Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/84/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205928
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712205928.7

Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcov v rade 1/: G. B.,
O.. XX.X.XXXX, V. Z. Z., B. E. XXXX/XX, v rade 2/ E. B., O.. XX.X.XXXX, V. Z. Z., B. E. XXXX/XX, v rade
3/ L. U., E.. B., O.. XX.X.XXXX, V. Z. Z. - Z. U., C. Ž. XXXX/XX, žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 3/
zastúpení žalobcom v rade 2/ na základe plnej moci, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcov v
rade 1/ a 3/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO:
42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.
so sídlom Námestie Sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy o poskytnutí pôžičky a o zaplatení primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur sa z a s t
a v u j e.

II. Súd určuje, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 27.4.2011 uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcov v rade 1/ a 3/, teda U. B., O.. XX.X.XXXX a žalovaným je neplatná.

III. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 26.4.2012 podanou pôvodne žalobkyňou U. B. za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalobkyne sa táto domáhala neplatnosti zmluvy o poskytnutí pôžičky a zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur v súvislosti s tým, že boli poručené jej práva ako
spotrebiteľa v súvislosti s uzavretou zmluvou o poskytnutí pôžičky. V odôvodnení žaloby žalobkyňa
uviedla, že zmluvu podpísala v nepriaznivej finančnej situácii, jej obsah nemohla nijakým spôsobom
ovplyvniť. Na základe Zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 21.4.2011 bola žalobkyni poskytnutá pôžička v
celkovej výške 3 000 eur. Za poskytnutie peňažných prostriedkov zaplatila k podaniu žaloby celkovo 1
138,50 eur. Žalobkyňa poukázala na to, že ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti tejto zmluvy, ktorá bola uzatvorená so žalovaným, poukázala na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1M Cdo 1/2009. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný porušil spotrebiteľské práva, použil početné
neprijateľné zmluvné podmienky a použil aj početné klamlivé praktiky. V odôvodnení žaloby sa konkrétne
vyjadrila k nekalým praktikám žalovaného a špecifikovala neprijateľné podmienky v predmetnej zmluve
o poskytnutí pôžičky, odôvodnila v čom vidí neprijateľnosť tej ktorej zmluvnej podmienky. Čo sa týka
nekalých praktík žalovaného, tak žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný pri podpise zmluvy dňa
21.4.2011 neuviedol dôležité informácie pre spotrebiteľa ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú
ročnú percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu a celkové náklady spotrebiteľa, čím sa
dopustil vážnej klamlivej praktiky o cene podľa zákona č. 250/2010 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a

úver mal byť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný až s časovým
odstupom dopísal dňa 27.4.2011 náklady za poskytnutie pôžičky. Žalovaný použil drobné ťažko čitateľné
písmo pri uvádzaní jednotlivých zmluvných podmienok v bodoch IV, VI, X, XI zmluvy, ako aj vo
všeobecných obchodných podmienkach. Ide o klamlivú praktiku podľa zákona č. 250/2010, Z. z. , ktorou
žalovaný dosahuje, že spotrebiteľ bude viazaný zmluvnými podmienkami, s ktorými sa nemohol reálne,
fakticky oboznámiť práve z dôvodu používania drobného písma. V odôvodnení žaloby ďalej poukázala
na neprijateľné podmienky, čo sa týka podmienok splácania, ročnej percentuálnej miery nákladov,
priradenia platieb a započítania poplatkov, pokút, sankčných úrokov, spracovania osobných údajov,
nahrávania telefonického hovoru, riešenie sporov zo zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že pri takomto množstve
hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach nemôže obstáť zmluva o poskytnutí pôžičky a z týchto dôvodov navrhuje, aby
súd aplikoval ust. §41 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) v jeho eurokonformnom výklade s ust.
čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/2013/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čl. 6
je pritom kogentným ustanovením, ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v
kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok. Žalobkyňa v ďalšom
uviedla, že súd vyhlási zmluvu o poskytnutí pôžičky za neplatnú, žiada súd, aby použil svoje oprávnenie
vyplývajúce z § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Ďalej len „OSP“) a určil, že zostatok dlhu
je oprávnená splácať v splátkach vo výške 100 eur.

Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., a to práva uplatnenia si
primeraného finančného zadosťučinenia v dôsledku porušenia práv a povinností žalovaným, ktorým
jej bola spôsobená ujma ako spotrebiteľke, kde v dôsledku porušenia jej spotrebiteľských práv znáša
stav neistoty, obáv o výšku dlhu a ňou neustále narastanie trpela stresom, keď žalovaný uplatňoval
voči žalobkyni jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky zasielaním upomienok s poplatkami za ne.
Žalovaný ako právnická osoba podnikajúca v oblasti spotrebných úverov vedel a mal vedieť, že zmluvné
podmienky, samotná úverová zmluva nie sú v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky, ale ani
Európskou úniou a vedome vytvoril právne neakceptovateľnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
vo svoj prospech zneužívajúc dôveru spotrebiteľov, ktorí so žalovaným uzatvárajú zmluvy v dobrej viere,
že sú v súlade s právnym poriadkom SR, ako aj v súlade so všeobecne zaužívanými zvyklosťami,
nepoškodzujú a neuberajú na právach a právom chránených záujmov spotrebiteľa. V tomto duchu
žalobkyňa požiadala, aby súd rozhodol aj čo do výšky finančného zadosťučinenia 500 eur, ktoré žiadala
priznať.

Podaním doručeným súdu 21.8.2012 ( č. l. 49 spisu) zaslal splnomocnený zástupca žalobkyne
oznámenie, že žalobkyňa dňa 28.7.2012 zomrela.

Súd uznesením č.k. 15C 84/2012-55 zo dňa 19.9.2012 konanie prerušil do právoplatného skončenia
dedičského konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17D 478/2012, a to po
poručiteľke, teda pôvodne žalobkyni U. B..

Súd na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve 17D 478/2012-36Dnot 170/2012 pokračoval v
konaní s dedičmi po poručiteľke U.E. B., a to žalobcami v rade 1) až 3) vytýčením termínu pojednávania.

Podaním doručeným súdu 2.5.2013 ( č. l. 72) zaslal žalovaný vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol,
že súd nemôže určiť neplatnosť zmluvy pre neprijateľnosť špecifikovaných zmluvných podmienok,
nakoľko ani jedna z nich netvorí podstatnú náležitosť zmluvy. Účelom inštitútu neprijateľných podmienok
spotrebiteľskej zmluvy je ochrana spotrebiteľa pred takýmito podmienkami a nie jeho ochrana pred
zmluvou samotnou. Neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy a v zásade každej zmluvy spôsobuje len
neplatnosť takej zmluvnej podmienky, bez ktorej zmluva nemôže ostať účinná, t.j. nemôže plniť hlavný
úmysel strán. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže mať za následok neplatnosť spotrebiteľskej
zmluvy len v tom prípade, ak zmluva bez tejto podmienky nemôže obstáť. Podľa žalovaného ani jedna
z podmienok vytýkaných žalobcom nie je takou podmienok bez platnosti ktorej by zmluva nemohla
plniť svoj účel. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa a ani jej právni nástupcovia nemajú naliehavý
právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Podľa § 80 písm. c) OSP pre dlžníka nemá
právny význam riešiť platnosť úverovej zmluvy, ak sa veriteľ preukázateľne nedomáha plnenia z jej

plynúceho. Nedostatok právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby
bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Žalovaný ešte počas života poručiteľky navrhol
predmetný spor riešiť mimosúdne. Zaslal poručiteľke sadu dokumentov pozostávajúcich z návrhu
mimosúdnej dohody - návrhu na zmier zo dňa 27.7.2012 a návrhu dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke č.
7091266 zo dňa 27.4.2011 predmetom ktorého bola zmena čl. 7 zmluve o pôžičke v časti celková suma
pôžičky, schválená výška pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa, ročná úroková sadba, RPMN, počet
splátok, termín konečnej splatnosti v splátkach. Poručiteľka však predčasne zomrela a k predmetným
dokumentom sa nestihla vyjadriť. Žalovaný si zároveň prihlásil do pasív dedičstva pohľadávku, ktorá
vznikla zo zmluvy o pôžičke len vo výške doposiaľ nezaplatenej istiny, a teda iba sumu 1 861,50
eur, nakoľko zmluvou o pôžičke poskytol poručiteľke peňažné prostriedky v celkovej výške 3 000 eur
poručiteľka žalovanému na splátkach vrátila sumu 1 138,50 eur. Žalovaný teda požaduje od dedičov
ako právnych nástupcov poručiteľky len zaplatenie zostávajúcej istiny pôžičky. Ak by aj súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel a určil by, že zmluva o pôžičke je neplatná, bolo by povinnosťou zmluvných
strán a ich právnych nástupcov vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobcovia by boli povinní vrátiť žalovanému istinu pôžičky sumu 3000 eur a žalovaný by bol povinný
vrátiť žalobcom prijaté splátky, t. j. plnenie vo výške 1 138,50 eur. Konanie o určení neplatnosti zmluvy
je teda pre nich právne zbytočné, nakoľko ani v prípade kladného výsledku im neprivodí zlepšenie ich
právneho postavenia. Navyše, ak by sa aj žalovaný rozhodol súdne vymáhať svoje nároky zo zmluvy,
mohli by právni nástupcovi žalobkyne uplatniť námietku neplatnosti zmluvy ako obranu, pričom súd by
ju nevyhnutne musel riešiť ako predbežnú otázku. Ak by v takomto konaní súd mal zmluvu za neplatnú,
žalobu by v sume prevyšujúcej istinu zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že nie je
daný naliehavý právny záujem na predmetnom určení. K nároku na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur žalovaný namieta, že nie je dôvodný vo vzťahu k osobe žalobkyne,
a ak by ho aj súd ako dôvodný uznal, nemôže byť predmetom právneho nástupníctva jej právnych
nástupcov. Podľa právneho názoru žalovaného pôvodne žalobkyňa, tento nárok relevantným spôsobom
neodôvodnila. Nie sú ani splnené zákonné predpoklady na jeho priznanie, nakoľko žalovaný mal za to,
že neporušil žiadne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a ani ustanovenia iných osobitných
predpisov ochraňujúcich spotrebiteľa. Argumenty pôvodnej žalobkyne ohľadom stavu neistoty, obáv o
výšku dlhu a stresu zo zasielaných upomienok neobstoja, nakoľko žalobkyňa zo svojej vlastnej vôle
si od žalovaného požičala. V zmysle zmluvy o pôžičke vedela, akú sumu si požičala, v akej výške
a v termínoch je povinná predmetné poskytnuté finančné prostriedky žalovanému splácať. Zároveň
žalovaný udáva, že nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia je nárokom, ktorý plynie z práva
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý v zmysle § 579 ods. 2 OZ na dedičov neprechádza. Žalovaný má
teda za to, že tento nárok je za predmetnej procesnej situácie nedôvodný. Žalovaný sa vyjadril aj k
jednotlivým napadnutým zmluvným podmienkam.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise,
výsluchom žalobcu v rade 2/, ktorý bol zároveň aj splnomocnený zástupca žalobcov v rade 1/ a 3/,
výsluchom právneho zástupcu žalovaného a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu
veci:

Podľa ust. § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pôvodná žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorú
uzavrela so žalovaným ako spotrebiteľka. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa zomrela a v súlade s
ust. § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) súd pokračoval v konaní s jej dedičmi,
teda žalobcami v rade 1/ až 3/. V súlade s ust. § 579 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka smrťou pôvodnej
navrhovateľky prešlo na jej dedičov- žalobcov v rade 1/ až 3/ právo dovolávať sa neplatnosti tejto zmluvy.

Podľa názoru súdu naliehavosť právneho záujmu na určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky je daný. Bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcov a ich právne postavenie je neisté.
Žalobcovia potrebujú mať vyriešenú otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov, akým spôsobom sa má vyporiadať medzi nich, ako právnych nástupcov pôvodnej
žalobkyne, ktorá bol v pozícii spotrebiteľa pri tejto zmluve. V tomto smere súd poukazuje aj na

rozhodnutie NS SR, čo sa týka naliehavého právneho záujmu, a to sp. zn. 1MCdo 1/2009. Za určovaciu
žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako
jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. S tvrdeniami žalovaného, že pre dlžníka nemá
právny význam riešiť platnosť úverovej zmluvy, ak sa veriteľ preukázateľne nedomáha plnenia z nej
plynúceho, a že je konanie o určenie neplatnosti zmluvy pre nich právne zbytočné, nakoľko ani v prípade
kladného výsledku im neprivodí zlepšenie ich právneho postavenia, sa súd nestotožnil. Žalovaný, ako
veriteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou o poskytnutí pôžičky, sa môže kedykoľvek v prípade nesplácania
tejto pôžičky domáhať plnenia nielen istiny, ale aj sankcií, poplatkov vo vzťahu k žalobcom ako právnym
nástupcom.

Súd z výsluchu žalobcov zistil, že ich právna predchodkyňa, teda pôvodne žalobkyňa požiadala
telefonicky žalovaného o poskytnutie úveru. Bola jej zaslaná zmluva o poskytnutí úveru doporučene,
kde požiadala o pôžičku vo výške 3000 eur. Zmluva, ktorá jej bola zaslaná neobsahovala podstatné
údaje, t. j. neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku úrokov, neobsahovala ani samotné
číslo zmluvy s tým, že právna predchodkyňa žalobcov si ju pozrela, podpísala a vrátila ju späť a táto
sa jej potom opätovne vrátila podpísaná už so všetkými údajmi, aj s číslom zmluvy, opatrená pečiatkou
spoločnosti spolu s podpisom.

V rámci listinných dôkazov do konania doložili žalobcovia fotokópiu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky ( č. l. 9, 10), z ktorej súd zistil, že v nej absentuje číslo zmluvy, nie je v nej vypísaný čl. VII, ktorý
obsahuje schválenú výšku pôžičky, celkovú sumu pôžičky, počet splátok, termín konečnej splatnosti,
mesačnú výšku poistenia, sadzbu poistenia, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, a táto bola podpísaná pôvodnou žalobkyni dňa
21.4.2011. Originál tejto zmluvy je založený v prílohovej obálke súdu a táto už obsahuje číslo zmluvy a
sú v nej vyplnené údaje v čl. VII a je podpísaná žalovaným 27.4.2011.

Žalovaný k postupu uzavretia predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky uviedol ( č. l. 140), že pôvodná
žalobkyňa mala získať kontakt na sprostredkovateľa, prostredníctvom ktorého bolo možné uzavrieť
zmluvu o poskytnutí úveru so žalovaným a obrátila sa na neho so žiadosťou o sprostredkovanie uzavretia
zmluvy. Obchodný zástupca žalovaného telefonicky kontaktoval pôvodnú žalobkyňu, podal jej všetky
potrebné informácie o poskytovanom úvere a vyplnil všetky údaje na zmluve o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky, najmä schválenú výšku pôžičky, celkovú sumu, výšku splátok, počet splátok, ročnú úrokovú
sadzbu celkové náklady spotrebiteľa a ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov. Zmluvu, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti, obchodný zástupca
žalovaného zaslal pôvodnej žalobkyni. Táto mala dostatok času zmluvu si preštudovať, pôvodná
žalobkyňa zaslanú, riadne vyplnenú zmluvu preštudovala, podpísala a zaslala žalobcovi na podpis spolu
s ďalšími dokladmi potrebnými na uzavretie zmluvy, ako bola kópia občianskeho preukazu, doklad
o jej mesačnom príjme. Žalovaný po obdržaní riadne vyplnenej a pôvodnou žalobkyňou podpísanej
zmluvy túto podpísal, a zaslal naspäť pôvodnej žalobkyni. K čiastočne vyplnenej zmluve o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky, ktorú predložil na pojednávaní jeden z dedičov po pôvodnej žalobkyni, sa žalovaný
nevedel vyjadriť s tým, že žalovaný nemá vedomosť odkiaľ pôvodná žalobkyňa získala nevyplnený
formulár zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky. Na tejto nevyplnenej verzii absentuje prejav vôle byť
viazaný, čímkoľvek, čo je na voľne prístupnom formulári uvedené. V žiadnom prípade sa nejedná o
zmluvu medzi pôvodnou žalobkyňu a žalovaným.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
so stavom k času uzavretia predmetnej zmluvy ( ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z. ) nekalé obchodné
praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické
správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo
telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsob, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa
posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná
praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje
alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do
omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj, ak je táto informácia vecne správna
vo vzťahu k písm. d) k cene alebo spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách so stavom v čase uzavretia predmetnej zmluvy ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. )
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovanie spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ak na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. upravuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
každá zmluvná strana dostane najmä jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitostí,
okrem iného aj úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne
úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatnených úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Po vykonanom dokazovaní sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcov o procese uzatvorenia predmetnej
zmluvy. Z listinných dôkazov - neúplne vyplneného návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky ( č. l. 9,10) v spojení s originálom zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky
( prílohová obálka súdu) mal súd za to, že právna predchodkyňa žalobcov obdržala od obchodného
zástupcu formulár zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky s tým, že v ňom boli vyplnené len údaje
o klientovi ( čl. I), o jeho zamestnaní ( č. l. II.), ďalej článok III obsahujúci údaj, ktoré doklady boli
doložené klientom k zmluve, článok V. obsahujúci údaj o výške pôžičky a počte splátok, článok VIII.
Spôsob splácania splátok, článok IX obsahujúci údaje o obchodnom zástupcovi, tento bol podpísaný
dňa 21.4.2011 právnou predchodkyňou žalobcov. Uvedené bolo v súlade s pokynmi na predmetnom
formulári, kde je v záhlaví jednoznačne uvedené, ktoré kolónky treba vyplniť, pri kolónke - článok VII. je
uvedené, že tento sa nevypĺňa. Takto vyplnený a podpísaný právnou predchodkyňou žalobcov návrh na
uzavretie zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky bol zaslaný žalovanému, ktorý doplnil údaje v článku
VII. a podpísal dňa 27.4.2011 zmluvu, takúto následne zaslal právnej predchodkyni žalobcov. Súd má za
to, že žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky sa dopustil nekalej
obchodnej praktiky o cene poskytnutej pôžičky zmysle ust. § 7, § 8 zákona č. 250/2007 Z. z.. Je zrejmé,
že právna predchodkyňa žalobcov nebola informovaná pre uzavretím zmluvy o celkovej výšky pôžičky,
počte splátok, termínu konečnej splatnosti, celkovými nákladmi spotrebiteľa, sadzbou poistenia ročnej
úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov, uvedené bolo aj v rozpore s ust. § 4 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom je zakotvená povinnosť
pre žalovaného poskytnúť všetky informácie o úvere pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaný až s časovým odstupom dopísal tieto údaje, t. j. dňa 27.4.2011. Tieto údaje je žalovaný povinný
uviesť, nakoľko spotrebiteľ má právo si tieto údaje porovnať a rozhodnúť sa, či vstúpi do úverového
vzťahu so žalovaným. V čase prejavu vôle pôvodnej žalobkyne návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky neobsahoval podstatné náležitosti zmluvy tak, ako to vyžaduje ust. § 9 zákona č.
129/2010 Z. z. Zákon č. 129/2010 Z. z. uvádza, že spotrebiteľský úver, ktorý neobsahuje údaje v § 9
písm. 2 ods. j, o) a i) sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Aj zo samotného konania žalovaného jednoznačne vyplynulo, že nebol dodržaný zákonný postup
pri uzatváraní predmetnej zmluvy, čo sa týkalo uvedenia podstatných náležitostí zmluvy. Z listinných
dôkazov, ktoré do konania doložil žalovaný - návrh mimosúdnej dohody z 27.7.2012, dodatok č. 1 k
zmluve o pôžičke č. 7091266 zo dňa 27.4.2011 spolu so splátkovým kalendárom, návrh mimosúdnej
dohody z 10.6.2013 spolu s dohodou o novácii, zmluvy o pôžičke č. 7091266 uzatvorenej dňa 27.4.2011
č. 5019456 spolu so splátkovým kalendárom ( č. l. 143 až 149 súdneho spisu) bolo preukázané, že sám
žalovaný dal návrh, že predmetná pôžička bude bez úrokov a poplatkov.

Medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným teda bola uzavretá dňa 27.4.2011 Zmluvy o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7091266. Právny predchodca žalobcov pri uzavretí zmluvy vystupoval
ako spotrebiteľ, ktorému bol poskytnutý úver bezúčelový, t. j. nie na výkon povolania, zamestnania alebo
podnikania. Podľa výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalovaný má v rámci predmetu činnosti
aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Takto uzavretá zmluva
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky má jednoznačne charakter spotrebiteľskej zmluvy, ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Preto súd posudzoval predmetnú zmluvu podľa ust. zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, s účinnosťou v čase uzavretia zmluvy. Ak
tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v
širšom slova zmysle a to v Občianskom zákonníku ( § 52 a nasl.), ďalšie otázky sú riešené aj v zákone
na ochranu spotrebiteľa.

Súčasťami Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. zmluvy 7091266 boli Podmienky k zmluve o
poskytnutí pôžičky PQ-06 nachádzajúce sa na zadnej strane zmluvy ( prílohová obálka ) a Všeobecné
obchodné podmienky spoločnosti žalovaného v súvislosti s poskytnutím pôžičky ( ďalej len „VOP“),

ktoré boli platné od 1.10.2010, kde čitateľná verzia súdu bola predložená na poslednom pojednávaní
( č. l. 166).

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia. upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo, ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4, písm. a), k), i), r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku, umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 12 OZ za neprijateľnú podmienku podľa ods. 4 písm. u) sa nepovažuje podmienka,
podľa ktorej si

a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom, a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu, písomne
informovať spotrebiteľa , a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu

b) Dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžuje, aby o tom a o možnosti
spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne i informoval spotrebiteľa, a ak
spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

Podľa § 53b ods. 1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 53c OZ, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené
menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označenia jej časti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Žalobcovia v podanej žalobe poukázali aj na ďalšiu nekalú obchodnú praktiku žalovaného, spočívajúcu
v tom, že žalovaný použil drobné, ťažko čitateľné písmo pri uvádzaní jednotlivých zmluvných podmienok
v bodoch č. IV, VI, X, XI zmluvy, ako aj vo všetkých ustanoveniach VOP. Podľa názoru súdu ide o
nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7, 8 zákona č. 250/2007 Z. z. , ktorou žalovaný dosiahol to,
že spotrebiteľ bude viazaný aj zmluvnými podmienkami, s ktorými nemal právo sa riadne oboznámiť
práve z dôvodu používania drobného písma. K týmto tvrdeniam žalovaný poukázal na § 53 c) OZ podľa
ktorého, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším
písmom, ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Žalovaný nekonal v
rozpore s týmto ustanovením, má za to, že veľkosť písma a formát predmetných zmluvných podmienok
je pre priemerného spotrebiteľa čitateľný. Text zmluvných podmienok je prehľadne rozčlenený odsekmi
a zvýraznenými nadpismi jednotlivých častí. S uvedeným sa súd nestotožnil a mal za to, že sa žalovaný
dopustil týmto konaním nekalej obchodnej praktiky. Zmluvné podmienky v bodoch č. IV, VI, X, XI zmluvy,
ako aj podmienky VOP sú ťažko čitateľné pre priemerného človeka s ohľadom na to, že tieto zmluvy
uzatvárajú aj staršie osoby a právna predchodkyňa žalobcov si musela pri ich pozretí zobrať optickú
pomôcku, takáto praktika prekračuje mieru únosnosti, slušnosti, ohľaduplnosti a bola použitá s cieľom
doslovne odradiť spotrebiteľa, aby sa vôbec riadne oboznámil s týmito podmienkami, využívajúc jeho
slabšie postavenie.

Žalobcovia namietali aj neprijateľnosť niektorých zmluvných podmienok upravených vo VOP, ktoré
boli súčasťou zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, konkrétne čl. 6., bod bod 6.7, v ktorom je
uvedené, že klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v splátkovom
kalendári alebo v zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa požaduje
za neuhradenie splátky so všetkými následkami s nimi spojenými. Žalovaný uviedol, že poskytuje
pôžičky 10 000 spotrebiteľom. V prípade, ak by povinnosť uvádzať v príkaze na úhradu variabilný
symbol nebola, došlo by k zrúteniu evidenčného systému žalovaného, žalovaný nemôže z finančných
dôvodov zamestnávať desiatky pracovníkov, ktorých predmetom práce bola výhradná identifikácia
neidentifikovateľných platieb. Dojednaním tejto povinnosti v zmluve o pôžičke v žiadnom prípade
nevzniká zjavne neprimeraná administratívna záťaž pre spotrebiteľa, a teda sa táto povinnosť nedá
považovať za neprijateľnú podmienku, žalovaný nevidí v uvedenej podmienke značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu ide o neprijateľnú podmienku v
čl. 6, bod 6.7 VOP z toho dôvodu, že žalovaný ako veriteľ nepovažuje splátku za uhradenú, iba preto, že
spotrebiteľ neuvedie na príkaze k platbe správny variabilný symbol, ak suma splátky riadne dôjde na
účet veriteľa, teda v súlade s § 567 ods. 2 OZ. Práve táto podmienka je v rozpore s požiadavkami dobrej
viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že vystavuje spotrebiteľa sankciám zo strany veriteľa spojenými s neuhradením splátok aj v prípade,
ak splátka spotrebiteľa včas a riadne dôjde na účet účastníka konania, je neprijateľnou podmienkou ( §
53 ods. 1 OZ).

Za ďalšiu neprijateľnú podmienku žalobcovia uvádzajú podmienku v čl. 7 bod 7.2 VOP podľa ktorého
spoločnosť je oprávnená jednostranne meniť RPMN v dôsledku zmeny diskontnej sadzby NBS v
dôsledku zmeny právnych predpisov, v dôsledku zmeny úrokovej sadzby úverov, za ktorú spoločnosti
poskytla finančné prostriedky banka financujúca spoločnosť. Na základe zmeny RPMN v dôsledku
skutočnosti predchádzajúcej vety sa automatiky zmení čiastka splátky a celková suma pôžičky. Podľa čl.
7 bodu 7.3 spoločnosť oznámi klientovi zmeny a zároveň určí účinnosť zmien. Pokiaľ nie je v oznámení
podľa predchádzajúcej vety uvedené inak zmeny nadobúdajú účinnosť prvým dňom kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bolo doručené toto oznámenie. Podľa súdu sú tieto
podmienky neprijateľné z dôvodu, že zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Zmena týchto údajov - čiastky splátky a celkovej sumy pôžičky počas
zmluvného vzťahu, pokiaľ by išlo o zvýšenie nákladov je neakceptovateľná. Naviac spotrebiteľ nemá
možnosť ani zmeniť zmluvný vzťah za primeraných podmienok, napr. zmenu splátok. Výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov nie je preto možné meniť len na základe skutočností, že dôjde k úprave
výšky alebo počtu splátok, ktorých úprava je ponechaná výlučne na veriteľovi. Ide o neprijateľnú
podmienku aj z toho dôvodu, že spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojho práva, teda práva súhlasiť so
zmenou zmluvy v časti, ktorá upravuje režim splácania úveru. Jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu,
prípadne výšku iných poplatkov zo strany dodávateľa finančných služieb je možné len v prípadoch, a
po splnení podmienok uvedených v § 12 zákona o spotrebiteľských úveroch a v § 53 ods. 12 OZ, ktoré
však nemožno použiť na predmetnú zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky.

Súd považoval za neprijateľnú podmienku upravenú v čl. 8 bod 8.1 VOP, ktorú namietali žalobcovia,
podľa ktorej spoločnosť je oprávnená započítať platby spoločnosti voči pohľadávkam klienta aj vtedy, ak
niektorá pohľadávka spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola premlčaná. Pri tejto podmienke žalovaný
poukázal na ust. § 581 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého je možné dohodou strán započítaním vyrovnať
aj pohľadávky, ktoré úprava lex generali neumožňuje. Konanie, ktoré je v súlade so zákonom nemôže
zakladať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd sa s týmto tvrdením nestotožnil, mal za to, že ide o neprijateľnú podmienku, nakoľko podľa § 581
ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávky nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. Tieto pohľadávky podľa ods. 3 citovaného ust. je možné započítať len na základe výslovnej
dohody so spotrebiteľom Táto zmluvná podmienka je neprijateľná z toho dôvodu, že zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko ide o zmluvné ustanovenie,
ktoré oprávňuje žalovaného teda dodávateľa jednostranne započítať, ktoré bez dohody so spotrebiteľom
započítateľné nie sú. Nie je možné uvedenú podmienku chápať ako dohodu medzi veriteľom a
spotrebiteľom.

Žalobcovia namietali ďalšie neprijateľné podmienky upravené v článku 11., konkrétne v bode 11.1 VOP,
podľa ktorého v prípade, ak klient splatí celkovú sumu pôžičky pred lehotou splatnosti, má spoločnosť
právo požadovať od klienta úhradu nákladov, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti so splatením pôžičky
pred lehotou splatnosti. Výška náhrady nákladov nemôže presiahnuť 1 % výšky splatenej výšky pred
lehotou splatnosti, ak obdobie medzi splatením pôžičky pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom
ukončenia zmluvy presahuje jeden rok a 0,5 % výšky splatenej pôžičky pred lehotou splatnosti, ak
obdobie medzi splatením pôžičky pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy
nepresahuje jeden rok. Náhrada nákladov nesmie presiahnuť výšku úroku, ktorú by klient zaplatil
počas obdobia medzi splatením pôžičky pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia
zmluvy. Rovnako bola namietnutá ako neprijateľná podmienka upravená v bode 11.2 v čl. 12, podľa
ktorého spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky 30. deň po dobe splatnosti je klient zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V bode
11.3 predmetného čl. je upravené v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný
uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške stanovenej Nariadením vlády č.
87/1995 Z.z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti. Podľa bodu 11.4 súčasťou pohľadávky
spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania
pohľadávok.

K bodu 1.11 žalovaný uviedol, že je dikciou § 16 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. , a preto sa
nemôže jednať o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Kumulácia zmluvnej pokuty a úroku z
omeškania je podľa žalovaného prípustná, výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká. Žalovaný
má za to, že zmluvná pokuta súčasne s úrokom z omeškania je aj v súlade s ust. § 3a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. .

Súd považoval podmienky upravené v článku 11 pod bodom 11.2, 11.3 za neprijateľné v zmysle ust.
§ 53 ods. 4 písm. k) OZ, nakoľko žalovaný požaduje od žalobcov, ktorí sú právnymi nástupcami

pôvodnej žalobkyni, v prípade nesplnia záväzku, aby zaplatili neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením ich záväzkov. Podľa názoru súdu uvedené zmluvné podmienky spôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 10
% je neprimeraná sankcia spojená s nesplnením záväzku, keď spotrebiteľ je povinný uhradiť veriteľovi
okrem iného aj sankčný úrok podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ale aj nahradiť škodu
podľa článku 10 bodu 10.2 VOP. Je neprijateľné, aby žalovaný viacnásobne postihoval spotrebiteľa za
porušenie tej istej povinnosti.

Čo sa týka bodu 11.1 vo všeobecnosti, tak celková suma pôžičky je v článku 1 bod 1.1 VOP definovaná
ako súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou. Táto zmluvná podmienka je
podľa názoru súdu v rozpore s § 16 zákona č. 129/2010 Z. z. , nakoľko v zmysle tohto zákonného ust. sa
spotrebiteľovi priznáva právo vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek pred dátumom splatnosti a v takomto
prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Veriteľ má súčasne právo na kompenzáciu možných nákladov
priamo spojených s predčasným splatením spotrebiteľského úveru, ktorých maximálna výška je
stanovená v § 16 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ nemá
povinnosť pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosťou splatiť celkovú sumu pôžičky tak,
ak ako ju definuje v bode 1.1 VOP žalovaný. Podľa názoru súdu podmienka v bode 11.1 je neprijateľnou
podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 1 v
nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že je
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a zároveň je spôsobilá l podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe.

Ďalšie podmienky, ktoré žalobcovia napádali boli upravené v čl. 14 body 14.19, 14.20, 14.21, 14.23, v
zmysle ktorých žalovaný môže poskytovať osobné údaje iným spoločnostiam, ktoré ich môžu následne
využívať na marketing všetkými dostupnými prostriedkami, od telefonátov cez SMS, e-maily po listy,
taktiež vytvorenie súboru osobných údajov o bonite klienta a poskytnutie tohto súboru spoločnostiam
medzinárodnej finančnej skupiny, čo klient absolútne nevie, o akú skupinu a jej členov sa jedná pre ich
obchodné aktivity. Podľa žalovaného predmetné ustanovenia sú v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.
z. o ochrane osobných údajov, v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu v uvedených bodoch
je komplex úverových podmienok, ktorými si žalovaný zabezpečuje absolútnu slobodu v nakladaní s
osobnými údajmi klienta, možnosť zahltenia klienta reklamným SMS, telefonátmi a pod., nahrávania si
telefonátov a jednostranné zabezpečovanie si dôkazov, poskytovanie osobných údajov ( pre klienta
neznámym, bližšie nešpecifikovaným medzinárodným skupinám za účelom marketingu), čo určite nie je
bezplatné poskytovanie. Súd má za to, že sú tieto podmienky v rozpore s ust. zákona č. 428/2002 Z. z.
o ochrane osobných údajov a vytvárajú prevahu žalovaného v postavení voči spotrebiteľovi, čím ich je
potrebné považovať aj za neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 OZ.

Žalobcovia namietali ako neprijateľné podmienky upravené v bode 14.22, podľa ktorého klient súhlasí
s tým, aby všetky jeho hovory s call centrom spoločnosti boli nahrávané a uchovávané po dobu
10 rokov od uskutočnenia telefonického hovoru la v prípade potreby použité ako dôkaz v súdnom
alebo arbitrážnom konaní. Čo sa týka podmienky 14.22 žalovaný má za to, že nemá vedomosť, v
čom by mala spočívať neprijateľnosť danej podmienky. Hovory klienta so spoločnosťou neobsahujú
žiadne súkromné informácie, a preto nezasahujú do práva na ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu,
archivácia, prípadný prepis telefonátov na strane žalovaného vytvára absolútnu prevahu žalovaného
v postavení voči spotrebiteľovi. Táto prevaha spočíva už len v tom, že žalovaný je na telefonický
hovor pripravený a klient, teda spotrebiteľ môže byť telefonátom doslovne zaskočený bez dostatočnej
koncentrácie na obsah telefonátu, v nepriaznivom zdravotnom stave a pod. a rozhovor v takýchto
situáciách môže vyznieť v neprospech klienta a žalovaný ho má ako dôkaz proti klientovi kedykoľvek
k dispozícii a navrhovaný rozhodcovský súd takýto dôkaz bude bez problémov akceptovať. Podmienky
uvedené v bode 14.22, ako aj v bodoch 14.19, 14.20, 14.21,14.23, pri nich je potrebné skonštatovať, že
sú neprijateľné aj z toho dôvodu, že sú v rozpore s požiadavkami dobrej viere, zakladajú hrubý nepomer
v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa čím ich je potrebné považovať aj
za neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 OZ. . Sú spôsobilé založiť vážny zásah do súkromného a rodinného
života.

Ďalej žalobcovia namietli podmienku, ktorá bola upravená v čl. 14 v bode 14.24, tento bod upravuje
otázku riešenie sporov. Pri posudzovaní tejto podmienky súd má za to, že je neprijateľná podľa §
53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka, ktorá
bráni spotrebiteľovi uplatniť práva na všeobecnom súde je vždy neprijateľnou podmienkou. Práve v
súvislosti s rozhodcovskou doložkou je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný
súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd výslovne nedohodol, a ani neželal. Predmetná rozhodcovská
doložka síce umožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa na všeobecný súd, ale zároveň je povinný podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak konanie vyvolá žalovaný. Teda rozhodcovská doložka ho núti podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, aj keď si to výslovne neželal. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky spočíva
aj v tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná po vzniku sporu, ale už pri vzniku zmluvného
vzťahu, ako aj to, že žalovaný si vybral rozhodcovské súdy, ktoré majú riešiť spory so spotrebiteľom.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl. Lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Na základe vyššie uvedeného súd ma zato, že zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky obsahuje celý
rad neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existencia nie je pre žalobcov možná a účelná. Pri
takto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť zmluva ako celok.
Samotná zmluva už len

v kontexte uvedených neprijateľných podmienok a nekalých obchodných praktík svojim obsahom aj
účelom odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom. Konsenzus so
zmluvnými podmienkami zo spotrebiteľskej zmluvy musí byť založený na princípe dobrých mravov
a poznaní práva. Zmluva nemôže predstavovať pascu pre spotrebiteľa. Dôležitá je aj predzmluvná
informačná procedúra, kedy sa majú spotrebiteľovi oznámiť aspoň tie najzákladnejšie časti zmluvy, a
v čase prejavu vôle spotrebiteľa uzavrieť zmluvu, už musí byť oboznámený so všetkými podstatnými
náležitosťami zmluvy, inak jeho prejav vôle nie je slobodný a vážny, čo bolo aj v danom prípade. Súd
preto vo výroku určil Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7091266 za neplatnú.

Podľa § 579 ods. 2 OZ smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu;
zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník stratí spôsobilosť byt' účastníkom
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť
alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú
vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí
podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Právna predchodkyňa žalobcov v rade 1/ až 3/ si uplatnila v rámci podanej žaloby aj nárok na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
Uvedené odôvodnila tým, že v dôsledku porušenia jej spotrebiteľských práv znášala stav neistoty,
obáv o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, trpela stresom, keď žalovaný uplatnil voči nej jednotlivé
nemorálne zmluvné podmienky zasielaním upomienok s poplatkami za ne. Žalovaný ako právnická
osoba podnikajúca v oblasti spotrebných úverov vedel a mal vedieť, že zmluvné podmienky, samotná
úverová zmluva nie sú v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky, ale ani Európskej únie a
vedome vytvoril právne neakceptovateľnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo svoj prospech,
zneužijúc dôveru spotrebiteľov, ktorí so žalovaným uzatvárajú zmluvy v dobrej viere, že sú v súlade s
právnym poriadkom SR, ak aj v súlade so všeobecne zaužívaným zvyklosťami a neuberajú na právach
a právom chránených záujmov spotrebiteľa.

Nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa názoru súdu je nárokom, ktorý plynie
z práva na náhradu nemajetkovej ujmy, a ktorý v zmysle § 579 ods. 2 OZ smrťou veriteľa, čiže právnej
predchodkyne žalobcov zaniklo a na dedičov neprechádza. Preto súd vo výroku rozsudku konanie
v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zastavil, mal za to, že tento nárok na
dedičov neprešiel, predmetom konania v tejto časti nebola majetková vec, neprichádzalo do úvahy ani
pokračovanie v tejto časti konania s právnymi nástupcami zomrelého, teda žalobcami.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je ako osobnostné právo viazané výsostne na osobu dotknutú
ujmou nemajetkovej povahy. Uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že smrťou poškodenej osoby
by poskytnutie peňažného zadosťučinenia niekomu inému, než poškodenej osobe, stratilo svoju
satisfakčnú funkciu, s úmyslom zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorú mala utrpieť práve poškodená osoba.
Pôvodná žalobkyňa, ktorá si uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy po začatí konania zomrela, čím
odpadla základná podmienka pre pokračovanie v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Za nemajetkovú
ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu, všetko čo mu
berie čas, kľud, ale týka sa to len osoby spotrebiteľa.

O trovách konania bude súd rozhodovať uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej
v súlade s ust. § 151 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.