Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/139/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899237
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2508899237.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľov v I. rade: F. E.,

nar. XX.XX.XXXX, Š. XX, I. a v II. rade: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F., obaja zastúpení
advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Advokátska kancelária Nám. SNP č.2, Trnava proti odporcom v I. rade:
X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, L. a v II. rade: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XXX
obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Tatiana Chrenková, Advokátska kancelária, A. Trajana 12, Piešťany,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Q. A. X., K. C. XX, B. XX, zastúpeného: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v I. a II. rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom v I. a II. rade

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 664,04 eur k rukám právnej zástupkyne odporcov do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v I. a II. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na
Okresnom súde Trnava dňa 11.03.2003 domáhali proti odporcom v I. a II. rade zaplatenia sumy 25.071,-
Sk so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 25.10.2001 do zaplatenia navrhovateľke I. a sumy 20.000,-
Sk navrhovateľovi II. titulom náhrady škody. Proti odporcovi I. uplatnili svoj nárok z titulu všeobecnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa ich názoru porušil povinnosť

podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keď ako vodič motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu a
proti odporcovi II. si uplatnili svoj nárok v zmysle § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda titulom
objektívnej zodpovednosti ako prevádzkovateľa motorového vozidla. Súčasne si uplatnili aj náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 19. 10. 2001 došlo k
dopravnej nehode, v dôsledku ktorej zahynul B. G., brat navrhovateľky I. a otec navrhovateľa II., pričom
proti vodičovi - odporcovi I. bolo trestné stíhanie zastavené. Podľa ich názoru samotné vyšetrovanie
vyznieva veľmi problematicky a zrejme došlo k predčasnému zastaveniu trestného stíhania, preto

navrhli doplniť dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy. S poukazom na ust. § 449 ods. 2,3
ObčianskehozákonníkasiuplatnilinákladypohrebuunavrhovateľkyI.anákladysnáhrobnýmkameňom
u navrhovateľa II. Podaním zo dňa 24.05.2013 upresnili svoj návrh a žiadali súd o pripustenie zmeny
návrhu tak, aby boli odporcovia I.,II. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 25.071,-Sk so
17,6%-ným úrokom z omeškania od 25.10.2001 do zaplatenia navrhovateľke I. a navrhovateľovi II. sumu
20.000,-Sk s 8 %-ným úrokom z omeškania od 16.06.2006 do zaplatenia. Súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 19.06.2013 za účasti účastníkov a ich právnych zástupcov pripustil zmenu návrhutak, že odporcovia I.,II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke I. sumu 832,20 eura
so 17,6%-ným úrokom z omeškania od 25.10.2001 do zaplatenia a navrhovateľovi II. sumu 663,88 eura
s 8 %-ným úrokom z omeškania od 16.06.2006 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v I. a II. rade s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali tento v celom rozsahu zamietnuť
s odôvodnením, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku
zodpovednosti za škodu.

Vedľajší účastník poprel samotný základ návrhu a žiadal tento zamietnuť v celom rozsahu ako
nedôvodný, nakoľko nebola založená zodpovednosť odporcu I. ako vodiča motorového vozidla a
zodpovednosť odporcu II. ako prevádzateľa motorového vozidla.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca z odboru cestná
doprava a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov a to: vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva
PZ v Trnave, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality č.k. ORP-472/UJKP-
OVK-TT-2002, znalecký posudok č. 41/2002 vypracovaný dňa 26.03.2002 znalcom z odboru cestná
doprava D.. X. J., kópie pokladničných blokov z 23.10.2001 a 24.10.2001, objednávka č. XX/XXXX,

rodný list odporcu II., potvrdenia zo dňa 25.10.2001 a 26.10.2002, potvrdenie Nemocnice s poliklinikou
v Hlohovci zo dňa 09.12.2005, kópia faktúry č. XX/XXXX zo dňa 22.06.2006, potvrdenka č. XXXXXX zo
dňa 15.06.2006 zistil nasledovný skutkový stav veci:

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave číslo ORP - 232 / DI-2001 zo dňa 19. 10. 2001 bolo
začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona,

lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že dňa 19. 10. 2001 o 18. 59 hod. na ceste III/ 5132 km:
1,450 v úseku medzi obcami Madunice - Leopoldov došlo k dopravnej nehode medzi neosvetleným
cyklistom B. G., nar. X. XX. XXXX, bytom F., H. XXX/X a osobným motorovým vozidlom Škoda Felícia,
PN 579 AH, ktoré riadil vodič X. L., nar. XX. X. XXXX, bytom L., O. XXX/XX, tým istým smerom,
následkom čoho došlo k nárazu pravou prednou časťou vozidla do zadného kolesa bicykla cyklistu, ktorý

na mieste dopravnej nehody zraneniam podľahol. Vodič bol na mieste dopravnej nehody podrobený
dychovej skúške s výsledkom 0,00 promile alkoholu v dychu.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave zo dňa v 14. 2. 2002 bol do konania pribratý
znalec z odboru cestnej dopravy D.. X. J., bytom K., V. Č.. XX, ktorý v závere svojho písomného
znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.03.2002 v jednotlivých odpovediach na položené otázky

uviedol, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola skutočnosť, že cyklista sa po vozovke pohyboval
neosvetlený. Jeho viditeľnosť na vozovke z vozidla Š Felícia bola daná dohľadnosťou z vozidla pri jazde
s rozsvietenými tlmenými svetlami a ani pri dodržaní rýchlosti zodpovedajúcej rozhľadu vodiča pred
vozidlo by vodič vozidla zrážke s neosvetleným cyklistom nezabránil. Z hľadiska posúdenia techniky
jazdy vodiča vozidla Š Felícia a cyklistu, znalec uviedol, že v prípade vodiča vozidla Š Felícia možno

hodnotiť techniku jazdy ako nesprávnu len z dôvodu prekročenia rýchlosti zodpovedajúcej rozhľadu
vodiča pred vozidlo, pričom pohyb neosvetleného cyklistu po vozovke v koridore pohybu vozidiel z
technického hľadiska považoval za pohyb v rozpore s pravidlami cestnej premávky, keď tento pohyb
vytváral nebezpečenstvo pre iných účastníkov cestnej premávky. Preto techniku jazdy cyklistu ohodnotil
ako nesprávnu z dôvodu použitia k jazde za zníženej viditeľnosti neosvetlený bicykel, nespĺňajúci

požiadavky v prevádzke na pozemných komunikáciách. Vodič vozidla Š Felícia mal možnosť zabrániť
zrážke len v prípade, ak by sa v čase začiatku reakcie pohybovalo vozidlo rýchlosťou 60,3 km/h a cyklista
mohol vzniku dopravnej nehody zabrániť správnou technikou jazdy. Ku zarážke vozidla s bicyklom došlo
pri rýchlosti 68,8 km/h. Vozidlo Š Felícia sa na začiatku reakcie jeho vodiča pohybovalo rýchlosťou 83,0
km/h. Podľa výsledkov analýzy mal vodič vozidla Š Felícia technicky možnosť spozorovať bicyklistu

vo vzdialenosti 40,82 m, kedy bola predná časť vozidla vzdialená od zadnej časti bicykla 38,8 m. Ak
najneskôr v tomto čase začal reagovať, potom nie je možné posúdiť jeho reakciu ako oneskorenú.

Vyšetrovateľ PZ, Okresného úradu vyšetrovania PZ v Trnave Uznesením č. OÚV-472/20-2002Bk zo
dňa 31. 5. 2002, právoplatným dňa 06.07.2002 trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia nazdraví zastavil, nakoľko nebola naplnená skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví a teda
nebol dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyšetrovateľ poukázal na výsledky
znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava.

Okresný súd Trnava Uznesením č.11C/31/2003 - 54 zo dňa 8. 3. 2006 ustanovil v konaní znalca z
odboru cestná doprava D.. X. J., ktorého úlohou bolo dostaviť sa na pojednávanie a vypovedať k
znaleckému posudku. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázal na písomne vypracovaný
znalecký posudok, pričom sa podrobne vyjadroval k jednotlivým položeným otázkam tak zo strany súdu
akoajúčastníkovkonania.Akopríčinunehodyvyhodnotilztechnickéhohľadiskapoužitieneosvetleného

bicykla a reakciu odporcu I. ako vodiča vozidla neposúdil ako oneskorenú, keď podľa jeho názoru
vodič reagoval včas, včas využil naplno brzdné vlastnosti vozidla a snažil sa vyhnúť prekážke. Bicykel
nebol vybavený ani osvetlením ani odrazovými sklami, nemal blatník, farba bicykla nebola reflexná.
Na predmetnej vozovke nebola obmedzená rýchlosť, nakoľko sa jedná o extravilán, povolená rýchlosť
bola 90 km/h. Vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou 83 km/h. Podľa jeho názoru v danom období a čase
dopravnej nehody mal ísť vodič rýchlosťou 74,3 km/h. z hľadiska rozhľadu, ale ani pri tejto rýchlosti by

nebol zabránil dopravnej nehode. Nehode by zabránil v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou nižšou
ako 60km/h.

Navrhovateľka I. vo svojej výpovedi uviedla, že je sestrou nebohého B. G.. Ku samotnej dopravnej
nehode sa vyjadriť nevedela, avšak poukázala na to, že odporca I. mal pred dopravnou nehodou iba
jeden deň požičané vozidlo a jej brat jazdil na bicykli 30 rokov a za ten čas sa mu nič nestalo. Bol to

zodpovedný človek a jazdil osvetlený. Uviedla, že v súvislosti s vystrojením pohrebu svojho brata mala
celkové náklady 832,20 eur (25.071,- Sk).

Z výpovede navrhovateľa II. bolo zistené, že je synom nebohého B. G. a domáha sa zaplatenia 663,88
eura (20.000 Sk) za vyhotovený pomník. Uviedol, že jeho otec išiel dňa 19.10.2001 do práce o 16.55
hod. Pracoval v Leopoldove na štátnom majetku ako strážnik a v ten deň išiel na nočnú smenu, na ktorú

mal nastúpiť o 18.00 hod. Či išiel z domu pod vplyvom alkoholu sa vyjadriť nevedel, uviedol však, že si
to nevšimol. O dopravnej nehode sa dozvedel až dňa 22. 10. 2001.

Vedľajší účastník na strane odporcov poukázal na Uznesenie OR PZ v Trnave č. OÚV-472/20-2002Bk
zo dňa 31.05.2002, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, lebo skutok nebol trestným činom. Uviedol,
že nebola preukázaná existencia všetkých predpokladov pre vznik škody v zmysle § 420 Občianskeho

zákonníka, najmä pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a prípadným porušením
právnych povinností. Odporca I. teda podľa jeho názoru za dopravnú nehodu nezodpovedá, pričom
poukázal na zodpovednosť poškodeného nebohého B. G., ktorý porušil ustanovenia zákona o premávke
na pozemných komunikáciách. Pokiaľ ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, teda
odporcu II., vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že sú splnené liberačné podmienky

v zmysle § 428 druhá veta Občianskeho zákonníka, navyše považoval za nevyhnutné aplikovať i
ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Odporca II. teda podľa jeho názoru taktiež nezodpovedá za predmetnú škodu.

Odporca I. vo svojej výpovedi(č.l. 49,50,80) uviedol, že motorové vozidlo, ktorým došlo k dopravnej

nehode a ktoré riadil, mal požičané od svojho svokra odporcu II. K nehode došlo na úseku medzi obcami
Madunice - Leopoldov v mesiaci október za úplnej tmy, pričom neb. B. G. išiel na bicykli neosvetlený
asi meter od deliacej čiary smerom doprava. Keďže poškodeného zbadal v poslednej chvíli, začal ihneď
brzdiť a strhol riadenie doľava a pravou prednou časťou vozidla zachytil poškodeného. Bezprostredne
po tejto udalosti telefonicky kontaktoval záchranku a políciu. Uviedol, že ho veľmi mrzí čo sa stalo a

pokiaľ by mohol, bol by zabránil predmetnej dopravnej nehode, čo však nebolo vtedy možné.

Z výpovede odporcu II. súd zistil, že je vlastníkom motorového vozidla Škoda Felicia, ktoré v čase v
dopravnej nehody riadil odporca I., jeho zať, ktorému vozidlo požičal. Bližšie sa k okolnostiam dopravnej
nehody vyjadriť nevedel.Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazovali na skutočnosť že civilnoprávna
zodpovednosť je oveľa širšia ako trestnoprávna, že svoj nárok na náhradu škody si uplatňujú na princípe
objektívnej zodpovednosti podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podporne aj na princípe

zavinenia voči vodičovi teda odporcovi I. Žiadali súd, aby vykonal znalecké dokazovanie poukazujúc na
nedostatočné znalecké dokazovanie v rámci trestného konania.

Súd návrh navrhovateľov na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, nakoľko vykonanie takéto
dôkazu by bolo nehospodárne, neefektívne, kontraproduktívne a nadbytočné vzhľadom na skutočnosť,
že v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru cestná doprava, zo
záverov ktorého vychádzal i orgán činný v trestnom konaní pri svojom rozhodovaní, navyše bol znalec

vyslúchnutý v predmetnom konaní. Podľa názoru súdu, by ďalšie znalecké dokazovanie neobjasnilo
nové okolnosti dopravnej nehody, nakoľko zo záverov už vykonaného znaleckého dokazovania má
súd dostatočne preukázané okolnosti vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa právny zástupca
navrhovateľov odvoláva na uznesenie súdu zo dňa 21.05.2012, ktorým bolo pojednávanie odročené
na neurčito za účelom znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestnej dopravy, je potrebné v tejto

súvislosti poukázať na ust. § 170 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd nie je viazaný uznesením, ktorým
sa upravuje vedenie konania.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Všeobecná preventívna povinnosť obsiahnutá v ust. § 415 Občianskeho zákonníka znamená, že každý

je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí. Ide teda o povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať vzniku
škody, pričom porušenie všeobecnej občianskoprávnej prevencie predstavuje protiprávne konanie a
má za následok pri splnení ďalších podmienok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa §
420 Občianskeho zákonníka. Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok

konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví,
majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať
pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a
ohľaduplnosti, ktorý je - objektívne posudzované - spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd ( R
16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka
možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: 1.porušenie právnej povinnosti
(existencia protiprávneho úkonu), 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto
predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienokustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak

došlo k porušeniu právnej povinnosti, najmä k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov,
prípadne iných noriem. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom,
keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu a dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje
poškodeného. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Otázka príčinnej súvislosti medzi
konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou. Ďalším
predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie ako psychický
vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Zodpovednosť založená na predpokladanom zavinení dáva škodcovi možnosť
zbaviťsazodpovednostizaškodupreukázanímtoho,žeškodanebolaspôsobenájehozavinením(§420

ods. 3 o.z.). Ak bola škoda spôsobená konaním, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu, prečinu
alebo priestupku, súd je v občianskom konaní o náhradu škody viazaný podľa § 135 O.s.p. rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný zločin, prečin alebo priestupok a kto ho spáchal. Pokiaľ
ide o zavinenie protiprávneho konania škodcu a ak bol súčasťou skutkovej podstaty tiež vznik škody a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou, je viazaný aj pokiaľ ide o tieto otázky.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú: 1. udalosť
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi udalosťou a vznikom škody. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie.
Subjektom tejto zodpovednosti je prevádzkovateľ určitých dopravných prostriedkov. Subjektom tejto
zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od osôb uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky

ustanovené v § 430. Aj pre prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou
alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto

prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako
pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastník totožný), pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú
osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového

vozidla (napr. štátny orgán, ktorý má právo hospodárenia s motorovým vozidlom). Prevádzkovateľ, ktorý
požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, ostáva prevádzkovateľom motorového
vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Vodič motorového
vozidla nie je prevádzkovateľom a za škodu podľa § 427 a nasl. zodpovedá len vtedy, keď sú u neho
splnené podmienky ustanovené v § 430.

Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku
nie je bezvýnimočná a prevádzkovateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných
dôvodov uvedených v § 428 Občianskeho zákonníka. V ust. § 428 Občianskeho zákonníka sú
uvedené dva liberačné dôvody a tretí možno vyvodiť z ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Liberácia
prevádzkovateľa (jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade,

keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Okrem toho je liberácia
viazaná na podmienku, že prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku
objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody. Dôvodom liberácie
(alebo čiastočnej liberácie) prevádzkovateľa môže byť aj zavinenie poškodeného. Výlučné zavinenie

poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa, avšak len v tom
prípade, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke, a bola spôsobená výlučným zavinením poškodeného; v takom prípade
možno použiť ustanovenie § 441.Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia
dospel súd k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vzniku
zodpovednosti za škodu tak u odporcu I. ako aj u odporcu II.. V prípade odporcu I. nebolo preukázané

porušenie právnej povinnosti, teda existencia protiprávneho úkonu ako jedného zo základných
predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti, pričom nebola preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou. Zo záverov znaleckého
dokazovania vyplynulo, že odporca I. ako vodič vozidla neporušil žiadnu zákonnú povinnosť a v
prípade ak by bol išiel rýchlosťou, pri ktorej by mal dostatočný rozhľad, nehode by zabrániť nemohol.

Znalec dostatočne ozrejmil skutočnosti súvisiace s dopravnou nehodou a z výsledkov znaleckého
dokazovania bez ohľadu na zastavenie trestného konania mohol súd vyvodiť jednoznačný právny
záver. I v prípade odporcu II. ako prevádzkovateľa dopravného prostriedku nebol preukázaný vznik
objektívnejzodpovednostizaškodu,nakoľkoznalecvosvojomznaleckomposudkuvyhodnotilzapríčinu
dopravnej nehody skutočnosť, že cyklista sa po vozovke pohyboval neosvetlený, navyše zo znaleckého
posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva a patológie zo dňa 18.01.2002 v

časti VI. vyplýva, že poškodený bol v čase smrti a tým aj v čase dopravnej nehody v stave mierneho
stupňa opitosti, keď alkoholické vyšetrenie potvrdilo v krvi koncentráciu etylalkoholu v hodnote 1,53
g/kg (promile). Pri takomto alkoholickom ovplyvnení nebol B. G. v čase dopravnej nehody schopný
bezpečne sa zúčastňovať cestnej premávky. Poukazujúc na uvedené, preto možno konštatovať výlučné
zavinenie poškodeného, ktoré vedie k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti za škodu odporcu II. ako

prevádzkovateľa vozidla ( § 441 o.z.) Je na mieste tiež poukázať, že občianskoprávna zodpovednosť za
škodu sa okrem odporcov vzťahovala aj na poškodeného, ktorý si nesplnil svoju právnu povinnosť a ako
účastník cestnej premávky sa dopustil protiprávneho úkonu, keď jednoznačne porušil pravidlá cestnej
premávky tým, že sa pohyboval po vozovke neosvetlený a navyše pod vplyvom alkoholu.

Podľa § 135 ods.1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa odseku 2 inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však
bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu,
výrokom právoplatného rozsudku trestného súdu alebo správneho orgánu a opačne. Keďže však v

rozhodnutiach týchto orgánov sú uvedené i iné okolnosti, než je výrok o vine a o tom, kto trestný čin či
priestupok spáchal, obmedzuje ust. § 135 záväznosť takéhoto rozhodnutia len na výrok o rozpornosti
s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo
priestupok a kto ho spáchal pre občianske súdne konanie, v ktorom táto otázka hrá úlohu. V druhom
odseku sa zákon odvoláva na riešenie predbežnej otázky, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné

na rozhodnutie veci samej. Bez toho, aby si súd urobil názor na to, ako by mala byť predbežná otázka
vyriešená, nie je možné vydať konečné rozhodnutie.

Súd je v občianskom súdnom konaní vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale
musí vychádzať aj z iných rozhodnutí o tom, že bol spáchaný trestný čin, musí vychádzať aj z iných
rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať o to, aby sa s nimi nedostal do rozporu ( R 27/1977).

S ohľadom na vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o vzniku zodpovednosti za škodu odporcu I.
vychádzal z právoplatného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, ktorým na základe výsledkov
znaleckého dokazovania dospel k záveru, že v prípade odporcu I. nebola naplnená skutková podstata
trestného činu, pričom skutok nebol ani priestupkom, preto nebol dôvod na postúpenie veci.Odvolávajúc sa na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešným odporcom
I.,II. priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti neúspešným

navrhovateľom I.,II., pričom tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 664,04 eur. V
konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý si uplatnil náhradu trov konania,
výšku ktorých nevyčíslil, súd nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľavyhl.MSSRč.163/2002Z.z.patríadvokátketarifnáodmenazajedenúkonprávnejslužbyvsume

1.621,-Sk. Za tri právne úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 03.07.2003, účasť na pojednávaní dňa 17.05.2004 a dňa 06.09.2004) jej patrí odmena v sume
4.863,-Sk. Hotové výdavky podľa § 19 a § 20 vyhlášky predstavujú celkovú sumu 4.936,-Sk. Režijný
paušál v r. 2003 128,-Sk, režijný paušál v r. 2004 136,-Sk, strata času: 1/24VZ za začatú polhodinu
v r.2004 567,-Sk dňa 17.05.2004 a dňa 06.09.2004 (4x567,-Sk=2.268,-Skx2=4.536,-Sk). V prepočte s

konv. kurzom suma 9.799,-Sk činí sumu 325,27 eur. Podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí advokátke
odmena za jeden úkon právnej služby v sume 1.740,-Sk. Za dva právne úkony ( účasť na pojednávaní
dňa 09.01.2006 a dňa 18.01.2007) jej patrí odmena v sume 3.480,-Sk. Hotové výdavky podľa § 15,
§16 a § 17 vyhlášky predstavujú celkovú sumu 2.622,-Sk a zahŕňajú režijný paušál v r. 2006 164,-Sk
a v r. 2007 178,-Sk, strata času 1/60 VZ za začatú polhodinu v r.2006 273,-Sk a v r. 2007 297,-Sk.

Pojednávanie dňa 09.01.2006 (4x273=1.092,-Sk), pojednávanie dňa 18.01.2007 (4x297=1.188,-Sk). V
prepočte s konverz. kurzom suma 6.102,-Sk činí sumu 202,55 eur. Podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.
účinnej od 01.06.2010 patrí advokátke odmena za jeden úkon právnej služby 60,30 eur a za dva úkony
( účasť na pojednávaní dňa 19.06.2013 a dňa 12.07.2013) jej patrí odmena v sume 120,60 eur. Režijný
paušál v r. 2013 predstavuje sumu 7,81 eur x 2= 15,62 eur, celkom 136,22 eur. Advokátke teda patrí

náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej sume 664,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204

ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované

ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu,

ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda ,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3

O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého

stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( §

205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.