Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112214762
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112214762.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: P. L., A.. XX.XX.XXXX,

W. F., X. XXXX/XX proti žalovaným: 1./SPRAVBYTKOMFORMT, a.s., IČO: 31 718 523 so sídlom Prešov,
Volgogradská 88, X./. Q. F., X. XXXX/XX, F., X./. Ľ. O., W. X. XXXX/XX, F., X./. G.. U. W., W. X. XXXX/
XX, F., X./. B. F., W. X. XXXX/XX, F. v konaní o určenie neplatnosti písomného hlasovania, takto

r o z h o d o l :

návrh zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.05.2012, doplnenou 20.06.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby
súd rozhodol o neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. Sabinovskej
č. XXXX/XX-XX v Prešove. Žalobu odôvodnila tým, že na uvedenej adrese býva od roku 1978 a je

vlastníkom bytu. Ako vlastník bytu má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním
rozhodovať ako spoluvlastník na schôdzi vlastníkov bytu. O zvolaní schôdze vlastníkov bytu, na ktorej
sa okrem iného malo písomne hlasovať o odsúhlasení dobrovoľnej dražby jej dvojizbového bytu, sa
dozvedelalenodsusedov,písomnéoznámenieohlasovaníjejdoručenénebolo.Hlasovaniebolonavyše
ovplyvňovanéčlenmizástupcovvlastníkovbytu.Výsledokhlasovaniasažalobkyňadozvedelaažpotom,
ako jej bol doručený list dražobnou spoločnosťou.

Žalobkyňa ako žalovaných v konaní označila Q. F., Ľ. O., G.. U. W., B. F. a Spravbytkomfort a.s. Prešov
ako správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ul. Sabinovskej č. 5110/24-30 v Prešove.

Žalovaný v 1. rade spoločnosť Spravbytkomfort a.s. Prešov v písomnom stanovisku uviedol, že písomné

hlasovanie bolo vykonané v súlade s právnou úpravou podľa zák. č. 182/1993, termín a čas písomného
hlasovania bol doručený každému vlastníkovi 7 dní pred písomným hlasovaním. Výsledok hlasovania
bol podpísaný overovateľmi 30.03.2012. Následne bol výsledok zverejnený v lehote 5 pracovných dní
v jednotlivých vchodoch bytového domu spôsobom obvyklým, teda na výveske vo vchode. Lehota na
podanie odvolania pre prehlasovaného vlastníka bytu uplynula 25.04.2012. Žalobkyňa sa nezúčastnila
písomného hlasovania, preto v zmysle zákona nie je možné ju považovať za prehlasovaného vlastníka.
Ďalej žalovaný v 1. rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože žaloba mala smerovať

voči všetkým, ktorí v písomnom hlasovaní rozhodli.

Žalovaní v 2. až 5. rade sa pripojili k vyjadreniu žalovaného v 1. rade.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyhlásením overovateľov písomného
hlasovania o výsledku hlasovania vlastníkov bytov z 30.03.2012, oznámením o písomnom hlasovaní z
21.03.2012, hlasovacími lístkami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 14.03.2012 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul.
Sabinovská XX-XX za účasti správcu bytov Spravbytkomfort a.s. Prešov. Programom schôdze okrem
iného bol návrh na poverenie pre správcu bytového domu vykonať dobrovoľnú dražbu bytu č. 9 na
ul. Sabinovskej č. 28 ako 5. bod programu schôdze. Prítomní vlastníci bytov poverili správcu, aby
pripravil písomné hlasovanie na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. 9 na ul. Sabinovskej 28 z dôvodu

vysokého nedoplatku. Za hlasovalo 9 vlastníkov bytov, proti hlasovalo 0 vlastníkov bytov, zdržalo sa
0 vlastníkov bytov, odišli 4 vlastníci bytu, spolu 13 vlastníkov bytov. Návrh bol prijatý nadpolovičnou
väčšinou prítomných hlasov.

Z vyhlásenia overovateľov písomného hlasovania zo dňa 30.03.2012 vyplýva, že za overovateľov boli
zvolení P.. F., G.. W., F.Á., O.. Za hlasovalo 49 osôb, proti hlasovalo 0 osôb, zdržali sa hlasovania 5 osôb,
spolu 54 osôb. Poverenie správcu na výkon dobrovoľnej dražby bytu č. 9 odsúhlasilo 45 osôb, proti boli

3 osoby, zdržalo sa 6 osôb, spolu 54 osôb. V závere vyhlásenia je oznámenie o práve prehlasovaného
vlastníka domáhať sa v lehote 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania možnosť podať odvolanie na
súd.

Žalovaný v 1. rade predložil súdu hlasovacie lístky jednotlivých hlasujúcich vlastníkov, vrátane
prezenčnej listiny.

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v čase prebiehajúceho hlasovania sa doma nezdržiavala, pretože s
dcérou chodili po lekároch. Zdržiavali sa v Košiciach alebo v Lemešanoch. Žalobkyňa sa domnievala,
že oznámenie hlasovania jej malo byť oznámené osobne a mala jej byť zaslaná zápisnica. Nič z toho sa
neudialo. Bola si vedomá vysokého nedoplatku, avšak byt mala záujem odpredať a mala aj záujemcu.
Ako žalovaných neoznačila všetkých vlastníkov, pretože nevedela, ako hlasovali.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že o postupe žalobkyňa mala vedomosť už v čase, keď sa vysoký nedoplatok
a splnomocnenie správcu k realizácii dražby preberal na schôdzi vlastníkov dňa 17.01.2011. V tom čase
sa žalobkyňa a vlastníci bytov dohodli, že dlžoba bude vyrovnaná do 30.11.2011. Predmetná zápisnica
bola žalobkyňou podpísaná. Ďalej žalovaný v 2. rad uviedol, že zápisnica sa vyvesí na nástenke v
spoločných priestoroch a ak ju niekto strhne, tak žalovaný v 2. rade ju opakovane vyvesí minimálne

5-krát. Na nástenke bolo vyvesené aj vyhlásenie overovateľov, preto sa žalovaný v 2. rade domnieva,
že žalobkyňa o všetkom vedela. Žalovaný v 2. rade žalobkyňa v čase hlasovania v priestoroch vchodu
stretával.

Žalovaná v 3. rade uviedla, že malo by byť v záujme žalobkyne riešiť situáciu v ktorej sa ocitla.

Žalovaný v 4. rade a žalovaná v 5. rade sa pripojili k vyjadreniu žalovaného v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade zotrval na písomnom stanovisku, namietal nedostatok vecnej legitimácie tak svojej,
ako aj žalobkyne a žalovaných. Poukázal na vysoký nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu
v súčasnosti cca 5.000 Eur. Keď sa situácia začala riešiť v roku 2011, nedoplatok predstavoval 1.832,34
Eur. Napriek ponúknutej možnosti dlh vyrovnať sa situácia ešte zhoršila. Výška dlhu a laxný prístup
žalobkyne poburuje ostatných vlastníkov, pretože to ide na úkor ich finančných prostriedkov.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 14 ods. 1,3,4,6 zák. č. 182/1993,(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na
správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniachdomu,spoločnýchnebytovýchpriestoroch,príslušenstveapozemkunaschôdzivlastníkov.

Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo
nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania
oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od
konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(3)Akvlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomerozhodujúoúvereaozabezpečeníúveru,ozmluve

o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy,
rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku,
podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od

oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa
na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca,
zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia
byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých
sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom
lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového

priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej
otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak
vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania
písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných

dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné,
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania
prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou
o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo

na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do
15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa
vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol
oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd,
inak jeho právo zaniká.

Podľa § 91 O.s.p.,

(1) Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

(2) Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu
návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný

súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní.Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom

o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil.

V predmetnej veci nebolo možné žalobe vyhovieť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaných účastníkov konania.

V predmetnom konaní vo veci samej ide nepochybne o určenie neplatnosti hlasovania, ako to vyplýva z
návrhu žalobkyne. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať

sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a
spoločných zariadeniach domu, spoločných bytových a nebytových priestoroch, príslušenstve, pozemku
na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.). Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o
spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy, môže správca, zástupca vlastníkov, alebo predseda
vyhlásiť písomné hlasovanie (§ 14 ods. 6 cit. zák.). Na uvedenom hlasovaní, aj na písomnom, rozhodujú

vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Toto právo nepatrí správcovi (Spravbytkomfort a.s. Prešov), tento v zmysle ust. §
6 ods. 1, § 8 a násl. cit. zák. vykonáva správu bytového domu. Nerozhoduje však písomným hlasovaním
ako vlastníci bytov a nebytových priestorov. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov

(obdobne je to pri určení neplatnosti zmluvy, ktorej sa musia zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp.
ich právni nástupcovia). V prípade, že sa účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho
návrhu nezúčastnia všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v
konaní vydané by nebolo právne záväzné pre tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli
účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.).

Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že hlasovania sa podľa prezenčnej listiny zúčastnilo
spolu 54 osôb. Z výpisu z LV č. 8266 obec Prešov, okres Prešov, kat. úz. Prešov, na ktorom je
zapísaný bytový dom súp. č. 5110 na parcele 574/79 vyplýva, že žalobkyňa neoznačila všetkých
vlastníkov bytových jednotiek, v bytovom dome je celkom 64 bytových jednotiek. Súdne rozhodnutie by
tak bolo záväzné len voči žalovaným v 2. až 5. rade, avšak nezaväzovalo by zvyšných vlastníkov. K

žalovanému v 1. rade už súd konštatoval, že tento nemá dostatok vecnej legitimácie v konaní, pretože sa
písomného hlasovania nezúčastnil, nakoľko ako správca nie vlastník takéto právo nemá. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nezaoberal sa ďalšími skutočnosťami týkajúcimi
sa hlasovania, pretože žalobkyňa nesprávne označila žalovaných účastníkov, čo malo za následok
neúspech žalobného návrhu a ďalšie dokazovanie by bolo irelevantné a nehospodárne.

Len pre úplnosť súd uvádza, že nie je jeho povinnosťou poučovať žalobcu o tom, koho má žalovať,
alebo kto v dôsledku nerozlučného spoločenstva má v konaní vystupovať ako účastník konania, či už na
strane žalobcu, alebo žalovaného. Takéto poučenie by zjavne vybočovalo z medzi procesných pravidiel
sporu, oslabovalo by úlohu súdu ako nestranného orgánu a založilo by tak nerovnosť medzi účastníkmi
občianskeho súdneho konania. (rozsudok NS ČR 30 Cdo 4581/2009)

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s cit. zák. ust., keď neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože im žiadne nevznikli a ani zo
spisu im nevyplývajú.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.