Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 26, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8P/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612203343
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612203343.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloleté deti T.: U., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar.

XX. XX. XXXX, obe bytom v I. V.Á., Y.. J.. T. Č.. XXX/XX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, M.M.Hodžu 30, Lipt. Mikuláš, deti rodičov:
H. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v I. V., Y.. J.. T. Č.. XXX/XX a T. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom X-
XX-XX H., XXX-XXXX W.-W., O., Y., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas
do rozvodu manželstva, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý počnúc dňom 01.04.2012 platiť na výživu maloletej U. T., nar. XX.XX.XXXX
čiastku 150 eur mesačne a na výživu maloletej Q. T., nar. XX.XX.XXXX čiastku 100 eur mesačne, vždy

do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky H. T., bytom v I.. V., Y..J..T. XXX/XX.

Zaostalé výživné za čas od 01.04.2012 do 30.06.2013 na maloletú U. T. vo výške 1.857,32 eur a
zaostalé výživné za čas od 01.04.2012 do 30.06.2013 na maloletú Q. T. výške 1.107,32 eur, je otec p
o v i n n ý zaplatiť jednorazovo, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Štátu sa n e p r i z n á v a p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa domáhala svojím návrhom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností z
dôvodu,žeoddecembra2008sotcommaloletýchdetínežijúvspoločnejdomácnosti. Konanie orozvod
manželstva je vedené Okresným súdom Lipt. Mikuláš pod sp.zn. 3C/48/2011. Od januára 2012 otec
detí s rodinou prestal komunikovať a posielať výživné. Špecifikovala výdavky maloletých detí. Navrhla,

aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, keď matka ich bude zastupovať a spravovať
ich majetok. Navrhla zaviazať otca platením výživného od 01.04.2012 vo výške po 250 eur na každé
z maloletých detí.

Tunajší okresný súd uznesením č. k. 8P/54/2012-7 z 03.05.2012 nariadil, aby otec detí predbežne platil
na výživu každého z nich sumu vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v
zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine.Na pojednávaní dňa 26.06.2013 sa riadne a včas predvolaný otec detí nezúčastnil, svoju neúčasť
neospravedlnil ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd vec preto prejednal
v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.)

Matka na pojednávaní uviedla, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť do konca roka 2011 tak, že matka
mala k dispozícii kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej čerpala približne 800 eur. Potom platnosť karty
skončila.Tosúdôvodypreurčenievýživnéhood01.04.2012.Spolusmaloletýmideťmibývav3-izbovom
byte vo vlastníctve jej matky a brata. Iné osoby s nimi nebývajú. Mesačne za bývanie a energie platia

200 eur. Matka detí zarába asi 490-500 eur netto mesačne. Iný príjem okrem príjmu zo zamestnania
nemá. Jej zdravotný stav je dobrý. Pôžičku na kúpu pračky spláca po 25 eur mesačne. Iné dlhy, úvery
ani pôžičky nemá. Nevlastní majetok väčšej hodnoty. Za mobilný telefón platí asi 15 eur mesačne.
Nasporené, spolu s maloletými deťmi, na stavebnom sporení majú asi 1000 eur. Mladšia Q. navštevuje
predškolský ročník MŠ, mesačná platba je 13 eur za školné a 20 eur za stravu. Platba za tanečný krúžok
na školský rok je 60 eur a na angličtinu 24 eur ročne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, vzrastovo je

primeraná svojmu veku. Matka jej neplatí žiadne poistenie. Staršia U. končí druhý ročník ZŠ. Za obedy
v škole platí asi 19 eur mesačne a za školský klub 5 eur mesačne. Platba za tanečný odbor základnej
umeleckej školy je 12 eur mesačne. Dieťa je vzrastovo primerané veku. Jej zdravotný stav je dobrý.
Navštevuje turistický krúžok s platbou 24 eur na školský rok. Do Lipt. Mikuláša dochádza 2-krát týždenne
na tréningy aikido. Cestovné výdavky spolu s matkou sú za jednu spiatočnú cestu asi 2,30 eur, tréningy

sú2-kráttýždenneaplatbazakrúžok15eurmesačne.Otecdetípred3mesiacmiposlalbalíkshračkami,
za ktorý matka zaplatila clo vo výške 12-15 eur. Za tri mesiace apríl, máj a jún 2013 poslal čiastku
spolu 100.000 jenov, čo predstavuje asi 785,36 eur. Matka uviedla, že táto platba predstavuje výživné
na každú z maloletých detí rovnakou sumou, teda 392,68 eur na jedno dieťa za tri mesiace. Podľa jej
vedomostí by mal otec pracovať ako manažér vo firme IT vo firme Unisys. Okrem týchto detí on ani

matka iné vyživovacie povinnosti nemajú. V Japonsku žili v rodinnom dome vo vlastníctve otca detí.
Podľa informácie matky detí tam otec býva stále. Náklady na bývanie boli asi 100.000 jenov mesačne,
vrátane energií. Otec detí zarábal asi 500.000 jenov mesačne. Okrem toho mal benefity 2-krát ročne vo
forme 13. a 14. platu. Dom bol dvojgeneračný, dvojpodlažný. Spodnú časť obýval otec manžela, ktorý
zomrel. Manžel používal osobný automobil zn. Nissan. Za dom platil hypotéku 100.000 jenov mesačne.

Manžel nosil silné dioptrie a užíval lieky v súvislosti s astmou a alergiou. Matka si myslí, že hypotekárny
úver otec stále platí.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa priklonil k návrhu matky.

Z oznámenia Tokijského regionálneho súdu, občiansko-právneho úseku, zo 04.02.2013 je preukázané,
že predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo určené na 13.12.2012 a v náhradných termínoch, okrem

iného aj 26.06.2013, bolo doručené osobne 02.02.2013 v zmysle odseku 2, § 99 a § 103 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku Japonska, adresátovi T. T..

Rovnako bol dožiadaný japonský orgán požiadaný o vykonanie dôkazu výsluchom otca maloletých
detí. Japonský justičný orgán však vyžadoval pre vykonanie dôkazu oznámenie mena nadriadeného
pracovníka otca detí, ktoré nebolo možné zistiť. Z e-mailovej komunikácie medzi otcom a matkou

maloletých detí z apríla 2013 však vyplýva, že otec detí súhlasí s rozvodom manželstva. Otec sa má
dostaviť na japonský súd 16.10.2013 na výsluch ohľadom dokumentácie obdržanej zo Slovenska.

Z rodného listu maloletej U. T. je preukázané, že sa narodila XX.XX.XXXX v I.. T. z rodičov H. T., rod.
Š., nar. XX.XX.XXXX a T. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX. Rodným listom maloletej Q. T. je preukázané jej
narodenie XX.XX.XXXX v I.. T. z tých istých rodičov.

Priemerný čistý mesačný príjem matky maloletých detí za rok 2012 je vo výške 459 eur, za celý rok
zároveň matke vznikol nárok na daňový bonus v ročnej výške 498,48 eur.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Právomoc tunajšieho okresného súdu na konanie je daná podľa čl. 3 písm. b/ a čl. 14 Nariadenia Rady
(ES) č. 4/2009. Na právny vzťah je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok v zmysle čl. 3 ods.

1 a čl. 14 Rozhodnutia Rady o uzavretí Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre
vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd vyhovel návrhu matky po preukázaní, že odkedy rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti, otec detí si riadne neplní vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým
deťom; jeho otcovstvo je preukázané rodnými listami maloletých detí. Otec si vyživovaciu povinnosť

k maloletým deťom plnil do konca roku 2011, matka sa domáhala jej určenia od 01.04.2012, v tejto
časti (teda v časti počiatku vyživovacej povinnosti) súd jej návrhu vyhovel. Pri určení výšky výživného
súd vychádzal z preukázaných odôvodnených potrieb maloletých detí na výživu, ako aj z osobných,
majetkových a zárobkových schopností ich rodičov. Nároky maloletých detí na výživu nezahŕňajú len
stravu, ošatenie, obutie, ale potrebné je sem prirátať aj náklady spojené so vzdelávaním detí (školské

potreby a pomôcky), rozvíjanie ich schopností a zručností v športe, kultúre, umení, rozvoj jazykových
zdatností (anglický jazyk môžu využiť aj na komunikáciu so svojím otcom), na ich voľno-časové aktivity.
Obidve deti majú výdavky na výživu primerané ich veku, mierne zvýšené v súvislosti s činnosťami,
ktorým sa venujú vo voľnom čase, ktoré však nie je možné považovať za nerozvážne nakladanie
s financiami. Matka detí dosahuje príjem zodpovedajúci jej pracovnému zaradeniu, nevzdala sa bez

vážnych dôvodov výhodnejšieho zamestnania. Každý rodičov má len tieto dve vyživovacie povinnosti.
Na rozdiel od otca, matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, zaviazaná je krátkodobou pôžičkou,
vzniknutou v súvislosti s kúpou pračky, ktorú využíva hlavne pre potreby maloletých detí. Matka si plní
vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním osobnej starostlivosti deťom. Otec detí sa nepodieľa na ich
výchove ani osobnou starostlivosťou, ani komunikáciou s dcérami. V tejto súvislosti súd podotýka, že

vzdialenosť Japonska a Slovenskej republiky, vzhľadom na súčasné štádium vývoja informačných a
komunikačných technológií, prekážkou pre komunikáciu otca a detí byť nemôže. Na rozdiel od matky
detí otec vlastní rodinný dom, aj keď v súvislosti s jeho nadobudnutím spláca hypotekárny úver. Ak by
to majetkové pomery otca detí nedovoľovali, určite by na seba takýto záväzok neprijal. Keďže vypočutie
otca bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, prekonávanie ktorých by bolo v rozpore so záujmom

maloletých detí na riešení ich právneho statusu, súd pri posudzovaní pomerov otca detí vychádzal z
výpovede matky a zo všeobecných znalostí. Otec detí pracuje v oblasti informačných technológií, čo je
oblasťcelosvetovofinančnezaujímavá.Ajkeďjepríjemotcadetítvrdenýmatkouzhľadiskaslovenských
pomerov nadštandardný, treba ho posudzovať z hľadiska pomerov krajiny, v ktorej žije, teda Japonska,
ktorá patrí z celosvetového hľadiska medzi krajiny s najvyššími životnými nákladmi. Pri určovaní výšky

výživného na maloleté deti súd vychádzal z pomerov, prevládajúcich v SR, kde deti dlhodobo žijú. Aj v
Slovenskej republike zamestnanci v odvetviach IT zarábajú, oproti ostatným odvetviam, vyššie čiastky.
Na druhej strane náklady maloletých detí sú len bežné. Súd preto otca zaviazal platením výživného,
zohľadniac vekový rozdiel medzi maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Dlh
otca na výživnom mal U. za obdobie od 01.04.2012 do 30.06.2013 by predstavoval 2.250 eur (15

mesiacov x 150 eur mesačne) a na výživnom mal. Q. 1.500 eur (15 mesiacov x 100 eur mesačne).Otec detí však zaplatil za mesiace apríl, máj a jún 2013 čiastku spolu 100.000 jenov, ktorá predstavuje,
v čase vyhlásenia rozsudku, 785,36 eur. Podľa vyjadrenia matky táto suma bola výživným na každé z
maloletých detí v rovnakom pomere, teda po 392,68 eur, preto ju súd od dlžného výživného odpočítal.

Dlžné výživné na maloletú U. je potom za uvedené obdobie 1.857,32 eur a na maloletú Q. 1.107,32
eur. Na zaplatenie týchto súm bol otec zaviazaný jednorazovo, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zverenie maloletých dcér do osobnej starostlivosti matky
otec detí nespochybnil, netvrdil ani nespôsobilosť matky o deti sa riadne starať. Rovnako matka bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Matka sa o deti stará sama, deti

žijú len s ňou prevažnú časť svojho života.

Rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov je založené na § 146 ods. 1, písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez V konaní vznikli štátu trovy
spojené so zabezpečením prekladov pri komunikácii s otcom maloletých detí a dožiadanými japonskými
orgánmi. Tieto trovy bude v zmysle § 148 Obč. súd. por. v spojení s § 141 ods. 2 Obč. súd. por. znášať
štát, pretože ide o trovy spojené s tým, že účastník konal vo svojej materčine.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.