Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/225/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231293
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111231293.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci

navrhovateľa: X.. D. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R. H. XXX/XX, XXX XX N. P., štátny občan SR, právne
zastúpenýSEDLAČKO&PARTNERS,s.r.o.,sosídlomZámocká22,81101Bratislava,IČO:36853186,
proti odporcom v rade 1/ X.. N. J., R.. XX.XX.XXXX, v rade 2/ X.. Š. J., R.. XX.XX.XXXX, V. D. R. H.W.
XXX/XX, XXX XX N. P., štátni občania SR, obaja právne zastúpení JUDr. Beátou Opavskou, advokátkou
so sídlom Borová 3178/17, 010 07 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.10.2011 domáhal súdneho výroku, ktorým

by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. N. P., obec Ž., okres Ž., zapísanej na LV Správy katastra Žilina LV č. XXX ako
pozemok na parcele registra „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere 1315 m2. Zároveň žiadal, aby súd vyššie
uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu vo výške 11.351,08 Eur. Svoj návrh
skutkovo odôvodňoval tým, že spolu s odporcami sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti
a to každý v podiele 1 (odporcovia v rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
Poukazoval na to, že on aj jeho rodina užívajú a obhospodarujú sporný pozemok ako rodinné vlastníctvo

po dobu viac ako tridsať rokov. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu pozemku odporcami sa
opakovane domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou, avšak bezúspešne. Ani
pomerne intenzívnou písomnou korešpondenciou najmä v období rokov 2009 až 2011 nedošlo medzi
účastníkmi k obojstranne akceptovateľnej dohode. Odporcovia okrem iného ponúkli v marci 2010
navrhovateľovi odkúpenie ich spoluvlastníckeho podielu, avšak za kúpnu cenu 32.743,50 Eur, ktorá
je vzhľadom na reálnu všeobecnú hodnotu sporného pozemku pre navrhovateľa neakceptovateľná.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov je poľnohospodársky

pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce s rozlohou menej ako 2000 m2. Všetky
dispozičné a scudzovacie úkony týkajúce sa tohto pozemku podliehajú právnemu režimu zákona o
pozemkoch. Reálne rozdelenie predmetného pozemku nie je možné. Preto žiadal, aby mu súd prikázal
nehnuteľnosť za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva. Za účelom určenia reálnej hodnoty
spornej nehnuteľnosti si zabezpečil znalecký posudok, ktorý vyhotovil Ing. Tobiaš Palútka ako znalec
v odvetví Odhad poľnohospodárskej pôdy. Znalcom stanovená cena predstavuje sumu 22.702,16 Eur.
Podiel ceny pozemku pripadajúci na spoluvlastnícky podiel odporcov tak predstavuje hodnotu 11.351,08

Eur.Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.02.2012 uviedli, že nie je
pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa opakovane domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva
dohodou, avšak neúspešne. Opak je pravdou, pretože práve odporcovia sa snažili vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k spornému pozemku najskôr cestou uzatvorenia dohody o reálnom užívaní sporného
pozemku a následne aj cestou uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v záujme
vyhnúť sa zbytočnému súdnemu konaniu, avšak bezúspešne. Za účelom uzavretia mimosúdnej
dohody s navrhovateľom si nechali vypracovať znalecký posudok znalca Ing. Vladimíra Hrivika zo
dňa 10.12.2010, ktorý reálne rozdelil sporný pozemok na dve parcely, parcelu č. 2117/4 a parcelu č.

XXXX/X. Za týmto účelom požiadali odporcovia o vyjadrenie Mesto Žilina, keďže ide o pozemok mimo
zastaveného územia obce s rozlohou menšou ako 2000 m2. Poukazovali na to, že doklady osvedčujúce
toto zmierne konanie sú pripojené ako dôkazný materiál k návrhu, ktorý dňa 20.10.2011 podali
odporcovia na Okresnom súde v Žiline vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením spoločnej veci. Návrh odporcov je evidovaný na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn.
18C/244/2011. Taktiež poukazovali na to, že je nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že on a jeho rodina

užívajú a obhospodarujú predmetný pozemok ako tzv. rodinné vlastníctvo po dobu viac ako tridsať rokov.
Už od roku 1989 užívajú výlučne odporcovia tú časť sporného pozemku, ktorá je v podstate identická
s parcelou č. XXXX/X a navrhovateľ užíva tú časť sporného pozemku, ktorá je v podstate identická s
parcelou č. XXXX/X. Odporcovia túto časť užívali a užívajú ako záhradu, na ktorej si v priebehu rokov
vysadili aj ovocné stromky. Vychádzajúc zo znaleckého posudku ako aj z vyjadrenia Mesta Žiliny zo dňa

25.07.2011 značka 20984/2011-38648/2011-OHA-KRJ je možné reálne rozdelenie sporného pozemku,
a preto niet zákonného dôvodu na prikázanie sporného pozemku do vlastníctva navrhovateľa, pričom
poukázali na ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona č. 180/1999, podľa ktorého, podľa ustanovenia § 22 a §
23 sa nepostupuje, ak ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady. Preto odporcovia nesúhlasili
s návrhom navrhovateľa, aby bol pozemok prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Súhlasili, aby bolo

podielové spoluvlastníctvo zrušené tak, že z pôvodnej CKN parcely č. XXXX, orná pôda vo výmere 1315
m2 sa novovytvorená parcela CKN č. XXXX/X, orná pôda o výmere 657 m2 prikáže do bezpodielového
spoluvlastníctva odporcov a novovytvorená CKN parcela č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 658 m2 sa
prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa tak ako sú tieto CKN parcely zapísané v geometrickom
pláne, ktorý bol vyhotovený dňa 10.12.2010 pod č. 154-1/2010, autorizačne overený dňa 10.12.2010

Ing. Vladimírom Hrivikom, úradne overený Správou katastra Žilina dňa 22.12.2010 pod č. 2329/2010 a
ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

Tunajší súd z pripojeného spisu sp. zn. 18C/244/2011 zistil, že odporcovia ako navrhovatelia podali
dňa 20.10.2011 proti navrhovateľovi ako odporcovi návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania a to reálnym rozdelením.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/244/2011-22 zo dňa 15.02.2012 súd konanie zastavil z dôvodu
prekážky začatého súdneho konania - litispendencie v skôr začatom konaní vedenom pod sp. zn.
7C/225/2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2012.

Navrhovateľ podaním doručením súdu dňa 18.05.2012 podal k vyjadreniu odporcov stanovisko, v
ktorom uviedol, že je nepravdivé tvrdenie odporcovi, že nejavil záujem o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou. Navrhovateľ aktívne komunikoval s odporcami nielen
prostredníctvom listov, ale aj elektronicky, pričom vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na každý jeden
z nich. Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo ohľadom vzniknutej situácie k vzájomnej
dohode, nemožno v žiadnom prípade pričítať na ťarchu navrhovateľa, pričom snaha odporcov o
navodenie tohto dojmu vyznieva pri najmenšom zavádzajúco. Zároveň uviedol, že je výlučným

vlastníkom pozemku parcela č. XXXX/X a pozemku parcela č. XXXX, obidva evidované na LV č. XXX,
k.ú- N. P., pričom sporný pozemok parcela č. XXXX predstavuje pre navrhovateľa jedinú prístupovú
cestu medzi identifikovanými nehnuteľnosťami. Reálnym rozdelením pozemku parcela č. XXXX by
tak navrhovateľovi bola neprípustne odňatá možnosť riadne užívať svoje pozemky. Navyše na časti
sporného pozemku, ktorú odporcovia chcú prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva má navrhovateľ

drobnústavbu(drevenicu),ktorúužívaakuktorejbymubolrozdelenímspornéhopozemkuznemožnený
prístup. S poukazom na uvedené by odporcami požadované rozdelenie bránilo účelnému využitiu veci.
Z ním predložených dôkazných prostriedkov priamo vyplýva, že odporcovia nemajú záujem o vlastníctvo
spornej nehnuteľnosti. Svojím správaním hrubo zasahujú do užívacieho práva navrhovateľa, pričom
toto správanie odporcov si dokonca vyžiadalo opakovaný zásah zo strany Mestskej polície. Navrhovateľmá preukázateľný záujem na ponechaní sporného pozemku vo svojom výlučnom vlastníctve, avšak za
primeranú náhradu zodpovedajúcu reálnej hodnote spoluvlastníckeho podielu odporcov.

Pred otvorením prvého pojednávania vo veci dňa 28.05.2012 sa súd pokúsil viesť účastníkov k

uzatvoreniu zmieru, resp. mimosúdnej dohody, nakoľko bol toho názoru, že reálna deľba predmetnej
nehnuteľnosti je vzhľadom na vyjadrenie Mesta Žilina zo dňa 25.07.2011 č. 20984/2011-38648/2011-
OH-KRJ možná. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že na ich strane je vôľa dohodnúť sa, trvala
na tom, že pozemok je reálne deliteľný a predložili svoju alternatívu tohto reálneho rozdelenia, avšak
nebránia sa prípadnej inej alternatíve, pokiaľ by s tým navrhovateľ súhlasil. Z ich strany je možné ukončiť

spor mimosúdne. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že taktiež by mali záujem na mimosúdnom
riešení, určitá alternatíva, ktorá bola navrhnutá zo strany súdu je pre navrhovateľa prijateľná, že by
sa vydelila časť na prechod k pozemku navrhovateľa. Právna zástupkyňa odporcov uviedla, že takáto
alternatívna je prijateľná aj pre odporcov a pokiaľ by sa dal spracovať geometrický plán, je možné
uzatvorenie mimosúdnej dohody. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil na deň 27.06.2012.
Právni zástupcovia účastníkov oznámili súdu, že dohoda je stále v štádiu realizácie a geometrický plán

nevyhnutný k príprave mimosúdnej dohody nie je doposiaľ vyhotovený a obe sporné strany sa snažia
spor ukončiť mimosúdne.

Podaním doručeným súdu dňa 27.08.2012 právna zástupkyňa odporcov oznámila súdu, že napriek
snahe odporcov nedošlo k ukončeniu zmierneho konania medzi sporovými stranami. Stretnutie vo veci
dohody o možných alternatívach rozdelenia spoločného pozemku sa uskutočnilo s tým, že sa mal

navrhovateľ rozhodnúť, ktorú zo vzájomne odsúhlasených alternatív rozdelenia spoločného pozemku si
zvolí. Doposiaľ tak navrhovateľ neurobil. Preto odporcovia požiadali o pokračovanie v konaní.

Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 11.10.2012 oznámil súdu, že napriek
intenzívnym negociačným procesom nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Odporcovia napriek prvotnému prísľubu kooperácie svojím

správaním znemožňujú uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a to tým,
ženedôvodnebrániaosobámpoverenýmnavrhovateľomrealizovaťvyprataniečastispornéhopozemku,
ktorá je nevyhnutná pre finalizáciu geometrického zamerania a v rozpore so zákonom obmedzujú
navrhovateľa v užívaní spoločného pozemku. Navrhovateľ sa aj naďalej aktívne podieľa na realizácii
terénnych úprav a prác na spornom pozemku tak, aby bolo možné efektívne a účelne vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, pričom mu už doteraz vznikli pomerne vysoké finančné náklady.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom zo
dňa 26.10.2012, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä: výpis z LV č.
XXX,znalecký posudok č. 35/2011 Ing. Tobiáša Palutku zo dňa 7.6.2011, návrh na uzavretie dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.11.2009, adresovaný zo strany právnej

zástupkyne odporcov navrhovateľovi, vyjadrenie k návrhu zo dňa 7.12.2009, ponuka na odpredaj
spoluvlastníckeho podielu zo dňa 11.3.2010 zo strany odporcov, adresovaná navrhovateľovi, odpoveď
vo veci ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu, vyjadrenie zo dňa 24.3.2010, návrh na uzavretie
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.4.2010,vyjadrenie k návrhu na
uzavretie dohody zo dňa 15.5.2010, geometrický plán č. 154-1/2010 Ing. Vladimíra Hrivika, geometra,

návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žiadosť o vysvetlenie
zo dňa 20.1.2011, adresovaný zo strany navrhovateľa odporcom, odpoveď zo dňa 26.1.2011, vyjadrenie
zo dňa 5.2.2011, ponuka na vysporiadanie spoluvlastníckeho podielu odkúpením, adresovaná zo strany
navrhovateľa odporcom zo dňa 23.6.2011,ponuka na vysporiadanie spoluvlastníckeho podielu, odpoveď
zo dňa 8.7.2011, výpis z LV č. XXX, vyjadrením Mesta Žilina značka 20984/2011-38648-2011-OH-KRJ

zo dňa 25.07.2011, vyjadrením Mesta Žilina č. 783/2013-3952/2013-OSD-DUD zo dňa 22.01.2013,
Všeobecným záväzným nariadením č. 4/2012, ktorým sa vyhlásila záväzná časť územného plánu Mesta
Žiliny, stanovisko Mesta Žilina zo dňa 09.04.2013, stanovisko Obvodného pozemkového úradu v Žiline
zo dňa 18.04.2013, doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. 35/2011 a celým spisovým materiálom zistil
nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti pozemku parcela
č. 2117, orná pôda o výmere 1315 m2 zapísaného na LV č. XXX pre Obec Ž., okres Ž., k.ú. N. P..
Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a odporcovia v rade 1/ a 2/ sú podielovými

spoluvlastníkmi z titulu ich BSM v podiele 1. Pozemok je umiestnený mimo zastaveného územia obce.

Medzi účastníkmi k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo.

Účastníci užívajú predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov zapísaných na
LV spôsobom jej reálneho rozdelenia. Na časti, ktorá je užívaná navrhovateľom, má navrhovateľ
vysadené okrasné dreviny, umiestnené pieskovisko a oddychové sedenie z prírodného materiálu. Na
koncinavrhovateľomužívanejčastivstredepredmetnéhopozemkumánavrhovateľumiestnenýdrevený

prístrešok - drevenicu, vedľa ktorého parkuje terénne motorové vozidlo. Cez predmetný pozemok
zároveň navrhovateľ realizuje prechod peši k susednej parcele č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve
navrhovateľa. Z uvedenej parcely č. XXXX navrhovateľ zároveň realizuje prechod motorovým vozidlom
na predmetný pozemok. K parcele č. XXXX navrhovateľ realizuje prístup motorovým vozidlom cez
susedné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. Ďalším susedným pozemkom k predmetnému

pozemku vo vlastníctve navrhovateľa je pozemok parcela č. XXXX/X, na ktorom je umiestnený
rodinný dom navrhovateľa, od ktorého navrhovateľ realizuje prístup peši na predmetný pozemok.
K rodinnému domu navrhovateľa na parcele č. XXXX/X vedie panelmi spevnená prístupová cesta.
Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z ohliadky na mieste samom zo dňa 26.10.2012.

Z vyjadrenia Mesta Žilina sp. zn. 783/2013-3952/2013-OS-DUD zo dňa 22.01.2013 súd zistil, že

predmetný pozemok sa nachádza v severovýchodnej časti N. P.ca v lokalite lazy v ochrannom pásme
plánovanej diaľnice D3 diaľničného tunela mimo zastavaného územia a nie je prístupný z verejnej
komunikácie. V roku 2011 bol spracovaný a uznesením mestského zastupiteľstva v Žilina č. 15/2012
dňa 20.02.2012 schválený územný plán Mesta Žilina (ďalej len ÚPN-M), pričom jeho záväzné časti boli
vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012. Podľa ÚPN-M Žilina je vymedzený pozemok

súčasťou poľnohospodárskej pôdy voľnej krajiny - funkčnej plochy V.35.VK/07 a vzťahujú sa naň
nasledovnézáväznéregulatívy:základnáfunkcia:poľnohospodárskazóna(rastlinnávýroba),doplnková
funkcia: vedenie prvkov (koridory) dopravnej a technickej infraštruktúry, prípustné funkcie: funkcia
rekreácie vo forme pohybových aktivít viazaná na komunikácie rôzneho druhu, vyznačené trasy a aj
miesta, koridory pre vedenie dopravnej a technickej infraštruktúry, neprípustné funkcie: iné ako základné

doplnkové alebo prípustné, typ stavebnej činnosti, údržba dopravnej a technickej infraštruktúry, typ
zástavby: inžinierske stavby. Vymedzeným územným vedie tunel navrhovanej diaľnice D3, pre ktorú
bolo dňa 04.11.2008 vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Stavebné povolenie na už vyššie
uvedenú stavbu vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a jeho platnosť bola predĺžená
dňa 04.04.2011. Z vyššie citovaných záväzných častí vyplýva, že pozemok parcelnej č. KNC XXXX v

k.ú. N. P. o výmere 1315 m2 je aj v platnom ÚPN-M súčasťou poľnohospodárskej pôdy a teda nie je
možné ho deliť.

Z vyjadrenia Mesta Žilina, ktoré bolo dané na základe žiadosti odporcov pod sp. zn.
20984/2011-38648/2011-OH-KRJ zo dňa 25.07.2011 súd zistil, že Mesto Žilina v žiadosti odporcov
uviedlo, že v roku 1980 bol spracovaný územný plán sídelného útvaru Žilina (ďalej len ÚPN-SÚ), ktorého

záväzné časti boli vyhlásené všeobecným záväzným nariadením Mesta Žilina č. 3/1994 uznesením
mestského zastupiteľstva v Žiline č. 2/94 zo dňa 29.04.1994. V súčasnej dobe je v dopracovávaní
územný plán Mesta Žiliny (ďalej len ÚPN-M Žilina), ktorý je v štúdiu vyhodnocovania pripomienok s
predpokladaným termínom schválenia do konca roku 2011. V platnom ÚPN-SÚ Žilina je predmetný
pozemok súčasťou plôch zelene - mestské parky a izolačná zeleň. V dopracovávanom ÚPN-M Žilina

je pozemku určená funkcia trvalé trávnaté porasty. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím
na skutočnosť, že pozemok je využívaný ako záhrada v blízkosti rodinných domov, mesto súhlasilo s
rozdelením pozemku za účelom vysporiadania vlastníctva a užívania jednotlivých častí ako záhrady.

Na základe vyššie uvedených dvoch odlišných vyjadrení Mesto Žilina na výzvu súdu podalo písomne
stanovisko č. 8526/2013-23477/2013-OS-DUD zo dňa 18.04.2013, v ktorom uviedlo, že vyjadrenie č.

20984/2011-38648/2011-OH-KRJ zo dňa 25.07.2011 bolo vydané v čase platnosti územného plánusídelného útvaru Žilina, ďalej len ÚPN-SÚ, ktorý bol spracovaný v roku 1980 a jeho záväzné časti boli
vyhlásené všeobecne záväzným nariadením mesta Žilina č. 3/1994 zo dňa 29.04.1994. Územný plán
Mesta Žilina, ďalej len ÚPN-M bol v čase vydania tohto vyjadrenia v štádiu dopracovávania, nebol ešte

schválený a teda rozvoj územia sa riadil podľa platného ÚPN-SÚ. Vyjadrenie č. 783/2013-395/2013-
OS-DUD zo dňa 22.01.2013 bolo vydané na základe ÚPN-M Žilina, ktorý bol schválený uznesením
mestského zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 dňa 20.02.2012, pričom jeho záväzné časti boli vyhlásené
všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012. Vyjadrenie vychádza a cituje záväzné časti ÚPN-M Žilina.
ÚPN-M je riešený v mapovom podklade, základná mapa M1:5000, v N1:10000, nie na katastrálnych

mapách a teda nerieši konkrétne parcely. Vzhľadom na túto podrobnosť a mierku grafickej časti je
vyjadrená prevládajúca funkcia v území. Ako bolo uvedené vo vyjadrení zo dňa 22.01.2013, pozemok je
súčasťou funkčnej plochy 6.35.BK/07 so základnou funkciou poľnohospodárskej zóny (rastlinná výroba).
Čo sa týka evidencie druhu jednotlivých pozemkov, mesto sa riadi údajmi z katastra nehnuteľnosti.
Ďalej Mesto Žilina vo svojom vyjadrení poukázalo na ustanovenie § 2 Zákona č. 220/2004 a pri otázke
konkrétneho využitia pozemku vychádzali z údajov z katastra nehnuteľnosti, kde je predmetný pozemok

evidovaný ako orná pôda. Zároveň skonštatovalo, že i keď pozemok je využívaný ako záhrada v blízkosti
rodinných domov, do dnešného dňa nebol zmenený jeho druh podľa Zákona č. 220/2004 Z.z. v znení
neskoršíchzmienapredpisov,Zákonač.162/1995Z.z.vzneníneskoršíchzmienapredpisovaVyhlášky
č. 461/2009 v znení neskorších zmien a predpisov a teda stále je ornou pôdou. Podľa citovaného ÚPN-
M Žilina, pozemok nie je určený na zástavbu a je stále vedený ako poľnohospodárska pôda.

Navrhovateľ v priebehu ďalšieho konania zotrval na svojom pôvodnom návrhu. Žiadal, aby súd
spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosť prikáže do jeho
výlučného vlastníctva a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu vo výške 11.351,08
Eur. Poukazoval na to, že sporný pozemok je podľa platného územného plánu Mesta Žilina č. 15/2012
zo dňa 20.02.2012 súčasťou poľnohospodárskej pôdy voľnej krajiny, pričom ho s poukazom na

ustanovenie § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 nie je možné deliť. Zdôraznil, že opakovane deklaroval
svoj záujem o odkúpenie spornej nehnuteľnosti za adekvátne protiplnenie - cenu určenú znaleckým
posudkom. Poukazoval na svoje písomne stanoviská vo veci, na ktorých zotrval aj na pojednávaní.
Keďže spoluvlastnícke podiely sú rovnaké kritériami by mali byť účelné využitie veci a násilné správanie
jedného z odporcov, teda jedného spoluvlastníka voči iným spoluvlastníkom. Navrhovateľ užíva sporný

pozemok v súlade s jeho účelovým určením defakto už od roku 1982, keď v tom čase bol pozemok v
podielovom spoluvlastníctve medzi K.. E. H. a otcom navrhovateľa. K.. H. svoj spoluvlastnícky podiel
odpredalanavrhovateľovi,avšakkvykonaniuzápisuvkatastrinehnuteľnostinedošlo.Otecnavrhovateľa
svoju časť pozemku navrhovateľovi daroval najprv ústne v roku 1982 a neskôr aj písomne. Vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený v roku 2004. Od začiatku užívania sporného

pozemku sa navrhovateľ venuje jeho kultivácii a zveľaďovaniu. V roku 2000 pestoval na tomto pozemku
poľnohospodárske plodiny, nasadil ovocné stromy, ríbezle a vinič. Opakovanie deklaroval aj deklaruje
svoj záujem aktívne využívať pozemok po prikázaní do jeho výlučného vlastníctva. Navyše v prípade, že
mu bude pozemok prisúdený do vlastníctva, uvažuje o jeho zlúčení so susedným pozemkom s parcelou
č. XXXX, ktorý je totožný ako sporný pozemok vedený v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda. Rovnako

významným faktorom ovplyvňujúcim prikázanie pozemku do vlastníctva navrhovateľa je skutočnosť,
že pozemok zastavaný rodinným domom vo vlastníctve navrhovateľa (parcela č. XXXX/X) vytvára so
sporným pozemkom jeden funkčný celok a to už od roku 1982. Vzhľadom na jeho extrémnu svahovitosť
slúži pozemok parcela č. XXXX k lepšiemu využitiu rodinného domu. Bez prístupu k rodinnému domu
z pozemku s parcelou č. XXXX nie je možné vykonávať bežnú údržbu rodinného domu ako napríklad

čistenie odkvapových žľabov a blízkosť rodinného domu zase zlepšuje využiteľnosť parcely č. XXXX.
Navyše sporný pozemok predstavuje jedinú spojnicu medzi dvoma pozemkami vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľa (parcela č. XXXX/X O. XXXX). Prikázaním pozemku parcela č. XXXX do výlučného
vlastníctva odporcov by sa definitívne znemožnil navrhovateľovi prístup na pozemok s parcelou č.
XXXX. Vzhľadom na umiestnenie parcely XXXX je prístup na ňu možný iba z niektorých zo susediacich

nehnuteľností.Navrhovateľtotižnemáajnapriekopakovanejsnahekokolitýmpozemkomkonštituované
právo, obsahom ktorého by bolo jeho oprávnenie prechádzať cez niektorú z týchto nehnuteľností za
účelom vstupu na parcelu č. XXXX. Pri posudzovaní tretieho kritéria (násilné správanie podielového
spoluvlastníka) považoval za dôležité upriamiť pozornosť na to, že nikdy nebránil odporcom v prístupe
a užívaní sporného pozemku. Odporcovia dodnes na prístup k nimi využívanej časti pozemku parcele

č. XXXX svojvoľne využívajú prechod cez pozemok z parcely č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom je
navrhovateľ. Naopak odporcovia už v minulosti svojím správaním hrubo zasahovali do užívacieho právanavrhovateľa, pričom toto správanie si dokonca vyžiadalo zásah Mestskej polície (dňa 23.06.2011).
Protiprávne správanie odporcov sa vystupňovalo do takej miery, že navrhovateľ bol nútený oznámiť
súdu, že ho odporcovia v rozpore so zákonom obmedzujú v užívaní spoločného pozemku. V období,

keď bola aktuálna otázka zmierlivého riešenia celej situácie rozdelením pozemku na náklady účastníkov
konania, odporca v prvom rade nedôvodne bránil osobám povereným navrhovateľom realizovať
vypratanie časti sporného pozemku predtým požadované samotnými odporcami. Terénne úpravy
boli pritom nevyhnutné pre finalizáciu geometrického zamerania pozemku geodetom. Poverenému
geodetovi Ing. Vladimírovi Hrivikovi, ktorý mimosúdne dohodnuté rozdelenie pozemku zameriaval,

odporca v rade 1/ dokonca zakázal vyhotoviť nákres rozdelenia pozemku a to aj napriek skutočnosti,
že navrhovateľ za vyhotovenie nákresu už uhradil zálohy. Nepovažoval za správane ani bagatelizovať
predošlé mimosúdne rokovania medzi účastníkmi konania ohľadom odpredaja pozemku. Navrhovateľ
sa už v minulosti pokúšal o jeho odkúpenie, pričom odporcovia odkúpenie sami iniciovali. Pomerne
intenzívne negociačné procesy, ktoré medzi účastníkmi konania v tej dobe prebiehali, indikujú, že
odporcovia nikdy nemali záujem spornú nehnuteľnosť vlastniť. K odpredaju spoluvlastníckeho podielu

nedošlo iba z dôvodu privysokej kúpnej ceny, ktorú odporcovia od navrhovateľa požadovali. K vplyvu
na prevádzkovú údržbu svojho rodinného domu uviedol, že v prípade bežnej údržby strechy, čistení
odkvapových žľabov dažďovej vody zo strechy, má prístup len z pozemku XXXX. Z doterajšieho
správania sa odporcov sa dá s vysokou pravdepodobnosťou očakávať, že ak by boli oni v budúcnosti
majiteľmi parcely č. XXXX, bránili by mu v budúcnosti v prístupe nielen na strechu, ale aj pri vykonávaní

bežnej údržby odkvapových žľabov. Vzhľadom na to, že z ihličnatých stromov padá denne veľa suchého
ihličia, je potrebné tieto odkvapové žľaby čistiť pravidelne a často. V opačnom prípade hrozí ich upchatie
a v prípade silného dažďa môže dôjsť k vytopeniu domu. Ďalej poukazoval na vplyv vysporiadania na
veľkosť oddychovej a ochrannej zóny pri rodinnom dome, kde už na prvý pohľad je zrejmý významný
rozdiel v rozlohe oddychových zón pri rodinných domoch účastníkov. Ak získa pozemok XXXX do

vlastníctva, budú oddychové plochy takmer rovnaké. Ak získajú pozemok odporcovia, bude to zjavne v
rozpore s duchom aj literou zákona o vysporiadaní spoluvlastníckeho podielu, kedy okrem iného dopady
vysporiadania musia byť primerane rovnaké pre obidve strany. K vplyvu vysporiadania na susedný
pozemok XXXX, ktorý je v jeho vlastníctve uviedol, že bezproblémový prístup a realizáciu elektrickej a
vodovodnej prípojky na susedný pozemok XXXX mal v súčasnosti len cez parcelu XXXX. S majiteľmi

zvyšných susedných pozemkov sa mu aj napriek opakovanej snahe nepodarilo uzatvoriť písomnú
zmluvu, ktorou by mal trvale umožnený samostatný prístup na parcelu XXXX. Opäť podľa toho ako sa
správajú odporcovia ako spolumajitelia, v súčasnosti sa dá len ťažko predpokladať možnosť dohody s
nimi, ktorou by mu umožnili ponechať doterajší bezproblémový prístup a napojenie vody a elektriky na
pozemok XXXX z jeho rodinného domu, ak by sa stali výlučnými vlastníkmi parcely XXXX. K morálnemu

aspektu uviedol, že on a jeho rodina, ktorá mu po celé roky napomáhala pri starostlivosti aj využívaní
parcelyXXXXčiužfinančnealebovlastnoručnouprácousabudemusieťvysporiadaťsnesmiernekrutou
a nespravodlivou realitou, ak parcelu XXXX získajú odporcovia. Navyše by nastala situácia, kedy ho
jeho vlastný bratranec pripraví o pozemok, ktorého 1 dostal od svojho otca a za druhú polovicu riadne
v minulosti zaplatil. Zdôraznil, že odporcovia mu ponúkli parcelu krátko po jej nadobudnutí za zhruba

240.000,- Sk na odpredaj za 1.000.000,- Sk bez toho, aby investovali čo i len jednu korunu.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ v priebehu ďalšieho konania zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a
stanoviskách, na ktorých zotrvali aj na pojednávaní. Poukazovali na to, že podľa ich názoru pozemok
je možné reálne rozdeliť, pričom pri rozhodovaní o možnosti reálneho rozdelenia nemožno brať do
úvahy len skutkový stav zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ale tak ako to vyplýva zo zákonnej úpravy

aj stav budúcnosti, keď sa môžu v území určenom územným plánom zriaďovať záhrady v území
určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely. Ak súd na základe zisteného
skutkového a právneho stavu dôjde k záveru, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nie je možno
zrušiť reálnym rozdelením, odporcovia žiadali, aby súd spoluvlastnícky podiel navrhovateľa prikázal
odporcom za primeranú náhradu. Ak súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu dôjde k

záveru, že podielové spoluvlastníctvo nie je možné zrušiť reálnym rozdelením a nerozhodne o prikázaní
spoluvlastníckehopodielunavrhovateľaodporcomzaprimeranúnáhradu,odporcoviažiadajú,abynávrh
navrhovateľa zamietol s odvolaním sa na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP. Svoj návrh na zamietnutie
návrhu odôvodňovali tým, že na strane navrhovateľa neexistujú predpoklady na účelnejšie využitie
nehnuteľnosti ako na strane odporcov. Tak navrhovateľ ako i odporcovia užívali a užívajú predmetnú

časť nehnuteľnosti ako záhradu na oddychové aktivity pri svojich rodinných domoch, nemôže byť na
prospech navrhovateľa (a tým na úkor odporcov), ak navrhovateľ chce zrušiť podielové spoluvlastníctvok nehnuteľnosti len z toho dôvodu, aby mal bezproblémový prístup k svojej ďalšej nehnuteľnosti,
tento dôvod k zrušeniu podielového spoluvlastníctva zo strany navrhovateľa je prioritný a nesporný
a jednoznačne vyplýva aj z jeho doterajšieho konania (garážovania a používania áut v záhrade). Že

ide o vyššie uvedený dôvod k zrušeniu spoluvlastníckeho podielu, dokazuje aj konanie navrhovateľa v
priebehu reálneho delenia pozemku, v priebehu tohto konania pri vypracovaní geometrického plánu, v
ktorom sa s prechodom vozidla na inú parcelu predpokladalo. Poukázali na to, že ich vlastnícke právo
má rovnakú ochranu ako vlastnícke právo navrhovateľa a záujem ponechať podielové spoluvlastníctvo
v nezmenenom stave je významnejší a prednejší ako záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo (ktoré

konanie by bolo vždy na prospech spoluvlastníka a zároveň neprospech iného spoluvlastníka). Ďalej
poukazovali na to, že od roku 1982 až do roku 1989 sporný pozemok využívali tak navrhovateľ
ako aj odporcovia bez akejkoľvek dohody a to v rozsahu ako užívajú sporný pozemok dodnes. V
roku 1989 navrhovateľ a odporcovia uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej len potvrdili dovtedy
existujúci užívací vzťah, t.j. každý si užíval časť sporného pozemku ležiaceho bližšie k jeho rodinnému
domu. Právny predchodca navrhovateľa (otec) vlastnil len jednu polovicu zo sporného pozemku a

druhú polovicu vlastnil iný podielový spoluvlastník (K.. H.). Pani K.. H. ponúkla svoj spoluvlastnícky
podiel na odpredaj navrhovateľovi, ktorý ponuku neprijal. Následne predala polovičný podiel sporného
pozemku odporcom. Navrhovateľ sa snaží zavádzať nepravdivým tvrdením, že podvodným spôsobom
odporcovia získali polovičný podiel na spornom pozemku. Opak je však pravdou. Okresný súd v Žiline
právoplatne rozhodol, že odporcovia po práve získali jednu polovicu na spornom pozemku. Odporcovia

sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu. Od roku
1982 užívali pozemok ako krmovinovú základňu pre drobnochov sliepok a zajacov a vysadili si tam
ovocné stromy. Problémy nastali v čase, keď navrhovateľ vo zvýšenej miere začal využívať sporný
pozemok (v rozpore s uzavretou dohodou z roku 1989) ako príjazdovú cestu automobilmi, resp. inými
mechanizmami, ktorých časti (nepojazdné, resp. nepotrebné) odkladal na záhrade, kde sa hromadili

dodnes. O žiadnu kultiváciu či zveľadenie časti pozemku navrhovateľa nejde, pretože o tom ním užívaný
pozemok preukázateľne nesvedčí. Tvrdenie navrhovateľa, že jeho parcela XXXX/X (na ktorej stojí
jeho rodinný dom) tvorí so sporným pozemkom jeden funkčný celok, je zavádzajúce, pretože to isté
môžu tvrdiť aj odporcovia. Z ohliadky je zrejmé, že sporný pozemok nemôže slúžiť k lepšiemu využitiu
rodinného domu. Veď sám navrhovateľ si zamedzil prístup od svojho rodinného domu, keď zastaval

priechod vedľa domu a vybudoval si z neho garáž. K rodinnému domu mal a má riadnu prístupovú
cestu, ktorá mu slúži na prístup a obsluhu jeho domu. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie, že sporný
pozemok je jedinou spojnicou medzi jeho pozemkami č. XXXX a XXXX/X, keďže na pozemok XXXX
ako aj na pozemok XXXX/X vchádza mimo sporný pozemok a skutočnosť, že navrhovateľ vlastní ďalšiu
nehnuteľnosť, hoci susedí so sporným pozemkom, nemôže byť na ťarchu odporcov, resp. v prospech

navrhovateľa. Odporcovia nevyužívali ani nevyužívajú na prístup k časti sporného pozemku parcelu č.
XXXX.Tototvrdenienavrhovateľajenepravdivé.Načasťspornéhopozemkuprichádzajúcezpozemokv
ich vlastníctve. Klamlivé a zrejmé špekulatívne je tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia v minulosti hrubo
zasahovali do užívacieho práva navrhovateľa. Opak je pravdou. Navrhovateľ v roku 2007 svojvoľne
zrušil jednoduché ohradenie odporcov tej časti sporného pozemku, ktorú užívali, pričom bol ponechaný

prechod pre navrhovateľove automobily a mechanizmy. K zásahu Mestskej polície odporcovia uviedli,
že tento sa uskutočnil na dožiadanie navrhovateľa, ktorý sa sťažoval, že odporcovia pri údržbe svojej
časti sporného pozemku asi v rozsahu 0,5 m presunuli lešenárske trúbky, ktoré tam navozil a zanechal
navrhovateľ a jeho výhrada spočívala v tom, že si neželá, aby odporcovia manipulovali s jeho majetkom,
pričom priestor na uloženie tohto materiálu mal aj na svojej časti sporného pozemku. Policajti boli na

ohliadkebezvedomostiodporcov,následnebolpredvolanýodporcavrade1/kvyjadreniusa.Nazáklade
preverenia na mieste samom a podania vysvetlenia vec polícia odložila. Počas zmierneho konania,
vytyčovanie geometrického plánu v rôznych variantoch a to predovšetkým v záujme navrhovateľa sa
odporcovia správali korektne a nikomu nebránili v realizácii zamerania sporného pozemku ani v jeho
vyprataní. Tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Žiadne terénne úpravy neboli potrebné k vyhotoveniu

geometrického plánu. Odporcovia považujú tvrdenia o zakázaní vyhotoviť nákres geodetom za scestné
apredovšetkýmzanepravdivé.Pravdaspočívavtom,ženavrhovateľsanevedelrozhodnúťakúvariantu
geometrického plánu si zvolí. Navrhoval viaceré varianty a ani jednu nedotiahol do konca. Navrhovateľ
nikdy neprejavil záujem o odkúpenie podielu od odporcov, reagoval iba na ponuku odporcov. K ponuke
zo dňa 11.03.2010 na odpredaj podielu odporcovia uviedli, že mali záujem vymeniť časť pozemku

susediaceho s ich pozemkom s časťou sporného pozemku. Na základe ponuky majiteľa susedného
pozemku odporcovia zaslali návrh na odpredaj svojho podielu navrhovateľovi. Odporcovia mali a majú
záujem spor ukončiť zmierom. Odporcovia konali a konajú v dobrej viere, že pozemok sa dá rozdeliť
(stanovisko Mesta Žiliny zo dňa 25.07.2011). Aj samotný navrhovateľ tak začal konať, inak by sanezúčastňoval zamerania sporného pozemku. V priebehu konania to až v roku 2013 sa odporcovia
dozvedeli o inom stanovisku Mesta Žilina. K ďalším vyjadreniam navrhovateľa uviedli, že parcela XXXX/
X, na ktorej stojí dom navrhovateľa nie je extrémne svahovitá a určite nebol problém s osadením

rodinného domu. Nič nebráni navrhovateľovi, aby údržbu svojho domu vykonával tak ako ju vykonáva
dodnes a to bez vlastnenia celej spornej parcely. Taktiež považujú za špekulatívne tvrdenie o tzv. vysokej
pravdepodobnosti, že odporcovia budú brániť v údržbe, ak by boli vlastníkmi celej parcely. Nielen že
to nevyplýva z povahových vlastností odporcov, ale aj samotný Občiansky zákonník umožňuje vstup
na susedný pozemok v prípade nutnosti a potrieb súvisiacich s údržbou domu suseda. Niet zákonného

dôvodu zvýhodňovať navrhovateľa v jeho nárokoch oproti odporcom len z toho dôvodu, že za sporným
pozemkom vlastní iný pozemok. Ak by tomu malo tak byť, tak práve vlastnenie ďalšieho pozemku by
malo byť v prospech odporcov. Taktiež poukázali na tú skutočnosť, že vedľa susediaceho pozemku (č.
XXXX) navrhovateľa sú pozemky rozparcelované a čiastočne zastavané bytovou zástavbou. Každý z
vlastníkov si musí tak riešiť realizáciu vodovodnej a elektrickej prípojky. Takéto riešenie ako navrhuje
navrhovateľ, nemôže byť na ujmu odporcov. Odporcovi opätovne odmietli špekulatívne tvrdenia o

nemožnosti dohody pri užívaní parcely č. XXXX navrhovateľom. Tvrdenia navrhovateľa svedčia len
o jednom jedinom, že navrhovateľ má prioritný záujem získať spoluvlastnícky podiel odporcov. K tzv.
morálnemu aspektu uviedli len to, že o žiadny morálny aspekt na strane navrhovateľa nejde. O žiadnej
krutosti a nespravodlivej realite navrhovateľ nemá čo hovoriť, nakoľko roky užíval aj dnes užíva svoje
vlastníctvo a to nerušene. Odporcovia potvrdili svoj záujem užívať svoj spoluvlastnícky podiel. Nikdy

nemali ani nemajú záujem v prípade, že im bude spoluvlastnícky podiel navrhovateľa prikázaný do
vlastníctva, sporný pozemok predať.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom záverečnom vyjadrení uviedla, že má za to, že navrhovateľ
využije pozemok účelnejšie ako odporcovia. Prikázaním pozemku do vlastníctva navrhovateľa
by sa definitívne vyriešila situácia medzi účastníkmi, keďže u navrhovateľa sú predpoklady na

účelnejšie využitie pozemku. Nevidela dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné
spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať.

Právna zástupkyňa odporcov vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že v prípade,
že súd ustáli, že pozemok sa rozdeliť nedá, tak navrhla alternatívne buď prikázať podiel navrhovateľa do
výlučného vlastníctva odporcov, resp. využiť ustanovenie § 142 ods. 2 a to dôvody osobitného zreteľa

a zamietnuť žalobný návrh navrhovateľa. V tomto konkrétnom prípade sa nepreukázalo, že účelnejšie
využije navrhovateľ alebo viac účelnejšie využijú odporcovia predmetný sporný pozemok, takisto sa
nepreukázali iné kritéria, ktoré by boli v prospech, resp. neprospech jednoznačne jednej alebo druhej
zo zúčastnených strán.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z.z. v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode
alebo prevode vlastníctva k ním postupovať len podľa tohto zákona.

Podľa § 23 ods. Zákona č. 180/1995 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok.Podľa § 2 písm. b/ Zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy na účely
tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri
nehnuteľnosti (ďalej „kataster“) ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne

porasty.

Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci
nedohodnú na zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodol o tom súd v
sporovom občianskom súdnom konaní, a to niektorým z troch spôsobov uvedených v určenom poradí
v tomto ustanovení. V danej veci nebolo možné spoločnú vec rozdeliť reálne medzi spoluvlastníkov
podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Predmetný

pozemok je poľnohospodársky pozemok - orná pôda, o výmere 1315m2, nachádzajúci sa mimo
zastavaného územia obce , na ktorý sa vzťahujú obmedzenia dané ust. 23 Zák. č. 180/1995 Z.z.
Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva
v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca
k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby; preto v zmysle vyššie citovaných

ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v
podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v
spôsobe rozhodnutia či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka
takejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť

poľnohospodársky pozemok menší ako 2 000 m2 a lesný pozemok menší ako 5 000 m2. K
konaní súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov daných v ust. v § 24 ods. 3
písm. d) Zák. č. 180/1995 pre výnimku z použitia ust. § 22 a 23. Z vyjadrenia mesta Žilina, z jeho
vysvetľujúceho stanoviska, zo Všeobecného záväzného nariadenia č. 4/2012, ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť Územného plánu mesta Žilina mal súd za preukázané, že predmetný pozemok je

súčasťou poľnohospodárskej pôdy voľnej krajiny zo základnou funkciou poľnohospodárska zóna
( rastlinná výroba ) a územným plánom nie je určený na záhradkárske a rekreačné účely. Reálna
nedeliteľnosť nehnuteľnosti je zákonom považovaná za dôvod, pre ktorý súd nemôže vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prvým v poradí uvedeným spôsobom, v dôsledku čoho prichádzajú do úvahy
len nasledujúce spôsoby autoritatívneho vyporiadania spoluvlastníctva súdom. Výška spoluvlastníckych

podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská, ktoré sa pri rozhodovaní týchto vecí vždy uplatňujú
(bez ohľadu na spôsob zrušenia spoluvlastníctva) a tiež aj na to, že súd pri vyporiadaní nie je viazaný
žalobnýmnávrhom.Pritomtorozhodovaníjepovinnosťousúduprihliadaťnato,abysavecmohlaúčelne
využiť.

Keďže predmetom vyporiadania spoluvlastníctva v predmetnej veci je poľnohospodársky pozemok

nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce (na ktorý sa vzťahuje režim vyplývajúci zo zákona č.
180/1995Z.z.), prizrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvavpredmetnejvecibolorelevantné
zistenie, u ktorého zo spoluvlastníkov sú najlepšie predpoklady na obhospodarovanie pozemku, ktorý je
predmetom podielového spoluvlastníctva podľa § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.; toto ustanovenie
totiž treba (podľa výslovného znenia zákona) použiť nielen v konaní o dedičstve, ale aj v konaní o

vyporiadaní spoluvlastníctva (§ 23 ods. 7 zákona č. 180/1995Z.z) Aj pri druhom spôsobe vyporiadania
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prihliada na to aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že výška spoluvlastníckych podielov navrhovateľa a odporcov je
rovnaká, každý je spoluvlastníkom v 1, odporcovia v režime BSM. Tak navrhovateľ ako aj odporcovia

užívajú predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov spôsobom reálneho
rozdelenia ako prídomové záhrady, v súlade s jej druhovým určením , ktorým je poľnohospodárska
pôda. Navrhovateľ má na predmetnom pozemku vysadené okrasné dreviny a umiestnenú oddychovú
zónu . Odporcovia na nimi užívanej časti majú vysadené ovocné stromy. Tak u navrhovateľa ako aj u
odporcov ide o pozemok, ktorý sa nachádza v blízkosti ich rodinných domov a slúži na uspokojovanie

ich osobných potrieb. Ani jeden z účastníkov neužíva predmetný pozemok tak ako je zapísaný v katastri
nehnuteľnosti na LV ako ornú pôdu, ktorej charakteristika je uvedená v prílohe 8 Vyhl. MP SR č.
508/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva § 27 Zák.č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Navrhovateľ však oproti odporcom má na predmetnom pozemku vybudovanú drevenicu (ktorá nie je zo
zemou spojená pevnými základmi), v ktorej má uskladnené veci súvisiace s jeho záľubou rádioamatéra,

náhradné diely na automobil a ďalšie veci, zároveň využíva predmetný pozemok na prístup peši kvedľajšiemu pozemku parc. č. XXXX, ktorý je v jeho vlastníctve a na prechod motorovým vozidlom z
parc. č. XXXX na predmetný pozemok a využíva ho zároveň aj na parkovanie staršieho terénneho
vozidla. Tieto skutočnosti však neodôvodňujú pre súd prijať záver, že z uvedených dôvodov sú na strane

navrhovateľa lepšie predpoklady k účelnejšiemu využitiu pozemku v súlade s jeho druhovým určením
ako u odporcov. Súd nepovažuje uskladňovanie vecí, prejazd motorovým vozidlom a parkovanie, cez
a na pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou za účelné využitie pozemku, keď má slúžiť len
ako prístupová cesta k vedľajšiemu pozemku navrhovateľa a ako spojnica medzi ďalším pozemkom
vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom stojí rodinný dom navrhovateľa, ku ktorému má samostatný

prístup z verejne prístupnej cesty, keď navyše ani prejazd motorovým vozidlom z pozemku navrhovateľa,
na ktorom stojí jeho rodinný dom, pre svahovitosť tohto pozemku a vybudovanú okrasnú zónu, nie
je na predmetný pozemok možný. Príjazd na predmetný pozemok ako aj vedľajší pozemok XXXX,
ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa, motorovým vozidlom je navyše možný len cez okolité pozemky,
ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. Prejazd cez predmetný pozemok a ani odkladanie vecí na ňom
súd nepovažuje ani za kultiváciu pozemku. Navrhovateľ od podania návrhu zdôrazňoval, že predmetný

pozemok slúži na prechod k jeho rodinnému domu z a k ďalšiemu pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve
a tento prechod podmieňoval aj v komunikácii predchádzajúcej podanému návrhu ako aj pri rokovaní o
mimosúdnom usporiadaní, na ktoré súd dal podnet v čase, keď vchádzal z názoru, že reálna deľba je
možná.Prechodcezpredmetnýpozemokbolprenavrhovateľaprioritou.Neskoršiazmenaargumentácie
a deklarovanie, že má v úmysle pokračovať v rekultivácii pozemku a jeho poľnohospodárskom využívaní

na účel oficiálne určený v katastri nehnuteľnosti, ktoré bolo z dôvodov odporcov na istý čas prerušené,
vyplynula až z priebehu dokazovania, pričom ani pri mimosúdnej komunikácii a ani v prevažnej časti
konania sa o takomto zámere nezmieňoval a opakovane zdôvodňoval nutnosť prechodu cez pozemok.
O takomto zámere nesvedčí ani spôsob užívania pozemku navrhovateľom. V čase ohliadky na mieste
samom súd nezaznamenal okrem vyššie popísaného skutkového stavu v spôsobe užívania, žiadnu

činnosť, resp. ani náznak činnosti navrhovateľa svedčiacej a smerujúcej k rekultivácii pozemku, resp.
k užívaniu pozemku ako ornej pôdy. Rekultiváciou poľnohospodárskej pôdy sa rozumie znovuuvedenie
porušeného pozemku do stavu schopného obrábania a jej cieľom je chrániť a zvyšovať úrodnosť
poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť v roku 2004 a ním predložené fotografie
zachytávajúce prípravu hriadok pre sadenie okopanín a záhradných plodín sú z roku 1999 a po roku

2000, teda z obdobia keď nebol spoluvlastníkom, navyše tieto hriadky sa v čase ohliadky na mieste
samom nenachádzali. Navrhovateľ ani neuviedol pre aké správanie odporcov nepokračoval vo výsadbe
na svojej časti, keď túto ním užívanú časť ani odporcovia neužívali a ani mu v jej užívaní nebránili.
Tieto neskoršie tvrdenia navrhovateľa súd preto považoval za účelové. Taktiež navrhovateľom tvrdené
násilné správanie odporcov v konaní nebolo preukázané. Bezproblémový prístup navrhovateľa k svojej

ďalšej nehnuteľnosti, vplyv na údržbu rodinného domu ako aj na veľkosť oddychovej zóny pri rodinných
domoch účastníkov ako ani spôsob nadobudnutia pozemku nie sú na strane navrhovateľa dôvodmi
preukazujúcimi účelnejšie využitie pozemku v súlade s jeho druhovým určením ako poľnohospodárskej
pôdy. Rovnako však súd ani na strane odporcov nezistil existenciu predpokladov na účelnejšie využitie
nehnuteľnosti ako na strane navrhovateľa. Tak ako súd už uviedol vyššie obidve strany užívajú

predmetnú nehnuteľnosť formou reálneho rozdelenia ako záhrady a na oddychové aktivity, pričom takúto
formu užívania rešpektovali dlhodobo na základe predchádzajúcich dohôd.

Vo všeobecnosti sa vychádza zo zásady, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada
niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve
zotrvával. Pritom však je treba vziať do zreteľa všetky skutočnosti, ktoré umožnia správne a spravodlivo

vec posúdiť. Vyporiadanie sa vykoná v súlade s platnými právnymi predpismi. Výnimočne, ak reálne
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, Obč. zák. v ustanovení
§ 142 ods. 2 umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a
nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto
prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom,

že bude ďalej fakticky i právne existovať.

Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho koho
spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť, vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
sú okolnosti viacmenej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď

na prospech odporcu, alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v
neprospech navrhovateľa. Tieto osobitné dôvody musia byť však natoľko závažné, aby bola nimiopodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Keďže nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone
uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu
a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu

niektorému spoluvlastníkovi tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší sa.
Skutočnosti, na základe ktorých by bolo možno takéto osobitného zreteľa hodné dôvody pre zamietnutie
návrhu vyvodiť, musia však existovať už v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia a musia vyplývať zo
skutkového stavu ustáleného súdom k tomuto okamihu. To jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 154
ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na vyššie popísané a zistené skutkové okolnosti, pri nemožnosti reálneho

rozdelenia , ako aj nemožnosti jednoznačného určenia na koho strane sú lepšie predpoklady k účelnému
využitiu nehnuteľnosti, keďže obidve strany užívajú nehnuteľnosť spôsobom reálneho rozdelenia ako
záhrady a na oddychové aktivity pri svojich rodinných domoch potom v neprospech navrhovateľa svedčí
tá skutočnosť, že predmetným návrhom mu ide predovšetkým o vyriešenie bezproblémového prístupu
k svojej ďalšej nehnuteľnosti, tento jeho záujem súd považoval za prvoradý. Vlastnícke právo obidvoch
strán požíva rovnakú ochranu, a preto záujem ponechať podielové spoluvlastníctvo v nezmenenom

stave, keď v prospech odporcov svedčí tá skutočnosť, že v takomto stave ju účastníci dlhodobo užívajú,
je prednejší a významnejší ako záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo.

Na základe vyššie uvedených dôvodov a vysloveného právneho názoru súd návrh navrhovateľa z
dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 150 ods. 1 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ podľa výsledku

konania nebol v konaní úspešný. Súd však v kontexte vyššie citovaného odôvodnenia rozsudku,
na okolnosti danej veci a konečné rozhodnutie nemohol konštatovať ani úspech odporcov, nakoľko
aj odporcovia zhodne žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo avšak iným spôsobom.
Navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva však súd nie je viazaný. V
konečnom dôsledku súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietol z dôvodov hodných

osobitného zreteľa zamieto a z týchto dôvodov pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150
ods.1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).