Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200911
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa
katastra Spišská Nová Ves, so sídlom Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti: G. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. XX/X, Y. T., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 2408/09
KK zo dňa 22.6.2010, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 2408/09 KK z 22.6.2010.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 2408/09 KK zo dňa 26.6.2010 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen"katastrálnyzákon")zamietolnávrhnavkladzáložnéhoprávadokatastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-R. uzavretej dňa 8.9.2009 medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a G. R. ako záložcom (ďalej len "záložná zmluva"). Predmetom
zálohu boli nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve záložcu s podielom 1/2, zapísané v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. T., a to:

- pozemky registra O. X. parcelné č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere XX m2,

- stavba so súpisným č. XX postavená na pozemku O. X. s parcelným č. XXX/X - rodinný dom.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohou návrhu na vklad bola písomná
zmluva o úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej je dohoda o plnomocenstve zo dňa 6.8.2008, na základe
ktorej má byť záložca G. R. zastúpená advokátom Mgr. Brunom Žlnayom. Predmetná dohoda o
splnomocnení neobsahuje presné určenie rozsahu splnomocnencovho oprávnenia konať za záložcu v
zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V plnomocenstve splnomocniteľ splnomocňuje advokáta,
aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá je jeho

záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere, uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552
Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvysú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo ktoré sú podľa Katastrálneho portálu www.katasterportal.sk
zapísané na listoch vlastníctva, tvoriacich prílohu tejto zmluvy o úvere ... Uvedená formulácia je podľa
názoruodporcuneurčitá,pretožesplnomocnenecanisplnomocniteľvčaseudeleniaplnejmocinevedeli,

k akým konkrétnym nehnuteľnostiam bude zriadené záložné právo. Všeobecná formulácia bez bližšieho
označenia nehnuteľností robí uvedené dojednanie neurčité a nezrozumiteľné.

Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam (v danom prípade ide o záložnú
zmluvu) musí kopírovať samotný predmet zmluvy, teda obsahom splnomocnenia by mali byť náležitosti
označenia nehnuteľností tak, ako ich vyžaduje zákon pre predmetnú zmluvu v súlade s § 42

katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení jasne nevyplýva, aby zástupca mohol v mene dlžníka
uzavrieť záložnú zmluvu, ktorá bola predložená na vklad. Nakoľko rozsah oprávnenia konať v mene
dlžníka zástupcom je neurčitý, spôsobuje to absolútnu neplatnosť predmetnej dohody o splnomocnení
s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona
a pôsobí od začiatku voči každému. Mgr. Bruno Žlnay teda nebol oprávnený konať v mene dlžníka
- záložcu ako jeho zástupca pri nakladaní s nehnuteľnosťami dlžníka a v konečnom dôsledku nebol

záložcom oprávnený k podpísaniu záložnej zmluvy v jeho mene.

Konanie Mgr. Bruna Žlnaya ako splnomocneného zástupcu pri uzavretí záložnej zmluvy považoval
odporca tiež za výrazný zásah do práv a oprávnených záujmov dlžníka bez právneho dôvodu, čo v
konečnom dôsledku spôsobuje stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a robí túto záložnú zmluvu
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Uvedený rozpor vyplýva jednak z toho,

že záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu a jednak z neprimeranej vyváženosti medzi
predmetom úverovej zmluvy (výška úveru a jeho príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy (celý
nehnuteľný majetok dlžníka, ktorý je nepochybne ďaleko väčšej hodnoty než je výška plnenia dlžníka
ako povinného z úverovej zmluvy).

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal včas opravný prostriedok zo dňa 22.7.2010, v ktorom žiadal

zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním neplatnosti splnomocnenia udeleného účastníčkou G. R.
advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi. Uviedol, že pre platnosť plnej moci sa vyžaduje jej udelenie v
písomnej forme a podpis konajúcich osôb, pričom predmetná plná moc udelená splnomocnencovi v
úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom. Katastrálny zákon ani

Občiansky zákonník neustanovujú podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej
medzi záložcom a zástupcom záložcu, a to ani v spojení s ust. § 17 Správneho poriadku. Čiže ani na
platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľnosti, a teda účastník
katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode
o splnomocnení. Ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na

právne tituly a nie na plnomocenstvá, a preto aplikáciu tohto ustanovenia považuje navrhovateľ za
šikanózny výklad práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. Taktiež nesúhlasí s právnou
argumentáciu uvedenou v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, pretože spomínané rozhodnutie
rieši predovšetkým otázku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, hoci
predmetom preskúmavania malo byť výhradne konanie o povolení/nepovolení návrhu na vklad

záložného práva k nehnuteľnostiam. Navyše podľa právneho poriadku súdne rozhodnutia nie sú
oficiálnym prameňom práva a správny orgán by preto nemal byť takýmto rozhodnutím viazaný.

K nerešpektovaniu vyváženosti medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy
navrhovateľ uviedol, že predmetná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku, pričom
Občiansky zákonník neobsahuje žiadnu povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho

prostriedku. Navrhovateľ má teda za to, že ide o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej
voľnostimedziúčastníkmizmluvyoúvere,ktorísisamizvolilizabezpečovacíprostriedokkposkytnutému
úveru. Ďalej poukázal na skutočnosť, že k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným
právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku,pričom počas výkonu podnikateľskej činnosti ani v jednom takomto prípade nedošlo k využitiu úhradovej
funkcie záložného práva zo strany navrhovateľa.

Na záver navrhovateľ konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 6.6.2013 zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa

nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 2.8.2013 neboli prítomní účastníci konania, pričom navrhovateľ a odporca
vyjadrili súhlas s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti. Účastníčka konania G. R. bola na
pojednávanie riadne a včas predvolaná, avšak svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto v súlade s ust.
§ 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti

účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom G. R. Zmluvu o úvere
č. XXXXXXX dňa 7.10.2008, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume
X.XXX,- Sk (XXX,XX Eur) a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume X.XXX,- Sk
(XXX,XX Eur). Dlžník zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 6.8.2009 mal splnomocniť advokáta

Mgr. Bruna Žlnaya, so sídlom Stavbárska 7, Bratislava, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky
veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá je jeho záväzkom, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere,
uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 522 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo ktoré sú podľa Katastrálneho
portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu tejto zmluvy o úvere ...

Zároveň bol splnomocniteľ poučený o tom, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.
Plnomocenstvo sa vzťahuje na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia
príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi z úverovej zmluvy. Plnomocenstvo je
podpísané advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, ako aj dlžníkom G. R..

Dňa 8.9.2009 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-R. medzi navrhovateľom

a dlžníkom zastúpeným advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, predmetom ktorej je zriadenie záložného
právavprospechnavrhovateľakužuvedenýmnehnuteľnostiam.Záložnéprávobolozriadenézaúčelom
zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti
vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 7.10.2008.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.

Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva
skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná Dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom G. R. ako splnomocniteľom a advokátom Mgr. Brunom Žlnayom ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah
oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z ust. § 31 ods. 1 Občianskeho

zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu
konať v mene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej
istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Znamená to, že v splnomocnení by mali byť
jednotlivé nehnuteľnosti označené nesporne tak, aby to nevzbudzovalo pochybnosti o tom, ohľadne
ktorých nehnuteľností splnomocniteľ súhlasil, aby boli predmetom záložnej zmluvy. Splnomocnenie na

právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, by malo byť formulované
pokiaľ ide o predmet zmluvy zhodne so samotnou zmluvou, čiže nehnuteľnosti v splnomocnení by mali
byť označené identifikačnými údajmi uvedenými v ust. § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona.

Formulácia obsiahnutá v zmluve o úvere, že zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve dlžníka alebo sú podľa

Katastrálneho portálu www.katasterportal.sk zapísané na liste vlastníctva tvoriacom prílohu zmluvy o
úvere uzatvorenej uvedeného dňa a súčasne tohto splnomocnenia, je neurčitá, pretože splnomocnenec
ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o plnomocenstve ešte nevedeli, k akým konkrétnym
nehnuteľnostiam bude zriadené záložné právo. Podľa názoru súdu obsah splnomocnenia udeleného
dlžníkom advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi v rámci predmetnej zmluvy o úvere je síce zrozumiteľný z

hľadiska výrazovej stránky, ale jeho obsah určitý nie je. Preto súd považuje takto vymedzený rozsah
oprávneniakonaťvmenedlžníkazanedostatočneurčitý,čospôsobujeabsolútnuneplatnosťpredmetnej
dohody o plnomocenstve v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za takýchto okolností
advokát Mgr. Bruno Žlnay nebol oprávnený na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva, zápis
ktorého do katastra nehnuteľností navrhovateľ navrhoval odporcovi. Odporca preto postupoval správne,

keď v súlade s ust. § 31 katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva v prospech navrhovateľa
zamietol.Súd neakceptuje tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého splnomocnenie na uzavretie záložnej zmluvy
má charakter procesného splnomocnenia. Predmetné splnomocnenie má charakter splnomocnenia na
hmotnoprávny úkon - uzavretie záložnej zmluvy.

Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
a navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Účastníčka konania si
náhradu trov konania neuplatnila a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta

v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v
sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.