Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206295
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: C., s.r.o., so

sídlom C. č. XX, H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Q. C., s.r.o., so sídlom K. 4, H., V.: XX
XXX XXX, proti žalovanej: G. M. so sídlom ŽO., v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal od žalovanej
zaplatenie čiastky 1.516,37 Eur ako náhrady majetkovej škody tvoriacej jeho nevymožiteľnú pohľadávku
a čiastky 303,27 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 20 % uvedenej pohľadávky), ktoré

mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXXX/XXXX) tým, že o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom
stanovenej doby, kedy súčasne žiadosť súdneho exekútora bola nesprávne súdom zamietnutá.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX požadovala žalobu zamietnuť. Z procesného
hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. Podal
ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku
podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov I.
spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci samotnej
žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru A. súdu
SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu
právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani existenciu nevymožiteľnosti
svojej pohľadávky v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu a tým nepreukázal vznik ani výšku

škody. Rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Keďže
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik škody (resp. nemajetkovej
ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi existovať ani vzťah príčiny a následku.Podaním zo dňa XX.XX.XXXX (doručeným súdu elektronickou poštou dňa XX.XX.XXXX) žalobca
navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú
podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a

nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") je obligatórne a dopadá na situácie,
kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§
135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne
a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru
súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na
mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v
danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom
predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným Y.
súdom v F. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XNcC/XX/XXXX, ktorým zákonnú sudkyňu I.. F. R.

vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci a súčasne rozhodol, že ostatní sudcovia B. súdu T. nie
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Z dôvodu vylúčenia zákonnej sudkyne musela
byť preto prejednávaná vec pridelená náhodným výberom inému sudcovi B. súdu T., ktorým sa následne
stal I.. I. D.. Súd vzhľadom na uvedené nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný
procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené
dňa XX.XX.XXXX a žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa
XX.XX.XXXX okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu,
že nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už

uvedených dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za
dôležité dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie. Žiada sa tu dodať, že žalobca
mal vedomosť o nariadenom pojednávaní od XX.XX.XXXX, avšak svoje procesné návrhy doručil súdu
iba v deň pojednávania.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do

vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX zistené,
že žalobca ako oprávnený dňa XX.XX.XXXX do zápisnice spísanej súdnym exekútorom N.. M. Y.
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej V. F. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok G.

rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR/XXXXX/XX a ktorým bola menovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku X.XXX,XX Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor následne v zmysle
návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XEr/
XXX/XXXX-XX žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči

uzneseniu nebolo podané odvolanie žiadnym účastníkom exekučného konania (teda ani žalobcom), čím
sa uznesenie stálo právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (G. republiky) za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej

majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného
postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri

nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu

v exekučnom konaní sp. zn. XEr/XXX/XXXX v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa XX.XX.XXXX. V tom čase účinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
jeho žiadosti. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote
dňa XX.XX.XXXX uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Čo
sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná majetková a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená aj tým,
že exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho je jeho pohľadávka voči povinnej nevymožiteľná,
nemohlo tu ísť o nesprávny úradný postup už len z toho dôvodu, že pod nesprávny úradný postup
(ako už bolo uvedené) nemožno zahrnúť proces vykonávaný orgánom verejnej moci, ktorého výsledkom
je konkrétne rozhodnutie. Ak podľa žalobcu trpelo uznesenie exekučného súdu zo dňa XX.XX.XXXX
nesprávnosťou, táto by teoreticky mohla byť posudzovaná len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Na tieto prípady ale
aj v exekučnom konaní ako špecifickej časti občianskeho súdneho konania slúži systém opravných
prostriedkov, ktorých účelom je preskúmanie a náprava skutkových či právnych pochybení, pričom ako
je zrejmé z exekučného spisu, žalobca preskúmanie uznesenia podaním odvolania neinicioval. Súd
tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom

konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak
potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné
zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok. Súd preto návrh žalobcu zamietol. Len záverom sa k
vyjadreniamžalovanejpoznamenáva,žezožalobnéhonávrhuzodňaXX.XX.XXXXjeevidentnéčohosa

žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na I.
spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie
nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania
žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas

tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo
spisu jej žiadne nevyplývajú.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.