Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci

navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Trenčín, Piaristická 25, (predtým Správa katastra
Trenčín, so sídlom Trenčín, Piaristická 25), za účasti G. H., bytom U., C. D. X/X, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 1490/13 zo dňa 6. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 1490/13 zo dňa 6. mája 2013.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ
zo dňa 19. marca 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a G. H. ako záložcom
(vzastúpenínazákladeDohodyosplnomocnenízodňa22.septembra2011splnomocnencomProHelp-
združenieobčianskoprávnejpomocisosídlomBratislava,Provaznícka18,IČO:42180139),predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXXX,
katastrálne územie T. E., a to:

- pozemok C KN parcela č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXXX m2, v podiele X/X

- pozemok C KN parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX.

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že aj Dohoda o splnomocnení (ktorou G. H. splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení
záložného práva) a aj samotná Zmluva o zriadení záložného práva (ktorú podpísalo ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci za G. H.) sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Vo vzťahu k Dohode o splnomocnení odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnomocnenca
(ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) pre G. H. vybrala navrhovateľka, z ktorého dôvodu
je potrebné takúto dohodu považovať za absolútne neplatnú pre rozpor záujmov G. H. a ProHelp -
združenia občianskoprávnej pomoci podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci malo hájiť záujmy G. H. v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a

nie uzatvárať v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveriť navrhovateľku ako záložného veriteľa
na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností.Vo vzťahu k Zmluve o zriadení záložného práva odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že Zmluva o
zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ je uzatvorená na zabezpečenie celej
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. septembra 2011,

bez ohľadu na výšku možného splateného dlhu, resp. zostatku nesplateného dlhu v čase uzatvorenia
Zmluvy o zriadení záložného práva, a preto sa v podstate touto zmluvou môže dosiahnuť
nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote navrhovateľke ako veriteľovi,
ale aj možný prevod vlastníctva G. H. ako dlžníka k jej celému nehnuteľnému majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia G. H. z úverovej zmluvy. Výška pohľadávky, ako dodal

odporca vo svojom rozhodnutí, na ktorú sa zriaďuje záložné práva je nezrozumiteľná, nejasná. Týmto
postupom zo strany navrhovateľky ako záložného veriteľa sa výrazne zasahuje do práv G. H. vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 19. marca 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-

RAČ s G. H., ktorú zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva
podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 22. septembra 2011.
Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok G. H. ako
dlžníka a záložcu v jednej osobe, ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie

úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31
ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31
ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho
úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). G. H. ako záložca sa v zmysle riadne

uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a
preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jej vlastníctve alebo
spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.
Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo

právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene G. H. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo G. H. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom
odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za G. H. ako dlžníka konať,
a že G. H. ako dlžník nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať. Podľa názoru
navrhovateľkyideoničímnepodloženépredpokladyodporcu,ktorénevychádzajúzobjektívnezisteného

skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca
(ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (G. H.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá
záujem na poškodení záložcu (G. H.), čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (G. H. ako záložcu) a na jeho

žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých v
dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako
veriteľ zastúpenie zástupcom od G. H. ako dlžníka nepožadovala ani jej osobu zástupcu nenavrhovala.
Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (G. H.

ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý
je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie.
Tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností je v značnom nepomere k výške
pohľadávky navrhovateľky ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje istina úveru v sume 200,- Eur,
poplatok za poskytnutie úveru v sume 184,- Eur a dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne

z omeškaných platieb istiny, považovala navrhovateľka za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Obsahom spisu odporcu, ako uviedla navrhovateľka, nie je zmluva o úvere a odporca tak určil neplatnosť
zmluvyoúverebezpodrobnéhooboznámeniasasjejobsahom.Odporcaskúmanímrozporupredmetnej
zmluvyoúveresdobrýmimravmiprekročilrámecsvojichkompetenciívzmysle§31ods.1katastrálneho
zákona. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky

záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho
záväzku. V predmetnom prípade G. H. ako dlžník dlhodobo neplnila svoje povinnosti riadne a včas a
neplatila svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila
zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v

rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 1490/13 zo dňa 6. mája

2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 19.03.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a G. H. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo
dňa 22. septembra 2011 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Bratislava,Provaznícka18,IČO:42180139),predmetomktorejbolinehnuteľnostivovlastníctvezáložcu
a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXXX, katastrálne územie T. E., ako pozemok C KN parcela č.

XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXXX m2, v podiele X/X a pozemok C KN parcela č. XXXX
- orná pôda vo výmere XXXX m2, v podiele X/XX.

Z administratívneho spisu predloženého odprocom vyplýva tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a G. H. uzavreli dňa 22. septembra 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,

pričom výška úveru poskytnutá G. H. predstavovala sumu 200,- Eur, ktorú čiastku sa zaviazala G.
H. vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi zvýšenú o poplatok v sume 184,- Eur. Úroky
z omeškania boli medzi navrhovateľkou a G. H. dojednané vo výške 0,25 % denne z omeškaných
platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od
omeškania až do zaplatenia. G. H. pri uzavretí úverovej zmluvy s navrhovateľkou,

podpísala i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. V Dohode o splnomocnení splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby
za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvoril v jej mene
záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste

vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť G. H.
ako dlžníčku (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane
skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného
práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 19. marca 2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a G. H. ako
záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú

nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a XXXX, katastrálne územie
T. E., ako pozemok C KN parcela č. XXXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXXX m2, v podiele X/X a
pozemokCKNparcelač.XXXX-ornápôda vovýmereXXXXm2,vpodieleX/XX.Navrhovateľka
podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu 3 otázky, a to:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

X. Či N. o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany G.

H. uzatvorená slobodne (či G. H. mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu
niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami G. H. ako
splnomocniteľa.

3.ČiZmluvaozriadenízáložnéhoprávajeplatnýmprávnymúkonom,čitátozmluvaneobchádzazákona

niejevrozporesdobrýmimravmi,keďvpodstatetoutozmluvousamôžedosiahnuťnielenzabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva G. H. k jej
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z
úverovej zmluvy.

Odporca sa s vyššie uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco
vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z..K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové
účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na
ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného
prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných

kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,

menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh
účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,

názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa§30ods.5zákonač.162/1995Z.z.,prílohouknávrhunavkladjezmluva, naktorejzáklade
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý

rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam
do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne

účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a
iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu
medziúčastníkmikonania,ktorýpredstavujetzv.titulnadobudnutiaprávapodľahmotnéhopráva.Ďalším
úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,

pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o

zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, preto námietka navrhovateľky
spočívajúca v tom, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona nie je namieste. Krajský súd v Trenčíne teda jednoznačne v zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v

súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného

štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia
ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany G. H. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami G. H..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide
o predtlačený formulár, ktorého obsah G. H. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento
mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý
úver. G. H. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je

súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt
- ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť
ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva)
zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o
splnomocnenínekonajúslobodne,alesúkuzavretiudohodyosplnomocnenípodhrozbouneposkytnutia

úveru donútení. Nakoľko i G. H. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami G. H. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem G. H., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného

veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa (G. H.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i

správne závery. Námietka navrhovateľky v tomto smere taktiež nie je dôvodná.

K spornej otázke pod bodom 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,
ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy
sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana
bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby

bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzanie zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon
(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva),
tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito

zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote,
než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy (G. H. čerpala úver len vo výške 200,- €, no
musela založiť dva pozemky úhrnom vo výmere cca XXXX m2). Preto aj Krajský súd v Trenčíne sa

stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany navrhovateľky došlo
nielen k obchádzaniu zákona ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj Krajský
súd v Trenčíne (rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného
práva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona ako aj z dôvodu rozporu

s dobrými mravmi. Ani túto poslednú námietku navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne nevyhodnotil ako
námietku dôvodnú.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XX/XXXX-ŠRAČ zo dňa19. marca 2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky

došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je
už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované
v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.