Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610209468
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2610209468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvii Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľky: E. P., rod. T., nar. X.XX.XXXX,
bydlisko W. XX, T. E., proti odporcovi: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. P. XXX, M., zastúpenému JUDr.
Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, o rozvod manželstva a o
úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: A. P., nar. XX.XX.XXXX
a A. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Senica, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo
dňa 23. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného na maloletého A. a maloletú A.
a v časti náhrady trov konania štátu p o t v r d z u j e a v časti určenia účinnosti výživného z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
mal. A. sumou 135,- eur mesačne a na výživu mal. A. 105,- eur mesačne počínajúc právoplatnosťou
tohto rozsudku s tým, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.
Navrhovateľke určil povinnosť uhradiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu v sume 131,60 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka podala návrh na
rozvod manželstva účastníkov konania na úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim
z manželstva na čas po rozvode. Navrhla deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť
výživné 200,- eur na každé dieťa. Zároveň navrhla upraviť styk otca s deťmi. Súd prvého stupňa vo veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 17.5.2011, č. k. 10C 137/2010-75 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol,
mal. A. a A. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi upravil styk s
maloletými deťmi. Zároveň mu uložil povinnosť prispievať na výživu mal. A. 200,- eur mesačne a mal. A.

150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci na ich náhradu nemajú právo a
navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť štátu v sume 131,60 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
7.7.2011 v časti rozvodu manželstva zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky
úpravy styku odporcu s maloletými deťmi. Na odvolanie odporcu predmetom odvolacieho konania sa
stalo preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného. V
tejto odvolaním napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č. k. 11Co

254/2011-100 zo dňa 31.1.2012 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takže predmetom konania
zostalo rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom na čas po rouvode.
Súd prvého stupňa v intenciách pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil, že odporca mal
za zdaňovacie obdobie 2009 priemerný mesačný prijem 585,67 eur, za obdobie roku 2010 - 290,35 eur,za rok 2011 - 304 eur a za obdobie od 10/ 2009 doposiaľ poberal od Sociálnej poisťovni, pobočka Senica
nemocenské dávky celkom v sume 77,60 eur. Za obdobie od 31.1.2012 do 30.6.2012 vyfaktúroval
odberateľovi E. P. sumu 4.076,55 eur. Mesačne platí odvody do sociálnej poisťovne v sume 112,66 eur a

zdravotnej poisťovni 47,58 eur, za mobil 10,- eur a na domácnosť a bežné potreby vynakladá 155,- eur.
Požičal si sumu 700,- eur od svojej sestry na platenie výživného so splatnosťou 1 rok. Navrhovateľka
nie je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nie je ani poberateľkou dávok a
príspevkov pomoci v hmotnej núdzi ani rodičovského príspevku. Je poberateľkou prídavkov na deti v
sume 22,54 eur na každé. Matka v období od 22.9.2011 do 12.12.2011 a od 13.2.2012 do 18.5.2012

a od 18.6.2012 do 22.6.2012 pracovala v spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Navrhovateľka uviedla,
že má náklady na maloleté deti vo vyššej miere keď mal. A. začala navštevovať škôlku čím sa zvýšili
výdavky mesačne v sume 32,- eur na stravu a poplatok za škôlku a polročne 33,- eur na pracovné zošity,
časopisVrabčekaZRPŠ.Maloletémusazhoršilzdravotnýstav,nosídioptrickéokuliaresvýškoudioptrie
4. Má dvoje okuliare na šport a do školy. Každého pol roka je potrebné meniť na týchto okuliaroch
sklá, čo stojí 92,- eur. Maloletým založila poistky, ktoré mesačne platí 26,- a 20,- eur. Maloletému

A. platí aj počítačový krúžok 13,- eur mesačne. Na chod domácnosti v ktorej býva spolu s rodičmi
prispieva sumou 100,- eur. Odporca s poukazom na svoj zdravotný stav preukázaný správou MUDr. E. Z.
uviedol, že je značne obmedzený vo výbere zamestnania, nakoľko nemôže vykonávať ťažké manuálne
práce, práce vo výškach a na nočné smeny, pričom zlepšenie stavu sa neočakáva. Momentálne chodí
pracovať od marca 2012 do Rakúska na základe ústnej dohody a za svoju prácu fakturuje odberateľovi

400,- až 430,- eur. V spoločnej domácnosti býva s matkou, bratom i jeho manželkou a ich spoločným
dieťaťom. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa §§ 62 a 75 Zákona o rodine. Dospel k záveru,
že pri určení výšky výživného je potrebné vychádzať z preukázaného zárobku otca, ktorý pracuje na
základe ústnej dohody ako živnostník pre rakúskeho odberateľa Marta Krakowiak, Wien, s.r.o. kde
zarobil mesačne v priemere 679,43 eur ako aj z faktu, že tento nemá iné vyživovacie povinnosti a aj

z odôvodnených potrieb maloletých detí a príjmu matky, ktorá sa o deti osobne stará. Došlo k poklesu
príjmu na strane otca maloletých detí. Otcov príjem bol v čase posledného rozhodovania o výživnom
na maloleté deti 10.12.2009 1.100,- eur nakoľko pracoval ako živnostník v Rakúsku. Od tej doby sa
mu však zhoršil zdravotný stav, čo ho značne obmedzuje vo výbere zamestnania. Momentálne pracuje
ako živnostník pre tú istú firmu, avšak nelepí plagáty ale len vykonáva pomocné práce, čo je menej

platené. Pokiaľ ide o matku maloletých detí táto nie je na predĺženej rodičovskej dovolenke, nie je
evidovaná ako uchádzačka. Otec napriek jeho príjmom a výdavkom prejavil vôľu, že chce a najmä je
schopný prispievať na výživu detí sumou 240,- eur mesačne. Tomuto návrhu otca súd vyhovel a určil
mu povinnosť platiť na maloletého A. 135,- eur mesačne a mal. A. 105,- eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku. Takto určená výška je s ohľadom na vek maloletých detí a primerané potreby

ich veku zodpovedajúca. Vzhľadom na skutočnosť, že vyúčtovaná odmena znalca bola uhradená v
sume 131,60 eur z rozpočtových prostriedkov súdu a len navrhovateľka nezložila preddavok na znalecké
dokazovanie, súd jej určil povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v časti určenia výživného podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že súd prvého
stupňa preukázal síce príjmy odporcu avšak sa nezaoberal otázkou jej osoby. Náklady na maloleté deti
od posledného súdneho rozhodnutia vzrástli, čo súd neakceptoval. Opak je pravdou znížil výživné na
deti a tiež jej nariadil uhradiť trovy štátu v sume 131,60 eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a určil odporcovi prispievať na výživu mal. A. 200,- eur mesačne a na výživu mal.

A. 200,- eur mesačne.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súdom určená výška výživného
je primeraná odôvodneným potrebám maloletých detí vo veku 5 a 11 rokov s prihliadnutím na to, že
navrhovateľka poberá rodinné prídavky vo výške 22,54 eur na každé dieťa, čím sú ich potreby pokryté

sumou 127,54 eur u mal. A. a 157,54 eur u mal. A.. Schopnosti a možnosti odporcu dosahovať vyšší
zároboksú vzhľadomnajehopretrvávajúcinepriaznivýzdravotnýstavviacakoobmedzené,vyživovaciu
povinnosť k deťom má aj ich matka, ktorá je nezamestnaná, pričom nie je ani evidovaná na príslušnom
úradepráce,sociálnychvecíarodiny. Životnáúroveňdetíjepriamoinepriamozávisláodživotnejúrovne
rodičov a pokiaľ ju títo nie sú schopní zabezpečiť vo vyššom štandarde môžu byť náklady pokryté len do

takej miery do akej to dovoľujú zárobkové a existenčné pomery rodičov. Odporca je vôbec rád, že má
aspoň nejakú prácu nakoľko pracovných príležitostí pre muža s takými zdravotnými obmedzeniami aké
sú uvedené v lekárskej správe MUDr. Z. veľa nie je. Nie je schopný zabezpečiť si z dôvodov objektívnych
prekážok na jeho strane ktoré nemôže subjektívne ovplyvniť lepšie platenú prácu. Operáciu odporcaodkladá i napriek doporučeniu lekárov zámerne, nakoľko si je vedomý toho, že by po nej musel ísť
na invalidný dôchodok pričom by už vôbec nesmel pracovať. Maloleté deti už nevidel 3 roky nakoľko
navrhovateľka nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol

v časti určenia výživného potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na

rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých
nie je dôvodné pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti určenia výšky výživného
vecne správny avšak v časti určenia účinnosti výživného odvolací súd mal za to, že nie sú dôvody pre
potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 10C 137/2010-75 je návrh

navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k
maloletým deťom A. nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je
posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým po tom ako bolo manželstvo
rodičov právoplatne rozvedené a maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky určil súd
prvého stupňa výživné odporcu na mal. A. v sume 135,- eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 105,-

eur mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku a navrhovateľke určil povinnosť uhradiť na účet
OS Senica trovy štátu v sume 131,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa pokiaľ sa týka určenia výšky výživného vykonal dokazovanie v

dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolacísúdsatuvcelomrozsahustotožňujesoskutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka určenia výšky výživného prvostupňový súd vykonal
dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, vec posúdil správne aj po právnej stránke, z
ktorých dôvodov sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o primeranosti výšky výživného na mal. A.
v sume 135,- eur a mal. A. v sume 105,- eur mesačne, ktoré odvolací súd považoval za primerané a to

tak ako odôvodneným potrebám maloletých detí tak aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, keď
u otca bolo možné vychádzať z jeho priemerného zárobku vo výške 679,43 eur brutto a bolo potrebné
do úvahy otca brať aj jeho zdravotný stav. U matky maloletých detí súd zistil, že táto nie je zamestnaná,
nie je evidovaná na úrade práce tak, že má sa za to, že je dobrovoľne nezamestnaná. Odvolací súd
tak má za to, že pokiaľ navrhovateľka ako matka maloletých detí dostane od odporcu výživné a rodinné

prídavky na maloleté deti, tak bude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných
životných potrieb spojených s výživou a výchovou maloletých detí. Navyše matka maloletých detí vo
svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal a
tak isto žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu určenej výšky výživného.

Pokiaľ sa týka povinnosti uloženej navrhovateľke zaplatiť trovy štátu tak v tejto časti odvolací súd
považoval takisto rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny keď uvedená suma predstavuje
pomernú časť nákladov vynaložených na znalečné v uvedenej sume 131,60 eur zo štátnych
prostriedkov.

Vzhľadomkvšetkýmvyššieuvedenýmskutočnostiampretoodvolacísúdvčastiurčeniavýškyvýživného
a v časti náhrady trov konania štátu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Pokiaľ sa týka účinnosti určenia výživného na maloleté deti odvolací súd poukazuje na pochybenie

súdu prvého stupňa, keď tento určil výživné právoplatnosťou rozsudku č. k. 10C 137/2010-166 zo
dňa 23. októbra 2012. Predmetné výživné je však určené na čas po rozvode manželstva účastníkov,
takže výživné sa určuje s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. V
predmetnej veci bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Senica, č. k. 10C137/2010-75, právoplatným v časti rozvodu dňa 7.7.2011. Takže výživné na maloleté deti na čas po
rozvode manželstva má byť správne určené od tohto dátumu. Vzhľadom k tomu, právoplatnosť rozvodu
manželstvabola7.7.2011,tedapreddvomarokmizauvedenéobdobiedvochrokovjepotrebnézisťovať,

čivznikolnedoplatoknavýživnomalebonevznikolaotomtonedoplatkuvprípadejehovznikurozhodnúť.
Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa skutočnosť o platení výživného za predmetné obdobie
nevyplýva, takže o tomto nároku nemohol odvolací súd rozhodnúť v dôsledku čoho bolo potrebné v tejto
časti rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa zistí akým spôsobom od 7.7.2011 odporca

na výživu maloletých detí prispieval, vykonané dôkazy vyhodnotí a rozhodne o účinnosti určeného
výživného, o výške nedoplatku a spôsobe jeho úhrady poprípade o tom, že nedoplatok nevznikol.
Zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.