Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210623
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210623.2

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109BratislavaIČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.9.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 269,22 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 5371565 dlžníkom K. A., exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX
7538/2011. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec

ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.10.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenie tak došlo

po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 146 dní). Navrhovateľ vyvinul enormné
úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primeľ porušovateľa k vydaniu rozhodnutia
spísaním žiadosti o informáciu o stave konania, sťažnosti a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu - prieťahy v konaní a spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny
procesný postup súdu. V danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo
je základným účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa dozvedel o
všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil
nasledovne: Poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaloženýchnákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, a to vo výške 70 eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému), 40 eur (udržiavanie a správa informačného systému),
15 eur (administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde). Celkovo vynaložil
poškodený vo veci správy a vymáhania svoje pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej sumu 125 eur,
ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonnom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej z
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. Zároveň sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 269,22 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež

došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku
povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti

o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala
u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je

povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa
primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu

269,22 eur za viac ako 146 dní. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej
doktríny Ústavného súdu SR, teda 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac. Navrhovateľ
ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však odporca

na žiadosť pozitívne nereagoval. Veci bola pridelená sp.zn. 4C/172/2012.

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.9.2012 si navrhovateľ z rovnakých skutkových dôvodov
uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 295,04 eur
z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený

subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 505800139 dlžníkom J. H., exekučné konanie
bolo vedené pod sp. zn. EX 7144/2011. Exekučný súd rozhodol o žiadosti poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 18.10.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiuo poverení tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 160 dní). Veci bola
pridelená sp.zn. 4C/177/2012.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/177/2012-20 zo dňa 27.2.2013 spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 4C/177/2012 a 4C/172/2012, s
tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 4C/172/2012.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 8.3.2013 žiadal návrh navrhovateľa

ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.Poukázalnanedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ neuviedol spisové značky
príslušných exekučných konaní, relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátumy,
kedy navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti
preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ

sám. Preto odporca si dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.
s. p.. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide
o uvádzané prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní navrhovateľ síce uvádza
kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie avšak formu „žiadostí o informácie o stave konania“ nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabránení tvrdených prieťahov a

ich účinnému odstráneniu. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález z 03.05.2011 č.k. III. ÚS
69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady
vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody bola doručená odporcovi 23.04.2012, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a
tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. V zmysle
uznesení Ústavného súdu SR z 3.3.2011 č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z
13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.9.2011 3MCdo/11/2010 a

uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.3.2011 sp.zn. 5Cdo291/2010 vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu stranu z Rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
Rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej Rozhodcovskej zmluvy. Z judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/2002
vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy

v konaní. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd o náhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti resp.
predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Odporca nepovažuje za
preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o materiálnu škoduvo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Požadovať
paušálne sumy za navrhovateľom uvádzané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.

Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom
na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé

prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur, ktorá musí byť priznaná za
každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje
spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými

prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov“ nebol zo strany navrhovateľa preukázaný, ani to, akým spôsobom uvedená
situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. V ďalšom poukázal odporca na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pri formovaní záveru o potrebe priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka zohľadniť.
S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa. Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a prípadnou škodou.

OkresnýsúdLiptovskýMikulášuznesenímč.k.4C/172/2012-56zodňa19.4.2013vspojenísuznesením
Krajského súdu v Žiline 9Co/275/2013-77 zo dňa 27.6.2013 návrh navrhovateľa na prerušenie konania
zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Súd konal a rozhodol napriek žiadosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania
z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania. Súd vyššie uvedeným uznesením právoplatne návrh

navrhovateľa na prerušenie konania zamietol a rovnako súd zamietol opakovaný návrh navrhovateľa
na prerušenie konania odôvodnený rovnakými skutkovými dôvodmi. Súd pritom prihliadol na zásadu
hospodárnosti konania a právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej
lehote.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojených spisov tunajšieho súdu 10Er/870/2011 a 6Er/1093/2011, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav:

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 10Er/870/2011 mal súd za preukázané, že dňa 6.7.2011

bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému J. H., D.
Q. V. XXX, pre vymoženie sumy 430 eur s príslušenstvom, priznanej oprávnenému vykonateľným
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava č. SR 14948/10 zo dňa 22.2.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť 21.3.2011. Výzvou zo dňa 14.7.2011 vyzval tunajší súd Stály rozhodcovský súd Bratislava
na predloženie doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku SR 14948/10 zo
dňa 22.2.2011 povinnému. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10Er/870/2011-13 zo dňa
22.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10Er/870/2011-23 zo dňa 7.11.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.12.2011 exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 6Er/1093/2011 mal súd za preukázané, že dňa 28.7.2011
bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o, Bratislava, proti povinnému K. A., D. Q.

J. XXX, pre vymoženie sumy 1.369,33 eur s príslušenstvom priznanej oprávnenému vykonateľným
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 00272/11 zo dňa 16.3.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť 4.4.2011. Tunajší súd výzvou zo dňa 15.8.2011 vyzval Stály rozhodcovský súd
Bratislava na predloženie doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku SR 00272/11
zo dňa 16.3.2011 povinnému. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 6Er/1093/2011-11 zo

dňa 22.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.10.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 6Er/1093/2011-19 zo dňa 4.11.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.12.2011 exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.1a) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 2 x 125 eur a

nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 269,22 eur + 295,04 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 18.10.2011, resp. 18.10.2011, teda po uplynutí zákonnom stanovenej doby (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti udelenia poverenia. Vyššie citované
ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, nesprávnym úradným postupom

je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok účinný od 1.6.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonnom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie
Exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z. z. s

účinnosťouod1.6.2011stanovuje,žeexekúciumožnovykonaťajnapodkladevykonateľnýchrozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná po 1.6.2011,
konkrétne dňa 6.7.2011, resp. 28.7.2011. Z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v znení účinnom po 1.6.2011 vyplýva, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia exekútorovi,
aby vykonal exekúciu, nemusí byť dodržaná, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku t.j. notárska zápisnica resp. vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej komisie,
rozhodcovského súdu a zmieru nimi schváleného. Súd je totiž povinný objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda v prípadoch, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore
s dobrými mravmi. Rozsudok súdneho dvora EÚ (Asturcom C40/08) nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky aj v exekučnom konaní. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný
preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/11/2010). Už v štádiu rozhodovania

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/105/2011).

Súd vzhľadom na navrhovateľom vymedzené skutkové dôvody nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci

úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú. V takom
prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.