Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 7, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/183/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210489
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
330 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha zaviazania žalovaného na zaplatenie škody 125 eur,
predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov v období, ktoré uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Lipt. Mikuláš do rozhodnutia o
nej. Ide o náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému 70 €, náklady na udržiavanie a správu informačného systému 40 € a na

administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií pre exekučný súd, na poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdu 15 €, spolu 125 €. Rovnako sa domáhal
priznania nemajetkovej ujmy vo výške 330 €, lebo konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Žalobca ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky, vzniknutej neplnením záväzku z úverovej zmluvy č.
5580358 povinným D. Č., F.. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 11504/2008
a požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd
rozhodol o jeho žiadosti 21.01.2009, po uplynutí zákonom stanovej doby (omeškanie viac ako 182 dní).
Navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú

žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou
deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej

istoty).Vydaniemedzitýmnehorozsudkuodôvodniltiežpotrebou nahradiťžalobcovinemajetkovúujmuamajetkovúškoduspôsobenúvpriamejpríčinnejsúvislostisporušenímtýchtopráv. Uviedol,žeexekučný
súd počas obdobia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora nevykonával
vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania

nachádzal. Žalobca podľa písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, na čo do podania tejto žaloby žalovaný pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie
tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu
a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu
Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo

spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri
výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka J. Á., F.. XX.XX.XXXX,
sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti
intenzity majúcej za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
poškodeného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať

vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom

zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,

dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie

jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 330 eur za 6 mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 182 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/390/2013-19 zo dňa 17.04.2013 rozhodol o nevylúčení
sudkyne Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný písomným vyjadrením z 30.09.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinných z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,

neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody. Rovnako žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného
konania, vznik škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na
porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR, napr. rozhodnuia

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012
bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. V rámci súčinnosti
pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo ústavnú sťažnosť. Právomoc posudzovať

prieťahy v súdnom konaní má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR, nie všeobecný súd. Zákonnou
podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
boli žalovanému doručené 23.04.2012. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím
zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Žalobca uviedol všeobecné informácie,

takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako

nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote, ale doposiaľ
dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku
žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná
existencia škody ani jej výška. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa
na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik
podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Na pojednávaní dňa 07.10.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil,
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca písomným podaním z 03.10.2013

navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, podanej pre porušenie
jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny
proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 6NcC/390/2013. Tento návrh žalobcu bol zamietnutý
uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš, vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 07.10.2013.

Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo
nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu
žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške
žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o

výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. O dôvodnosti procesného návrhu na vydanie
medzitýmneho rozsudku nie je potrebné rozhodovať samostatne.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného

bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, takže dôkaznú
povinnosť a dôkazné bremeno nenesie súd, ale účastníci konania. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté
dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom
dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je

zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti: účastník je
povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť
relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.

l zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadostipoškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej
žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho

úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči J. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená
27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určenej na predbežné prerokovanie nároku v §
16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Žalobca v prvom rade ani netvrdil, kedy sa v
súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s písomnou

žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho
žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na
náhradu škody nebol uspokojený, bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené,
že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by
preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz
na iné súdne konanie (spis Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho

úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči J. Á.) je bez akéhokoľvek tvrdenia spojitosti súdeného
prípadu s označeným súdnym konaním nedostatočné. Ak by súd prezumoval, že žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva
spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná

predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy oprávnenému subjektu dáva možnosť
obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného
uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo písomného oznámenia poškodenému, že
jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín
podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012

zákonná lehota 6 mesiacov, možno prijať záver o jej predčasnom podaní.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
11504/2008. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna
spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom,

ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie
identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinného, nevzbudzujúcom
pochybnosti o jeho totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza jeho dátum narodenia XX.XX.XXXX,
na strane 7 dátum narodenia XX.XX.XXXX). Vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené
uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie dňa 21.01.2009, takže žalobca mal možnosť pri riadnej

komunikácii so svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho konania zistiť. Žalobca
tvrdí,žekpovereniusúdnehoexekútoradošlodňa21.01.2009,vomeškanídlhšomviacako 6mesiacov.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 5Er/7/2009 je preukázané, že ide o exekučnú vec
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp.
zn. EX 11504/08. Dňa 09.01.2009 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej

súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z 09.01.2009 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnému D. Č., IČO 43197582 pre vymoženie 12.960,- Sk s príslušenstvom na základe
návrhu zo dňa 10.12.2008, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35

922 761, Bratislava, z 23.09.2008, sp. zn. SR 09110/08, právoplatný 13.10.2008 a vykonateľný
16.10.2008. Z textu tohto exekučného titulu vyplýva, že ide o vymoženie pohľadávky z titulu zmluvy
o úvere č. 5580358 z 04.01.2008. O tejto žiadosti uvedeného súdneho exekútora bolo rozhodnuté
udelením poverenia Okresným súdom Lipt. Mikuláš dňa 21.01.2009, teda 11-ty deň po doručení žiadosti.
Poverenie bolo podané na poštovú prepravu 23.01.2009 (13 dní po doručení žiadosti o udelenie

poverenia) a k jeho doručeniu súdnemu exekútorovi došlo 28.01.2009. Vydanie poverenia v uvedenom
čase sa spravovalo §-om 44 ods. 2 Exekučného poriadku do 31.05.2010, v zmysle ktorého ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Súd len poznamenáva, že
uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje lehotu 15 dní od doručenia žiadosti na písomné poverenie

exekútora, nie aj na jeho doručenie exekútorovi. Súd sa preto nemohol stotožniť so skutkovým tvrdenímžalobcu, že k rozhodnutiu o poverení došlo v omeškaní viac ako 6 mesiacov najmä ak žalobca neuviedol
začiatok, od ktorého beh tejto lehoty počíta.

Ako poukázal vo svojom vyjadrení žalovaný, súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody

vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
len v prípade ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenie sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca ani
splnenie tohto predpokladu netvrdil ani nepreukázal .

Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek
obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu ani
naplnenie hypotézy právnej normy - zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V

konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 05.06.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady
vzniknutých trov, avšak tieto v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.