Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sp/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200955
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200955.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinovač.25,Bratislava,protiodporcovi:OkresnýúradMichalovce,katastrálny
odbor, Sama Chalupku 18, 071 01 Michalovce, za účasti B. S., A. S.Á. XX/X, B. v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 3418/2012 zo dňa 21.01.2013 takto,

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporcu zo dňa 21.01.2013, č. k. V 3418/2012.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu č.ú. 7000146773/8180, vedený v
peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava, súdny poplatok 35,- eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 3418/2012 zo dňa 21.01.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení,
zamietol návrh na vklad záložného práva sp. zn. V 3418/2012, ktorého prílohou je zmluva o zriadení
záložného práva č. 171/2012-SUB uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Ľubomírom Balogom - konateľom spoločnosti a B. S.,
N.. XX.XX.XXXX, S. XX/X, XXX XX B., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení: ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení
predsedom združenia Petrom Mamojkom. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na

liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B.Ň., obec Michalovce, okres Michalovce a to rodinný dom,
súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce
sa na parcele č. XXX/X P. XXX/X, ktorých je záložca bezpodielovým spoluvlastníkom vo veľkosti
podielu 1/1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že prílohou záložnej zmluvy
bola dohoda o splnomocnení zo dňa 30.12.2011 vyhotovená vo forme predtlačeného formulára tak,
že údaje splnomocniteľa a číslo úverovej zmluvy boli vyplnené zrejme pri podpísaní dohody a údaje
splnomocnenca, ako aj samotný obsah a rozsah splnomocnenia boli v dohode uvedené a predtlačené

vopred, ešte pred jej podpísaním. Neplatnosť právneho úkonu vidí správny orgán aj v skutočnosti,
že Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom B. S. a splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je
v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania nemohol ovplyvniť
obsah takejto dohody. Pretože splnomocniteľ - s právnym postavením dlžníka aj záložcu nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody, keďže zástupca bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný, pri dôvodné pochybnosti o skutočnej slobodnej vôli a prejave konajúcej osoby pri voľbe svojhozástupcu, ktorý by v jeho mene mal uzatvoriť záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho práva a
oprávnené záujmy, vykazuje dohoda o splnomocnení znaky absolútne neplatného právneho úkonu,
nakoľko dlžníka podpísaním Dohody o splnomocnení nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri

výbere splnomocnenca - zástupcu, záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, správny
orgán konštatuje, že výberom zástupcu záložcu záložným veriteľom dochádza tiež ku kvalifikovanému
rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý robí právny úkon taktiež absolútne neplatným. Záložná
zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny úveru v sume 600,-

eur, ďalej poplatku v sume 396,- eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje
vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstatne vyššej hodnote,
než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v
neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním
ohrozujú aj dobré mravy. Odporca ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č.k. 8Sžo 17/2007, ako aj rozsudky Krajských súdov v Žiline a Nitre č.k. 29Sp/11/2012 - 32 resp.
19Sp/7/2012 - 25. Na záver odporca citoval ustanovenie § 31 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej
len „katastrálny zákon“). Na záver konštatoval, že v tomto prípade keďže záložná zmluva je absolútne
neplatná, nie sú podmienky na vklad splnené, v dôsledku čoho Správa katastra Michalovce v zmysle

citovaného predpisu návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva č. 171/2012-SUB zo dňa 04.12.2012 v celom rozsahu zamieta.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadala zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda o
splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka

o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.
Napadnuté rozhodnutie navrhovateľka hodnotí ako vychádzajúce s ničím nepodložených predpokladov

a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a
nevychádzalprivydanírozhodnutiazospoľahlivozistenéhostavuveci.Zdohodyosplnomocnenímožno
vyvodiť, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu. Rozpor
v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Nevedno,
či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z

omeškania. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v

takomto prípade by nekonal správne, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia
totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti
konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by odporca situáciu takto komplexne
posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na
aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku

úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej
judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať len z jej
číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. Podľa názoru
navrhovateľky odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží

príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Ďalej uviedol, že pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý
bol odporca povinný preukázať. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho

zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následnenesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdil. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie

plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene
platnúzáložnúzmluvuaobhajovaťjehozáujmy.Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán

v napadnutom rozhodnutí.

Súd na základe ust. § 244 O.s.p. v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie
je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 18. 10. 2013 navrhovateľka a odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 07.10.2013 odporca oznámil súdu svoju neúčasť

na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Listom zo dňa
14.10.2013 rovnako urobila aj navrhovateľka. Pán B. S. si zásielku s predvolaním súdu na pojednávanie
konané dňa 18.10.2013 neprevzal v odbernej lehote. Z tohto dôvodu preto súd v súlade s § 250g ods.
2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom B. S. zmluvu

o úvere č. 900301782 zo dňa 29.12.2011. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600,-
eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 396,- eur, ďalej úrokov z
omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžník zároveň dohodou o
splnomocnení zo dňa 30.12.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom

Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom B. S. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom,

predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 04.12.2012 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 171/2012-SUB medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,

ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 900301782 zo dňa 29.12.2011.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladaťs nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak

zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi

dlžníkom B. S. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu.Dohodaoplnomocenstvejedvojstrannýmprávnymúkonom,naktorýsatiežvzťahujúpožiadavky
platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je
splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej

zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o
právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom
splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre
zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby
Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia,

že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctvedlžníka,ktorébudúbližšiešpecifikovanénalistevlastníctvakudňuuzatvoreniazáložnej
zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody
o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude
zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka
je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie
uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad
záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola

vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľbasplnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú

zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle

Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne
uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v
zmluve o úvere č. 900301782 zo dňa 29.12.2011 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného

práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva,

ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a

účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,- eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlo kvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.