom (§ 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Súd tak v tejto súdenej veci nemal

preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu
úradnémupostupuvtomzmysleakobolvyššiecharakterizovaný.Akpotomnebolopreukázanésplnenie
už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch
podmienok. Súčasne je bezpredmetné zaoberať sa žalobcom predloženým znaleckým posudkom č.

1/2013 znalca z odboru právnych vzťahov k cudzine, pretože tento posudok nemal pre rozhodnutie
vo veci žiaden právny význam. Súd preto návrh žalobcu zamietol. Len záverom sa k vyjadreniam
žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa 21.09.2012 je evidentné čoho sa žalobca
v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom zo spisového materiálu vyplýva a
súčasne je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania

podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku
neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§
16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo
spisu jej žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátuma podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.