Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711214180
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5711214180.14

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci navrhovateľa: W., Z..F..P.., Z. Z.
S. S. N. Č.. XXX, zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. J. Kráľa č.
7 proti odporcovi: M. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. O., X.. M.. O. Č.. XXXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou
Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Ul. Jilemnického č. 30 v konaní o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.9.2011, doručené navrhovateľovi dňa
4.10.2011 je neplatné.

Súd určuje, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil dohodou ku dňu 12.9.2011.

Odporca je povinný uhradiť právnej zástupkyni navrhovateľa trovy konania navrhovateľa v sume 1.234,
29 € a to na účet vedený v Č. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
30.9.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 4.10.2011 je neplatné. Ďalej žiadal, aby súd určil, že pracovný
pomer medzi ním a odporcom skončil dohodou ku dňu 12.9.2011. V návrhu poukázal na to, že odporca ,
ktorý bol u neho zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 7.12.2010 ako
vodič motorového vozidla pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu nedodržiaval právne predpisy a
v zmysle ust. § 81 písm. c/ Zákonníka práce neviedol riadne záznam o prevádzke motorového vozidla ,

nesprávne obsluhoval tachograf a riadne neviedol tachografické záznamy. Z toho dôvodu pri kontrole
dňa 23.6.2011 Dopravný inšpektorát X. C. zistil uvedené nedostatky, za čo uložil zamestnávateľovi
odporcu, teda navrhovateľovi kauciu v sume 30.000 Kč, ktorú uhradil. Aj v nasledujúcich mesiacoch
odporca viackrát porušil pracovnú disciplínu a preto sa rozhodol s ním skončiť pracovný pomer z
dôvodov porušovania pracovnej disciplíny okamžite. S tým by však mohol mať odporca problémy pri
hľadaní zamestnania v budúcnosti a preto sa dohodli, že skončia pracovný pomer dohodou ku dňu

12.9.2011. Odporca prisľúbil, že sa dostaví v najbližších dňoch do sídla navrhovateľa a podpíše dohodu
oskončenípracovnéhopomeruataktiežsivysporiadasvojezáväzkyvočinavrhovateľoviztitulunáhrady
škody. Vzhľadom na túto dohodu navrhovateľ odhlásil odporcu zo sociálnej poisťovne ku dňu 12.9.2011
a takisto túto skutočnosť, teda skončenie pracovného pomeru oznámil aj do zdravotnej poisťovne.
Od uvedeného dátumu odporca nenastúpil do práce, ani sa nijakým spôsobom nekontaktoval. Dňa
4.10.2011 navrhovateľ prevzal zásielku od odporcu, ktorá obsahovala list označený ako okamžité

skončenie pracovného pomeru z dôvodov nevyplatenia mzdy a iných nárokov. Po obdržaní tejto zásielky
písomne navrhovateľ upozornil odporcu, že už došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu
12.9.2011. Na tento jeho prípis však odporca nereagoval. Podľa neho okamžité skončenie pracovného
pomeru je neplatné, lebo pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 12.9.2011. Bola splnená podmienkadohody skončenia pracovného pomeru prejavom vôle oboch účastníkov právneho úkonu smerujúci k
skončeniu pracovného pomeru a tiež stanovenie určitého dňa , ku ktorému má pracovný pomer skončiť.
Tieto podmienky boli splnené. V čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany

odporcu už neexistoval pracovný pomer. V návrhu si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov konania.

Okresný súd po rozsiahlom dokazovaní dospel k záveru s poukazom na ust. § 60 ods. 1 a § 17 ods.
2 Zákonníka práce , že platnosť skončenia pracovného pomeru dohodou nie je podmienená písomnou
formou, teda v tomto prípade podpisom odporcu. Pre platnosť takéhoto právneho úkonu stačí zhodný
prejav vôle oboch účastníkov. Na skončenie pracovného pomeru dohodou, keď je dohodnutý aj deň

skončenia pracovného pomeru. Okresný súd mal za preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru
ku dňu 12.09.2011 medzi účastníkmi došlo dohodou. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou
navrhovateľa a výpoveďami svedkov, najmä G. O. a V. M.. Tieto podrobne popísali rozhovor medzi
konateľom navrhovateľa M. a odporcom v kancelárii, kde bola písomne vypracovaná dohoda o skončení
pracovného pomeru ku dňu 12.09.2011. voči tejto dohode odporca nič nenamietal, čo potvrdili aj ďalší
svedkovia a to I. N. a Z. G.. K podpisu dohody zo strany odporcu nedošlo len z toho dôvodu, že

tento nemal vyporiadané finančné nároky voči navrhovateľovi. Že sa jednalo o dohodu o skončenie
pracovného pomeru nepochybne podľa okresného súdu preukazuje aj konanie G. O., ktorá na základe
tejto dohody odporcu odhlásila zo sociálnej poisťovne a oznámila to aj zdravotnej poisťovni. Že sa
jednalo o dohodu preukazuje aj samotné konanie odporcu, ktorý po dátume 12.09.2011 nejavil vôbec
záujem o pridelenie práce u navrhovateľa a ani sa o prácu nezaujímal. Nevedel vysvetliť, prečo nepodal

navrhovateľovi skôr okamžité skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že okresný súd nesprávne
právne posúdil vec na základe vykonaného dokazovania a dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.
Tvrdil, že existencia dohody o skončení pracovného pomeru nebola ničím preukázaná.

Z dôvodov odvolania odporcu Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu v Martine a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení poukázal na ust. § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj §
17 ods. 2 Zákonníka práce. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že na platnosť dohody o skončení
pracovného pomeru nie je potrebná písomná forma. Podmienkou dohody o skončení pracovného
pomeru je jednak prejav vôle obidvoch účastníkov smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru a
jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému má pracovný pomer skončiť. Doba, kedy má skončiť

pracovný pomer dohodou uzavretou medzi zamestnancom a zamestnávateľom nemusí byť určená
len kalendárnym dňom. Môže byť dokonca dohodnutá dobou skončenia prác, skončením pracovnej
neschopnosti zamestnanca a podobne. Doba skončenia pracovného pomeru musí byť však v týchto
prípadoch určená tak, aby nevznikli pochybnosti o dojednanom dni, ktorým má pracovný pomer skončiť.
V zrušujúcom uznesení konštatoval krajský súd, že aj napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu

okresný súd nepostupoval dôsledne, najmä pri vypočutí svedka Z. G.. Jedná sa o jedinú osobu, ktorá
bola prítomná pri vypočúvaní účastníkov ohľadom dohody o skončení pracovného pomeru. Z toho
dôvodu je potrebné ho vypočuť na skutočnosti rozhodujúce pre záver o platnosti, resp. neplatnosti
dohody účastníkov o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.09.2011.

V intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline okresný súd doplnil dokazovanie

vypočutím svedka Z. G.. Tento vo svojej výpovedi vypovedal zhodne ako pri svojej výpovedi z
08.03.2012, že s odporcom boli problémy. To uviedol konateľ M.. Aj sám odporca pred ním uviedol,
že ho to nebaví. Tiež chcel, aby ukončili nejako pracovný pomer. Z prejavu konateľa M. a odporcu mu
jednoznačne vyplynulo, že sa hovorí o skončení pracovného pomeru dohodou. Papiere vypisovala pani
O.. Ona vybiehala zo svojej kancelárie ku nim dvom, teda k M. a odporcovi. Kancelárie boli proti sebe.

Pýtala sa, aký dátum skončenia pracovného pomeru tam má uviesť. Aký povedali, to si už nepamätá.
Po tom, ako jej povedali dátum, išla to dopísať do papierov.

Odporca s výpoveďou svedka nesúhlasil. Tvrdil, že nebol pri jednaní o skončení pracovného pomeru.
Nebola žiadna dohoda o skončení pracovného pomeru. On chcel okamžite skončiť pracovný pomer, čo
navrhovateľ neakceptoval. Od 12.09.2011 nenastúpil do práce. Navrhovateľ mu mal povedať, že má

dovolenku a tiež mu povedal, aby doniesol 30.000 Kč.Opakovaná výpoveď svedka G. bol jediný dôkaz, ktorý súd vykonal v intenciách zrušujúceho uznesenie
Krajského súdu v Žiline. Iné dôkazy účastníci nenavrhovali a ani súd nevidel žiadnu možnosť doplniť
dokazovanie. Musel vychádzať z dôkazov, ktoré boli vykonané pred prvým rozhodnutím okresného súdu

ako aj z tohto jediného dôkazu po zrušení rozsudku okresného súdu. Okresný súd opätovne prehodnotil
všetky doterajšie dôkazy a vyhodnotil ich každý osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Aj po
doplnení dokazovania dospel k takému istému záveru ako pri rozhodnutí zo dňa 24.01.2013. Dospel k
jednoznačnému záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k skončeniu pracovného pomeru
dohodou dňa 12.09.2011. K tomuto záveru, ako aj predtým bolo uvedené, dospel najmä na základe

výpovedí O. a M.. Molnárová vypracovala dohodu o skončení pracovného pomeru, voči ktorej odporca
nič nenamietal. K podpísaniu dohody zo strany odporcu nedošlo len z toho dôvodu, že tento nemal
vyporiadané finančné nároky voči navrhovateľovi. Nedostavil sa z dôvodu podpísania dohody ani
nasledujúci deň, i keď to prisľúbil. Že sa jednalo o dohodu pri skončení pracovného pomeru preukazuje
aj konanie O., ktorá na základe dohody odporcu odhlásila zo sociálnej poisťovne a oznámila to aj do
zdravotnej poisťovne. Konala automaticky . Takýto postup jej neprikázal ani konateľ firmy. Ďalej podľa

názoru súdu túto skutočnosť preukazuje aj správanie sa samotného odporcu, ktorý sa po 12.09.2011
nezaujímal o pridelenie práce u navrhovateľa, nezaujímal sa o prácu. Podľa názoru okresného súdu aj
opätovné vypočutie Z. G. potvrdzuje doterajší záver okresného súdu, že došlo k skončeniu pracovného
pomeru dňa 12.09.2011. Z jednania konateľa M. a odporcu pre neho jednoznačne vyplynulo, že hovorili
o skončení pracovného pomeru dohodou. Dátumom na písomne vypracovanú dohodu dopísala O. na

základe toho, čo jej povedali a potom následne odporcu aj odhlásila zo sociálnej poisťovne a skončenie
pracovného pomeru oznámila aj zdravotnej poisťovni. Súd neuveril tvrdeniu odporcu, že k žiadnemu
skončeniu pracovného pomeru medzi ním a navrhovateľom nedošlo a to od jeho ďalšieho správania.
Od 12.09.2011 nenastúpil do práce, nedomáhal sa od navrhovateľa, aby mu bola práca pridelená. Ak
by nedošlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou k 12.09.2011 tak by bolo logické podľa názoru

súdu, že odporca by sa bol domáhal práce, informoval by sa o prácu, avšak nič také neurobil. Sám vo
svojej výpovedi uviedol, že aj on chcel skončiť pracovný pomer s navrhovateľom, ale inou formou a to
formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak nevysvetlil, prečo to riešil aj s odstupom času
a to až dňa 04.10.2011.

Súd teda vychádzajúc z rozsiahleho dokazovania, nevidiac už možnosť doplnenia dokazovania

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda určil, že pracovný pomer medzi
navrhovateľomaodporcomskončildohodouk12.09.2011aztohodôvoduajvovýrokuurčil,žeokamžité
skončenie pracovného pomeru z 30.09.2011 doručené navrhovateľovi dňa 04.10.2011 je neplatné.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporcu uhradiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania navrhovateľa v sume 1.234,29 €, pretože navrhovateľ

mal plný úspech vo veci. Trovy konania pozostávajú z 8 úkonov práv. zast. a to prípravy a prevzatia
zastupovania , podanie návrhu na súd a účasti na pojednávaniach dňa 9.2.2012, 8.3.2012, 26.3.2012,
10.1.2013, 24.1.2013 a 10.10.2013. Jedná sa o 1 úkon v roku 2011 vo výške 57 € a rež. pauš. vo výške
7,41 €, 3 úkony práv. zast. v roku 2012 po 58,69 € a 3 x rež. pauš. vo výške 7,63 € a 3 úkony práv. zast.
v roku 2013 po 60,07 € a 3x rež. pauš. po 7,81 € . Ďalej trovy tvorí cestovné Banská Bystrica - Martin a

späť, motorovým vozidlom S. A. a to 5 x na pojednávanie po 31,55 € , 1 x motorovým vozidlom Š. Z. vo
výške 30,77 € 6 x strata času, spolu vo výške 308, 64 € a 20 % DPH v sume 205,71 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina
prostredníctvom podpísaného súdu /dvojmo/.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej , možno odôvodniť len tým,že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.