Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 21, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911200356
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6911200356.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. S.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom v O. G., Y. XXX, zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom v Lučenci, T. G.
Masyryka 14/A proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, Bratislava, Štúrova 2 o zaplatenie 1.603,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.603,28 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 26. 08.
2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť 630,33 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku, pričom trovy konania je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 13. 01. 2011 podala návrh proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná
Generálna prokuratúra SR, ktorý odôvodnila tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Rimavskej Sobote UJ a KP ČVS: M.-XXX/OVK-O.-XXXX zo dňa 26. 04. 2005 bolo
začaté trestné stíhanie za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181 c/ ods.
1 písm. c, ods. 5 písm. a Tr. zák. proti neznámemu páchateľovi a uznesením zo dňa 05. 10. 2005
(správne má byť 25. 10. 2005) bolo voči nej vznesené obvinenie. Jej sťažnosť bola uznesením Okresnej
prokuratúry v O. D. č. XPv XXX/XX zo dňa 18. 11. 2005 zamietnutá ako nedôvodná a 19. 11. 2008 bola
podaná obžaloba. Rozsudkom Okresného súdu O. D. č. XT/XXX/XX zo dňa 07. 12. 2009 bola spod
obžaloby oslobodená a odvolanie prokurátora bolo uznesením Krajského súdu v J. J. zo dňa 25. 03.

2010 zamietnuté. V súlade s § 33 ods. 1 Tr. por. ako obvinená využila svoje právo zvoliť si v uvedenom
konaní obhajcu, ktorému v súvislosti s obhajobou uhradila na tarifnej odmene 1.605,48 eur. Návrhom
na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím si uplatnila nárok voči Generálnej prokuratúre SR.
Oslobodzujúci rozsudok nemá podľa jej názoru odlišný význam ako zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre jeho nezákonnosť. Odporca v rámci predbežného prerokovania nároku jej žiadosť zamietol ako
nedôvodnú nakoľko podľa neho Okresná prokuratúra O. D. postupovala v medziach zákona. Hodnotenie

dôkazov, ktoré malo za následok vynesenie oslobodzujúceho rozsudku je vecou nezávislého súdu. S
týmto názorom sa však nestotožňuje, a preto uplatňuje náhradu škody, ktorú predstavuje majetková
ujma vzniknutá vynaložením nákladov na obhajobu v trestnom konaní. Odporca je od 26. 08. 2010 v
omeškaní s plnením, preto ho žiadala zaviazať aj na zákonné úroky z omeškania.

Navrhovateľka pri svojej výpovedi uviedla, že v trestnom konaní ju zastupoval advokát, ktorému na
základe vyúčtovania aj vyplatila vyfakturovanú sumu. Tento bol aj priamo v lese na ohliadke. Prvé dva
roky boli v trestnom konaní bez obhajcu.Vec bola vybavená platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 11. 02. 2011 č. XRo/XX/XXXX-XX,
proti ktorému podala Generálna prokuratúra SR odpor, v ktorom medziiným namieta, že je daná
zodpovednosť Slovenskej republiky - Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré však nie je účastníkom

konania. Navrhovateľka potom navrhla, aby súd ďalej konal s odporcom Slovenskou republikou -
Ministerstvom spravodlivosti SR.

Ministerstvo spravodlivosti SR konajúce za Slovenskú republiku žiadalo návrh zamietnuť m. i. z dôvodu,
že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je orgánom oprávneným zastupovať Slovenskú republiku v tomto
konaní keďže na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania

a je zavŕšený podaním obžaloby vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako aj
prokurátor, a preto vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku ako orgán konajúci v mene štátu
prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

Po podaní odporu Generálnou prokuratúrou SR navrhovateľka oznámila, že za orgán konajúci za
odporcu označuje Ministerstvo spravodlivosti SR, s ktorým potom súd ďalej konal.

Ministerstvo spravodlivosti SR žiadalo konanie zastaviť, lebo označenie Ministerstva spravodlivosti

SR za orgán, ktorý má za odporcu konať, je podľa jeho názoru nesprávne, čo má povahu nedostatku
procesných podmienok konania.

Na pojednávaní 17. 01. 2012 navrhovateľka pri svojej výpovedi uviedla, že jej obhajca bol aj priamo v
lese na mieste činu a inak sa zúčastnil aj pojednávaní a ďalších úkonov. Prvé dva roky bola bez obhajcu,
a preto keď si ho zvolila už bolo pomerne rozsiahle dokazovanie, preto sa musel so spisom oboznámiť.

Na tomto pojednávaní na návrh účastníkov bolo konanie prerušené z dôvodu nejednotnej praxe súdov
kto má konať v takýchto prípadoch za odporcu a v obdobnej veci bolo podané dovolanie a výsledok
v tejto veci by mohol napomôcť rozhodnutiu. Žiadali vo veci pokračovať po rozhodnutí o dovolaní v
uvedenej veci (8C/144/2009 tun. súdu).

Navrhovateľka však listom zo dňa 16. 08. 2012 oznámila, že žiada o pokračovanie v konaní.

Uznesením zo dňa 24. 09. 2012 bola navrhovateľka podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzvaná na opravu svojho
podania správnym označením orgánu konajúceho za odporcu. Navrhovateľka prostredníctvom svojho
zástupcu potom oznámila, že ako odporcu označuje Slovenskú republiku, za ktorú koná Generálna
prokuratúra SR.

Navrhovateľka potom návrh opravila tak, že za orgán konajúci za odporcu označuje Generálnu

prokuratúru SR, teda súd ďalej konal s týmto orgánom.

Na pojednávaní 20. 11. 2012 účastníci navrhli prerušiť konanie z tých istých dôvodov, ako to bolo na
pojednávaní 17. 01. 2012, teda vyčkanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci XC/XXX/
XXXX. Uznesením Najvyššieho súdu SR v uvedenej veci dovolanie bolo odmietnuté a otázkou vecnej
legitimácie (kto má konať za štát) sa súd nezaoberal. Navrhovateľka preto podala návrh na pokračovanie

v konaní. Súd ďalej takto konal s ňou označeným orgánom konajúcim za odporcu, a to s Generálnou
prokuratúrou SR.

Zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť, lebo podľa jeho názoru za štát má konať Ministerstvo vnútra
SR,pretožeodnezákonnéhorozhodnutiatohtoorgánusaodvíjauplatňovanánáhradaškody.Konajúcim
by mal byť orgán zodpovedný za vznik právnej skutočnosti, ktorá je podkladom pre návrh a vznesenie

obvinenia je v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Sú mu známe judikáty upravujúce túto právnu
problematiku, kde sa vychádza z fikcie nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, nezakladajú
však fikciu voči žiadnemu rozhodnutiu prokurátora ako dozorujúceho orgánu. Za uznesenie o vznesení
obvinenia môže byť zodpovedný policajt alebo vyšetrovateľ. Čo sa týka výšky škody, nepovažuje ju zadostatočne preukázanú, kým nebude predložený príjmový pokladničný doklad aj s príslušným číslom
dokladu. Poukázal tiež na to, že zákon 514/2003 Z. z. proces ako taký neupravuje a nie je v ňom
definované ani konanie, a preto konanie podľa tohto zákona sa ani nemôže vykonávať a teda nemožno

hovoriť o tom, ktorý orgán začal konať ako prvá. V danom prípade nie sú dva subjekty zodpovedné za
škodu, preto nie je zaujímavé ani to, kto odpovedal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením spisu XT/XXX/XXXX Okresného
súdu O. D., vyúčtovania odmeny advokáta za zastupovanie v trestnej veci, dokladov o zaplatení trov
obhajoby, návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.

z., odpovede Generálnej prokuratúry SR, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia Ministerstva
spravodlivosti SR, písomných podaní navrhovateľky (vrátane dokladov o zaplatení trov obhajoby a
rozhodnutí NS SR a ÚS SR), uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/11/2012 (vo veci 8C/144/2009
Okresného súdu O.. D.) a predložených a vec posúdil takto:

Uznesením Okresného riaditeľstva v Rimavskej Sobote, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ O. D.
zo dňa 26. 04. 2005 Č.: M.-XXX/OVK-O.-XXXX bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin porušovania

ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181 c/, ods. 1 písm. c, ods. 5 písm. a Tr. zák. proti neznámemu
páchateľovi. Uznesením zo dňa 25. 10. 2005 bolo vo veci vznesené obvinenie proti navrhovateľke.
Sťažnosť navrhovateľky bola uznesením Okresnej prokuratúry O. D. ako nedôvodná zamietnutá. Dňa
19. 11. 2008 prokurátor Okresnej prokuratúry O. D. podal na navrhovateľku ako obvinenú obžalobu na
súd. Rozsudkom zo dňa 07. 12. 2009 č. XT/XXX/XX-XXX bola navrhovateľka oslobodená spod obžaloby

pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181 c/, ods. 1 písm. c, ods. 5 písm.
a Tr. zák. účinného do 01. 01. 2006, ktorého sa mala dopustiť tak, že v mesiaci november 2004 v kat.
území Obce O. G. v lokalite X. z parcely XXX evidovanej ako trvalý trávnatý porast, ktorá lokalita sa
nachádza v prvom stupni ochrany prírody v Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina nad rámec
vydaného povolenia Mestom P. Č.. XXXX/XXXX zo dňa 25. 10. 2004 vyrúbala 190 ks drevín pričom

porušila ustanovenie § 47 ods. 3, 8 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny čím spôsobila
takýmto výrubom spoločenskú ujmu v celkovom rozsahu 163.415,98 eur.

Odvolanie okresného prokurátora Rimavská Sobota Krajský súd v J. J. uznesením zo dňa 25. 03. 2010
č. XTo/XX/XX ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zdržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
alebonesprávnymúradnýmpostupom.Podľa§3ods.2zákonazodpovednostipodľaods.1sanemožno

zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

c) - e/ necitované

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) - l/ necitované

m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo
veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa ods.
2, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa § 18 ods. 1 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa ods. 2 náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s neprávnym úradným
postupom. Podľa ods. 3 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne

vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Otázka, či štát zodpovedá za škodu aj v prípade, že došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodeniu spod obžaloby, sa riešila už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr.:

"V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)

trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých rozhodnutiach. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené
alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesením obvinenia. Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie),ktorejsanemôžezbaviť.Neposudzujesatedasprávnosťrozhodnutiajehoorgánuzhľadiska,

či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní,
v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu
bola odčinená (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 194/2010)."

"Systematickým a logickým extenzívnym výkladom sa dospelo k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a

dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Štát sa nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postu ukáže ako mylný, zasahujúci do základných

práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M
Cdo 15/2009)."

"Ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený,
má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ust. § 1-4 zák. č. 58/69 Zb." (poznámka: ide o

zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, ktorý bol zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z., podstata vzniku zodpovednosti je však rovnako
upravená) "zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené
právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti
nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu

bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný ( (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 53/93).

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, keď základ návrhu považoval za
daný tým, že navrhovateľka bola spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodená, lebo nebolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý bola stíhaná, spáchala. Navrhovateľ
preto má právo na náhradu škody (§ 5 ods. 1 zákona) z dôvodu, že bola spod obžaloby oslobodená, a

za takúto škodu štát objektívne zodpovedá.K námietke, že za štát nemá konať Generálna prokuratúra SR súd uvádza, že ku škode navrhovateľky
došlo v trestnom konaní. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zn. 3 Cdo/194/2010
zo dňa 30. 03. 2011 (obdobná vec, teda kde navrhovateľ bol rozsudkom súdu oslobodený spod

obžaloby) v danom prípade došlo ku škode žalobkyne v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom
konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Tr. por.). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
aj vyšetrovateľ Policajného zboru. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí
prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta Tr. por.). Ak je po začatí trestného
stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania

vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (§ 206 ods. 1
veta prvá Tr. por.). Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie
obžaloby alebo na iné rozhodnutie (§ 209 ods. 1 veta prvá Tr. por.). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Tr. por.) a
vykonáva úkony podľa § 230 ods. 2 Tr. por. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať
obžalobu (§ 231 písm. a/ Tr. por.). Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o

začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ
Policajnéhozboru,akoajprokurátor.Vovecináhradyškodyspôsobenejvtomtoúsekutrestnéhokonania
orgánomverejnejmocipretoakoorgánkonajúcivmeneštátuprichádzadoúvahytakMinisterstvovnútra
SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom-ktorom prípade
orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je
príslušným ten z nich, ktorý začal konať vo veci ako prvý (§ 4 ods. 1 písm. l/ zákona - pozn.: v súčasnosti
písm. m/).

Navrhovateľka dňa 25. 06. 2010 podala návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody
podľa na Ministerstvo spravodlivosti SR (súd k tomuto poznamenáva, že má vedomosť o tom, že v tom

období bolo viacero rozhodnutí či už okresných súdov alebo Krajského súdu v J. J., kde sa konalo s
Ministerstvom spravodlivosti SR z dôvodu, že sa vychádzalo z názoru, že nie je možné určiť, ktorý je
orgánom príslušným na konanie, lebo škodu spôsobilo viac orgánov, pričom tento názor už je prekonaný,
ako je to zrejmý aj z vyššie uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR).

Ministerstvo spravodlivosti dňa 15. 07. 2010 postúpilo návrh navrhovateľky o predbežné prerokovanie

nároku na Generálnu prokuratúru SR, ktorá listom zo dňa 25. 08. 2010 oznámila navrhovateľke, že je
nárok neuspokojuje, lebo produkované dôkazy a zistený skutkový stav neodôvodňovali prokuratúre iný
postup ako ten, ktorý bol zvolený a prokuratúra postupovala v medziach platných zákonov. Preto žiadosť
považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú.

Súd podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona dospel k záveru, že Generálna prokuratúra SR je správne

označená ako orgán konajúci v mene štátu, lebo ku škode navrhovateľky došlo jednak konaním
vyšetrovateľa a jednak konaním prokurátora, ako orgán konajúci v mene štátu tak prichádzajú do úvahy
MinisterstvovnútraSRajGenerálnaprokuratúraSR, žiadosťbola15.07.2010postúpenáMinisterstvom
spravodlivosti SR podľa § 4 ods. 3 zákona na Generálnu prokuratúru, ktorá oznámila, že žiadosť
odmieta. Keď vo veci má za štát konať z viacerých príslušných orgánoch ten orgán, na ktorom bola

podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, a v danej veci je to Generálna prokuratúra SR (na
Ministerstvo vnútra SR žiadosť ani nebola podaná), je tento orgán správne označený ako orgán konajúci
za štát.

Aj keď žiadosti nebolo vyhovené a teda sa nekonalo priamo vo veci ako takej (ako to namieta zástupca
odporcu, že zákon konanie ako také neupravuje), to nič nemení na situácii, že orgán konajúci za štátu

je právne označený, lebo nejde o prípad uvedený v § 4 ods. 1 písm. m/ v časti za bodkočiarkou, že ak
žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, koná ten orgán, ktorý začal konať ako prvý.
Aj tak by ako prvá prichádzala do úvahy Generálna prokuratúra, lebo pri prípadnej nečinnosti viacerých
príslušných orgánov by potom neprichádzal v úvahu ako konajúci za štát ani jeden, čo určite nie je
zmyslom a účelom právnej úpravy. Preto v danej veci súd vychádzal z toho, že Generálna prokuratúra

SR začala konať 15. 07. 2010 (prevzatím žiadosti postúpenej z Ministerstva spravodlivosti) ako prvá,pričom ďalší orgán, ktorý by prichádzal v úvahu, a to Ministerstvo vnútra SR vo veci ani nekonalo, keďže
žiadosť mu nebola ani doručená.

Keď navrhovateľka podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1

zákona a jeho žiadosti nebolo vyhovené do 6 mesiacov od dňa prijatia žiadosti (listom zo dňa 25. 08.
2010 jej bolo oznámené zamietavé stanovisko), podala návrh na súd (§ 16 ods. 1 zákona).

Súd podľa § 5 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 zákona zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 1.603,28
eur, pričom ide o trovy obhajoby navrhovateľky v trestnom konaní . Za obhajcu si zvolil advokáta Mgr.
Jozefa Mochnackého. Trovy obhajoby činili 1.603,28 eur.

Navrhovateľka síce podaným návrhom žiadala zaplatenie 1.605,28 eur, ktoré jej boli vyfakturované ako

trovy právneho zastúpenia a ktoré aj vyplatila obhajcovi, avšak po kontrole vyčíslených trov obhajoby,
že došlo k chybnému výpočtu náhrady cestovného 22. 03. 2009, kde miesto správnej sumy 29,30 eur
bola suma 31,50 eur, návrh v časti ohľadom 2,20 eur aj s prísl. úrokmi z omeškania vzala späť a konanie
v tejto časti bolo zastavené.

Po čiastočnom späťvzatí (teda fakticky uznaní a opravy chyby) trovy sú obhajcom vyúčtované podľa

úkonov v trestnom konaní podľa zákona č.655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o odmenách
a náhradách advokátov, čo súd zistil prekontrolovaním každej jednotlivej položky vo vyúčtovaní zo
dňa 31. 03. 2010 (ide o hlavné úkony - prevzatie veci 73,96 eur v r. 2007, 4 hlavné úkony po 79,07
eur v r. 2008, 4 hlavné úkony po 86,93 eur v r. 2009 a 2 hlavné úkony po 90,17 eur v r. 2009, spolu
918,30 eur + prináležiace režijné paušály v celkovej výške 67,06 eur, náhrada za stratu častu spolu

377,44 eur a cestovné spolu 240,48 eur (vo vyúčtovaní chybne uvedené ako 242,68 eur čo bolo
zhojené čiastočným späťvzatím návrhu v tejto časti), spolu 1.603,28 eur (na doklade suma 1.605,48
eur, ktorá bola v tomto konaní opravená), ktoré navrhovateľa po čiastkach príkazmi na úhradu v banke
(boli predložené príkazy) a poslednú splátku v hotovosti na pokladničný príjmový doklad (po námietku
odporcu predložený príjmový pokladničný doklad aj s uvedením čísla dokladu 27HP-354.

Navrhovateľka teda na účelne vynaložené trovy obhajoby uhradila žalovanú sumu 1.603,28 eur.

Keď zo zamietavej odpovede Generálnej prokuratúry SR z 25. 08. 2010 je už zrejmé, že nemieni
navrhovateľke plniť, súd odporcu podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. zaviazal aj na zaplatenie úrokov
z omeškania od 26. 08. 2010, teda od nasledujúceho dňa od odpovede (neplnil resp. odmietol plniť
navrhovateľke, hoci tak mal urobiť, teda dostal sa do omeškania), až do zaplatenia, a to vo výške podľa

ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľka uplatňovanú náhradu
trov konania, a to trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľka na trovách konania uplatnila 630,45 eur, z
ktorých jej súd priznal 629,61 eur (rozdiel je v cestovnom na pojednávanie 21. 08. 2013 - vo vyúčtovaní
na str. 2 chybne uvedené druhýkrát ako pojednávanie 20. 11. 2012 - kde je výpočet cestovného pri

spotrebe 7,2 l/100 km, podľa predloženého osvedčenia o evidencii však predmetné vozidlo má spotrebu
len 7,1 l/100 km + DPH).

Konkrétne bola náhrada trov priznaná podľa § 1 ods. 3, 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
a/, b/ a c/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 (za úkony po 13. 02. 2013, teda po registrácii
ako platiteľa DPH), a to za

-6 hlavných úkonov (prevzatie veci 21. 12. 2010, podanie návrhu, vyjadrenie, účasť na pojednávaniach
17. 01. 2012, 20. 11. 2012 a 21. 08. 2013) po 71,37 eur, teda spolu 428,22 eur-plus prináležiace paušalizované trovy 7,21 eur za úkon v r. 2010, 2 krát 7,41 eur za úkony v roku 2011,
2 krát 7,63 eur za úkony v roku 2012 a 7,81 eur za úkon v roku 2013, spolu paušalizovaná náhrada
trov 45,10 eur,

-cestovné náhrady za účasť na pojednávania a to dňa 17. 01. 2012 vo výške 17,90 eur (cesta B. - O.. D.
- B., 2 x 33 km, spotreba 6,01 l, cena pohonných hmôt 1,469 eur, paušalizovaná náhrada 0,183 eur/km),
dňa 20. 11. 2012 vo výške 18,17 eur (cesta B. - O.. D. - B., 2 x 33 km, spotreba 6,01 l, cena pohonných
hmôt 1,539 eur, paušalizovaná náhrada 0,183 eur/km) a dňa 21. 08. 2013 vo výške 19,20 eur (cesta
B.R. - O.. D. - B., 2 x 33 km, spotreba 7,1 l, cena pohonných hmôt 1,519 eur, paušalizovaná náhrada

0,183 eur/km), teda spolu cestovné náhrady 55,27 eur a

-náhrada za stratu času pri účasti na pojednávaniach vždy po 2 polhodiny, teda 2x 12,71 eur
(pojednávanie 17. 01. 2012) + 2 x 12,71 eur (pojednávanie 20. 11. 2012) + 2 x 7,81 eur (pojednávanie
21. 08, 2012), teda spolu náhrada za stratu času 76,86 eur

-plus 24,88 eur ako 20 % DPH zo sumy 124,40 eur (za účasť na pojednávaní 21. 08. 2013, teda 71,37
eur + paušál 7,81 eur + 26,02 strata času + 19,20 eur cestovné).

Spolu teda trovy právneho zastúpenia činia 630,33 eur.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Súd podľa § 5 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 zákona zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 1.603,28
eur, pričom ide o trovy obhajoby navrhovateľky v trestnom konaní . Za obhajcu si zvolil advokáta Mgr.
Jozefa Mochnackého. Trovy obhajoby činili 1.603,28 eur.

Navrhovateľka síce podaným návrhom žiadala zaplatenie 1.605,28 eur, ktoré jej boli vyfakturované ako
trovy právneho zastúpenia a ktoré aj vyplatila obhajcovi, avšak po kontrole vyčíslených trov obhajoby,
že došlo k chybnému výpočtu náhrady cestovného 22. 03. 2009, kde miesto správnej sumy 29,30 eur
bola suma 31,50 eur, návrh v časti ohľadom 2,20 eur aj s prísl. úrokmi z omeškania vzala späť a konanie
v tejto časti bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak odporca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.