Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 11, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208060
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113208060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou C.. B. E., v právnej veci navrhovateľky: H. G.Á., A..

H., U.. XX.X.XXXX, R. Ž. - F., M. XXXX/XX, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária Hagara -
Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, B.: XXXXXXXX, proti odporcovi: H. G.,
U.. X.X.XXXX, R. Ž. - F., M. XXXX/XX, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky H. G., A.. H., U.. XX.X.XXXX a odporcu H. G., U.. X.X.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.3.2013 domáhala, aby súd rozhodol

o rozvode jej manželstva uzatvoreného s odporcom dňa XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým,
že z manželstva účastníkov pochádzajú plnoleté dcéry G. G., U.. X.X.XXXX a nesvojprávna G. G.,
U.. XX.X.XXXX. Známosť s odporcom nadviazala navrhovateľka v máji 1980. K uzavretiu manželstva
ich motivovala obojstranná citová náklonnosť, ako aj gravidita navrhovateľky. Manželstvo účastníkov
môže hodnotiť ako relatívne dobré až do roku 1995, kedy sa v súvislosti s pracovnými aktivitami
účastníkov začali medzi nimi stupňovať nedorozumenia. V tomto období sa prchká povaha odporcu
a jeho vulgárne prejavy stali pre navrhovateľku neznesiteľné, a preto zo strachu z nepredvídateľného
konania odporcu opustila spoločnú domácnosť. Dňa 1.8.2001 podala návrh na rozvod manželstva a

konanie sa viedlo pod č. XXC/XXX/XX. Plnoletá dcéra účastníkov G. mala v tom čase už vytvorenú
svoju vlastnú domácnosť. Na základe naliehania odporcu a jeho sľubov, že radikálne zmení svoje
správanie, vzala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva späť a uznesením OS Žilina č.k. XXC
XXX/XX-XX bolo konanie zastavené. Krátko po späťvzatí návrhu sa spolužitie účastníkov opäť zhoršilo.
Navrhovateľka bola sústavne vystavená vulgárnym verbálnym atakom odporcu. K vyostreniu vzťahov
došlo aj medzi staršou dcérou účastníkov G. a otcom, ktorá už nesmela navštevovať ich spoločný dom
a stretávala sa s navrhovateľkou mimo domácnosť účastníkov. Dcéra účastníkov G. G. bola rozsudkom

OSŽilinač.XXPXXX/XXXX-XXpozbavenáspôsobilostinaprávneúkony.Lenvýkonpraktickýchúkonov
súvisiacich s opatrovníctvom viedol navrhovateľku k tomu, že súhlasila s tým, aby ich nesvojprávnej
dcére G. bol za opatrovníka ustanovený odporca. Naďalej však navrhovateľka osobne zabezpečovala jej
dennodennú nepretržitú opateru. Zlý stav ich dcéry G. pretrváva, čo preukazuje kópiou lekárskej správy
zo N. X.X.XXXX. Od začiatku roka 2013 sa vulgárne a agresívne správanie odporcu vyhrotilo do tej
miery, že navrhovateľka už nedokázala naďalej s ním zotrvať v spoločnej domácnosti a spolu s dcérou G.
odišla do domu svojej matky v F.. Konaním odporcu bola donútená požiadať súd o zmenu opatrovníka.

Týmto skutkovým stavom, ktorý je v súlade s objektívnou pravdou, navrhovateľka preukazuje, že vzťahymedzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že pre rozvod ich manželstva sú splnené
všetky predpoklady zakotvené v ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.4.2013, v ktorom

uviedol, že tvrdenia navrhovateľky v návrhu na začatie konania považuje za nepravdivé a zavádzajúce.
Poprel, že by jeho správanie sa voči navrhovateľke bolo vulgárne a agresívne, a v tomto zmysle sa
vyjadrilikprvémunávrhunazačatiekonania,ktorékonaniesaviedlovroku2001naOSŽilinapodsp.zn.
XXC XXX/XX. Navrhovateľka tento návrh na rozvod zobrala späť, ale nie na základe naliehania odporcu,
alebo sľubov, ako uvádza v návrhu na začatie konania zo dňa 12.3.2013. Odporca nikdy navrhovateľke
počas ich vzťahu fyzicky neublížil, a ani sa fyzickým ublížením nevyhrážal. Potvrdil, že jeho vzťah

k najstaršej dcére účastníkov G. nie je ideálny, avšak odporca jej nikdy nezakázal navštevovať ich
domácnosť. Taktiež tvrdenia, že navrhovateľka pre nesvojprávnu dcéru G. Q.abezpečovala nepretržitú
starostlivosť, nie sú pravdivé. Navrhovateľka začiatkom februára 2013 opustila spoločnú domácnosť
bez uvedenia príčiny a bez vysvetlenia. Odporca sa nedomnieva, že sa jedná o manželskú krízu,
navrhovateľka mu nikdy nenaznačila, čo by napovedalo existencii krízy. K odchodu navrhovateľky zo

spoločnej domácnosti došlo začiatkom februára bez vedomia odporcu a bez konfliktu. Podľa názoru
odporcu je dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti skutočnosť, že staršej dcére
účastníkov G., s ktorou odporca osobne neudržiava blízky kontakt, sa ako slobodnej matke narodilo
dňa XX.XX.XXXX dieťa, čo navrhovateľka a dcéra účastníkov odporcovi doposiaľ zatajujú. Pred
navrhovateľkiným odchodom zo spoločnej domácnosti sa udiala medzi účastníkmi výmena názorov

týkajúca sa peňazí, ktoré účastníci zinkasovali za predaj spoločného dvojizbového bytu. Odporca sa
vtedyspýtalmanželky,kdesúpeniazezapredajbytu,čomunevedelavysvetliť.Odporcamalinformácie,
že dcéra G. sa presťahovala do nového bytu, dcéra však nemá mať odkiaľ peniaze, aby si mohla
dovoliť kúpu bytu, pretože nemá zamestnanie a stály príjem. Taktiež si kúpila osobný automobil značky
G., Q. čoho odporcovi vyplýva, že predmetné peniaze z predaja spoločného bytu boli použité bez

vedomia odporcu na kúpu dcérinho bytu, jeho zariadenia a osobného automobilu. Tiež nie je pravdivé
tvrdenie navrhovateľky, že navrhovateľka býva u svojej matky H. F.. Odporca viackrát navštívil matku
navrhovateľky v jej majetkových záležitostiach a navrhovateľka sa tam nikdy nenachádzala, a preto
sa odporca domnieva, že býva u najstaršej dcéry G.. Podľa názoru odporcu je za spísanie návrhu na
rozvod manželstva zodpovedný zlý psychický stav navrhovateľky, ktorý sa s narastajúcim vekom stále

zhoršuje. Navrhovateľka je liečená u psychiatra a užíva viacero liekov proti depresii, čo sa na jej správaní
odzrkadľuje. Na podporu svojich tvrdení navrhol, aby súd vypočul svedkov B.. H. G.F., C.. B.. B. G., G.
Š., T. Š., B.. D. T..

Súd vo veci vykonal dňa XX.XX.XXXX pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky a odporcu.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu na začatie konania s tým, že všetko, čo uviedla v
návrhu na začatie konania, je pravda. Nesúhlasila s vyjadrením odporcu k návrhu na začatie konania.
Uviedla, že trpela neustálym psychickým násilím zo strany odporcu. Bola len pi..., ku..., stále jej takto
nadával. Skrátka nič podľa neho nerobila a on nevedel pekne rozprávať. Či to bolo na dvore, alebo vnútri,
či to počuli susedia, bolo to jedno, stále ju urážal. Aj teraz ju ohovára pred ľuďmi, ktorí ju nepoznajú.

Ona sa chcela rozviesť už pred desiatimi rokmi, ale myslela si, že keď budú mať dom, tak bude všetko
v poriadku, ale bolo ešte horšie. Odporca vtedy pracoval na dome, ktorý dorábal a ona bývala u dcéry.
Majú postihnutú dcéru, s ktorou navrhovateľka bývala na H., odkiaľ mala bližšie do ústavu, kam ju
vodieva na osem hodín. Pred dvoma rokmi sa presťahovala ku odporcovi, ale bolo to o tom istom,
pretože odporca bol drzý, nevie normálne komunikovať, vie len kričať. Odporca mal s každým konflikty,

aj so susedmi. Navrhovateľka má už svoj vek na to, aby si zaslúžila pokojný život. S odporcom nežije v
spoločnej domácnosti, pretože sa vo februári tohto roku odsťahovala k matke o ulicu nižšie. S odporcom
spoločne nehospodária, každý z nich má svoj dôchodok. Odporca býva v dome a ona býva u svojej
matky, pritom navrhovateľka platí všetko, čo súvisí s bývaním v rodinnom dome, vrátane daní a inkasa.
Dom je v spoluvlastníctve účastníkov a pozemok pod domom je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky,

pretože ten jej darovala matka. S odporcom nežije intímne už päť rokov. Síce sa denne stretávajú, alelen z dôvodu, že ich dcéra je invalidná a potrebuje ju dopravovať do ústavu denného pobytu pre takéto
osoby. Preto odporca každé ráno chodieva autom pre dcéru a spoločne ju do tohto ústavu dovezú.
Odporca ide poobede pre dcéru a dovezie ju ku matke navrhovateľky, u ktorej navrhovateľka s invalidnou

dcérou býva. Počas jazdy autom navrhovateľka s odporcom vôbec nekomunikujú.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka absolútne vylúčila spolužitie s odporcom
do budúcna.

Odporca na pojednávaní súdu predložil fotokópiu rukou napísaného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa
3.4.1986 v znení: „Sľubujem týmto, že už nikdy svojmu mužovi nepoviem škaredo a nikdy nepoužijem
slová, ktoré ho mohli uraziť“. Navrhovateľka nespochybnila pravosť tohto vyjadrenia a uviedla, že toto

vyjadrenie napísala v 80. rokoch, pretože odporca robil nezmysly a hádali sa, pričom odporca bežne
používa takéto neaktuálne staré dôkazy, vzniknuté dokonca aj pred uzatvorením manželstva.

Z rukou písaného 3-riadkového textu na kancelárskom liste formátu A4 súd zistil, že text znie: „Sľubujem
týmto, že už nikdy svojmu mužovi nepoviem škaredo a nikdy nepočuje slová, ktoré by ho mohli uraziť.“
Pod textom je dátum 3.X.XXXX K. podpis: G.F. H..

Odporca poprel tvrdenie navrhovateľky, že by nadával. Odporca jej nenadáva a žili normálne. Oni totiž
predali 2- izbový byt a odporca sa spýtal navrhovateľky, kde sú peniaze, lebo chcel dorobiť plot. Povedal
navrhovateľke, aby o týždeň tie peniaze doniesla. Prišiel posledný deň a navrhovateľka ušla ku staršej
dcére, u ktorej bývala, teda nie je pravda, že bývala u svojej matky, aj keď v súčasnosti je to pravda,
pretože v súčasnosti u svojej matky býva. Navrhovateľka od odporcu ušla preto, lebo tie peniaze dala

svojej dcére, kúpila jej auto, zariadila jej byt. Najskôr odporcu oklamala, že tie peniaze sú u svokry. On
jej povedal, že keďže svokru párkrát vykradli a má tam aj nájomníkov, aby tie peniaze doniesla. Z ničoho
nič, keď bol v pivnici, zamkla ho v dome, a keď vyšiel hore, nebolo jej. Potom chodila domov, ale len sa
hádať. Na otázku súdu, či odporca má navrhovateľku rád a či s ňou chce žiť ako manžel s manželkou,
odporca uviedol, že on ju mal vždy rád. Potom zistil, že chodí ku psychiatrovi, že berie nejaké lieky a

odporca má aj výpis, že navštevuje psychiatriu. Pracovníčky z toho stacionára, kam vozí svoju dcéru,
mu povedali, že navrhovateľka má psychické problémy a že sa sťažovala, pričom ona mu to doposiaľ
zatajuje. Na otázku súdu, či odporca žije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, odporca uviedol, že
navrhovateľka chodieva do ich chalupy a hovorí, že sa s ním chce dohodnúť. On jej povedal, že nech
mu napíše na papier, o čo jej vlastne ide. Denno-denne ku nim do chalupy chodila aj svokra, s ktorou

mal dobrý vzťah.

Uviedol, že s navrhovateľkou teraz nehospodári, lebo musel zastaviť dcérin dôchodok, aj svoj, lebo
s financiami narábala manželka. On podnikal a všetky peniaze išli do spoločného. On s peniazmi
nenarábal,alenavrhovateľkavolalajehobratomapovedala,žekeďodporcachcevojnu,takjubudemať.
Odporca tvrdil, že všetko je o financiách, všetko vzniklo v súvislosti s financiami. Odporcu zaráža, ako ho

navrhovateľka opisuje a čo o ňom hovoria susedia. On nemôže získať zdravotnú dokumentáciu dcéry
na VšZP. Navrhovateľka ich dcéru vlastne uniesla. Zistil, že navrhovateľka dáva dcére psychiatrické
lieky, ktoré majú na ňu negatívny účinok, pretože dieťa schudlo zo 48 kg na 33 kg. Dal dcéru operovať,
lebo navrhovateľka ju nechala chodiť na bicykli a dcéra si potom zlomila ruku. Navrhovateľka chodila
za lekárom, že ona je liečiteľka a dieťa operovať nedá. Zaoberá sa všelijakými snármi a kartami, chodí

síce aj na liposukciu, aj keď to neprináša žiaden efekt. Bol sa pýtať aj ošetrujúceho lekára navrhovateľky
na jej zdravotný stav a vzhľadom na to, že ona vytiahla zo zdravotnej dokumentácie lekárske správy o
psychiatrických vyšetreniach, lekár nevedel odporcu o tejto skutočnosti informovať. Odporca tvrdí, že s
predmetom konania súvisia psychické problémy navrhovateľky.

Odporca s navrhovateľkou intímne nežije určite minimálne rok, pretože navrhovateľka je preč, večne sa

zdržiava u dcéry, ktorej kúpila byt a zdržiava sa tam tajne, pričom mu ani nenavarí, neoperie, nestará
sa o záhradu. Ona len vylihuje a má takéto problémy.

Odporca súdu predložil fotokópiu fotografie vyhotovenú na kancelárskom liste formátu A4, na ktorej je
zachytená navrhovateľka, oblečená v blúzke a v džínsoch, ako počas dňa oddychuje v posteli, vedľa nej
je položený mobilný telefón. Odporca na otázku súdu, na preukázanie akých skutočností tento dôkazpredložil, uviedol, že keď si navrhovateľka dá lieky, tak si musí takto ľahnúť do postele a oddychovať.
Podľa jeho názoru zdravý človek by mal byť vitálny a nemal by počas dňa oddychovať. Fotografiu
vyhotovil asi pred deviatimi mesiacmi v lete a preto, lebo sa dozvedel, že chodí ku psychiatrovi. On sa jej

pýtal, či chodí k psychiatrovi a či berie nejaké lieky, pretože jej chcel pomôcť. Odporca má švagra lekára,
ktorý si s ňou pohovoril a bol nadšený, že navrhovateľka vedela nejaké veci o bylinkách. Odporcovi
povedal, že tam niečo bude, asi nejaká sekta, odporca to nevie presne pomenovať. Navrhovateľka
nadáva na všetkých lekárov a aj nedávno začala nadávať primárovi. Keď bolo prvé rozvodové konanie
pred desiatimi rokmi, tam boli ešte väčšie psychické problémy. Povedala odporcovi, že ho zabije, alebo

že ho dá zabiť, preto sa bál. Vtedy tajila, že nechodí k psychiatrovi.

Odporca uviedol, že účastníci majú v pivnici zariadenú rehabilitačnú miestnosť, ktorú využíva dcéra.
Navrhovateľka do tejto miestnosti občas išla za tým účelom, aby schudla, ale len dva alebo trikrát zdvihla
nohy a mala docvičené. Keď dcére naprával a masíroval ruku, tak mu capla po ruke, že je „úchyl“.
Keď sa dieťa ráno zobudilo a povedalo, že ide cvičiť a nechce ísť do stacionára, tak navrhovateľka
odporcu zahriakla, aby neotravoval. Tiež ju odhlásila zo stacionára, na čo nemala právo. Odporca zistil,

ženavrhovateľkachodilanapsychiatriubezdieťaťa,čoznamená,žetieliekypotrebovalanavrhovateľka,
a nie dcérka.

Na otázky súdu, ako mieni odporca riešiť súčasnú situáciu odporca uviedol, že mal napísaný dohľad
na starostlivosť o dcéru, ale vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľka hrá na lekárku, že podáva lieky
dcére, ktorá je neurologickým pacientom, podal odporca návrh na kúpeľnú liečbu. Z Kováčovej mu to ale

vrátili, nakoľko zistili, že dcéra má psychiatrický nález, o ktorom odporca nevedel. Momentálnu situáciu
s navrhovateľkou mieni riešiť tak, že dnešným dňom bude mať dieťa opatrovateľku a dcéra príde ku
nemu do domu a už bude len u neho, pretože si vybavil opatrovateľku. Na opakovanú otázku súdu, ako
si odporca predstavuje ďalšie spolužitie s navrhovateľkou, odporca uviedol, že on ju z chalupy nevyhnal,
to neurobil a ani neurobí. Ak sa chce navrhovateľka vrátiť, tak nech sa vráti. Odporcu len uráža tá

agresivita, ktorú si nevie vysvetliť. Tiež matka navrhovateľky odporcu, keď prišiel pre dcéru, napadala s
palicou a nadávala mu. Na otázku súdu, či odporca súhlasí s rozvodom, odporca uviedol, že to nechá
na rozhodnutie súdu.

Navrhovateľka po nahliadnutí na fotografiu uviedla, že vtedy poobede spala, odporca ju odfotil a povedal
jej, že ešte chcel naukladať okolo nej fľaše, aby bolo vidno, že je alkoholička.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že z prednesu odporcu je jedinou pravdivou skutočnosťou
to, že jeho stanovisko je motivované finančným prostriedkami. Pravdou je to, že vykonáva funkciu
majetkového opatrovníka 31-ročnej nesvojprávnej dcéry účastníkov konania. V súčasnosti sa pred
Okresným súdom Žilina vedie konanie o zmenu majetkového opatrovníka, a to z dôvodu, že odporca
zneužíva finančné prostriedky, ktoré poberá dcéra účastníkov titulom invalidného dôchodku. Na jeho

invalidný dôchodok je totiž vedená exekúcia, ktorá sa vykonáva a ktorá mu zrejme spôsobuje finančné
problémy. Skutočnosť, že odporca vyslovene nátlakovým spôsobom koná voči všetkým, ktorí by podľa
neho mohli vyvolať nejaké okolnosti z pohľadu odporcu, svedčí fakt, že sám sa dostavil, dokonca
v neprítomnosti navrhovateľky, do advokátskej kancelárie právnej zástupkyne navrhovateľky, kde sa
pokúšalajprávnuzástupkyňuosobne ovplyvňovať,čoonasamozrejmeodmietla.Vrozporesozákonom

dokázal vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni svojimi podpismi vymôcť informácie zo spisu navrhovateľky,
pričom navrhovateľky sa nikto neopýtal, či s tým súhlasí, alebo nesúhlasí.

Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľka manipulovala bez jeho vedomia s ich bytom. Pravdou
je, že ešte ako 18-ročnej jej matka zabezpečila členstvo v bytovom družstve, v ktorom bola výlučnou
členkou a ako výlučná členka previedla svoje členstvo na svoju osobu. S týmito finančnými prostriedkami

chcel disponovať odporca, avšak v tom čase už nežili v spoločnej domácnosti a navrhovateľka nevidela
žiaden dôvod pre to, aby mu tieto finančné prostriedky poskytla. Skutočnou pravdou je, že odporca
sleduje navrhovateľku na každom kroku, snaží sa vyvolať dojem, že je psychicky chorá, že neovláda
svoje konanie, že nevie, čo robí. Dôkazom opaku je potvrdenie, ktoré zakladá do spisu a ktoré svedčí
o tom, že navrhovateľka nemala, ani nemá žiadne psychické problémy, ktoré by sa vymykali bežnému

štandardu žien vo veku navrhovateľky.Z potvrdenia zo dňa XX.X.XXXX Psychiatrickej ambulancie G.. N. G. pre pacienta H. G., Č. X, Ž.,
U.. XX.X.XXXX súd zistil, že u menovanej neboli zistené príznaky duševnej choroby, ani inej akútnej
duševnej poruchy, ani v minulosti. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť menovanej.

Právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej uviedla, že nie je pravdou to, že odporca má nejaké práva
vzťahujúce sa k opatrovaniu dcéry účastníkov, sú rovnaké práva zatiaľ u oboch, on je len majetkovým
opatrovníkom. Z toho dôvodu je jeho tvrdenie o nejakom únose absurdné. Do budúcna nebude problém
ani s dovozom dcéry účastníkov zo stacionáru. Dcéra je vlastníčkou auta, ktoré je v držbe odporcu,
toto auto môže bez problémov riadiť ktokoľvek, komu to navrhovateľka finančne umožní. Navrhovateľka

potreby dcéry dokáže uspokojiť. Dcéra je na navrhovateľku výrazne citovo naviazaná, a len preto sa
odporca neodváži dcéru v súčasnej dobe natrvalo prevziať do svojej opatery. Dcéra má skutočne vážne
psychické problémy.

Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ odporca tvrdil, že on ju nevyhnal z domácnosti, ona predtým vždy
zamykala byt, lebo vždy dávali signalizáciu. Jedenkrát zamykal odporca s jej kľúčmi, tie kľúče jej nevrátil
a ona sa potom nemohla dostať do bytu. Bola nútená zvoniť na zvonec a on jej vtedy povedal, že kľúče

zase odj... Navrhovateľka si potom zobrala náhradný kľúč, lebo sa bála, že sa vôbec nedostane do bytu
a odporca jej potom začal nadávať, že je psychicky labilná.

Navrhovateľka súdu predložila žiadosť o vydanie výpisu z účtu poistenca H. G. podpísané poistencom
(zákonným zástupcom) nečitateľným podpisom a uviedla, že sa jedná o podpis odporcu.

Zo žiadosti zo dňa X.X.XXXX O. vydanie výpisu z účtu poistenca H. G., U.. XX.X.XXXX o vydanie výpisu

podľa § 16 ods. 2 až 4 zák. č. 581/2004 Z.z. za obdobie od X.X.XXXX N. XX.X.XXXX súd zistil, že v
predtlačenomtexte:„naprevzatiemôjhovýpisunapobočkeVŠZPsplnomocňujem“jeuvedenémeno:H.
G., U.. X.X.XXX. Pri podpise poistenca (zákonného zástupcu) je nečitateľný podpis. Pod čiarou v časti:
„vyplňuje zamestnanec pobočky VšZP“ je pri „podpise poistenca“ nečitateľný podpis a vedľa poznámka
- manžel.

Na otázku súdu, či navrhovateľka niekedy splnomocnila odporcu na vydanie výpisu z účtu poistenca,
navrhovateľka uviedla, že nikdy odporcu na to nesplnomocnila. Bola na VšZP, kde sa jej ospravedlňovali
a povedali, že jej posielajú list, že ich odporca takto podviedol. Odporca povedal vo VšZP, že ho
navrhovateľka splnomocnila na prevzatie výpisu z účtu poistenca a on predložil toto tlačivo. Takýmto
spôsobom sa chcel dostať k informácii o liekoch užívaných navrhovateľkou a túto informáciu zneužiť na

argumentáciu o jej psychickom stave.

Odporca uviedol, že má zistené, že navrhovateľka chcela spáchať samovraždu a že musí užívať
psychiatrické lieky. Aj jej otec sa zastrelil. Odporca vie, že navrhovateľka sa lieči dlhodobo a tie výbuchy
boli sústavné. Poznamenal, že za neho všetko podpisovala navrhovateľka. Aj na poisťovni sa informoval
a povedali mu, že keď nie sú rozvedení, ako manžel má právo vedieť o jej zdravotnom stave. To

bolo prvé, že sa opýtali, či je rozvedený. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka C.. B.. B.
G. na skutočnosť, že navrhovateľka navrhnutému svedkovi telefonovala vtedy, keď bol svedok so
svojím dieťaťom na rehabilitáciách, či svedok navrhovateľku sleduje a následne si bola overovať, či
na rehabilitácie s dieťaťom chodieva. Odporca uviedol, že svedok tam to dieťa doviedol, cvičilo s
rehabilitačnýmisestramiavzhľadomktomu,žehonavrhovateľkavidelapredpoliklinikou,zatelefonovala

svedkovi po dvoch hodinách, že ju sleduje. Odporca ďalej navrhol doplniť dokazovanie výsluchom
svedkov B.. D. T. K. B.. H. G. na skutočnosť, že účastníci žili normálne, že sa každý rok stretávali ako
rodina na chate, kam odporca vždy zobral aj dcérku.

Odporca tiež žiadal, aby vzhľadom na psychický stav navrhovateľky bol jej psychický stav vyšetrený
súdnym znalcom.Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 prvej vety
cit. zák. ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri

rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, u oboch účastníkov sa jedná o prvé
manželstvo, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR. Posledné spoločné
bydlisko manželov bolo v Ž. - F., M. XXXX/XX, čo je v obvode Okresného súdu Žilina, čím bola založená
výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti: G. G., U..

X.X.XXX1 K. G. G., U.. XX.X.XXXX.

Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhoaprávnehostavusúddospelkzáveru,žemanželstvoúčastníkov
je rozvrátené, neplní si svoju hospodársku ani biologickú funkciu, ani funkciu vzájomnej pomoci
vzhľadom na oddelené domácnosti účastníkov konania. Manželia od začiatku roka 2013 nežijú v
spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a minimálne rok spolu intímne nežijú. Z vykonaného

dokazovania, najmä z vyjadrení účastníkov na pojednávaní, jednoznačne vyplynulo, že manželstvo je
rozvrátené, problémy medzi manželmi pretrvávajú dlhšiu dobu. Návrh na rozvod manželstva bol podaný
opakovane, už v roku 2001 sa na OS Žilina viedlo na návrh navrhovateľky konanie o rozvod manželstva,
ktorý následne vzala navrhovateľka späť.

V súčasnosti prevláda medzi manželmi vzájomné nepochopenie, neschopnosť empatie a riešenia

problémov konštruktívnym spôsobom. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzťahy
medzi manželmi sú narušené, a napriek tomu, že odporca na pojednávaní uvádzal, že navrhovateľka
sa môže kedykoľvek do rodinného domu vrátiť, súd z prejavu odporcu nemal preukázané, že odporca
má záujem na obnovení spolužitia s navrhovateľkou, na udržaní manželstva, ako i na súladnom,
harmonickom vzťahu s navrhovateľkou. Z postoja odporcu na pojednávaní súd nemal preukázaný

pozitívnyvzťahknavrhovateľke,alelensnahuopresadzovanievlastnýchnázorovvspolužitíúčastníkov.
Ostatne, otázku ďalšieho trvania manželstva ponechal odporca plne na rozhodnutí súdu a nevyjadril sa,
ako má súd rozhodnúť vo veci rozhodnúť, netrval teda na zamietnutí návrhu.

Pokiaľ odporca súdu predkladal návrhy na doplnenie dokazovania preukazujúce negatívne vzťahy
medzi navrhovateľkou a rodinnými príslušníkmi odporcu, súd uvedené dokazovanie ako nadbytočné

nevykonal, pretože s prejednávanou vecou nesúvisí a len napovedá, že navrhovateľka má narušený
vzťah nielen s odporcom, ale aj s jeho rodinou. Pokiaľ odporca navrhoval doplniť dokazovanie na
skutočnosť, že v minulosti sa rodina stretávala na chate, kam priviedol odporca aj postihnutú dcéru,
dokazovanie súd nevykonal vzhľadom na nadbytočnosť navrhnutého dôkazu, keďže súd mal rozvratmanželstvapreukázanýdostatočneapokiaľsaajrodinavminulostistretávala,alebosastretáva,niejeto
určujúci moment, či manželstvo je rozvrátené, alebo nie je. Keďže odporca sa jednoznačne nevyjadril ani
k otázke, či navrhuje návrh zamietnuť, ale uviedol, že rozhodnutie plne ponecháva na súd, nie je zrejmé

ani, na akú skutočnosť by mal súd toto dokazovanie vykonať a aký by malo význam pre odporcu. Súd z
ústneho prejavu odporcu nadobudol skôr dojem, že prioritne riešeným problémom medzi účastníkmi je
starostlivosť o postihnutú dcéru účastníkov, na ktorej starostlivosti sa účastníci tiež nevedia dohodnúť.

Pokiaľ odporca navrhol doplniť dokazovanie skúmaním psychického stavu navrhovateľky, súd na
vykonanie takéhoto dokazovania nemal dôvod vzhľadom na listinný dôkaz predložený navrhovateľkou,

a síce potvrdenie D. K. G.. N. G. pre pacienta H. G., Č. X, Ž., U.. XX.X.XXXX, z ktorého mal súd
preukázané, že u navrhovateľky neboli zistené príznaky duševnej choroby, ani inej akútnej duševnej
poruchy, a to ani v minulosti. Súd, pokiaľ by mal podozrenie na akúkoľvek duševnú poruchu u
navrhovateľky, by túto skutočnosť skúmal z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu odporcu, a to v
súvislosti so zisťovaním procesnej spôsobilosti navrhovateľky na podanie návrhu na začatie konania.
Súd mal preukázané z predmetnej lekárskej správy, že navrhovateľka netrpí žiadnou psychickou

poruchou, teda nie je tu dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a navrhovateľka bola
plne spôsobilá na podanie návrhu na začatie konania. Ani z prejavu navrhovateľky na pojednávaní
súd nenadobudol dojem o duševnej chorobe navrhovateľky, navrhovateľka sa vyjadrovala riadne,
zrozumiteľne a v logických súvislostiach.

Pokiaľ odporca na preukázanie svojho tvrdenia, že navrhovateľka trpí na duševnú poruchu, pretože po

požitípríslušnýchliekovcezdeňodpočíva,súdupredložilfotografiusoddychujúcounavrhovateľkou,súd
hodnotítototvrdenieodporcuapredloženýdôkazakonepatričné,alenpotvrdzujúcenesúladavzájomné
nepochopenie účastníkov, nechápanie potrieb druhého. Odporca nenamietal ani tvrdenie navrhovateľky,
ktorá uviedla, že odporca vtedy, ako vyhotovil fotografiu navrhovateľky pri jej poobedňajšom oddychu,
ešte chcel naukladať okolo nej fľaše, aby bolo vidno, že je alkoholička. Súd toto konanie odporcu

považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a potvrdzuje záver súdu, že odporca si presadzoval
vo vzájomnej komunikácii a celkovo vo vzťahu s navrhovateľkou svoj názor, a to za každú cenu. Tiež
listinný dôkaz - rukou napísané vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 3.4.1980 (pred 33 rokmi) je pre toto
konanie irelevantný pre jeho neaktuálnosť.

Čo sa týka otázky finančných prostriedkov získaných z predaja dvojizbového bytu, táto je pre posúdenie

dôvodnosti manželského rozvratu tiež irelevantná, odporca tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky,
že s dvojizbovým bytom mala právo disponovať výlučne navrhovateľka, nenamietal, preto mal súd
preukázanú pravdivosť tvrdenia navrhovateľky o jej práve disponovať ako s bytom, tak i s finančnými
prostriedkami získanými z predaja bytu. Vo vzťahu k predmetu konania mal súd z týchto tvrdení
preukázané, že medzi manželmi boli rozpory i pri nakladaní s majetkom.

Súd o rozvode manželstva účastníkov rozhodol s poukazom na základné princípy manželstva, kedy
muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si
pomáhať, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, vytvárať zdravé rodinné prostredie a dospel k záveru,
že manželstvo účastníkov tieto zásady nespĺňa a tiež neplní žiadnu zo svojich funkcií, za účelom ktorých
bolo vytvorené, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd
nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania niektorému z účastníkov, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Rozsudky, odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, do ktorého

matriky je vykonaný zápis o uzavretí manželstva, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím
manželstva.