Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Javorková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/45/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010278

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2513010278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Piešťanoch samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného Y. Ď.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2013 rozhodol

r o z h o d o l :

Obvinený:
Y. Ď., B.. XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom B. XXX/X,Š., U. G.

j e v i n n ý ž e

dňa 16.12.2011 v čase o 17:05 hod. v meste Hlohovec, na ulici B., P. U. C. B. na O., viedol ako vodič

osobnémotorovévozidloznačkyŠkodaFavorit,evidenčnéhočíslaV.XXXH.,kdeprimiestnomcintoríne
nedal prednosť chodcovi T. Š., ktorý prechádzal po riadne vyznačenom prechode pre chodcov zľava
doprava v smere jazdy vozidla, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej utrpel chodec Marcel Šmátrala
ťažké zranenia a to zlomeninu pravej ramennej kosti, prasklinu čelovej kosti vľavo s malým krvácaním
do mozgového obalu a poranenia končatín s dobou liečenia 8-12 týždňov, svojim konaním Y. Ď. porušil
ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c), e), f) a § 137 odsek 2 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
a na chránenej osobe,

tým spáchal:

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného
zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených Dôveru, zdravotnú poisťovňu, a.s.,
Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436 a W. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. B. XXXX/X V.,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Piešťanoch podal pod sp.zn. 1 Pv 51/2012 na Okresný súd v Piešťanoch dňa
21.03.2013 obžalobu na Y. Ď., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno

a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a § 139 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Obžalovaný Y. Ď. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2013 urobil vyhlásenie podľa § 257
odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený

za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry v Piešťanoch sp.zn. 1Pv 51/2012 zo dňa 18.03.2013.

V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,
súd v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno
c/,d/,f/,g/ a h/ Trestného poriadku a dotazoval obžalovaného, na ktoré otázky obžalovaný odpovedal.

Následne bol v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku dotazovaný prokurátor a obhajca, ktorí navrhli
vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu bol kladený za vinu obžalobou Okresnej

prokuratúry v Piešťanoch. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal,
súd nevykonával vo veci dokazovanie ohľadom viny, ale len čo do výšky trestu, o ochrannom opatrení,
resp. o náhrade škody.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály, ktoré súd oboznámil na hlavnom

pojednávaní vyplynulo, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol súdne trestaný. Pre priestupky na
úseku dopravy bol uznaný vinným šesť krát. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

Preprečin ublíženianazdravípodľa§157odsek2 Trestnéhozákonamožnouložiťtrestodňatiaslobody
na jeden rok až päť rokov.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil jednu a to pod
písmenom l/ teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažností poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Na základe citovaných ustanovení sa súd pri výmere trestu pohyboval v zákonom upravenej trestnej
sadzbe podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona v rozmedzí jeden rok až tri roky a osem mesiacov.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým
je určená jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj voči ďalším občanom

- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí
obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Súd obžalovanému vymeral s poukazom na okolnosti prípadu trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky,
ktorý mu za splnenia podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, počas ktorej bude mať možnosť preukázať schopnosť viesť

riadny život.

Takýto trest mal súd za zodpovedajúci zásadám generálnej aj individuálnej prevencie, ako aj
zohľadňujúci osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život, celkové okolnosti prípadu, aj jeho
následný postoj k trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že sa skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, a následkom jeho
konania došlo k ťažkej ujme na zdraví poškodeného, pričom ku skutku došlo na prechode pre chodcov,
ktorému bol obžalovaný povinný venovať zvýšenú pozornosť, bolo potrebné mu ukladať aj trest zákazu
činnosti.

Obžalovaný súdu doložil doklady o tom, že je živiteľom rodiny, a pre rodinu je jeho zárobok jediným
príjmom, toto všetko súd pri výmere trestu zohľadnil a ukladal mu trest zákazu činnosti na samej dolnej
hranici zákonom určenej trestnej sadzby, ktorý považoval súd za postačujúci na jeho nápravu, navyše v
čo najmenšej miere zasahujúci do života jeho rodiny, zohľadniac najmä vyšší stupeň záujmu spoločnosti
nad potrestaním páchateľa, nad osobným záujmom obžalovaného, resp. záujmom jeho rodiny. Navyše

sa súdu trest javil ako zodpovedajúci aj predchádzajúcemu životu obžalovaného, ktorý je osobou 6 krát
trestanou práve pre priestupky na úseku dopravy.

Súd neprijal argumentáciu obhajoby, že ide o vodiča z povolania, ktorý najazdí ročne 200 tisíc km, a teda
je u neho zvýšené riziko takýchto udalostí. Naopak na vodičov z povolania sú a majú byť kladené oveľa

vyššie nároky v oblasti dodržiavania pravidiel cestnej premávky, čoho dôkazom sú aj ich pravidelné
preskúšavania, či psychotesty.

Ohľadom uplatnených nárokov na náhradu škody zo strany poškodených by s poukazom na ich rozsah
bolo potrebné vykonávať ďalšie doplňujúce dokazovanie, ktoré by s ohľadom na rýchlosť trestného

konaniatotoneúmernepredĺžilo,zohľadniacajpotrebuzisťovanianapr.uzamestnávateľaobžalovaného
(v čase skutku) rozsahu poistenia obžalovaného a iných okolností výkonu jeho pracovnej činnosti, keďže
ide o vodiča z povolania. Preto súd poškodených odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske
súdne konanie podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko na priznanie nárokov na náhradu
škody súd nemal dostatočné podklady.

S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15

( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.