Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2013

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/90/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609202981
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2013:3609202981.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľky Z.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.G.J., Q. XXX/XXA proti odporcovi T. G. I., nar. X.X.XXXX, bytom G., X.
G. T..XXXX, U.G.B., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k G. I.,
nar. XX.XX.XXXX a k mal. T. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske ako kolíznym opatrovníkom a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky Z. B. , rodenej B. a odporcu T. G. I. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G.,
U.G.Z. republika zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. V.. vo zväzku B., ročník XXXX na
strane XX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Súd mal. T. I. , nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju

bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi určuje výživné na mal. T. sumou 125 € mesačne vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k G. I. , nar. XX.XX.XXXX z a s
t a v u j e .

Súd konanie v časti o pozbavenie rodičovských práv a povinností otca voči G. I. , nar. XX.XX.XXXX a
mal. T. I., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

Súd konanie v časti o uloženie povinnosti odporcovi doplatiť všetky platby výživného navrhovateľke na
účet za obdobie , kedy začala táto jeho povinnosť rozhodnutím , ktoré stanovil Občiansky súd v Marsale
dňa 28.01.2003 z a s t a v u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha proti odporcovi rozvodu manželstva, úpravy práv a
povinnosti na čas po rozvode k G. Z. T. I., pozbavenia rodičovských práv odporcu, určenia, že odporca je
aj naďalej povinný prispievať na obidve dcéry stanovenou sumou výživného 250 € na účet navrhovateľky
aurčenia,žeodporcajepovinnýdoplatiťvšetkyplatbyvýživnéhonaúčetnavrhovateľkyzaobdobie,kedy
sa začala jeho povinnosť. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa X.X.XXXX
pred Obecným úradom v G., B.. U., v U.G.J. M., kde v tom čase mal odporca registrovaný trvalý pobyt
a od dňa XX.X.XXXX bola zaregistrovaná aj ona na Evidencii obyvateľstva v obci G., U.G.Z. M., kdebolo aj ich spoločné bydlisko na adrese odporcu. U oboch ide o prvé manželstvo. Spoločne sa obaja
dohodli, že si ponechajú doterajšie priezviská a priezvisko odporcu I. bude priezviskom spoločných detí.
Z manželstva sa im narodili dve dcéry, G. I. dňa XX.X.XXXX a T. I. S. X.X.XXXX. Je štátna občianska

G.G.J. M. a odporca je štátny občan U.G.J. M.. Spoločné dcéry sú U.G.J. národnosti a občianky G.G.J.
M.. Obaja dňa 16.10.2000 potvrdili právoplatnosť uzavretého sobáša a zaregistrovali jeho právoplatnosť
aj na matričnom úrade H. V.. Manželstvo s odporcom uzavrela po krátkej známosti v U.G.O., kde
sa v období od januára do septembra v roku 1992 zdržiavala pracovne a v tomto istom období sa
zoznámila aj s odporcom. Okrem menších nedorozumení ohľadom jazyka a rozdielnej mentality ich

spoločné spolunažívanie v prvých rokoch bolo pomerne harmonické. Až do roku 1998, kedy sa začali
prejavovať prvé vážnejšie konflikty správania sa odporcu voči nej, ktorý na jej časté výzvy a upozornenia
nechcel riešiť problém, ktorý podľa jej názoru ho prevyšoval a nijakým spôsobom si ho nechcel priznať a
odmietal pomoc. Odporca si nikdy nechcel priznať, že časté požívanie alkoholických nápojov vo väčších
množstvách a používanie omamných látok v častých dávkach je nejaký problém. Jeho tvrdenie bolo, že
tieto veci má pod kontrolou a nie je na tom tak zle, že by sa musel ísť liečiť. K vážnym a agresívnym

konfliktom dochádzalo stále častejšie, časté boli jeho odluky od domova, ktoré mali niekedy trvanie aj
pár dní, bez vysvetlenia alebo odôvodnenia jeho správania, bez starostlivosti o rodinu, bez peňažného
zabezpečenia pre ňu a ich dcéry na chod domácnosti. Tieto odporcove výstupy a časté zdržiavanie
sa mimo ich domácnosti sa jej nie vždy podarilo zakryť pred ich dcérami a bolo ťažké nájsť správne
slová na ospravedlnenie jeho správania a vysvetliť im veci, aby boli schopné ich s ohľadom na ich vek

pochopiť. Situácia bola od roku 2000 čoraz horšia a nepomohol ani jej mesačný pobyt spolu s ich dvomi
dcérami na Slovensku, kde bola navštíviť svojich rodičov, ale zároveň chcela dať odporcovi čas na to,
aby pochopil, ako mu môžu v živote chýbať a aké dôležité pre neho sú ony a nie jeho závislosti, ktoré ho
ničili a hlavne ničili ich rodinu. Po viacerých odpusteniach, po viacerých skúškach a možnostiach, ktoré
odporcovi dala spolu s dcérami na záchranu manželstva a rodiny, vždy skončili rovnakým spôsobom a

vždy to bolo ešte horšie a ťažšie nielen pre ňu udržať ako-tak normálny chod rodiny, ale aj pre ich dcéry,
ktoré to museli prežívať a museli trpieť. Okolnosti sa vyhrotili v auguste 2002, kedy sa odporca úplne
vzdialil z ich domova a odsťahoval sa do iného bydliska a nechal ju úplne samu, bez prispievania na
domácnosť a finančnej podpory na uspokojovanie potrieb ich dvoch maloletých dcér, ktoré v tom období
bývali s ňou a boli obidve už školopovinné. Nejavil nijakú snahu o zblíženie sa a nemal nijakú potrebu a

záujem jej pomôcť finančne aj napriek tomu, že vedel, že počas celého manželstva nikde nepracovala,
venovala sa naplno len rodine a deťom, bola žena v domácnosti a preto aj bez príjmu. Z týchto vážnych
dôvodov nebolo možné obnovenie ich manželského spolužitia a po skoro dvojmesačnom odporcovom
vzdialení od ich spoločného domova sa dňa 6.10.2002 obrátila na advokátku X. H. D. G. a podala
návrh na odluku od manžela na Občianskom súde v Marsali. Súd dňa 28.1.2003 vydal rozhodnutie

o odluke a dňa 10.2.2003 schválil jej návrh o vzájomnej odluke s odporcom. Zároveň súd stanovil,
že maloleté dcéry budú zverené do starostlivosti matky, i keď zodpovednosť budú niesť a vykonávať
manželia spoločne. Súd určil styk a telefónne kontakty odporcovi s dcérami. Stanovil výšku výživného na
zaopatrenie obidvoch maloletých detí na sumu 250 € a udelil súhlas obom účastníkom na vysťahovanie
sa do cudziny. Po rozhodnutí súdu naďalej zostala žiť spolu s dcérami na adrese trvalého bydliska v

U.G.O. a snažila sa zamestnať, aby mohla zabezpečiť všetky potreby pre seba a ich dve dcéry. Nijakým
spôsobom sa v tom období odporca nezaujímal o ňu a ich dcéry, nepomáhal jej po nijakej stránke a
nebral na vedomie vyživovaciu povinnosť, ktorú už v tom čase mal. Nebolo možné zostať naďalej žiť na
G., a preto po ukončení školského polroku ich dvoch dcér vo februári 2003 sa na pozvanie odporcových
príbuzných rozhodla odsťahovať s dcérami do D., kde žili jeho príbuzní, ktorí jej ponúkli pomoc nájsť

si prácu a zabezpečiť normalitu pre ňu a ich dcéry. S prihliadnutím na záujem ich maloletých dcér
a po zvážení mnohých okolností, najmä na ich citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho
prostredia pre nich aj pre seba sa v máji 2003 po ukončení školského roku ich dvoch dcér rozhodla
vrátiť spolu s nimi na Slovensko, kde vedela, že nájde ozajstnú podporu a pomoc jej rodiny a kde jej
možnosti presadiť sa, zamestnať sa a mať dôstojnejší a normálnejší život boli oveľa lepšie a väčšie

ako keby zostala v U.G.O.. Odporca si stále neplní vyživovaciu povinnosť, od vystavenia rozsudku zo
dňa 28.1.2003, kde mu bola nariadená vyživovacia povinnosť voči svojim dvom dcéram si nikdy nesplnil
túto povinnosť. Z týchto dôvodov podávala proti odporcovi trestné oznámenie a súd ho uznal vinného a
bol odsúdený k odňatiu slobody na 6 mesiacov. Navrhovateľka od júla 2003 je zamestnaná. Obe dcéry
si plnia školskú dochádzku, študujú na osemročnom gymnáziu v Partizánskom. Žije spolu s dcérami v

podnájme na adrese trvalého bydliska. za takýchto okolností a s odstupom tak dlhého času sú vzťahy
medzi ňou a odporcom tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, až neexistujúce, že toto manželstvo
si už dlhodobo neplní svoj účel a funkciu a ani do budúcnosti ho už nemôže plniť, keď zváži, že od
februára 2003 nemá nijaké správy a kontakty ani ona, ani ich dcéry o odporcovi. Z oboch strán trváuž šesť rokov totálne odlúčenie - po citovej, morálnej, psychickej, fyzickej, komunikatívnej a finančnej
stránke a preto niet žiadnej nádeje a vôle na jeho obnovenie u oboch účastníkov. Zo strany odporcu trvá
už šesť rokov totálny nezáujem a neplnenie si rodičovských a vyživovacích povinností voči svojim dvom

dcéram,očomsvedčíajtrestnéoznámeniearozsudoksúdu,ktorýmurčiltrestodporcoviodňatiaslobody
na 6 mesiacov za neustále neplnenie si vyživovacej povinnosti. Preto sa chce s odporcom rozviesť a
žiada o ukončenie manželského zväzku okamžite. Za okolností, ktoré sa počas týchto šiestich rokov
odvíjali zo strany odporcu voči jej dvom dcéram, za okolností, že si šesť rokov nijakým spôsobom neplní
rodičovskú povinnosť, neprejavuje nijaký záujem o svoje dcéry, neplní si šesť rokov nijakým spôsobom

vyživovaciu povinnosť voči nim, neprejavuje žiadnu snahu, žiadnu starostlivosť, žiaden záujem, nemá
žiadnu komunikáciu s nimi, nepodieľa sa na ich výchove a nekonzultuje spolu s ňou o veciach životne
dôležitých pre budúcnosť a vzdelanie ich dcér, preto žiada, aby odporca bol pozbavený rodičovského
práva a povinnosti voči svojim dvom dcéram.

Na pojednávaní k veci uviedla, že trvá na rozvode a na zverení mal. T. do jej osobnej starostlivosti,
pretože staršia dcéra je už plnoletá. V časti, v ktorej sa domáhala pozbavenia odporcu jeho rodičovských

práv a povinností voči deťom návrh berie späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Trvá na podanom
návrhu aj v tej časti, v ktorej žiada určiť výživné na mal. T., výživné žiada určiť sumou 125 € mesačne.
Trvá na tej časti návrhu za začatie konania v ktorej žiada doplatiť všetky platby výživného.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa neustanovil. Uznesením zo dňa 22.4.2013 č.k.
4C/90/2009-261 súd rozhodol, že písomnosti jemu určené sa budú doručovať uložením v súdnom spise.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu.

Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že v prípade rozvodu odporúčajú zveriť mal. T. do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného 125 € mesačne. Rozhodnutie o časti návrhu
navrhovateľky, kde žiada o uloženie povinnosti doplatiť všetky platby výživného stanovené súdom v I.
ponechávajú na súd. Súhlasia so späťvzatím návrhu v časti o pozbavenie rodičovských práv. Úprava

styku nie je potrebná vzhľadom na vzdialenosť pobytu otca a maloletej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu
spisu, najmä rodných listov, sobášneho listu, osvedčenia o pobyte, potvrdenia o uzavretí manželstva,
potvrdenia o trvalom pobyte, trestného oznámenia, pracovnej zmluvy, rozhodnutia o odluke, potvrdení o
príjme navrhovateľky, správy mesta Partizánske, správy kolízneho opatrovníka, pracovného hodnotenia

navrhovateľky a zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli dňa X.X.XXXX pred Obecným úradom v G.
D. U.G.J. M. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. V.. vo zväzku B.,
ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z
manželstva sa narodili dve deti, G. I., nar. XX.X.XXXX a T. I., nar. X.X.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku
harmonické,vroku1998samedziúčastníkmizačaliprejavovaťnezhodyakonflikty.Podľanavrhovateľky

bolo príčinou konfliktov nadmerné požívanie alkoholických nápojov a omamných látok odporcom.
Odporca sa opakovane vzďaľoval zo spoločnej domácnosti bez vysvetlenia a bez predchádzajúceho
zabezpečenia navrhovateľky a dcér. V septembri 2002 sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka v roku 2002 podala návrh na odluku s odporcom. Občiansky súd v Marsali schválil
rozhodnutím zo dňa 10.2.2003 č. 1331/02 odluku účastníkov a rozhodol o úprave rodičovských práv

odporcu k deťom pochádzajúcim z manželstva. Bol upravený styk odporcu s maloletými a odporcovi
bola určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku a na deti sumou 250 € mesačne. Účastníci žili
odlúčení od septembra 2002. Navrhovateľka sa vo februári 2003 odsťahovala z miesta trvalého bydliska
k odporcovým príbuzným do D. v U.G.O.. V máji roku 2003 sa aj s deťmi odsťahovala z U.G.Z. na G.G.B..
Navrhovateľka podala v U.G.O. na odporcu trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti.

Odporca bol súdom uznaný za vinného a bol odsúdený na 6 mesiacov odňatia slobody. Od mája roku
2003 žije navrhovateľka s deťmi na G.G.O. a odporca v U.G.O.. Od júna roku 2004 nemá navrhovateľka
s odporcom žiaden kontakt. Odporca neprejavuje o deti záujem, od roku 2003 ich nevidel, vyživovaciu
povinnosť si neplní.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti CODOGNOTTO Slovensko s.r.o., Bratislava ako disponent.

Zamestnávateľom je hodnotená kladne. Má priemerný čistý mesačný príjem 617,39 €. Počas týždňabýva v U. a cez víkendy v C.G.B.. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Maloletá T. navštevuje druhý
ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb v U., odbor pracovník marketingu. V roku 2011 bývala
počasvíkendovnavrhovateľkav2-izbovommestskombytevC.G.B.,malamesačnénákladynanájomné

204 €, na elektrickú energiu 19 €, plyn 4 €, káblovú televíziu 4,64 € a internet 9 €. Splácala úver v sume
110 € mesačne a pôžičku 57 € mesačne. Deťom platila mobilné telefóny po 10 €. Za stravu v škole platila
mesačne 23 €, deťom platila za školské výlety, lyžiarsky a branecký kurz 300 €.

Odporca bol zamestnaný v komunálnych službách mesta G. ako údržbár s príjmom 900 €. Potom,
ako navrhovateľka požiadala o výplatu prídavkov na deti, skončil pracovný pomer. Podľa vyjadrenia

navrhovateľky odporca vlastnil 3 rodinné domy v G. a dva pozemky, ktoré prenajímal, pred 12 rokmi
bral za prenájom jedného rodinného domu 600 € mesačne.

Podľa článku 3 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania
manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt, alebo

manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca
obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má
navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má domicil.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa
zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie

o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky na rozvod manželstva účastníkov je podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že manželstvo účastníkov konania je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že prestalo
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinou rozvratu
manželstva je rozdielnosť pováh, názorov a záujmov účastníkov konania. Účastníci konania od
septembra roku 2002 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a intímne spolu nežijú.
Navrhovateľka žije od mája roku 2003 s deťmi na G.G.O. Z. odporca v U.G.O.. Manželstvo si od

mája 2003 neplní ani jednu zo svojich funkcií a nie je ani predpoklad, že by si svoje funkcie mohlo
plniť v budúcnosti. Od roku 2004 účastníci nemajú žiaden kontakt. S prihliadnutím na tieto skutočnosti
súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva účastníkov je podaný dôvodne a rozhodol tak, že
manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod účastníkov nie je v rozpore so záujmami maloletej T., pretože
maloletá žije v spoločnej domácnosti len s matkou, s odporcom sa nestretáva, nemá s ním žiaden vzťah.

Súd zveril maloletú T. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol tak z dôvodu, že v
súčasnostijemaloletávosobnejstarostlivostimatky.Máunejvytvorenézázemie,vmiestejejsúčasného
prechodného bydliska chodí do školy. Súd prihliadal aj na to, že odporca sa o maloletú nezaujíma,
nestretáva sa s ňou, nekontaktuje ju.

Otcovi súd určil výživné na maloletú sumou 125 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že ide o polovičnú

výšku oproti doterajšej vyživovacej povinnosti otca, určenej talianskym súdom, súd má za to, že bude v
možnostiach otca platiť na maloletú naďalej výživné v sume 125 € mesačne. Súd vychádzal aj z toho, že
otec maloletej od roku 2003 doteraz nepožiadal o zníženie vyživovacej povinnosti, preto má súd za to,
že je v jeho možnostiach výživné v sume 125 € mesačne platiť. Uvedenú sumu zároveň súd považujeza dostatočnú s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletej, aj
vzhľadom na vek maloletej a na jej odôvodnené potreby.

V časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k G. I., nar. XX.X.XXXX súd konanie zastavil.

Rozhodol tak z dôvodu, že s konaním o rozvod manželstva je ex lege ( zo zákona) spojené aj konanie o
úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Keďže G. I., nar. XX.X.XXXX,
je v čase rozhodnutia súdu už plnoletá, nie je možné o výkone rodičovských práv a povinností k nej na
čas po rozvode rozhodovať, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

V časti o pozbavenie rodičovských práv a povinností otca voči G. I., nar. XX.X.XXXX a mal. T. I., nar.
X.X.XXXX súd konanie zastavil, pretože v tejto časti vzala navrhovateľka návrh na začatie konania späť.

V časti o uloženie povinnosti odporcovi doplatiť všetky platby výživného navrhovateľke na účet za
obdobie, kedy začala táto jeho povinnosť rozhodnutím, ktoré stanovil Občiansky súd v Marsale dňa
28.1.2003 súd konanie zastavil, pretože o povinnosti odporcu platiť výživné navrhovateľke už bolo
právoplatne rozhodnuté Občianskym súdom v Marsale. Navrhovateľka má k dispozícii proti odporcovi
exekučný titul - rozhodnutie Občianskeho súdu v Marsale, na podklade ktorého sa môže domáhať proti

odporcovi zaplatenia zameškaného výživného.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s § 144 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ide o
konanie o rozvod manželstva a okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie
o priznaní náhrady trov konania jednému z účastníkov, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.