Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210459
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu nemajetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo
na zaplatenie sumy 3.651,97 eur z titulu majetkovej škody a sumy 730,39 eur z titulu nemajetkovej

ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 500400234 dlžníkom S. S., exekučné konanie bolo vedené
pod sp. zn. EX 8518/2011. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých
v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek

tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom),
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18. 04. 2012, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 317 dní). V danom prípade neexistovala a

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie
je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: Poškodenému vznikla majetková škoda

v celkovej výške 3.651,97 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Náhradynemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 730,39 eur sa domáhajú, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho

pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
Postupomexekučnéhosúduzamedzilnavrhovateľovisprávaťsasostarostlivosťouriadnehohospodára.
Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy,
a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v
spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u

navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako
aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci sumu 730,39 eur t.j.
20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Navrhovateľ ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
žaloby však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Veci bola pridelená sp.zn. 4C/140/2012.

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ z rovnakých skutkových dôvodov
uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 2.193,60 eur z titulu majetkovej škody a sumy
438,72 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako
oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5371407 dlžníkom I. E., exekučné

konanie bolo vedené pod sp. zn. EX 4342/2009. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 16. 08. 2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
K rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 417 dní). Veci bola pridelená sp.zn. 4C/185/2012.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/185/2012-22 zo dňa 08. 03. 2013 spojil na spoločné

konanie veci vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 4C/185/2012 a 4C/140/2012, s
tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 4C/140/2012.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26. 03. 2013 žiadal návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.Poukázalnanedostatky

podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak
v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany

odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi
okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález z 03. 05. 2011 č.k.III.
ÚS 69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásadyvigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody bola doručená odporcovi 23. 04. 2012, vzhľadom k tomu, že už dňa 27. 09. 2012 bola
okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik

zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a

zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu
a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Je
nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie
poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru

o existencii nezákonného rozhodnutia. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní

len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva,
prípadne právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Odporca je toho názoru,

že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si uplatnil v
tomto konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych
vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom
preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto
záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. Odporca nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ako

ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/140/2012-81 zo dňa 15. 05. 2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline 7Co/242/2013-104 zo dňa 31. 07. 2013 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,

keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Súd konal a rozhodol napriek žiadosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania
z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keď podľa názoru súdu kolízia pojednávania právneho zástupcu
navrhovateľa s iným pojednávaním nie je dôvodom pre odročenie pojednávania, ktorý má na mysli
ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd pritom prihliadol na zásadu hospodárnosti konania a právo účastníka na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojených spisov tunajšieho súdu 10Er/1127/2011 a 7Er/550/2009, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav:

Z obsahu pripojeného spisu 10Er/1127/2011 mal súd za preukázané, že dňa 05. 08. 2011 bola
tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému S. S., G. X. G. XX, pre
vymoženie sumy 1.291,20 eur s príslušenstvom, priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava č. SR 01908/11 zo dňa 07. 04. 2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť 26. 04. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 17. 08. 2011 vyzval
Stály rozhodcovský súd Bratislava na predloženie kompletného rozhodcovského spisu SR 01908/11
a doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 07. 04. 2011 povinnému.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10Er/1127/2011-12 zo dňa 22. 03. 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. 04. 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 7Er/550/2009 mal súd za preukázané, že dňa 24. 07.
2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o, Bratislava, proti povinnému I.
E., G. X. S., E. XXXX/XX, pre vymoženie sumy 505,87 eur s príslušenstvom na základe rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 14202/08 zo dňa 13. 05. 2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť 01. 06. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 03. 09. 2009 vyzval súdneho
exekútora na predloženie Zmluvy o úvere č. 5371407 zo dňa 19. 05. 2008. Listom doručeným tunajšiemu
súdu 19. 10. 2009 oprávnený požiadal o predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o 60 dní. Tunajší súd
dňa 20. 01. 2010 vydal pod č. 5505*019376 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 5505,87 eur a 0,25 % úrok z omeškania denne zo sumy 398,32

eur od 10. 10. 2008 do zaplatenia a trovy predchádzajúceho konania 155,17 a trovy exekúcie. Okresný
súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 7Er/550/2009-16 zo dňa 12. 02. 2010 exekúciu zastavil, uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. 03. 2010.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 3.651,97 eur + 2.193,60
eur t.j. vo výške istiny a príslušenstva pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a nemajetkovú ujmu
v peniazoch vo výške 730,39 eur + 438,72 eur vo výške 20 % istiny pohľadávky a jej príslušenstva a
to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18. 04. 2012, resp. 16. 08. 2010, teda po uplynutí zákonnom
stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti udelenia
poverenia. Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu,
nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. Aj

nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok účinný od 01. 06. 2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonnom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie
Exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s
účinnosťou od 01. 06. 2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci 7Er/550/2009,

EX 4342/09 bola podaná pred 01. 06. 2011, konkrétne dňa 24. 07. 2009, z dikcie citovaného ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie
dňa 20. 01. 2010. Pokiaľ navrhovateľ po skutkovej stránke svoj návrh odôvodnil tým, že súd mal

rozhodnúť o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, toto jeho tvrdenie sa nepreukázalo ako pravdivé. V sporovom konaní
je súd viazaný návrhom, ako aj skutkovými dôvodmi v ňom uvedenými. Vo veci vedenej na tunajšom
súde pod sp.zn. 10Er/1127/2011, EX 8518/11 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná po 01. 06. 2011, konkrétne dňa 05. 08. 2011, z dikcie citovaného

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom po 01. 06. 2011 vyplýva, že 15 dňová
lehotanavydaniepovereniaexekútorovi,abyvykonalexekúciu,nemusíbyťdodržaná,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku t.j. notárska zápisnica resp. vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovskej komisie, rozhodcovského súdu a zmieru nimi schváleného. Súd je totiž
povinný objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda v prípadoch, ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudok súdneho dvora EÚ (Asturcom C40/08)
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. V exekučnom konaní je súd zo
zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení §

45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/11/2010).
Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcieje exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská
zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Cdo/105/2011).

Na základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez
zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/2002
samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu
zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci
vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v

predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
ich do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú.

V takom prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.