Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 9. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti

zaplatiť sumu 6.362,43 eur z titulu majetkovej škody a sumu 1.272,49 eur z titulu nemajetkovej ujmy,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky priznanej
exekučným titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu nesplnenia záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinnou K. K. (číslo exekučnej veci EX 3501/2008). Okresný
súd Liptovský Mikuláš v exekučnom konaní bol povinný rozhodnúť o následnej žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti.

Exekučný súd však rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.
02. 2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, v dôsledku čoho došlo k
omeškaniu po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 1015 dní. Prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca si
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody vo

výške 6.362,43 eur, predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko - súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov, smerujúci k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie a to v sume 1.272,49
eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenieneželanéhostavu,čivyužilmožnosťsťažnostinazbytočnéprieťahyvpríslušnýchkonaniach
predsedovi súdu, možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné prostriedky nápravy na

urýchlenie konania. Všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody boli doručené žalovanému 23. 4. 2012. Žaloba bola podaná pred uplynutím šesťmesačnej lehoty,
v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený nárok. Žalobca napriek výzve ministerstva spravodlivosti
pri predbežnom prerokovaní nároku neposkytol súčinnosť, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať

nárok. Žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie náhrady škody pre nesprávny úradný postup
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Prax ukázala, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo
veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočným vznikom trov exekučného konania. Žalovaný poukázal
na rozsudok Európskeho súdneho dvora Asturcom C-40/08, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej

podmienky v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému
a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá
zákonnosti. V dôsledku legislatívnej zmeny účinnej od 1. 6. 2011, pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. V dôvodovej správe k
novelizovanému ustanoveniu exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom
Národná rada SR ako zákonodarný zbor. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 pri
posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce
na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti

danej veci. Pojem zbytočné prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Žalobca si nesplnil povinnosť
tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k náležitostiam podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy
v konaní a priznať za ne náhradu. Žalobca nerozlíšil, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje
a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel
využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj v období po ňom. Obdobne udržiavanie systému

predstavuje činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov.
Požadovať paušálne sumy je nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody. Žalobca nepreukázal vznik, ako ani výšku škody.
Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany ústavného súdu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a s tým spojených
okolností prípadu. V posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z

titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalovaný
poukázal na list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb
D (2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. Útvary Komisie sa o uvedenom

dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného Krajským súdom v
Prešove podľa článku 267 zmluvy. Problémy s uvedenými praktikami sa týkajú skutočnosti, že zmluvné
podmienky boli stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili
veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľa veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov
práv, ktoré vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je

uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.
r. o. obsahuje podmienky, ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení noriem na ochranu spotrebiteľa.Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom boli neprimerane vysoké, v niektorých prípadoch
takmer 100% ročne zo sumy získanej od spoločnosti. Náklady na spracovanie zmluvy o úvere sa
javili mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré účtujú banky. Dlžník je povinný zaplatiť v prípade

nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške 91,25% ročne. Možnosť splatiť veriteľovi dlžnú sumu
pred termínom splatnosti, nemala zbavovať dlžníka povinnosti zaplatiť poplatok vo výške 95,6% z
úveru. Okresný súd Prešov, podľa článku v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012, označil konanie žalobcu
v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť. Z článku vyplýva aj skutočnosť, že
Asociácia organizácií splátkového predaja vylúčila žalobcu zo svojich radov. Žalobca a jeho praktiky

sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie. Žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. V takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu, najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva
zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené
má vplyv aj na otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy museli obzvlášť opatrne

zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania
procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na charakteristiku správania sa žalobcu, je jeho nárok na
náhradu škody voči štátu v rozpore s dobrými mravmi, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalobca nepreukázal atribúty
zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to priameho a bezprostredného vzťahu príčiny

a následku vo vzťahu k vzniknutej škode žalobcovi. Žalobca si stav, v ktorom sa ocitol zavinil sám,
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pričom v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si uplatňuje
ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy.

Súd vykonal dokazovanie listinami a pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 7Er/259/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7Er/259/2008 bolo zistené,
že dňa 09. 06. 2008 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v

Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnej K. K. pre vymoženie sumy 33.020,- Sk, úrokov z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy
32.300,- Sk od 14. 10. 2007 do zaplatenia a trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená sp.
zn. EX 3501/08. Dňa 26. 05. 2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie v

označenej exekučnej veci. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučný
titul, a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00022/08 zo dňa 29. 01. 2008. Výzvou
zo dňa 05. 08. 2008 exekučný súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmlúv o
úvere uzavretých s povinnými, a to v lehote 10 dní. Podaním, doručeným súdu dňa 13. 08. 2008
právny zástupca oprávneného predložil súdu požadovanú zmluvu o úvere. Uznesením Okresného

súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 12. 2008, č. konania 7Er/259/2008 - 12 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy 32.300,- Sk od 14. 10. 2007 do zaplatenia. Na odvolanie oprávneného
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 06. 2009, č. konania 6CoE/37/2009 - 28 zrušil uznesenie
okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Žiadosťou zo dňa 16. 02. 2010 exekučný súd požiadal

Stály rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu v lehote 5 dní. Okresný súd Liptovský
Mikuláš dňa 20. 01. 2010, sp. zn. 7Er/259/2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom v Bratislave k vykonaniu exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 12. 2010, č. konania 7Er/259/2008 - 38 súd exekúciu
zastavil. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručované spolu s uznesením o zastavení exekúcie.

Z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení exekúcie bolo zistené, že predmetná exekúcia sa vykonáva na
základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie. Rozhodcovský súd vôbec neskúmal
to, či medzi účastníkmi nejde o spotrebiteľský vzťah a opomenutím tejto skutočnosti vydal rozhodnutie,
ktoré je v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Z exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť
priznanej istiny pripadá na nesplatený úver a aká časť na poplatok za jeho poskytnutie. Pri absencii

RPMN je predmetný úver bez poplatkov. V takom prípade je časť priznaného plnenia obsiahnutá
v rozsudku rozhodcovského súdu plnením právom nedovoleným. Proti uzneseniu súdu o zastavení
exekúcie žalobca odvolanie nepodal.V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní.
Žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania.

Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah
spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo
veci a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti
sudcu a zákonného sudcu. Navrhol prerušiť konanie a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd nepovažuje uvedené
tvrdenia žalobcu za dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania a rovnako ani nezistil iný dôležitý
dôvod odročenia súdneho pojednávania. Súd zdôrazňuje, že o žiadosti žalobcu, aby prejednávaná
vec bola prikázaná inému súdu (keďže sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci) bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 14. 02. 2013, č. konania 6NcC/82/2013-21 a uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.
04. 2013, sp. značka 10NcC/331/2013-32. O vylúčení, resp. nevylúčení sudcov z prejednávania a
rozhodovania veci bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 16 OSP. Podanie ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednania a rozhodovania veci nemá

odkladný účinok. Súd preto nezistil žiadnu prekážku, ktorá bránila prejednaniu veci samej. Z iných
súdnych konaní, vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (sp. zn. 4C/208/2012, 4C/210/2012,
4C/154/2012) bolo zistené, že žalobca po právoplatnosti rozhodnutia súdov o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, podáva v tom istom konaní obsahovo rovnaký návrh na prerušenie konania a to
krátko pred dňom pojednávania vo veci. Vyššie uvedené správanie žalobcu, s poukazom aj na skôr

uvedené skutočnosti (konštantná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR o žalobcom podaných
ústavných sťažnostiach) vzbudzuje dôvodné pochybnosti súdu, či má žalobca, ktorý inicioval konanie,
skutočný záujem na dosiahnutí účelu konania, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012):

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 31. 5. 2010):

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uznesenie je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 31. 5. 2011):

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 17. 1. 2013):

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu
zamietol, keďže vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno ohľadom preukázania všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca

nepreukázal naplnenie základného prvku zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný
postup. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 17. 2. 2011 sa ukázalo ako zavádzajúce a nepravdivé. Z pripojeného
exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia v časti a to dňa 30. 12. 2008, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené. Žalobca preto

ani nemohol preukázať svoje tvrdenie (o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
dňa 17. 2. 2011), čím neuniesol dôkazné bremeno. Iné skutkové tvrdenia žalobca v žalobe neuviedol.
Exekučný súd exekúciu uznesením zo dňa 22. 12. 2010 zastavil.

So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie
zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú
vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné
prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu. Opačný postup, t. j. selektovanie a vyhodnotenie

len jednej okolnosti bez posúdenia ďalších relevantných vo veci, vytvára skreslený, neúplný obraz
skutočnosti. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na charakter procesného úkonu súdu
a to poverenia na vykonanie exekúcie, ktorým sa nekončí samotné exekučné konanie. Pre prijatie
záveru o porušení základného práva účastníka a o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu
nepostačuje len samotné prekročenie zákonom stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných

okolností prejednávanej veci. Medzi uvedené okolnosti je potrebné zaradiť okrem iného správanie
sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, ďalší priebeh konania, postup exekútora a
exekučného súdu vo veci. Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľa (v dôsledku vstupu Slovenskej republiky do EÚ) zasiahla do dovtedajšej súdnej praxe
a významne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie. V duchu existujúcej

judikatúry bolo a je povinnosťou exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou
úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa, opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom
(napr. vec C-40/08, C-76/10). Vzhľadom na nerovné postavenie spotrebiteľa ako jednej zo zmluvných
strán (slabšia vyjednávacia pozícia, úroveň informovanosti), článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje,
že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Z judikatúry ESD vyplýva, že ide o kogentné

ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Tento nerovný stav možno odstrániť iba vonkajším pozitívnym zásahom vo vzťahu k účastníkom zmluvy.
Ochrane spotrebiteľa je preto potrebné venovať náležitú pozornosť aj v exekučnom konaní, s čím
je spojené adekvátne plynutie času. Vyššie uvedeným okolnostiam (venovanie náležitej pozornosti

ochrane spotrebiteľa) nasvedčuje skutočnosť, že neskoršia právna úprava v ustanovení § 44 ods.
2 exekučného poriadku vyňala rozhodcovské rozsudky zo zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie
poverenia exekučný súd nepristupoval k jej vybaveniu formalisticky len za účelom dodržania zákonnejlehoty na vykonanie procesného úkonu. Súčasne skúmal zákonnosť exekúcie. Uvedené okolnosti sú
objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia. Preto je
potrebné starostlivo uvážiť a rozlíšiť, či k prípadnému nedodržaniu lehoty došlo zo subjektívnych alebo

objektívnych dôvodov. V prípade stretu záujmov je potrebné uprednostniť záujem na riadnom výkone
spravodlivosti, dodržiavaní zásad v oblasti ochrany spotrebiteľa vyplývajúcich i z komunitárneho práva
a zákonnosti exekúcie, hoci aj na úkor nedodržania zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia
z objektívnych dôvodov. Nemožno tiež neprihliadať na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie
bolo zastavené. Je preto relevantný výsledok exekučného konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu,

že exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie. Ak aj
čiastkový úkon nebol učinený zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote, podstatný je finálny výsledok
exekúcie, ktorá bola zastavená pre jej nedôvodnosť. Ak je exekučné konanie vedené nedôvodne
(na základe exekučného titulu, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie), nemožno priznať súdnu
ochranu za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho čiastkového úkonu. Žalobca ani
nepodal riadny opravný prostriedok proti zastavujúcemu uzneseniu.

S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v žalobe
uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia (o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia).

Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná súvislosť,
vznik škody) ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. Žalovaný nerozporoval podanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v čase rozhodnutia súdu uplynula zákonom stanovená lehota
na jej vybavenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, má právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže z obsahu
spisu nevyplývala a žalovaný si ju nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.