Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 3, 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Cb/14/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811202199
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6811202199.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny SR, IČO: 00681156 , Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava proti žalovanému:
Revúcky sociálny podnik, n.o., IČO: 42000939, 049 01 Muráň 329, právne zast. JUDr. Pavlom Halajom,
advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca v konaní o zaplatenie 1.766.080,54 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.
Pavla Halaja vo výške 72 895,48 €, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 39701,98 € a
ostatných trov vo výške 33 193,50 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 05.05.2011 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.766.080,84
€ s príslušenstvom spočívajúcim v úrokoch z omeškania.

V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že ako poskytovateľ uzavrel so žalovaným ako prijímateľom dňa
18.06.2008 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. NFP 27110230005, predmetom
ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí
nenávratného finančného príspevku na realizáciu aktivít projektu - Vytvorenie a overenie fungovania
sociálneho podniku v okrese Revúca, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o nenávratný finančný
príspevok.

Účelom zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného projektu žalovaného a to poskytnutím

nenávratného finančného príspevku z prostriedkov pre operačný program - Zamestnanosť a sociálna
inklúzia.

Na základe zmluvy o NFP žalobca poskytol žalovanému nenávratný finančný príspevok v celkovej výške
1.766.080,54 €.

Listomzodňa06.04.2010žalobcaodzmluvyoNFPodstúpilzdôvoduporušeniatejtozmluvyžalovaným.
Odstúpenie od zmluvy bolo realizované z 2 dôvodov: a) žalovaný porušil svoju povinnosť počas
realizácie aktivít projektu oznámiť príjmy, ktoré mu vznikli žalobcovi a tento príjem mu vrátiť a b) žalovaný
neuzavrel so žalobcom záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávok žalobcu plynúcich zo zmluvy o

NFP.Pokiaľ ide o prvý dôvod odstúpenia od zmluvy, tak konaním resp. nekonaním žalovaného malo dôjsť k
porušeniu čl. 10 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) a pokiaľ ide o druhý dôvod
odstúpenia od zmluvy, tak konaním resp. nekonaním žalovaného malo dôjsť k porušeniu čl. 5 ods. 5

VZP v spojení s čl. 5 bodom 5.13. zmluvy o NFP.

Pokiaľ ide o prvotné vyjadrenie žalovaného k žalobe, tento ju navrhol zamietnuť, pretože pohľadávku
žalovaného neuznáva čo do jej základu a výšky a má za to, že porušenia žiadnych ustanovení zmluvy
alebo všeobecných zmluvných podmienok sa nedopustil.

Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedkov a listinnými dôkazmi, pričom skutočnosti zistené z dokazovania budú reprodukované nižšie v

texte odôvodnenia.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo nasledujúce:

Dňa 18.06.2008 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom uzatvorená
zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. NFP 27110230005.

Podľačl.2ods.2.1.zmluvy-PredmetomtejtoZmluvyjeúpravazmluvnýchpodmienok,právapovinností

medziPoskytovateľomaPrijímateľompriposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevku(ďalejaj„NFP“)
zo strany Poskytovateľa Prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom Schválenej
žiadosti o NFP.

Podľa čl. 2 ods. 2.3. zmluvy - Poskytovateľ sa zaväzuje, že na základe tejto Zmluvy poskytne NFP
Prijímateľovi, a to v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, so všetkými dokumentmi, na ktoré Zmluva

odkazuje a s platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a
právnymi aktmi Európskych Spoločenstiev.

Podľa čl. 2 ods. 2.4. zmluvy - Prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s
podmienkami stanovenými v tejto Zmluve a Projekt realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne
ukončenia realizácie aktivít Projektu, t.j. do 30.09.2010.

Podľa čl. 4 ods. 4.1. zmluvy - Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomná komunikácia súvisiaca s touto
Zmluvou si pre svoju záväznosť vyžaduje písomnú formu, v rámci ktorej sú Zmluvné strany povinné
uvádzať ITMS kód Projektu a názov Projektu podľa článku 2 bod 2.1. tejto Zmluvy. Zmluvné strany sa
zaväzujú, že budú pre vzájomnú písomnú komunikáciu používať poštové adresy uvedené v článku 2.
tejto Zmluvy.

Podľa čl. 4 ods. 4.3. zmluvy - Poskytovateľ môže určiť, že vzájomná komunikácia súvisiaca s touto
Zmluvou bude prebiehať aj elektronicky prostredníctvom emailu alebo faxom a zároveň môže určiť aj
podmienky takejto komunikácie. Aj v rámci týchto foriem komunikácie je Prijímateľ povinný uvádzať
ITMS kód Projektu a názov Projektu podľa článku 2 bod 2.1. tejto Zmluvy. Ak Poskytovateľ určí
elektronickú formu komunikácie prostredníctvom emailu alebo faxovú formu komunikácie, zmluvné

strany sa zaväzujú vzájomne písomne oznámiť svoje emailové adresy, resp. faxové čísla, ktoré budú v
rámci tejto formy komunikácie záväzne používať.

Podľa čl. 5 ods. 5.13 zmluvy - Prijímateľ berie na vedomie, že v prípade neuzavretia zmluvy v
zmysle čl. 5 ods. 5 VZP, alebo neposkytnutia iného zabezpečovacieho prostriedku Poskytovateľovi,
mu nevzniká nárok na poskytnutie žiadnej platby, a to až do uzavretia zmluvy alebo poskytnutia

iného zabezpečovacieho prostriedku v zmysle čl. 5 ods. 5 VZP. Zmluvné strany sa dohodli, že za
zmluvu v zmysle tohto odseku sa považuje záložná zmluva, predmetom ktorej bude najmä na majetoknadobudnutý alebo zhodnotený z prostriedkov NFP. Prijímateľ sa zaväzuje uzavrieť dodatok k Zmluve,
predmetom ktorého budú potrebné ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia pohľadávky Poskytovateľa v
súvislosti s uzavretím zmluvy alebo poskytnutia iného zabezpečenia podľa čl. 5 ods. 5 VZP. Neuzavretie

dodatku v zmysle tohto odseku sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy.

Podľa čl. 5 ods. 5.15 zmluvy - V článku 8 ods. 1 VZP znie: Zmluvu je možné meniť alebo dopĺňať len
na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných strán, pričom akékoľvek zmeny a doplnky musia byť
vykonané vo forme písomného a očíslovaného dodatku k tejto Zmluve alebo autorizovanou poznámkou
Poskytovateľa k tejto Zmluve. Zmeny a doplnenia Prílohy č. 2 a 3 Zmluvy o poskytnutí NFP, ktoré sa

nedotýkajú podstatných ustanovení Zmluvy, sa uskutočňujú vykonaním autorizovanej poznámky (ďalej
len „AP“), ktorú vydáva Poskytovateľ, spravidla na základe žiadosti Prijímateľa. Žiadosť Prijímateľa musí
byť riadne odôvodnená a musí obsahovať už prepracované tie časti Prílohy č. 2 alebo 3, ktorých sa
žiadosť o zmenu alebo doplnenie týka. Posúdenie žiadosti o zmenu Prílohy č. 2 alebo 3 je v plnej
kompetencii Poskytovateľa. Platnosť a účinnosť AP je viazaná na schválenie Poskytovateľa. AP je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. V prípade, že zmena alebo doplnenie Prílohy č. 2 alebo 3 vyžaduje

zároveň zmenu alebo doplnenie textu zmluvy o poskytnutí NFP, súčasne s AP sa podpíše aj dodatok k
tejto zmluve. Podrobnosti o vykonávaní zmien zmluvy formou dodatku alebo autorizovanou poznámkou
sú uvedené v Príručke pre Prijímateľa.

Podľa čl. 6 ods. 6.3 zmluvy - Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1. Všeobecné
zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. Predmet podpory

NFP,3.Podpisovévzory.Prijímateľtýmtovyhlasuje,žesasobsahomprílohZmluvyoboznámilasúhlasí,
že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný.

Podľa prílohy č. 2 zmluvy o poskytnutí NFP bodu 3.: Ciele projektu - cieľom projektu je nájdenie
efektívneho mechanizmu na fungovanie sociálnych podnikov, pilotné overenie založenia a fungovania
sociálnych podnikov zameraných na znižovanie nezamestnanosti a predchádzanie sociálnemu

vylúčeniu, najmä formou ďalšieho vzdelávania, aktiváciou osôb, vrátane zvýhodnených uchádzačov o
zamestnanie, reinvestovaním hospodárskych prebytkov do rozvoja udržateľného poskytovania služieb
a rozvoja komunity.

Špecifickým cieľom projektu 1 bolo vzdelávanie pracovníkov sociálneho podniku a iných sociálnych
skupín: Pre 900 účastníkov v rámci tohto špecifického cieľa budú realizované nasledovné aktivity:

1.1. Vzdelávanie pracovníkov sociálneho podniku pre riadenie aktivít

1.2. Vzdelávanie osôb vrátane znevýhodnených osôb pre zvýšenie zamestnanosti

1.3. Vzdelávanie v rámci sociálneho inkubátora (ďalšie vzdelávanie)

1.4. Školenia praktických zručností pre cieľové skupiny, a to v segmentoch aktivít sociálneho podniku a
najmä v segmente cieľových zamestnávateľov.

Špecifickým cieľom projektu 2 bolo - tvorba pracovných miest v sociálnom podniku, a to priamo v počte
50 a formou inkubácie s následnou ponukou podnikateľom a obciam v počte 250 bude realizovaný v
dvoch, navzájom sa časovo prelínajúcich typov aktivít:

2.1. Tvorba pracovných miest v sociálnom podniku v jednotlivých strediskách;

2.2. Tvorba pracovných mieste formou inkubácie / aktivácie pre sociálny podnik a pre cieľových

zamestnávateľov;

2.3. Realizácie ekonomických aktivít v oblasti výroby a poskytovania služieb.Súčasťou zmluvy sú teda aj VZP - Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré podrobnejšie upravujú jej
jednotlivé ustanovenia a teda práva a povinnosti zmluvných strán (č.l. 64 - 86).

Podľa časti týchto VZP s názvom Pojmy a skratky, bezodkladne znamená najneskôr do 5 pracovných

dní od vzniku skutočností rozhodnej pre počítanie lehoty.

Podľa čl. 5 ods. 5 VZP - V prípade požiadavky Poskytovateľa je Prijímateľ povinný uzavrieť
s Poskytovateľom samostatnú zmluvu týkajúcu sa zabezpečenia záväzkov voči Poskytovateľovi
súvisiacich s realizáciou Projektu, resp. je Prijímateľ povinný preukázať Poskytovateľovi existenciu
zabezpečenia záväzkov voči Poskytovateľovi súvisiacich s realizáciou aktivít Projektu. Nedodržanie
uvedenej povinnosti sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.

Podľa čl. 9 ods. 1 bodu 1.1. VZP - Riadne ukončenie zmluvného vzťahu zo Zmluvy nastane splnením
záväzkov zmluvných strán a súčasne uplynutím doby, na ktorú bola Zmluva uzatvorená podľa článku
6 bod 6.2. zmluvy o poskytnutí NFP.

Podľa čl. 9 ods. 2 bodu 2.1. VZP - Od Zmluvy môže Prijímateľ alebo Poskytovateľ odstúpiť v prípadoch
podstatného porušenia Zmluvy, nepodstatného porušenia Zmluvy a ďalej v prípadoch, ktoré ustanovujú

právne predpisy SR a ES.

Podľa čl. 9 ods. 2 bodu 2.3 VZP - Porušenie Zmluvy je podstatné, ak strana porušujúca Zmluvu vedela
v čase uzavretia Zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel Zmluvy,
ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola Zmluva uzavretá, že druhá zmluvná strana
nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení Zmluvy alebo v prípade, ak tak ustanovuje

Zmluva.

Podľa čl. 9 ods.2 bodu 2.4 písm.g) VZP - Na účely Zmluvy sa za podstatné porušenie Zmluvy zo strany
Prijímateľa považuje najmä, ak sa zistí porušenie pravidiel a zmluvných podmienok, za ktorých boli
prostriedky NFP poskytnuté, resp. v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods.1 zákona
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Podľa čl.9 ods.2 bodu 2.4 písm.m) VZP - Na účely Zmluvy sa za podstatné porušenie Zmluvy zo strany
Prijímateľa považuje najmä, ak dôjde ku skutočnosti uvedenej v článku 1 odsek 3, porušenie článku 1
odsek 4, článku 3 odsek 7, článku 6 odsek 1, článku 10 odsek 1, článku 12 odsek 1, článku 12 odsek
6 týchto VZP.

Podľa čl. 9 ods.2 bodu 2.6 VZP - Porušenie ďalších povinností stanovených v Zmluve alebo v právnych

predpisoch SR a ES okrem prípadov, ktoré sa podľa Zmluvy považujú za podstatné porušenia, sú
nepodstatným porušením Zmluvy.

Podľa čl. 9 ods.2 bodu 2.7 VZP - V prípade podstatného porušenia Zmluvy je zmluvná strana oprávnená
od Zmluvy odstúpiť okamžite, len čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa čl. 9 ods.2 bodu 2.8 VZP - Odstúpenie od Zmluvy je účinné dňom doručenia písomného

oznámenia o odstúpení od Zmluvy druhej zmluvnej strane.

Podľa čl. 9 ods.2 bodu 2.10 VZP - V prípade odstúpenia od Zmluvy zostávajú zachované tie práva
Poskytovateľa, ktoré podľa svojej povahy majú platiť aj po skončení Zmluvy, a to najmä právo požadovať
vrátenie poskytnutej čiastky NFP, právo na náhradu škody, ktorá vznikla porušením Zmluvy.Podľa čl. 10 ods.1 písm.g) VZP - Prijímateľ je povinný vrátiť príjem z Projektu v prípade, ak počas
realizácie aktivít projektu alebo v období uvedenom v článku 1 ods.4 VZP od ukončenia realizácie aktivít
Projektu došlo k vytvoreniu príjmu podľa článku 55 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006.

Podľa čl. 10 ods.2 VZP - Ak dôjde k odstúpeniu od Zmluvy, je Prijímateľ povinný vrátiť Poskytovateľovi
NFP vyplatený do času odstúpenia od Zmluvy.

Podľa čl. 10 ods. 3 VZP - V prípade vzniku povinnosti vrátenia príjmu alebo výnosu podľa ods. 1
písm. g) a h) tohto článku VZP je Prijímateľ povinný vrátiť príjem alebo výnos do 31. januára roku
nasledujúcehoporoku,vktorombolpríjemvytvorený,alebovktoromvznikolvýnos.Prijímateľjepovinný
požiadať Poskytovateľa o oznámenie, akým spôsobom má tento príjem alebo výnos vrátiť. V prípade,

že Prijímateľ príjem alebo výnos riadne a včas nevráti, Poskytovateľ bude postupovať rovnako ako v
prípade povinnosti vrátenia NFP alebo jeho časti vzniknutej podľa ods. 1 písm. a) až f) tohto článku VZP.

Podľa čl. 10 ods.4 VZP - Povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti (podľa ods. 1 písm. a) až f) tohto článku
VZP, ako aj v prípade postupu podľa poslednej vety ods. 3 tohto článku VZP) a jeho rozsahu stanoví
Poskytovateľ v „Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov“ (ďalej len ŽoV“), ktorú zašle Prijímateľovi.

Podľadodatkuč.2kzmluvepodpísanéhodňa22.10.2008boltermínukončeniarealizácieaktivítprojektu
do 31.12.2010 (č.l. 99).

Podľa dodatku č. 11 k zmluve podpísaného dňa 02.11.2009 (č.l. 134) boli celkové oprávnené
výdavky na realizáciu aktivít projektu stanovené na sumu 3.397.415,06 €, pričom poskytovateľ mal
poskytnúť prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 3.227.544,31 € a zároveň prijímateľ mal

zabezpečiť vlastné zdroje financovania projektu vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu aktivít projektu a zabezpečiť ďalšie vlastné zdroje financovania projektu na úhradu všetkých
neoprávnených výdavkov projektu.

Žalobca dňa 14.04.2010 vykonal u žalovaného neohlásenú monitorovaciu návštevu, z ktorej bol spísaný
Záznam nachádzajúci sa na č.l. 160 - 162 spisu.

Z tohto záznamu vyplýva zistenie, že z predložených faktúr a denníka účtovných záznamov je zrejmé,
že sociálnemu podniku vznikli počas realizácie aktivít príjmy, avšak žalobcovi ako riadiacemu orgánu
prijímateľ neoznámil vznik príjmov.

Záznam obsahuje záver, podľa ktorého na základe zistených skutočností sa navrhuje zvážiť odstúpenie
od zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu, že uvedeným konaním porušil prijímateľ zmluvu o poskytnutí

NFP, konkrétne tým, že nevrátil príjem z projektu, ktorý vznikol počas realizácie aktív projektu alebo
v období uvedenom v čl. 1 ods. 4 VZP podľa čl. 55 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, čím porušil
čl. 10 - Vysporiadanie finančných vzťahov a zmluvná pokuta, bod 1. písm. g) všeobecných zmluvných
podmienok a bod 3. - v prípade vzniku povinnosti vrátenia príjmu alebo výnosu podľa ods. 1 písm. g) a),
h) tohto čl. VZP je prijímateľ povinný vrátiť príjem alebo výnos do 31.01. roku nasledujúceho po roku, v

ktorom bol príjem vytvorený alebo v ktorom vznikol výnos.

Prijímateľ je povinný požiadať poskytovateľa o oznámenie akým spôsobom má tento príjem alebo výnos
vrátiť. V prípade, že prijímateľ príjem alebo výnos riadne a včas nevráti poskytovateľ bude postupovať
rovnako ako v prípade povinnosti vrátenia NFP alebo jeho časti vzniknutej podľa ods. 1 písm. a) - f)
tohto čl. l VZP.

Zároveň v závere Záznamu RO konštatuje, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy zo strany
prijímateľa podľa čl. 9 - Ukončenie zmluvy, bodu 2.4. g) a 2.4 h), ktorý hovorí - na účely zmluvy sa za
podstatné porušenie zmluvy zo strany prijímateľa považuje najmä:g) ak sa zistí porušenie pravidiel a zmluvných podmienok, za ktorých boli prostriedky NFP poskytnuté,
resp. v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov,

h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s
podmienkami zmluvy zo strany prijímateľa.

Podľa dátumov uvedených na poslednej strane Záznamu, tento bol vypracovaný dňa 27.04.2010 a
podpísaný žalovaným dňa 10.05.2010 s poznámkou, že nesúhlasí so zisteniami v zázname uvedenými.

Aj na základe uvedeného záznamu z neohlásenej monitorovacej návštevy žalobca listom zo dňa
06.05.2010 č. 10626/2010-II/1 (č.l. 165 - 166) odstúpil od zmluvy o NFP z dvoch dôvodov, ktoré boli už

vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, a teda a) z dôvodu porušenia čl. 10 VZP bod 1. písm. g)
a bod 3. a b) zároveň z dôvodu uvedeného v článku 5 ods. 5.13 zmluvy v spojení s čl. 5 ods. 5 VZP.

Dôvod odstúpenia od Zmluvy o NFP uvedený pod písm.a).

Žalobca tvrdil, že kontrolná skupina vykonávajúca neohlásenú monitorovaciu návštevu z účtovných
dokladov žalovaného zistila, že tento mal príjem z projektu, ktorý žalobcovi nevrátil.

Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil aj Znalecký posudok č. 2/2013 vypracovaný znalkyňou doc.
Ing. Zorou Petrákovou, PhD., podľa ktorého za rok 2009 žalovaný vytvoril príjem 1.016.419,- € (výnosy
za vlastné výrobky). Čistý príjem žalovaného za rok 2009 má byť po odpočítaní nákladov 926.147 € a
pripočítaní odpisov 157.771 € vo výške 248.043 €.

Zo žalobcom predloženej priebežnej Monitorovacej správy projektu č. 4 za obdobie od 01.10.2009 -

31.12.2009, časti A. bodu 3. vyplýva, že čistý príjem z projektu ako plánový stav je 0 a ako skutočný
stav je 0. V poznámke je uvedené, že výšku čistého príjmu možno uviesť až po účtovnom uzavretí roka
2009, a uvedený údaj bude doplnený v MS č. 5 za obdobie január - marec 2010.

Zo žalobcom predloženej priebežnej Monitorovacej správy č. 5 za obdobie od 01.01.2010 - 31.03.2010,
časti B. bodu 10., vyplýva, že čisté príjmy v monitorovanom období boli 0 a kumulované čisté príjmy

projektu od začiatku realizácie projektu boli 0.

Právne úvahy súdu k dôvodu odstúpenia od Zmluvy o NFP uvedeného pod písm.a).

Zmluva o NFP ako aj projekt sociálnych podnikov mali svoj právny základ v Nariadení Rady (ES)
č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde
regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie

(ES) č. 1260/1999.

Pre rozhodnutie súdu je podstatný článok 55 tohto nariadenia, ktorého výklad je medzi účastníkmi
konania sporný.

Článok 55 - Projekty generujúce príjmy

1. Na účely tohto nariadenia projekt generujúci príjmy znamená každú operáciu zahŕňajúcu investíciu

do infraštruktúry, ktorej používanie je spoplatnené a priamo uhradené užívateľmi, alebo každú operáciu
zahŕňajúcu predaj alebo prenájom pozemkov alebo budov, alebo každé poskytovanie služieb za
poplatok.2. Oprávnené výdavky na projekty generujúce príjmy nepresiahnu súčasnú hodnotu investičných
nákladov očistenú o súčasnú hodnotu čistých príjmov z investície za stanovené referenčné obdobie pri:

a) investíciách do infraštruktúry alebo

b) ostatných projektov, pri ktorých možno dopredu objektívne odhadnúť príjmy.

Ak na spolufinancovanie nie sú oprávnené všetky investície, čistý príjem sa pridelí pomerne k
oprávneným a neoprávneným častiam investičných nákladov.

Riadiaci orgán zohľadní pri výpočte referenčné obdobie vhodné pre kategóriu príslušnej investície,
kategóriu projektu, bežne očakávanú ziskovosť v príslušnej kategórii investície, uplatňovanie zásady
"znečisťovateľ platí" a v prípade potreby aj zásadu spravodlivosti spojenú s relatívnou prosperitou

dotknutého členského štátu.

3. Ak nemožno dopredu objektívne odhadnúť príjmy, príjmy vygenerované do piatich rokov od ukončenia
operácie sa odpočítajú z výdavkov vykázaných Komisii. Toto odpočítanie urobí certifikačný orgán
najneskôr pri čiastočnom alebo úplnom ukončení operačného programu. Žiadosť o záverečnú platbu sa
zodpovedajúcim spôsobom opraví.

4. Ak sa najneskôr tri roky po skončení operačného programu stanoví, že operácia generovala príjem,
ktorý sa podľa odsekov 2 a 3 nezohľadnil, takýto príjem sa vráti do všeobecného rozpočtu Európskej
únie pomerne k príspevku z fondov.

5. Členské štáty môžu bez toho, aby boli dotknuté ich povinnosti podľa článku 70 ods. 1, prijať postupy
sledovania výdavkov vygenerovaných operáciami, ktorých celkové náklady sú nižšie ako 200000 EUR,

ktoré sú úmerné dotknutým sumám.

6. Tento článok sa nevzťahuje na projekty podliehajúce pravidlám štátnej pomoci v zmysle článku 87
zmluvy.

Podľa žalobcu bol žalovaný povinný vrátiť akýkoľvek príjem vytvorený projektom, podľa žalovaného
sa táto povinnosť vzťahuje iba na tzv. čistý príjem, teda príjem, ktorého výška presahuje vynaložené

oprávnené výdavky.

Podľa názoru súdu je nesporné, že žalovaný mal z predaja svojich výrobkov príjem vo forme poskytnutia
služieb za poplatok.

Aj podľa názoru Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcie koordinácie fondov
EÚ, odboru metodiky žalovaný v prejednávanej veci svojou činnosťou vytváral príjem. V liste zo dňa

24.02.2012 (č.l. 321) však tento centrálny koordinačný orgán počíta s povinnosťou vrátenia iba čistého
príjmu.

Revidovaný usmerňujúci pokyn k článku 55 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (COCOF 07/0074/09)
vytvorený Európskou komisiou uvádza, že je potrebné určiť, či projekt generujúci príjmy má kladné alebo
záporné čisté príjmy. Projekt generujúci záporné čisté príjmy nie je projektom generujúcim príjmy. O

záporné čisté príjmy ide u projektov, ktorých príjmy sú nižšie ako prevádzkové náklady.Súd má teda za to, že Nariadenie č. 1083/2006 (a mala by tak vzhľadom na jeho kogentnosť robiť
aj zmluva o NFP) rozlišuje medzi príjmom z projektu ako takým a príjmom, ktorý sa má odpočítať z
poskytnutého príspevku, resp. ktorý sa má vrátiť.

Žalobca opakovane uvádza, že žalovaný porušil povinnosť oznámiť a vrátiť vytvorený príjem.

Zo žiadneho ustanovenia zmluvy a VZP nevyplýva povinnosť oznámenia príjmu, resp. to, že porušenie
tejto povinnosti by bolo podstatným porušením zmluvy umožňujúcim od nej odstúpiť. Povinnosť
oznámenia príjmu vyplýva iba z predtlače priebežnej monitorovacej správy a túto povinnosť si
žalobca podľa monitorovacích správ predložených žalobcom splnil. Podľa týchto monitorovacích správ
žalobca nevytvoril „čistý príjem“. Predložené monitorovacie správy a ich správnosť nebola žalobcom

spochybnená. Žalobca teda nepreukázal, že žalovaný vytvoril „čistý príjem“ a na preukázanie tohto sa
napriek priebehu pojednávania ani nezameral vzhľadom na svoj právny názor, že žalovaný bol povinný
vrátiť každý príjem.

Súd zastáva názor, že povinnosť vrátiť príjem sa vzťahuje iba na „čistý príjem“ ako je vyššie uvedený.

Aj samotný čl. 10 ods.1 písm. g) VZP hovorí o povinnosti vrátenia príjmu podľa celého článku 55

Nariadenia (teda aj ods. 2 a nasl.) a nie iba o povinnosti vrátenia príjmu, ktorý ako taký je definovaný
v ods.1 uvedeného Nariadenia.

Povinnosť vrátenia akéhokoľvek príjmu vytvoreného projektom považuje súd za nelogickú, keďže 5%
oprávnených výdavkov ako aj výdavkov, ktoré sú síce potrebné ale podľa zmluvy a VZP sa z ich hľadiska
nepovažujú za oprávnené, bol povinný žalovaný financovať z vlastných zdrojov. Vlastným zdrojom

financovania projektu, tak boli aj platby za vykonanú drevársku činnosť, ktoré vychádzajúc z názoru
žalobcu mu mali byť v celom rozsahu poskytnuté.

To, že treba rozlišovať medzi príjmom, oznámením príjmu a vrátením čistého príjmu v konečnom
dôsledku vyplýva aj zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, ktorý v závere uvádza (strana 19
posudku), že výška príjmov, ktorú mal RSP oznámiť (pozn. súdu - nie vrátiť !) poskytovateľovi bola v

hodnote 1.016.419 €.

Aj na str. 8 znaleckého posudku sa uvádza, že: „Čistý príjem projektu je v zmysle Systému
riadenia ŠF a KF definovaný ako rozdiel medzi príjmami zvýšenými o prípadnú zostatkovú hodnotu
majetku v poslednom roku referenčného obdobia a prevádzkovými výdavkami projektu v rámci celého
referenčného obdobia. Postup pre stanovenie výšky čistého príjmu sa uplatňuje raz ročne a to v období

od začiatku realizácie projektu po dobu 5 rokov od ukončenia realizácie aktivít projektu. Postup je
stanovený tak, že od príjmov vytvorených projektom sa odpočítajú výdavky projektu.“

Súd teda túto otázku uzatvára tak, že žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vrátiť príjem
z projektu v zmysle „čistého príjmu“.

Naviac, podľa § 24 ods.1 zákona č. 528/2008 Z.z. zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskej únie platí, že prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa osobitného predpisu
za podmienok a spôsobom uvedenými v zmluve alebo v rozhodnutí o schválení žiadosti podľa § 12
ods. 1. Ak suma príspevku alebo jeho časti, ktorá sa má vrátiť, nepresiahne 5 eur a súčasne nedošlo k
porušeniufinančnejdisciplínypodľaosobitnéhopredpisu,tentopríspevokalebojehočasťsaneuplatňuje
a nevymáha.

Aj keď síce citovaný zákon nadobudol účinnosť až od 01.01.2009 a na preberanú zmluvu sa nevzťahuje,
potrebuje súd poukázať na, že tento zákon nestanovil lehotu pre vrátenie príspevku alebo jeho časti ale
túto úpravu ponechal na zmluvu, čo v podstate zodpovedá aj stavu pred 01.01.2009, teda aj stavu, za
ktorého bola uzatváraná zmluva o NFP.

Podľa názoru súdu, žalobca mal určiť dátum prípadného vrátenia príjmu tak, aby zodpovedal iným

v tom čase platným právnym predpisom. Vzhľadom na to, že daňové priznanie je možné podať do31.03. nasledujúceho kalendárneho roku, je zrejmé, že zákonodarca predvídal, že daňový subjekt na
spracovanie účtovníctva potrebuje určité obdobie po skončení kalendárneho roka. Potom, ak žalobca
v zmluve uviedol na vrátenie príjmu termín 31. január roku nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem

vytvorený (predkladateľom zmluvy bol žalobca a nezdá sa, že žalovaný jej obsah mohol ovplyvniť),
tak neprimerane skrátil lehotu žalovaného na komplexné spracovanie účtovníctva za rok 2009 a keďže
príjem mal byť do 31. januára vrátený, čo predpokladalo žiadosť prijímateľa poskytovateľa o informáciu
o spôsobe vrátenia, urobil žalobca splnenie tejto povinnosti prakticky nemožným.

Aj keby teda súd hypoteticky akceptoval názor žalobcu o povinnosti vrátenia akéhokoľvek vytvoreného

príjmu, tak odstúpenie od zmluvy pre nesplnenie tejto povinnosti by vzhľadom na takmer faktickú
nemožnosť jej splnenia, považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka a keďže výkon práva by spočíval v právnom úkone, považoval by súd takýto
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V ustanovení § 3 ods. 1 Obč. zák. je upravená zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie

hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho
práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnúť právnu ochranu
uplatňovaného daného práva. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie
je teda založené na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi
taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov

alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to
aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti
prípadu. Iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Obč.zák. nemožno však založiť vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností. Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných

pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Zmyslom ustanovenia § 3 ods.1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom. Postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ má miesto v situáciách, kde k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či
uspokojovanie iných potrieb, kde hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či

znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie
k neprijateľným dôsledkom.

Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/871/2000 ak spočíva výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore
s dobrými mravmi, v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými
mravmi, a to aj v prípade, že samotný obsah tohto úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

Dôvod odstúpenia od Zmluvy o NFP uvedený pod písm. b). a právne úvahy súdu k dôvodu odstúpenia
od Zmluvy o NFP uvedeného pod písm.b).Žalobca tvrdil, že žalovaný nesplnil povinnosť uvedenú v bode 5 Zmluvy, ods. 5.13 v spojení s čl.5,
ods.5 VZP, teda uzavrieť dodatok k zmluve, ktorého obsahom mala byť záložná zmluva na zabezpečenie
pohľadávok žalobcu majetkom žalovaného.

Na preukázanie tzv. druhého dôvodu odstúpenia od zmluvy predložil žalobca mailovú komunikáciu
medzi ním a žalovaným, z ktorej vyplýva, že žalobca žiadal od žalovaného uzavretie záložnej zmluvy
na hnuteľný aj nehnuteľný majetok, pričom mailovou poštou bez podpisu oprávnenej osoby zaslal
žalovanému návrh záložnej zmluvy s tým, že doplnenú záložnú zmluvu a stanovisko žalovaného malo
byť žalobcovi zaslané do 27.04.2010. Zároveň na základe mailovej komunikácie medzi žalobcom a

žalovaným bol žalobcovi žalovaným dňa 23.04.2010 odoslaný zoznam hnuteľného majetku.

Požiadavka žalobcu na uzavretie záložných zmlúv sociálnymi podnikmi vyplýva aj zo zápisu z porady
k aktuálnym otázkam a problémom sociálnych podnikov (č.l. 192 - 195), kde z bodu 2. časť zmluvy o
zriadení záložného práva vyplýva, že sociálnym podnikom bude zaslaný návrh zmluvy, ktorý by mali
podpísať s tým, že ak ich nepodpíšu, môže to byť dôvodom odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP.

Z predloženej pracovnej verzie záložnej zmluvy vyplýva, konkrétne z jej ods. 4, že záložným právom

zriadeným zmluvou sa zabezpečuje pohľadávka, ktorá môže vzniknúť z titulu uvedeného v tejto zmluve,
najmä pohľadávka písm. a) na vrátenie nenávratného finančného príspevku vyplateného záložným
veriteľom záložcovi na základe Zmluvy o NFP.

Súdmázato,žepovinnosťuzavretiazáložnejzmluvyužalovanéhoporušenánebolaatentojejuzavretie
neodmietol a ani odmietnuť nemohol, keďže mu návrh záložnej zmluvy predložený nebol.

Podľa § 151b ods.1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa okrem iných spôsobov zriaďuje písomnou
zmluvou.

Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený

jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Pre písomnú formu právnych úkonov sa vyžaduje písomný prejav vôle a podpis konajúcej osoby. V
prejednávanej veci je nesporné, že písomný návrh záložnej zmluvy podpísaný žalobcom žalovanému
predložený nebol. Pritom samotná zmluva v čl. 4 ods.1 za záväznú formu komunikácie považuje iba

písomnú formu. Čl. 4 ods. 4.3 síce umožňuje poskytovateľovi určiť elektronickú formu komunikácie,
avšak na rozdiel od ods. 4.1 jej záväznosť nestanovuje.

Písomná forma záložnej zmluvy a teda aj jej oferty vyplýva aj priamo z čl. 5 ods. 5.13, podľa ktorého je
záložná zmluva dodatkom k zmluve o NFP, pričom podľa ods. 5.15 zmluvu o NFP je možné meniť alebo
dopĺňať iba vo forme písomného a očíslovaného dodatku.

Zčl.5ods.5.13zmluvyoNFPazčl.5ods.5VZPvyplýva,žesankcionovaťodstúpenímodzmluvymožno
iba neuzavretie záložnej zmluvy. Neuzavretie záložnej zmluvy mohlo byť teda dôvodom odstúpenie od
zmluvyoNFPibavtedy,akbyžalovanýodmietolpodpísaťresp.nepodpísalžalobcompredloženýprávne
perfektnýnávrhzáložnejzmluvy.ZmluvaoNFPaniVZPpovinnosťsúčinnostipredchádzajúcupovinnosť
uzavretia záložnej zmluvy pre žalovaného nestanovovali a táto súčinnosť mu nad rámec zmluvy uložená

byť nemohla (keďže žalobca nevystupoval voči žalovanému vo vrchnostenskom postavení štátneho
orgánu s právom jednostranného ukladania povinností ale v pozícii právne rovnoprávneho obchodného
partnera), naviac pri spornosti, či splnenie tejto povinnosti v mene žalobcu vyžadovala oprávnená osoba.Podľa § 151c Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť existujúcu pohľadávku,
pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie
podmienky.

NS ČR vo veci sp. zn. 21 Cdo 2217/2003 uviedol, že: „Podľa ustanovenia § 151b odst.5 obč. zák.
záložné právo možno zriadiť i k zabezpečeniu záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého
vznik je závislý na splnení podmienky. Z citovaných ustanovení v prvom rade vyplýva, že záložné
právo môže byť zriadené nielen k zabezpečeniu pohľadávky, ktorá už vznikla ale tiež za účelom
zabezpečenia pohľadávky, ktorá má vzniknúť až v budúcnosti alebo ktorej vznik je viazaný na splnenie

podmienky podľa ustanovenia § 36 odst.2 vety prvej obč. zák. (odkladacia podmienka). Pohľadávkou,
ktorávzniknevbudúcnosti,sarozumiepohľadávka,ktorábudezaloženánazákladezmluvyuzavretejna
základe zmluvy o zmluve budúcej (§ 50 obč. zák.), poprípade podľa iného dojednania (dohody, zmluvy)
účastníkov, ktoré obsahuje záväzok zriadiť určitú pohľadávku v budúcnosti.“

Je teda zrejmé, že pohľadávkou, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti je pohľadávka majúca základ
v zmluve o zmluve budúcej alebo v inej zmluve obsahujúcej záväzok zriadiť určitú pohľadávku v

budúcnosti.

Zo záložnej zmluvy nevyplýva, že by sa vo vyššie uvedenom zmysle mala zabezpečiť budúca
pohľadávka,pričomtakouniejepohľadávkanavrátenieNFPpriodstúpeníodzmluvy,nakoľkopovinnosť
jejzriadeniaaleboexistencieniejezaloženádohodouúčastníkovalejejneistývznikjeviazanýnaprávny
úkon žalobcu, a to právny úkon v súlade so zákonom.

Čl. 5 ods.5 zmluvy o NFP hovorí o zabezpečení záväzkov voči poskytovateľovi súvisiacich s realizáciou
aktivít projektu, pričom cieľ zabezpečiť povinnosť vrátenia NFP záložným právom pri odstúpení od
zmluvy by bol žalobca dosiahol viazaním vzniku pohľadávky na odkladaciu podmienku, ktorou by bolo
práve zákonné odstúpenie od zmluvy.

Súd teda uzatvára, že v čase, keď žalobca od žalovaného požadoval uzavretie záložnej zmluvy, tak robiť

nemohol, keďže v tomto čase nemal voči žalovanému žiadnu pohľadávku súvisiacu s realizáciou aktivít
projektu. Táto pohľadávka by mu vznikla až v prípade zákonného odstúpenia od zmluvy o NFP.

Vo vyššie uvedenom zmysle však pracovná verzia záložnej zmluvy formulovaná nebola a preto by aj
pri jej uzavretí bola neplatná.

Právne úvahy súdu k splneniu podmienky okamžitosti odstúpenia od zmluvy o NFP.

Podľa čl. 9 ods.2.7 VZP - v prípade podstatného porušenia zmluvy je zmluvná strana oprávnená od
Zmluvy odstúpiť okamžite, len čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa VZP legislatívna skratka bezodkladne znamená do 5 pracovných dní od vzniku skutočnosti
rozhodnej pre počítanie lehoty.

Podľa Slovníka slovenského jazyka slovo okamžite znamená hneď a prídavné meno okamžitý znamená

uskutočnený vo chvíli, ihneď, resp. nasledujúci ihneď po niečom; náhly, rýchly, vznikajúci vo chvíli, v
okamihu.

Podľa Slovníka slovenského jazyka slovo bezodkladný znamená taký, ktorý sa nedá odkladať.

Časový aspekt odstúpenia od zmluvy tak, ako je v nej uvedený zodpovedá napr. § 63 ods.4 Zákonníka
práce, podľa ktorého pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite

skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacovododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.

Výklad tohto ustanovenia, tak možno využiť aj pri výklade vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy.

Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2144/2000 - pre určenie začiatku behu lehoty uvedenej v
ustanovení § 46 ods.3 ZP nie je významné, kedy zamestnávateľ dôvod k výpovedi z pracovného pomeru
pre porušenie pracovnej disciplíny zistil. Nemusí tu teda ísť o zistenie (rozumie sa istotu v bežnom
slova zmysle), ktoré spravidla nie je možné bez vyjadrenia pracovníka k dôvodu výpovede. Podstatné z

tohto hľadiska je kedy zamestnávateľ preukázateľne získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec
dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod k výpovedi.

Uvedené rozhodnutie NS ČR (rovnaký výklad majú aj slovenské súdy) je v súlade s významom slov zistiť
a dozvedieť sa podľa Slovníka slovenského jazyka, kde slovo zistiť znamená skúmaním niečo poznať
a slovo dozvedieť sa znamená získať správu.

Súd má teda za to, že žalobca sa o dôvode pre odstúpenie od zmluvy uvedenom pod písm.a) /

samozrejme, ak by existoval/ dozvedel už dňa 14.04.2010 počas výkonu neohlásenej monitorovacej
návštevy (o čom svedčí aj stručnosť protokolu so všeobecným zistením o vytvorení príjmov bez ich
špecifikácie, pričom však tento protokol bol vypracovaný až dňa 27.04.2010) a o dôvode pre odstúpenie
od zmluvy uvedenom pod písm.b) /znovu ak by existoval) dňa 27.04.2010 a potom odstúpenie od zmluvy
dňa 06.05.2010 časový aspekt okamžitosti (aj vzhľadom na definíciu pojmu bezodkladne) nespĺňa.

Keďže pojem okamžite do zmluvy inkorporoval žalobca ako jej tvorca (ktorý mohol voliť spôsobom
odstúpenia od zmluvy napr. v lehote 1 mesiaca od dozvedenia sa o porušení zmluvy podstatným
spôsobom a pod.), nesmie byť žiadnym výkladom časový úsek okamžitosti vykladaný v neprospech
žalovaného.

Súd za irelevantnú považuje prípadnú námietku žalobcu o potrebe prejednania Záznamu z neohlásenej

monitorovacej návštevy so žalovaným, keďže tento bol zo strany žalovaného podpísaný až dňa
10.05.2010, teda po odstúpení od zmluvy o NFP.

Prípadná námietka žalobcu o niekoľkých úrovniach jeho internej štruktúry a pohybe písomností by
bola taktiež irelevantná analogicky poukazujúc na judikatúru k § 58 ods.1 O.s.p., kde napr. podľa
rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 04.03.1999 sp. zn. 10 Cmo 79/99 za ospravedlniteľný

dôvodprerozhodnutieoodpustenízmeškanialehotynemožnopovažovať,akpísomnosťbolaprávnickej
osobe doručená na adresu jej sídla a odovzdaná osobe oprávnenej písomnosti preberať, bola
však štatutárnemu orgánu, príslušnému útvaru či pracovníkovi odovzdaná až po uplynutí lehoty na
vykonanieúkonu.Internéorganizačnéopatrenieupravujúcemanipuláciuspoštovýmizásielkamičiinými
písomnosťami, prípadne neexistencia takéhoto opatrenia, nemá na doručovanie súdnych písomností a

deň doručenia vplyv.

Procesný súd len dopĺňa, že zmeškanie hmotnoprávnej lehoty (na rozdiel od lehoty procesnoprávnej)
nemožno žiadnym spôsobom napraviť.

Právne úvahy súdu k otázke nevyjadrenia vzájomnej reštitučnej povinnosti v petite žaloby.

Podľa § 351 ods.2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie

druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve
pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má
nárok na úhradu nákladov s tým spojených.V odseku 2 sú upravené prípady, keď sa odstupuje od zmluvy, na základe ktorej sa ešte pred odstúpením
plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (§ 349 ods. 1), dodatočne odpadol
právny dôvod splnenia týchto povinností. Preto treba tieto vzťahy usporiadať. V občianskom práve sa

to rieši prostredníctvom bezdôvodného obohatenia. Obchodný zákonník túto situáciu rieši osobitne, a
to tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný
na účinnosť odstúpenia. V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada. Pri
peňažnom záväzku sa plnenie vráti spolu s úrokmi (§ 369).

Ustanovenie § 351 ods.2 Obchodného zákonníka teda rieši situáciu v oblasti Občianskeho zákonníka

riešenú § 457 ods.3, podľa ktorého - ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa Rc 1/1979 - Nárok jedného z účastníkov zmluvy na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy je
zo zákona podmienený jeho záväzkom voči druhému účastníkovi a táto vzájomná viazanosť musí
byť vyjadrená v rozsudku, ktorý súd vynáša o niektorom z týchto nárokov. Vzájomne podmienenými
plneniami sú všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia,

kde podmienenosť a vzájomná viazanosť priamo vyplýva zo zákona.

Podľa Rc 26/75 - nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona
podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť; takejto žalobe by súd mohol vyhovieť iba
vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či
zrušenej zmluvy k vráteniu plnenia z oboch strán.

Podľa S IV. s. 640 - 641 - ak je kúpna zmluva neplatná alebo bola zrušená, môže sa účastník domáhať
úspešne vrátenia svojho plnenia iba za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to,
čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. To sa týka prípadne aj peňažitej náhrady za plnenie, ak nie je
možné vrátenie plnenia pôvodného. Súd môže vyhovieť takej žalobe iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu
samom alebo v spojení so vzájomným návrhom žalovaného podklad pre výrok, v ktorom možno vyjadriť

vzájomnú viazanosť plnenia oboch účastníkov.

Synalagmatická povinnosť vrátenie vzájomných plnení je zrejmá aj z rozhodnutia KS v Banskej
Bystrici sp. zn. 43Cob/81/2012, kde sa uvádza, že: „ Súd prvého stupňa sa so vzájomnosťou nárokov
žalobcu a žalovaného vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, keď uložil povinnosť len žalovanému ako
predávajúcemu, zatiaľ čo po odstúpení od zmluvy bol aj žalobca ako kupujúci povinný vrátiť obdržané

plnenie, teda zakúpený stroj (§ 351 ods.2 Obchodného zákonníka).“

V prejednávanej veci je zrejmé, že za plnenie žalobcu bolo poskytnuté plnenie žalovaného v zmysle
projektu. Žalovaný vykonával činnosti v oblasti štátnej politiky zamestnanosti, ktoré inak štát vykonáva
prostredníctvom svojich orgánov, na vrchole ktorých je práve žalobca. Ide o činnosti spadajúce pod
aktívne opatrenia na trhu práce (v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti) typu

vzdelávania a prípravy na trh práce a pod..

Povinnosť vzájomného vrátenia plnení účastníkov odstúpením zrušenej zmluvy vlastne zabezpečuje, že
dôjde k vráteniu do stavu „nula“ tak, že odstúpením od zmluvy nemá žiadny z účastníkov utrpieť ujmu na
úkor prospechu druhého účastníka (to samozrejme nevylučuje napr. povinnosť zaplatenia dojednanej
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti, ku ktorému došlo pred odstúpením od zmluvy).

Ak by tu teda neexistovala vzájomná reštitučná povinnosť, znamenalo by to, že pri obojstrannom plnení
jeden z účastníkov si ponechá obdržané plnenie a zároveň získa späť plnenie svoje, čím dôjde k stavu
získania plnenia bez odplaty.

Na pomery prejednávanej veci by to znamenalo, že žalovaný vykonával činnosť inak patriacu a hradenú
v rámci aktívnej politiky trhu práce štátom pod gesciou žalobcu na svoje náklady, čo by bol výklad

absurdný, ktorý by vlastne pripúšťal na strane žalobcu vznik bezdôvodného obohatenia.Ak teda žalobca v rámci petitu žaloby neprihliadal na to, že je povinný vrátiť, čo sa mu plnilo, nebolo
možné už len z tohto dôvodu žalobe vyhovieť.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, patrí mu náhrada trov konania v zmysle § 142 ods.1 O.s.p.

Trovy žalovaného sú tvorené súdnym poplatkom a trovami právneho zastúpenia.

Vzhľadom na hodnotu predmetu konania, za jeden úkon právnej služby patrí tarifná odmena vo výške
3959,01 €. K tarifnej odmene patrí režijný paušál vo výške 7,41 € za úkony vykonané v roku 2011, vo
výške 7,63 € za úkony vykonané v roku 2012 a vo výške 7,81 € za úkony vykonané v roku 2013.

Trovy právneho zastúpenia patria žalovanému za nasledujúce úkony právnej služby:

1. 10.6.2011 - prevzatie pr. zastúpenia 3959,01 € + 7,41 € = 3966,42 €,

2. 10.06.2011 - odpor voči pl. rozkazu 3959,01 € + 7,41 € = 3966,42 €,

3. 31.01.2012 - účasť na pojednávaní 3959,01 € + 7,63 € = 3966,64 €,

4. 28.02.2012 - účasť na pojednávaní 3959,01 € + 7,63 € = 3966,64 €

5. 14.11.2012 - účasť na pojednávaní 989,75 € (1/4 - § 14 ods.5 písm.b) + 7,63 € = 997,38 €

6. 26.04.2013 - výsluch Ing. Tomanovej v Bratislave 7918,2 € (2x - § 14 ods. 1 písm. c)) + 7,81 € =
7925,83 €

7. 03.07.2013 účasť na pojednávaní 7918,2 € (2x - § 14 ods. 1 písm. c)) + 7,81 € = 7925,83 €

odmena + RP spolu (bez DPH) = 32715,16 €

Súdnepriznalodmenuzaúkonprávnejslužbyzodňa01.07.2013snázvompísomnévyjadrenie,nakoľko

neobsahoval pre konanie nové podstatné skutočnosti a bol vykonaný v bezprostrednej časovej súvislosti
pred pojednávaním dňa 03.07.2013, kde toto vyjadrenie mohlo byť prednesené.

V rámci trov právneho zastúpenia patrí žalovanému aj náhrada cestovného a náhrada za stratu času
stráveného cestou z Revúcej (sídlo advokátskej kancelárie) do Bratislavy na výsluch dožiadaným súdom
dňa 26.04.2013:

použité vozidlo: Škoda SUPERB RA 375 AU, priemerná spotreba 6,2 l nafty/100 km

vzdialenosť (1 cesta): 300,00 km

čas trvania cesty: 8 polhodín

náhrada PHM: 2 x 300 km x 6,2 l/100 km x 1,394 €/l = 51,86 €

paušálna náhrada odjazdených km: 2 x 300km x 0,183 €/km = 109,80 €

náhrada za stratu času: 2 x 8 polhodín x 13,01 €/polhodina = 208,16 €

cestovné náhrady a NSČ spolu: 369,82 €.Trovy právneho zastúpenia bez DPH spolu sú 33084,98 €. DPH vo výške 20,00% predstavuje sumu
6617 €. Trovy právneho zastúpenia s DPH sú spolu 39701,98 €. Súdny poplatok za podanie odporu
proti platobnému rozkazu je 33 193,50 €

Trovy konania žalovaného spolu, tak predstavujú sumu 72 895,48 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.