Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 26, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111229459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111229459.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom

Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, IČO:
36613843, proti odporcom: 1./ H. G., bytom D.. XX, 2./ C. G., naposledy bytom D.. XX, zastúpená
opatrovníkom Mgr. Katarínou Kováčovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov.
Hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie sumy 5.285,50 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Vierou
Koscelanskou, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporkyni v 2. rade z a s t a v u j e .

Súd návrh voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a .

Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 678,96 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.10. 2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a
2. rade na zaplatenie sumy 5.285,50 eur s prísl., titulom nesplateného úveru a k náhrade trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. Bratislava
uzatvorila s odporcami Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1317841421365104,
predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru. Odporcom tak boli poskytnuté peňažné

prostriedkyvovýške150.000,-Sk.Posplnenípodmienokzmluvysaveriteľzaviazalposkytnúťodporcom
stavebný úver vo výške rovnajúcej sa rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri prideľovaní cieľovej
sumy. Odporcovia sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru
v mesačných splátkach vo výške 1.022,- Sk a po pridelení cieľovej sumy splácať stavebný úver
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.356,- Sk. Z dôvodu, že odporcovia boli v omeškaní s
platením dojednaných splátok úveru, veriteľ odstúpil od zmluvy dňa 19.9.2007 a k 30.11.2007 vyčíslil dlh
odporcov na 5.555,50 eur. Odporcovia z dlžnej sumy uhradili 270 eur, takže aktuálny dlh činí 5.285,50

eur.

Okresný súd Nitra vydal dňa 15.3.2012 platobný rozkaz č. k. 19 Ro 315/2011-34, ktorý sa nepodarilo
doručiť do vlastných rúk odporkyni v 2. rade a zároveň voči nemu podal odpor vedľajší účastník na straneodporcov. V dôsledku uvedeného bol platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 OSP zrušený a súd vo veci
nariadil pojednávanie. Odporkyni v 2. rade súd v súlade s § 29 ods.2 OSP ustanovil opatrovníka.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania dňa 15.2.2012, v odpore vzniesol námietku premlčania

dlhu s odôvodnením, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 19.9.2007, čím sa zmluva od
začiatku zrušuje a každý je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odporcovia tak mali
povinnosť vrátiť prijaté plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje v
lehote dvoch rokov. Navrhovateľ však svoj nárok uplatnil podaním na súd až dňa 5.10.2011, teda po
uplynutí premlčacej doby. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 22.2.2013 uviedol, že dohoda o uznaní

záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú predložil navrhovateľ na preukázanie toho, že dlh
voči odporcovi v 1.rade nie je premlčaný, je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ a dlžník nemal
žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda o uznaní záväzku
predstavujeneprijateľnézmluvnépodmienkyapretosútietozmluvnépodmienkyneplatné.Poukázaltiež
nato,žeuzatvorenietakejtodohody jevrozporesdobrýmimravmi,pretožepriuzatváranídohodyneboli
dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti a navrhovateľ využil lesť v snahe dosiahnuť uznanie

premlčaného záväzku spotrebiteľa.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ podaním zo dňa 19.9.2012 zobral návrh voči odporkyni
v 2. rade späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Súd postupoval podľa § 96 ods.1 OSP a konanie voči
odporkyni v 2.rade zastavil.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že trvajú na návrhu iba voči odporcovi v 1.rade,

pretože voči nemu nárok nie je premlčaný. Poukázal na to, že dňa 12.4.2005 bola uzatvorená s
odporcami zmluva o poskytnutí mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vo výške 150.000,-
Sk. Dňa 19.9.2007 veriteľ od zmluvy odstúpil z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníkov a k
30.11.2007 bol dlh vyčíslený na 5.555,50 eur. Od tejto doby došlo k čiastočnej úhrade dlhu vo výške 270
eur, takže dlh predstavuje 5.285,50 eur a táto suma pozostáva z istiny vo výške 5.198,62 eur a úroku vo

výške 86,80 eur. Dňa 20.4.2010 bola s odporcom v 1.rade uzatvorená dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu, avšak od tejto doby nebolo už zaplatené nič.

Odporca v 1.rade uviedol, že spolu s manželkou uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, na základe čoho im bol poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk s tým, že prvých
6 mesiacov mal byť splácaný po 2.700,- Sk mesačne a následne po 1.500,- Sk mesačne. Prvých 6

mesiacov sa splátky realizovali riadne, ale potom prišli problémy v manželstve a to bol dôvod prečo
sa úver prestal splácať. K výške dlhu sa nevie vyjadriť, pretože nevie koľko splatil, ale mohlo to byť
asi 16.000,- Sk a pokiaľ sa započítali aj finančné prostriedky, ktoré nasporili, tak mohlo byť uhradených
21.567,- Sk, tak ako to uvádza navrhovateľ. Potom ako sa prestal splácať úver občas dostal SMS
správu od ČSOB. Zo strany navrhovateľa bol vyzvaný, aby sa dostavil do kancelárie ohľadne dojednania

splátkovéhokalendára.Pracovníkkanceláriežiadalsplátkypo300eurmesačne,nakoniecsaaledohodli
na 150 eur. Pracovník mu dal podpísať viaceré papiere, pričom nemá vedomosť, že by podpisoval aj
uznanie premlčaného dlhu, takéto niečo by nikdy nepodpísal. Čo znamená premlčanie a aké sú jeho
dôsledky mu nebolo vysvetlené. O tom, že z jeho strany došlo k uznaniu dlhu sa dozvedel až v rámci
tohto konania.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dokladmi a to Zmluvou o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 14.4.2005, rámcovou zmluvou o poistení, dodatkom č.1 k rámcovej zmluve,
úverovými podmienkami pre fyzické osoby, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 19.9.2007, zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné
sporenie, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uznesením Krajského súdu v

Prešove č. k. 6 Co 62/2006-85, 17 Co 63/2012-117, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 22.2.2013,
uznesením Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6 Co 99/2011, uznesením Krajského súdu v
Žiline č. k. 7 Co 79/2013-161, špecifikáciou nároku navrhovateľa zo dňa 19.6.2013, platobnou históriou,
výpočtom dlžnej sumy a s prihliadnutím na prednesy účastníkov konania zistil tento skutkový a právny
stav.Dňa 14.4.2005 uzatvoril právny predchodca ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. Bratislava, /dňa 21.12.2007
bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa/, s odporcom ako dlžníkom a odporkyňou ako
spoludlžníčkou Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 13178414/421365104, na

základe ktorej poskytol odporcom mimoriadny medziúver vo výške 150.000,- Sk, ktorý sa po pridelení
cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo
výške 90.000,- Sk / 2.987,45 eur /. Odporca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 145.000,-
Sk /4.813,12 eur/ a bol povinný zaplatiť poplatok za poistenie vo výške 40,43 eur a za poskytnuté služby
poplatokvovýške407,72eur,čospolučiní5.261,27eur,úrokyčinili885,77eur,úrokzomeškania117,74

eur. Odporcovia platili splátky úveru iba prvých 6 mesiacov, potom prestali splácať, čím porušili zmluvné
podmienky a navrhovateľ listom zo dňa 19.9.2007 odstúpil od zmluvy. Dlh bol vyčíslený k 30.11.2007
na 5.555,50 eur, z čoho istina predstavovala 5.198,62 eur, úrok 247,66 eur a úrok z omeškania 109,21
eur. Odporcovia uhradili 715,92 eur, z čoho 69,29 eur bolo započítaných na istinu, suma 638,11
eur na úrok a suma 8,53 eur na úroky z omeškania. Celkový dlh vo výške 5.285,50 odporcovia
doposiaľ neuhradili. Dňa 20.4.2010 podpísal odporca v 1.rade dohodu o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku. V zmysle tejto dohody sa v bode 2.1 zaviazal že bude dlh splácať v mesačných
splátkach po 150 eur od 20.5.2010 a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci a zároveň uznal záväzok čo do
právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s ČSOB stavebná sporiteľňa a.s.
a pozostáva z istiny 5.198,62 eur, príslušenstva pohľadávky a nákladov vo výške 149,37 eur. Splátky ani
na základe tejto dohody neplnil a preto sa navrhovateľ domáhal nároku na súde podaním doručeným

dňa 5.10.2011. Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ zobral návrh voči odporkyni v
2.rade späť, nakoľko voči nej považoval nárok za premlčaný, keďže odporkyňa nebola účastníčkou
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dlh odporcu v 1.rade však nepovažoval
za premlčaný, nakoľko bol z jeho strany dňa 20.4.2010 uznaný čo do dôvodu výšky a toto písomné
uznanie dlhu považuje za platné. Vedľajší účastník však namietal neplatnosť uznania dlhu s poukazom

na to, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 54 ods.1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 34 ods.1 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie ten právny následok, len ak ten,

kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods.1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 110 ods.1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Súd posudzoval tento právny vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o

vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že na základe porušenia zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve
môže navrhovateľ odstúpiť od zmluvy, pričom odstúpením od zmluvy sa celá zmluva zrušuje a každý má
vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal. Odporcovia prevzali mimoriadny medziúver, ktorý
boli povinní dohodnutým spôsobom vrátiť spolu s úrokom a nákladmi na úver, avšak svoje povinnosti

si po uplynutí 6 mesiacoch prestali plniť a navrhovateľovi vrátili iba 715,92 eur. Právny predchodca
navrhovateľa z tohto dôvodu dňa 19.9.2007 odstúpil od zmluvy a ku dňu 30.11.2007 vyčíslil finančné
plnenie, ktoré mali odporcovia navrhovateľovi vrátiť. Nakoľko tak neurobili, vznikol navrhovateľovi nárok
domáhať sa svojej pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a to v dvojročnej premlčacej
lehote. Navrhovateľ sa však obrátil na súd až dňa 5.10.2011. Na základe vznesenej námietky premlčania

zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcov, navrhovateľ sám považoval svoj nárok voči
odporkyni v 2. rade za premlčaný a preto zobral voči nej návrh späť. Voči odporcovi v 1.rade ale nárok
nepovažoval za premlčaný s odôvodnením, že odporca v 1. rade dlh uznal čo do dôvodu a výšky, preto
premlčacia doba je 10 rokov a ich nárok voči nemu bol uplatnený včas.

Nakoľko vedľajší účastník namietal platnosť uznania dlhu, súd sa touto otázkou musel zaoberať ako

s otázkou prejudiciálnou, pretože v prípade neplatnosti tohto úkonu by bol nárok navrhovateľa aj vočiodporcovi v 1. rade premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka by súd návrh musel zamietnuť.

Z ustanovenia § 110 ods.1 OZ vyplýva, že právo, ktoré bolo uznané čo do dôvodu a výšky sa premlčuje

v lehote 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Uznanie práva je jednostranný úkon dlžníka, ktorý
musí byť vyhotovený v písomnej forme, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, určená
presná výška pohľadávky a prísľub, že dlžník dlh zaplatí. Samozrejme musí spĺňať všetky ostatné
náležitosti, ktoré zákon predpisuje pre právne úkony / § 34 a nasl. OZ/. V danom prípade formálne
náležitosti boli splnené, pretože k uznaniu dlhu došlo v písomnej forme a v uznaní je dôvod i výška

pohľadávky navrhovateľa riadne špecifikovaná a obsahuje i prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Súd sa však
za účelom posúdenia, či tento úkon spĺňa náležitosti platnosti vyžadované zákonom pre každý právny
úkon, zaoberal aj okolnosťami, za ktorých k uznaniu došlo, ako aj účelom, prečo navrhovateľ pristúpil
k takejto praktike.

Z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že bol predvolaný pracovníkom navrhovateľa za účelom dohody o
splátkach a jednanie sa venovalo výlučne tejto problematike. Odporca po dojednaní výšky splátok

dohodu podpísal, pričom súčasťou dohody bolo aj uznanie dlhu, dôsledkom čoho bolo predĺženie
premlčacej lehoty na vrátenie dlhu, ktorý bol v tom čase už premlčaný. Podpísaním dohody odporca
podpísal aj prehlásenie, že o premlčaní dlhu má vedomosť, čo je uvedené v čl. 3.1 dohody, ktorý
inak upravuje formu splatenia záväzku. Z jeho výpovede však vyplynulo, že o uznaní dlhu, ktorý je
už premlčaný nehovorili, nebolo mu vysvetlené čo znamená premlčanie dlhu, sám si vysvetľoval, že

premlčaný dlh je nesplácaný dlh, a ani aké sú následky podpísania uznania záväzku, pričom ak by mu
toto vysvetlené bolo, nikdy by premlčaný dlh neuznal.

S ohľadom na tieto okolnosti súd konštatuje, že dohoda o uznaní dlhu nespĺňa náležitosti platného
právneho úkonu v zmysle § 34 ods.1, § 37 ods.1, § 39 OZ, pretože odporca podpísaním dohody,
ktorá sa podľa obsahu jednania týkala iba dojednania výšky splátok, sa zaviazal aj na niečo, o čom

nemal vedomosť a čo predmetom jednania vôbec nebolo. Takýto úkon nie je skutočným a slobodným
prejavom vôle účastníka dohody a nemôže vyvolať ním sledované následky, navyše keď v prípade
uznania premlčaného dlhu sa podľa § 558 OZ k naplneniu právneho následku vyžaduje aby ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, pričom v tomto prípade odporca o premlčaní nevedel, pretože
navrhovateľ o tom s ním nehovoril a tieto dôležité skutočnosti "skryl" do bodu 3.1 dohody, ktorý bod

podľa zvýrazneného označenia riešil formu splatenia záväzku. Súd dospel k názoru, že navrhovateľ
využil nevedomosť odporcu a pod zámienkou jednania a uzavretia dohody o výške splátok dlhu dal
podpísať odporcovi aj uznanie dlhu a tým docielil pre seba výhodnejšie postavenie spočívajúce v tom,
že sa bude môcť po dobu 10 rokov domáhať vrátenia inak už premlčaného dlhu. Dlh v čase jeho
uznania bol premlčaný, nakoľko odstúpením od zmluvy zo dňa 19.9.2007 vzniklo navrhovateľovi právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v lehote dvoch rokov, avšak dohoda o uznaní
dlhu bola podpísaná až dňa 20.4.2010.

Vzhľadom na hore uvedené súd vyhodnotil dohodu o uznaní dlhu ako neplatnú a to jednak preto, že
odporca bez toho, aby bol navrhovateľom informovaný o úplnom obsahu a rozsahu dohody, podpísal
aj dojednania, ktoré neboli predmetom rokovania, ale aj preto, že dohoda formulárového typu, pri ktorej

druhýúčastníkvopredpripraviltexttýkajúcisauznaniadlhuaprehlásenieotom,žedlžníkmávedomosť,
že ide o premlčaný dlh, a ktorej obsah odporca nemohol ovplyvniť, bola vyhotovená drobným písmom
a skutočnosti týkajúce sa uznania premlčaného dlhu sa "strácajú" v ďalšom texte, čím sa dohoda stáva
neurčitou a nedostatočne zrozumiteľnou. Dohoda má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi, keď
navrhovateľ povolil odporcovi splátky dlhu v nižšej ako pôvodne požadovanej výške / namiesto 300 eur

povolil 150 eur/, avšak podpisom tejto dohody navrhovateľ docielil uznanie premlčaného dlhu a súhlas s
rozhodcovskou doložkou. Navrhovateľ tak vedome využil právnu nevedomosť a nepozornosť odporcu
pre dosiahnutie výhod pre seba, čím došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi a preto nemôže požívať súdnu ochranu. Zároveň nekalé obchodné praktiky sú v zmysle Zákona
o ochrane spotrebiteľa zakázané.Na základe dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorý úkon je neplatný, nemohlo
dôjsť k predĺženiu premlčacej lehoty, preto ak vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku
navrhovateľa a súd zistil, že k uplatneniu práva na súde došlo dňa 5.10.2011, teda dva roky po uplynutí

premlčacej doby, návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania nároku zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi v 1. rade napriek
úspechu vo veci náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy konania neuplatňoval a rovnako
nepriznal náhradu trov konania odporkyni v 2.rade a to s poukazom na § 146 ods. 2 OSP, prvá veta,
nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vo výške 678,96 eur, tak

ako boli ním vyčíslené. Trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenie za 3 úkony právnej pomoci a to
prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu zo dňa 13.6.2012 a písomné vyjadrenie k veci zo dňa
22.2.2013 vo výške 180,91 eur za jeden úkon + ku každému úkonu režijný paušál a to 2 x vo výške 7,63
eur a 1 x vo výške 7,81 eur, čo spolu činí 565,80 eur a vrátane 20% DPH / t.j. 113,16 eur/ sumu 678,96
eur. Trovy boli vypočítané podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. a súd ich považuje za účelne uplatnené, nakoľko

v dôsledku vznesenia námietky premlčania bola poskytnutá odporcovi účinná ochrana jeho práv, čo sa
premietlo v rozhodnutí tým, že návrh bol z tohto dôvodu zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.