Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Hartelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9P/2/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204874
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5811204874.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľov 1/ J.
F., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom
so sídlom Štefánikova 269/24, Námestovo, 2/ mal. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, v konaní
o určenie otcovstva právne zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo, proti odporcovi N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, U., právne
zastúpenému Mgr. Ivanom Klempaiom, advokátom so sídlom Vavrečka č. 179, v konaní o určenie
otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že odporca N. G., nar. XX.XX.XXXX, je otcom mal. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, z matky
J. F., rod. I., nar. XX.XX.XXXX.
II. I.. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec N. G., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, sumou
XX,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom narodenia
maloletého, t.j. dňom XX.XX.XXXX.
IV. Zameškané výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do vyhlásenia rozsudku (t.j. 26 mesiacov a 24 dní)
vovýškeX.XXX,-€saotcovidieťaťa povoľujesplácaťvmesačnýchsplátkachvovýškeXX,-€mesačne,
splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
až do jeho zaplatenia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným
celé zameškané výživné.
V. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho
poplatku vo výške XX,- € a trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX € (spolu 408,38 €), na účet
právneho zástupcu navrhovateľov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Odporca je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy štátu vo výške XXX,XX € na účet
Okresného súdu Námestovo č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :Navrhovatelia 1/, 2/ sa návrhom podaným na Okresnom súde Námestovo dňa 06.09.2011 domáhali
určenia, že odporca je otcom mal. Z. F. (odporcu 2/), zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
matky, uloženia povinnosti otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého sumou XXX,- € mesačne
od XX.XX.XXXX a náhrady trov konania. Navrhovateľka 1/ návrh odôvodnila tým, že dňa 07.06.2011 sa
jej narodil syn Z. F., ku ktorému nebolo určené otcovstvo, pretože nebolo možné uplatniť prvú a ani druhú
zákonnú domnienku otcovstva, keďže mal. Z. sa narodil mimo manželstva a zároveň nedošlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyjadrením rodičov. Otcom maloletého je odporca. S odporcom sa zoznámila v
roku XXXX a po vzájomných sympatiách sa zblížili natoľko, že v júli a auguste XXXX spolu udržiavali
intenzívny intímny vzťah. Ich stretnutia boli pravidelné, stretávali sa cez víkendy v rodinnom dome
odporcu v Y.. V rámci stretnutí medzi nimi dochádzalo i k intímnemu zblíženiu, nepoužívali žiadnu
ochranu.ZačiatkommesiacaoktóberXXXXsadozvedela,žejetehotná.Odporcovitútosprávuoznámila
prostredníctvom sms správy, na čo reagoval nepríjemný spôsobom a svoje otcovstvo dôrazne odmietol.
V čase kedy zistila, že čaká dieťa, ich vzťah s odporcom už netrval. V priebehu ich vzťahu sa dozvedela,
že odporca je ženatý a z manželstva má dve deti, avšak odporca tvrdil, že jeho vzťah s manželkou nie
je dobrý a žijú oddelene. Odkedy odporca dieťa odmietol, už ho nekontaktovala a odporca sa o dieťa
nezaujímal. Narodenie Z. mu oznámila, ale odporca o dieťa neprejavil žiadny záujem. Odporcu vyzvala,
aby dobrovoľne uznal otcovstvo k mal Z., avšak ten to odmietol. Vyjadril sa, že otcom maloletého bude
až keď to určí súd a pokiaľ neuvidí výsledky analýzy DNA testov, ktoré jeho otcovstvo potvrdia, nemieni
akceptovať skutočnosť, že Z. je jeho dieťa. Keďže v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala
pohlavné styky iba s odporcom a iného partnera nemala, len odporca môže byť otcom mal. Z.. Ona je
momentálne na materskej dovolenke, jej mesačný príjem tvorí materská vo výške XXX,XX € mesačne a
prídavok na dieťa vo výške XX,- € mesačne, iné príjmy nemá. Má skončené stredné odborné učilište, je
vyučená krajčírka. Pred nastúpením na materskú pracovala v spoločnosti I. na pozícii krajčírka. Okrem
mal. Z. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi C. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ešte nie je schopný
samostatne sa živiť, napriek tomu, že vo februári nadobudol plnoletosť. Náklady na výživu a potreby pre
mal. Z. predstavujú mesačne okolo XXX,- € mesačne. H. spolu s deťmi u svojich rodičov vo D., ktorým
za bývanie platí cca XX,- € mesačne, resp. v prípade núdze jej rodičia finančne vypomáhajú, najmä
nákupom potravín, pretože jej finančné prostriedky, ktoré má, nevychádzajú ani na pokrytie základných
potrieb.Ododporcumávedomosť,žepracujeakopolicajt,vedomosťovýškejehopríjmunemá.Odporca
ježenatýapodľajejvedomostímádvedeti.Včaseichvzťahužilsámvnovopostavenomrodinnomdome
v Y. a jeho manželka v ich spoločnom byte v U.. Má vedomosť, že odporca vlastní motorové vozidlo.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu (č.l. 21) uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Je pravda,
že sa s navrhovateľkou zoznámil v priebehu roka XXXX, ako aj to, že mali pohlavný styk, avšak popiera,
že intímny styk vykonával bez ochrany. Pri pohlavnom styku vždy použil ochranu. Navrhovateľka aj
počas ich známosti mala iné známosti a priateľov, preto sa domnieva, že otcom mal. Z. je iný muž,
nakoľko si je istý, že pri pohlavnom styku, ktorý vykonával s ochranou, nemohol splodiť dieťa. Na základe
uvedených skutočností navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľky zamietol a
navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX. Pojednávanie dňa
XX.XX.XXXX vykonal súd v neprítomnosti navrhovateľky 1/ (ktorá je zároveň zákonnou zástupkyňou
navrhovateľa 2/), ktorá termín pojednávania zobrala na vedomie na predchádzajúcom odročenom
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (č.l. 34), svoju neprítomnosť neospravedlnila. Boli teda splnené
podmienky § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) pre vykonanie pojednávania v
neprítomnosti navrhovateľov, keď na pojednávaní zároveň bol prítomný právny zástupca navrhovateľov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
- návrhom (č.l. 1-3), kópiou rod. listu maloletého (č.l. 5), výpisom z účtu navrhovateľky 1/ (č.l. 6),
vyjadrením odporcu (č.l. 21), správou kolízneho opatrovníka (č.l. 24), znaleckým posudkom (č.l. 50-58),
správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 68-70), správou sociálnej poisťovne (č.l.
71-73), správou obce D. (č.l. 74), faktúrou a potvrdením o úhrade (č.l. 76), potvrdením o príjme (č.l.
77), rozpisom príjmov a výdavkov (č.l. 78), čestným prehlásením (č.l. 80), výpisom z účtu navrhovateľky
(č.l. 81), spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/172/2012 - potvrdením o príjme odporcu (č.l.
25), správou obce Y. (č.l. 29), zápisnicou z pojednávania (č.l. 46-48), ako aj ďalším obsahom spisu. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré následne
právne kvalifikoval:Navrhovateľka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že okrem príjmov, ktoré už uviedla, iné príjmy
nemá, rovnako nie sú ďalšie podstatné výdavky. Do práce išla keď mal syn 4 mesiace, bola nútená ísť
do práce. Syn navštevuje jasle od XX.XX.XXXX, dovtedy starostlivosť o neho zabezpečovali jej rodičia.
V súčasnosti býva so synom pri rodičoch, týmto prispieva na domácnosť. Pokiaľ ide o príspevok na
stravu uvedený v čestnom prehlásení, toto je príspevok na spoločnú stravu, keďže sa v domácnosti varí
a stravuje spoločne. Okrem toho má výdavky na stravu ešte zvlášť, ktoré uviedla vo vyúčtovaní. Synovi
ešte kupuje Nutrilon, ešte stále nosí plienky. Syn je zdravý, má len bežné detské choroby. Pôžičku si
brala ešte kým bola tehotná, na zabezpečenie svojich potrieb. Túto si zobrala z VUB, vo výške asi 5.000,-
€, spláca ju vo výške 57,- € a XX,- € mesačne. Odporca o mal. Z. neprejavil záujem, nechcel sa s ním ani
stretnúť. Pôžičku X.XXX,- € si brala na počiatočné výdavky v súvislosti s narodením dieťaťa, na kočík a
pod. Má ešte jedného syna, ktorý má 20 rokov a je zárobkovo činný, teda samostatný.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou 1/ sa zoznámil cez kamaráta, stretávali sa raz
za týždeň alebo za dva týždne. Mali aj intímny styk. Zoznámili sa asi začiatkom prázdnin, v júli XXXX,
hneď sa aj začali intímne stýkať. Boli spolu do októbra XXXX kedy ukončil ich vzťah, nie z dôvodu
jej tehotenstva, ale preto, lebo si nerozumeli pokiaľ ide o povahové vlastnosti. Až pred Vianocami mu
oznámila, že je tehotná. Od začiatku používali ochranu. Mohlo sa stať, že ochranu nepoužili, ale až ku
koncu vzťahu. Dôvodom, že sa rozišli bolo aj to, že mala veľa iných partnerov. Bolo to iba o sexe, nie o
vzťahu. To, že sa navrhovateľka stýkala aj s inými mužmi sú klebety, ale vie to. Videl navrhovateľku aj
s iným mužom. Keď mu oznámila, že je tehotná, neveril jej, lebo podľa jej slov mu to pripadalo, že sa
potrebovala odsťahovať od rodiny, ako keby si hľadala nový domov alebo niečo také. Keď jej povedal,
že deti budú bývať s ním, tak bola ako keby rozhorčená. To bolo prakticky už ukončenie vzťahu, nechcel
s ňou nič mať. Je ženatý, ale so ženou už dva roky spolu nežijú. Povedal navrhovateľke, že vie, že mala
kontakt s inými, poslal jej to sms-kou, ona mu potom sms-kou vynadala. S navrhovateľkou mali styk ešte
v polovici októbra 2010, bolo to poslednýkrát. K stretnutiu dochádzalo u neho v dome v Y., stretávali
sa večer. Niekedy u neho prespala, niekedy nie, ale vždy ráno odchádzala. Stretávali sa v piatok alebo
sobotu, bolo to raz za víkend. Od začiatku sa stýkali len takto, bolo to len o sexe a nikdy neplánovali,
že by ostala na celý víkend. O vzťahu navrhovateľky s inými mužmi vedel už v čase, keď sa stretávali,
jemu to ani moc neprekážalo lebo nemali normálny vzťah. Na pojednávaní dňa 13.09.2013 uviedol, že
pracuje ako I., jeho príjem je okolo 500,- €, väčšinou je však nižší. Za trénovanie prípravky futbalu dostal
minulý rok 380,- €, tento rok len X,- €. Chová psy, avšak nie je to zárobková činnosť, je rád, že sa mu
vráti to, čo do toho vloží. V súčasnosti má X psov, výchova jedného stojí asi XXX,- €. Väčšinou posúva
ďalej šteňatá, asi 2-mesačné, také šteňa stojí v súčasnosti 100,- €. Keď je starší pes, môže byť zlý, vtedy
ho daruje do dvora alebo dospelé psy sa predajú za 700,- €. Sú potrebné výdavky na čipovanie, stravu,
očkovanie. Má dve chovné suky a jedného psa, okrem nich má v súčasnosti tri šteňatá. Psy pripúšťa
raz, maximálne dvakrát do roka. Pokiaľ ide o výdavky, tieto sú mesačne XXX,- € hypotéka na dom, 113,-
€ elektrina, 12,- € internet, telefón 15,- € až 20,- €, okrem toho výdavky na kúrenie na rok XXX,- €, a
potom ešte výdavky na neho - strava, oblečenie, drogéria, ich výšku však nevedel uviesť. B. toho má
ešte výdavky na benzín na cestu do práce a pod. Má dve dcéry vo veku XX a X rokov. S ich matkou sa
dohodol na výživnom vo výške XX € a XX €, ale zatiaľ ho neplatí, čaká na rozhodnutie súdu. Dva a pol
roka boli dcéry u neho a manželka mu nič neprispela. Dcéry boli u neho do novembra XXXX. Mesačné
výdavky na dcéry, kým boli u neho, nepresiahli XXX,- € mesačne na obe. Býva v dome v Y., býva tam
sám. Má priateľku, táto je tehotná. Priateľke zatiaľ peniaze nedáva. Záujem o stretávanie sa s mal. Z.
má, chcel by sa s ním stretávať dvakrát za mesiac cez víkend. Chcel by si ho aj brávať k sebe, keď bude
starší. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou - stavebnú priemyslovku. Pokiaľ ide o majetok,
má auto, dom je zapísaný na neho aj manželku, ale kým nesplatí úver, je tam záložné právo banky.
Nevie aká je hodnota tohto domu, asi 2.000.000,- Sk. Pozemok, na ktorom dom stojí, je tiež písaný na
neho a manželku. K nehnuteľnosti, kde má nahlásený trvalý pobyt, nemá vlastnícke právo. Psy chová za
domom v Y.. Vlastní motorové vozidlo Q. S., rok výroby asi XXXX. Má len jeden účet vedený v Slovenskej
sporiteľni. Manželka sa na úhrade výdavkov podieľa tak, že hradí úver zo stavebnej sporiteľne vo výše
okolo XXX,- € mesačne. Hrá futbal za T., dostávajú diéty vo výške X,- € na tréning.
Z rodného listu (č.l. 5) vyplýva, že navrhovateľke 1/ sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn - mal. Z. F.. Otec
v rodnom liste uvedený nie je.
Podľa záverov znaleckého posudku znalca z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA C. zo dňa
XX.XX.XXXX č. XX/XX (č.l. 50-58), na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov
genetiky biologické otcovstvo odporcu voči mal. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, nie je možné vylúčiť, hodnotapravdepodobnosti jeho otcovstva po zaokrúhlení na siedmom desatinnom mieste je 100 %. Keďže
hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia (ne otca) je vysoká,
jeho biologické otcovstvo treba pokladať za prakticky dokázané.
Podľa § 94 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len zákon o rodine) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.
Na základe vykonaného dokazovania (výpoveďami účastníkov konania) mal súd preukázané, že
navrhovateľka a odporca opakovane súložili v čase rozhodnom pre splodenie mal. dieťaťa, teda v čase
kedy do narodenia maloletého neprešlo menej ako XXX a viac ako XXX dní, ktorá skutočnosť svedčí
v prospech otcovstva odporcu. Tento záver potvrdzujú i závery znaleckého posudku znalca z odvetvia
analýzy DNA, podľa ktorého treba biologické otcovstvo odporcu pokladať za prakticky dokázané, keď
hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je po zaokrúhlení 100 %. Na základe takto vykonaného
dokazovania mal potom súd za jednoznačne preukázané, že odporca je otcom mal. Z. F., preto návrhu
na určenie otcovstva odporcu vyhovel.
Vďalšomsúdnáslednekonaloúpraveprávapovinnostírodičovkmal.Z.F.,ktorékonaniejepodľa§113
ods. 2 O.s.p. spojené s konaním o určenie otcovstva, keď navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej
domácnosti.
Kolízny opatrovník v správe zo zisťovania pomerov v rodine maloletého (č.l. 24) uviedol, že šetrením
bolo zistené, že maloletý s matkou bývajú v rodinnom rodičovskom dome spolu so starými rodičmi. Dom
je nízko podlažný s malými dennými priestormi, priemerne zariadený a čistý. Matka od XX.XX.XXXX
pracuje v I. v jednozmennej prevádzke. Jej príjem je cca od XXX € do XXX € mesačne, z tohto príjmu
prispieva rodičom na domácnosť XX €. Výdavky na dieťa platí matka sama. S výchovou jej pomáha
stará matka, ktorá je na dôchodku. Matka maloletého uviedla, že od narodenia maloletého sa s otcom
navzájom nekontaktovali. Kolízny opatrovník odporučil mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazať platením výživného na mal. dieťa k rukám matky. Zároveň sa pripojili k návrhu matky
na určenie otcovstva v mene mal. dieťaťa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (č.l. 69) vyplýva, že navrhovateľka poberá
rodičovský príspevok od novembra XXXX, od XX.XX.XXXX je rodičovský príspevok vyplácaný v sume
199,60 € mesačne. Prídavok poberá na mal. dieťa od dátumu jeho narodenia, od XX.XX.XXXX je
vyplácaný v sume XX,XX € mesačne.
Z faktúry a príjmového pokladničného dokladu (č.l. 76) vyplýva, že za júl 2013 bola navrhovateľke za
opatrovateľské služby v N. G. v U. fakturovaná suma XXX,XX €, ktorú matka uhradila dňa 08.08.2013.
Z potvrdenia o výške príjmu (č.l. 77) vyplýva, že matka pracuje v spoločnosti I. a.s., závod T., za obdobie
január 2013 až júl 2013 predstavoval jej čistý priemerný mesačný príjem sumu XXX,XX €.
V rozpise príjmov a výdavkov (č.l. 78) matka uviedla mesačné výdavky na bývanie XXX,- €, ako spoločné
výdavky, ďalej výdavky na seba - hygienické potreby XX,- €, telefón XX,- €, pôžička XXX,XX €, oblečenie
30,- €, strava 60,- €, na maloletého hyg. potreby 50,- €, z toho plienky 40,- €, poistka 22,20 €, oblečenie
20,- €, jasle 126,- €, strava 50,- €.
V čestnom prehlásení predloženom matkou maloletého (č.l. 80) rodičia matky maloletého prehlásili, že
navrhovateľka im prispieva do spoločnej domácnosti sumou 130 € mesačne, za čo jej poskytujú jednu
izbu v rodinnom dome vo D.. Túto sumu tvorí príspevok na energie 30,- €, vodu 5,- €, drogériu 8,- €,
stravu 87,- €.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/172/2012 (kópie č.l. 87-101) vyplýva, že
odporca má vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom z manželstva, a to mal. T. G., nar. XX.XX.XXXX,
a mal. G. Simanovej, nar. XX.XX.XXXX. Odporca je zamestnaný na I. T., pracuje ako mestský policajt,
jeho priemerná mesačná čistá mzda za obdobie január XXXX až december XXXX bola XXX,XX €. Napojednávaní dňa XX.XX.XXXX v danej veci uviedol, že okrem príjmu z práce má príjem ako tréner
prípravky vo futbale, kde má vyplácanú sumu 130 €, táto sa vypláca rôzne. Za minulý rok to bolo 480
€, teda 40 € mesačne. Je futbalistom, tréningy mávajú trikrát do týždňa, utorok, stredu, piatok a zápasy
v sobotu.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 cit. zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žerodičamaloletéhoZ.F.,nar.XX.XX.XXXX,
spolu nežijú, a teda sú dané predpoklady, aby rozhodol o úprave pomerov mal. dieťaťa. Vzhľadom na
to, že rodičia neboli ochotní uzavrieť ohľadne rodičovských práv a povinností rodičovskú dohodu, súd
s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia upravil výkon rodičovských práv a povinností,
prihliadnuc na záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť a vývojové možnosti, ako aj životné a
majetkové pomery rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd maloletého, vzhľadom na jeho útly vek, zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloletého zabezpečovala od jeho narodenia, v starostlivosti
ktorej neboli zistené nedostatky, keď zverenie maloletého do starostlivosti matky zhodne navrhli obaja
rodičia.
Pokiaľideozastupovaniemaloletéhoasprávujehomajetkusúdrozhodol,žemaloletéhobudúoprávnení
zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, keďže rodičovské práva a povinnosti v zmysle §
28 a nasl. zákona o rodine majú obaja rodičia, pričom súčasťou rodičovských práv a povinností je ajzastupovanie mal. dieťaťa a správa jeho majetku, keď neboli zistené dôvody pre obmedzenie práv otca
maloletého v tomto smere.
Nakoľko maloletý Z. bol zverený do osobnej starostlivosti matky súd upravil vyživovaciu povinnosť otca
voči maloletému a otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na jeho výživu vo výške XX,- € mesačne
k rukám matky maloletého majúc zato, že takto určené výživné je primerané súčasným potrebám
maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, so zreteľom aj na tú skutočnosť, že
matka maloletého svoj diel vyživovacej povinnosti plní v prevažnej miere výkonom osobnej starostlivosti
o maloletého.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že matka maloletého je v súčasnosti
zamestnaná, jej príjem pozostáva zo mzdy vo výške XXX,XX €, rodičovského príspevku vo výške 199,60
€ a prídavkov na dieťa vo výške 23,10 € (spolu 560,26 €). Matka s mal. Z. žije v rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve jej rodičov, ktorým prispieva na domácnosť vo výške XXX,- € mesačne. Pokiaľ ide o
výdavky matky, tieto súd akceptoval ako výdavky na bývanie - energie + voda XX,XX € mesačne (v
rámci príspevku rodičom, vychádzajúc z celkových výdavkov na energie 30,- € + voda 5,- €, t.j. spolu
35,- €, z čoho ? predstavuje 17,50 € - keďže výdavky vo výške 35,- € pokrývajú spoločné výdavky na
bývanie pre navrhovateľku 1/, i jej syna, teda na 2 osoby, kde suma 17,50 € potom predstavuje výdavky
na 1 osobu), telefón 15,- €, odievanie a obuv 20,- €, výdavky na drogériu, hygienické potreby 20,- €,
stravu 70,- €. Oproti vyúčtovaniu predloženému matkou súd akceptoval nižšie výdavky na oblečenie
a obuv, a to len vo výške 20,- € mesačne, rovnako v nižšej sume akceptoval výdavky na stravu vo
výške 70,- € (oproti matkou uvádzaným 103,50 € (ako súčet samostatných výdavkov na stravu 60,- €
+ 43,50 € v rámci príspevku na bývanie (vychádzajúc z príspevku na spoločné stravovanie uvedeného
v čestnom prehlásení vo výške 87,- €, ktorý príspevok je za dve osoby - navrhovateľku 1/ i mal. Z.,
teda na jednu osobu tento príspevok predstavuje sumu 43,50 €)), vychádzajúc zo štatistických zistení
týkajúcich sa priemerných výdavkov domácností s jedným nezaopatreným dieťaťom za rok 2012 (viď
www.statistics.sk, databáza Slovstat).
Pokiaľ ide o mal. Z., súd akceptoval výdavky na bývanie vo výške 17,50 € (ako pomernú časť príspevku
na bývanie na maloletého, ktoré výdavky predstavujú výdavky v súvislosti s jeho výživou a výchovou,
ktoré hradí matka maloletého), hygienické potreby 50,- € (z toho plienky 40 €), odev a obuv 20,- €,
jasle 126,- €. Pokiaľ ide o stravu, túto súd rovnako ako u matky maloletého, vychádzajúc zo štatistík
Štatistického úradu SR akceptoval vo výške 70,- € mesačne (oproti matkou uplatneným výdavkom vo
výške 93,50 € (50 € + 43,50 €, viď vyššie uvedené). Vychádzajúc z uvedeného súd celkové výdavky na
mal. Z. vyčíslil vo výške XXX,- € mesačne. Keďže matka poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60
€, ktorý je matke poskytovaný práve v súvislosti s pobytom maloletého v jasliach, ktorý pokryje výdavky
spojené s úhradou jaslí maloletého, minimálne náklady na maloletého po odpočítaní výdavkov na jasle
predstavujú sumu 157,50 €.
Keďže matka si časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o maloletého a
uspokojovaním jeho bytových potrieb, teda v naturálnej podobe, preto aj keď rodičia majú rovnakú
vyživovaciu povinnosť, súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti matky nižší, a to v rozsahu cca 40
%, a u otca v rozsahu cca 60 %. Súd tak, vychádzajúc z výdavkov na maloletého vo výške 157,50 €,
otcovi určil platiť výživné vo výške 95,- € mesačne. Súd má zato, že takto určené výživné je primerané
odôvodneným potrebám maloletého Z., ako aj schopnostiam a možnostiam výživou povinného - otca
maloletého, a to i napriek jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam. Pokiaľ ide o schopnosti a
možnosti otca maloletého, tento je riadne zamestnaný, pracuje ako I. s priemerným čistým mesačným
príjmom vo výške XXX,XX €. Z výpovede otca maloletého mal však súd za preukázané, že otec
maloletého má možnosť zvýšiť svoj príjem, či už vzhľadom na vykonávanie funkcie trénera, kde príjem
za minulý rok predstavoval v priemere 40,- € mesačne, ako aj v súvislosti so športovou činnosťou, keď
odporca hrá futbal za mesto. I keď odporca prezentoval, že v súvislosti so športovou činnosťou nemá
žiaden príjem, vo svojej výpovedi zároveň uviedol, že pri účasti na tréningu dostávajú diéty vo výške 3,- €
na tréning, pričom z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1P/172/2012 vyplýva, že trénuje trikrát do
týždňa, v sobotu hrá zápasy, kde diéty za mesiac potom predstavujú sumu minimálne XX,- €. I keď diéty
nie sú samostatným príjmom, je potrebné na tieto prihliadať v rámci skúmania majetkových pomerov
odporcu. Okrem športovej činnosti však má súd zároveň za preukázané, že odporca má možnosť zlepšiť
svoju finančnú situáciu aj chovom psov, ktorému sa venuje ako "koníčku". Odporca uviedol, že má
dve chovné suky, ktoré pripúšťa max. dvakrát za rok, kde hodnota jedného šteňaťa (8-týždňového) sa
pohybuje okolo 100,- €, dospelého psa 700,- € (pri zohľadnení výdavkov na výchovu psa vo výške500,- €, je potom zisk minimálne 200,- €, pri šteňatách sú výdavky na výchovu samozrejme nižšie).
Odporca má zároveň chovného psa, ktorého poskytuje na krytie, v súvislosti s čím však nevyberá žiadne
poplatky, čo sa v prípade chovného psa s rodokmeňom môže považovať za nedôvodné vzdanie sa
majetkového prospechu. Samotná skutočnosť, že chov psov je pre odporcu len koníčkom, neznamená,
že tento koníček nemôže otec využiť na zvýšenie svojho príjmu, najmä keď má na to vytvorené vhodné
podmienky. V prípade, ak sa otec maloletého bez vážneho dôvodu vzdáva majetkového prospechu z
takejto činnosti nemôže súd na túto skutočnosť prihliadať. Vychádzajúc z uvedeného má súd zato, že
otec je schopný výživné na maloletého v určenej výške pokryť dokonca z príjmov, ktoré je schopný
zabezpečiť si mimo hlavnej pracovnej činnosti. Je zrejmé, že otec maloletého na rozdiel od jeho matky
nevenuje každodennú osobnú starostlivosť mal. dieťaťu, a teda má možnosť venovať čas, ktorý matka
venuje výchove maloletého, zvýšeniu svojho príjmu. Otec maloletého, tak ako každý iný rodič, si musí
uvedomiť, že splodením dieťaťa berie každý budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho
sprevádza celým jeho ďalším životom. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a
povinnosti dokázal za každých okolností plniť.
V súvislosti s výchovou a výživou maloletého súd poukazuje na to, že rodičia majú zo zákona povinnosť
starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich mal. detí (§ 28 zákona o rodine). Povinnosťou oboch
rodičov je venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších odôvodnených potrieb
detí podľa svojich faktických možností a schopností v súlade s ust. § 62 zákona o rodine, pričom
výživné voči deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odôvodnenosť potrieb detí vyžaduje,
aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno
očakávať. Výživné pre dieťa pritom slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných
potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a
zdravý vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a pod.).
Pokiaľideozačiatokplneniasivyživovacejpovinnosti,tentosúd,spoukazomnaustanovenie§77ods.1
zákonaorodine,stanovilpočnúcdňomnarodeniadieťaťa,t.j.odXX.XX.XXXX,keďsamotnáskutočnosť,
že nebolo určené otcovstvo k maloletému, pričom však matka podala návrh už dňa XX.XX.XXXX,
keď odporca zároveň otcovstvo k maloletému, ktoré nakoniec bolo jednoznačne preukázané, popieral,
ide o také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie výživného i spätne pred
podaním návrhu, keď je zrejmé, že matka potrebovala určitý čas jednak na rekonvalscenciu ako i pre
ustálenie režimu maloletého, keď je zároveň zrejmé, že práve v súvislosti s narodením maloletého boli
spojené jednorazové zvýšené výdavky, ktoré má rovnako kryť výživné na maloleté dieťa. Vzhľadom k
tomu vzniklo otcovi za obdobie od XX.XX.XXXX. do vyhlásenia rozsudku dňa 1X.XX.XXXX (t.j. za XX
mesiacov a XX d.ní), spolu vo výške X.XXX,- €, ktoré súd otcovi maloletého povolil uhradiť v mesačných
splátkach vo výške 70,- €, splatných spolu s bežným výživným, pričom splatnosť prvej splátky je spolu s
výživnýmzaprvýmesiacnasledujúcipoprávoplatnostirozsudkustým,ževprípadeakotecneuhradí,čo
i len jednu splátku zameškaného výživného riadne a včas, stane sa splatným celé zameškané výživné.
Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletým, toto súd na základe zhodného návrhu rodičov maloletého
neupravoval, keď títo uviedli, že na stretávaní sa dohodnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania v časti konania o určenie
otcovstva, ktoré je sporovým konaní, boli navrhovatelia, preto im súd priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a náhrady zaplateného súdneho poplatku.
Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd, vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1, § 11 ods.
1 písm. a), § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvzneníúčinnomvčaseuskutočneniajednotlivýchúkonovprávnejslužby,
priznal navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby, v súlade s
vyúčtovaním trov právneho zastúpenia:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.08.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky účinnej do
30.06.2013) ... 57,- €
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,41 €2/ písomné podanie na súd (návrh na začatie konania) zo dňa 02.09.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit.
vyhlášky účinnej do 30.06.2013) ... 57,- €
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,41 €
3/ účasť na pojednávaní dňa 09.03.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky účinnej
do 30.06.2013), ? tarif. odmeny - pojednávanie odročené bez prejednania veci ... 14,67 €
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,63 €
4/ účasť na pojednávaní dňa 02.05.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky účinnej do 30.06.2013) od
08:15 hod. do 09:10 hod., t.j. 55 min. ... 58,69 €
+ režijný paušál ... 7,63 €
5/ účasť na pojednávaní dňa 13.09.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky účinnej od 01.07.2013) od
10:00 hod. do 11:45 hod., t.j. 1 hod. 45 min. ... 60,07 €
+ režijný paušál ... 7,81 €
Trovy právneho zastúpenia spolu: 285,32 € + 57,06 € (DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky)) = 342,38 €
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto boli uplatnená v sume nižšej, keď napriek tomu, že
právne zastúpení boli obaja navrhovatelia, trovy právneho zastúpenia boli uplatnené len vo výške
zodpovedajúcej zastupovanie jedného účastníka konania. Keďže však súd je viazaný návrhom a
nemôže priznať viac než účastník žiada, priznal navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške ako boli za jednotlivé úkony uplatnené. Okrem trov právneho zastúpenia súd uložil odporcovi
nahradiť navrhovateľom súdny poplatok za návrh vo výške 66,- € uhradený navrhovateľkou 1/ dňa
03.02.2012 (č.l. 29) v kolkových známkach na základe výzvy súdu. Spolu trovy konania navrhovateľov
predstavujú sumu 408,38 € (trovy právneho zastúpenia 342,38 € + súdny poplatok 66,- €), na
náhradu ktorých súd zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka konania, ktorý je povinný zaplatiť
navrhovateľom náhradu trov konania v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na účet ich právneho zástupcu, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd zároveň odporcu ako neúspešného účastníka konania zaviazal na náhradu trov štátu v súvislosti so
znaleckým dokazovaním vo výške 468,22 €, ktoré boli znalcovi na základe jeho vyúčtovania uhradené
súdom zo štátnych prostriedkov, na základe uznesenia zo dňa 30.04.2013 (č.l. 45, vo výške 330,-
€) a uznesenia zo dňa 31.07.2013 (č.l. 66, vo výške 138,22 €), keď preddavok na trovy znaleckého
dokazovania nebol účastníkmi konania uhradený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 ods. 1, 2 O.s.p. pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.) a v prípade rozhodnutia o výchove mal. detí návrhom na súdny výkon
rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.