Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/194/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210538
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
440 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol v
zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 2618/2010 o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku dlžníčkou
(povinnou) C. T., L.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5580912. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou

deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
amajetkovúškoduspôsobenúvpriamejpríčinnejsúvislostisporušenímtýchtopráv. Rozsudkomvoveci
samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
440 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej C.
T., L.. XX.XX.XXXX pre vymoženie záväzku povinného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. č. 5580912.

Súdny exekútor návrh zaevidoval pod č. EX 2618/2010 a požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý o tejto žiadosti rozhodol 14.06.2010 poverením súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 8
mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými
prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený
dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia
označil spis Ministerstva spravodlivoosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie

o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka D. Á., L.. XX.XX.XXXX, sp. zn.
súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu

na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca
používa na označenie veci spisovú značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu
spisovú značku neoznámil. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že
nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá
má za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.
Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom

súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Boli vyvolané nasledovné riziká: neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu

spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,

stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 440 eur za 8 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 269
dní.

KrajskýsúdvŽilineuznesenímč.k.6NcC/49/2013-16zodňa31.01.2013rozhodolonevylúčenísudkyne
JUDr. Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný sa do súdneho pojednávania určeného na deň 09.10.2013 písomne nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 09.10.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalobca písomným podaním z

01.10.2013 navrhol prerušenie konania podľa § 09 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavenej sťažnosti žalobcu, podanej pre porušenie
jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny
proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 6NcC/49/2013. Tento návrh žalobcu bol zamietnutý
uznesenímOkresnéhosúduLipt.Mikulášz09.10.2013sp.zn.8C/194/2012,vyhlásenomnapojednávaní

09.10.2013. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci
samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného
návrhužalobcumedzitýmnymrozsudkomozákladeprejednávanejveciaprenechaťrozhodnutieovýškežalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o
výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, ženeuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znen právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na

náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá

účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej

žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči D. Á.. V prejednávanej veci je žalovaným štát -
Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny
orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie
je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z.

v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo
vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie
o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou
republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti
orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom

spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný ( t. j. Slovenská
republika) do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2618/10.

Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna spisová
značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého
sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať
minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinnej, nevzbudzujúcim pochybnostio jej totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza jej dátum narodenia XX.XX.XXXX, na strane 7
dátum narodenia XX.XX.XXXX). Avšak vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu bolo, čo vyplýva z
pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lipt. Mikuláš zn. 7Er/441/2010, doručené uznesenie

o zastavení exekúcie dňa 13.12.2010, takže žalobca nemal dôvod pri riadnej komunikácii so svojím
vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho konania nezistiť. Žalobca tvrdí, že k povereniu
súdneho exekútora došlo dňa 14.06.2010, v omeškaní viac ako 8 mesiacov (nie je zrejmé, odkedy
žalobca túto lehotu počíta). Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7Er/441/2010 je
preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 2618/10. Dňa 28.04.2010 bola tunajšiemu okresnému
súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
povinnej C.. C. T. (dátum narodenia neuvedený) pre vymoženie 1.584 eur s príslušenstvom na
základe návrhu zo 16.03.2010, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761,

Bratislava, zo 16.11.2009, sp. zn. SR 18230/09, právoplatný 04.01.2010 a vykonateľný 07.01.2010.
Z textu tohto exekučného titulu vyplýva, že ide o vymoženie pohľadávky zo zmenky vyhotovenej
dlžníčkou 08.01.2009. Tunajší okresný súd súdneho exekútora poveril vykonaním uvedenej exekúcie
dňa 14.06.2010. Poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi 08.11.2010 spolu s uznesením č. k.
7Er/441/2010-23 zo dňa 01.12.2010 o čiastočnom zastavení exekúcie. V čase od doručenia žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do jeho vydania súd skúmal splnenie formálnych aj
materiálnych podmienok pre vedenie exekučného konania, čoho predpokladom bolo predloženie
rozhodcovského spisu. Tento bol súdu rozhodcovským súdom súdu exekučnému doručený 11.06.2010.
Poverenie bolo vydané tretí deň po obdržaní spisu rozhodcovského súdu. Vydanie poverenia v
uvedenom čase sa spravovalo §-om 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 (keďže

novelizácia Exekučného poriadku zákonom č. 144/2010 Z. z. neobsahovala prechodné ustanovenia),
v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, čo neplatí v prípade exekučných titulov podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárskych zápisníc
a vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených). Do kompetencie

všeobecných súdov nepatrí rozhodovanie o tom, či v súdnom konaní vznikli prieťahy. Žalobca nesplnil
svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 Obč. súd. por. v tomto sporovom konaní a netvrdil ani
nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v
súdnom konaní.

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu,
ktorými sú zavinené protiprávne konanie ( žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného
súdu Lipt. Mikuláš v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 2618/10 súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého voči povinnej C.. C. T. pre vymoženie 1.584 € s príslušenstvom), vznik škody (vzhľadom

na neexistenciu zavineného protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať,
opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani
príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V

konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.