Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/395/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240053
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112240053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: Mária K., nar. XX.X.XXXX, bytom M.R. K. XXX/XX, Y., zastúpená A. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXX/XX, A., adresa pre doručovanie: Na Z. 3, I., proti odporcovi: Rýchločistiareň Selecta Plus,
IČO:31620931,sosídlomTehelná457/6,Žilina,právnezastúpenáJUDr.EvouLekešovou,advokátkou,
so sídlom Národná 13, Žilina, o zaplatenie 539,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 132,93 eur a tieto zaplatiť
na účet právnej zástupkyne odporcu č.ú. XXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 32,- eur na účet
Okresného súdu v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaním zo dňa 14.11.2012 domáhala voči odporcovi zaplatenia 539,08 eur spolu s
9% ročným úrokom z omeškania od 10.7.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka si dala 5.12.2012 vyčistiť u odporcu kabát, pričom za vyčistenie
zaplatila5,80eur.Poprevzatíavyčistenízistila,ženakabátevzniklifľakynaprednejazadnejčasti.Preto
dňa 11.12.2011 kabát PEUTEREY veľkosť 44 reklamovala. Zástupca odporcu reklamáciu odmietol, pri
odbornom posúdení uviedol, že postup bol dodržaný a preto reklamáciu zamietol ako neoprávnenú.
Navrhovateľka si dala vypracovať odborný posudok znalcom z odboru textílie a technológia výroby Ing.
A. Z., ktorý konštatoval, že odporca pri čistení kabáta nepostupoval podľa symbolov ošetrovania od

výrobcu, ale použil chemické čistenie v prostredí tetrachloretylénu (perchlóru). Odporca s reklamáciou
nesúhlasil ani po predložení znaleckého posudku a reklamáciu neuznal ani potom čo navrhovateľka
požiadala o pomoc združenie na ochranu práv spotrebiteľov OMBUDSPOT a nenahradil navrhovateľke
škoduspôsobenúvovýške489,08eurpoškodenímkabáta,ktorýnavrhovateľkaodporcovizverila.Nárok
pozostáva z ceny kabáta 470,- eur, 5,80 eur za vyčistenie, 13,28 eur za vypracovanie znaleckého
posudku, spolu 489,08 eur a nárokuje si aj na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50,- eur.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s nárokmi nesúhlasí. Popieral, že by odmietol vykonať

reklamáciu, pretože túto na základe reklamačného lístka č. 0038505 zo dňa 11.12.2011 prijal a po
odbornom posúdení zaujal názor, že reklamácia ne neoprávnená. K znaleckému posudku uviedol, že
výsledky skúmania popiera, pretože kabát nebol čistený chemicky, z posudku nie je známe ako k
týmto záverom znalec dospel, pretože nebola vykonaná chemická analýza a závery sú nepodložené.Kabát bol praný podľa pokynov výrobcu pri teplote do 30st.C, pracím prostriedkom určeným na pranie
chúlostivých druhov textílií prostriedkom WOLPOLAN - FRL od spol. BUSSETTI v práčke WHIRLPOOL
AWM 9100GH a sušil sa voľne zavesený v prevádzke.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol,
že podľa jeho názoru preukázal nesúlad vyjadrení samotnej odporkyne, najmä v časti či skúšala
alebo neskúšala znášanlivosť chemických látok, čistiacich látok s dotyčným kabátom. Z pokladničného
dokladu je zrejmé, kedy bola zákazka prijatá, reklamačný lístok bol vyhotovený už s odovzdávaním veci
11.12.2011 a až vtedy došlo k prevzatiu veci, pričom dovtedy kabát nevykazoval znaky, že by bol spálený

povrch.

Odporca uviedol, že tovar bol prijatý a o prijatí veci na čistenie bol vydaný pokladničný doklad, na
základe ktorého sa vec vydáva zákazníkovi s tým, že potvrdenie o vydaní sa vyznačí na zadnú
stranu, prevzatý bol 5.12. o 13:56 hod. č. zákazky bolo 719. Zákazka nebola vykonaná bezodkladne
- na počkanie. Poškodenia kabáta pri prijatí neboli zaznamenané, pri čistení bol ošetrovaný bežným
spôsobom, praním prostriedkov od spoločnosti Bussetti, ktoré sú testované na takéto nakladanie s

výrobkom. Výrobok si mal prevziať nejaký pán, ktorý povedal, že niekde ide, potom prišli tri osoby,
medzi nimi asi aj navrhovateľka, ktoré sa sťažovali na fľaky, ktoré spozoroval aj odporca, bola spísaná
reklamácia, tovar bol prevzatý 11.12.2011. Podľa jeho názoru sa jedná o fľaky materiálu, materiál po
použití tetrachlóretylénu by vykazoval spálený - zdrsnený povrch, pričom takéto poškodenie neuvádzal
ani znalec. S týmto prostriedkom sa nemal ako dostať do kontaktu, keďže takto čistený nebol, pretože

bol praný. Chemické čistenie predstavuje uzavretý cyklus v osobitnom čistiacom zariadení, pričom nádrž
je uzavretá. Podľa toho čo uviedli osoby pri prevzatí výrobku, vetrovka mala mať asi štyri roky. Ďalší osud
kabáta od odovzdania jej nie je známy, je možné, že prešiel od vtedy aj iným čistením a to aj chemickým.
Znášanlivosť pracích prostriedkov na kabáte neskúšala a to ani počas reklamácie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedka.

Súd z reklamačného lístka zo dňa 11.12.2011 zistil, že navrhovateľka reklamovala čistenie kabáta
z dôvodu vzniknutých škvŕn na prednej a zadnej časti kabáta s č. zákazky 719. O prijatí zákazky
nebolo vydané osobitné potvrdenie podľa § 632 Občianskeho zákonníka. Zo zjednodušeného dokladu
registračnej pokladne súd zistil úhradu 5,80 eur dňa 5.12.2011 za čistenie dlhého kabáta.

Súd z obsahu znaleckého posudku Ing. A. Z. znalca v odbore textílie, technológia textilnej výroby,

predloženého navrhovateľom, ktorý nebol vyhotovený v súdnom konaní a teda súd ho posudzoval ako
listinný dôkaz zistil, že znalec posúdil vznik škvŕn ako posúdenie kvalitatívnych parametrov chemicky
vyčisteného reklamovaného kabáta pričom výrobok posúdil na základe dostupnej dokumentácie a
potvrdilo sa mu, že k vzniku fľaku došlo z dôvodu nesprávneho postupu ošetrenia kabáta, napriek
tomu, že výrobca odporučil pre vrchný časť a podšívkový materiál kabáta pranie v pracom kúpeli

s teplotou max. 30 stupňov Celzia, v prevádzke Rýchločistiarne bolo použité chemické čistenie v
prostredí tetrachlóretylénu, čím došlo k poškodeniu vrchnej časti materiálu, rozkladu polyuretánovej
vrchnej časti textílie a následnému vzniku fľaku na povrchu kabáta. Chemické šetrné chemické čistenie
výrobca odporúčal výlučne pre kožušinový golier kabáta, ktorý nebol predmetom ošetrovania. V danom
prípade nezistil, že by sa jednalo o technologickú chybu výroby kabáta ani o výrobnú chybu použitých

materiálov a v žiadnom prípade nešlo o nesprávne výrobcom určené symboly na ošetrenie kabáta. Fľaky
reklamované zákazníčkou vznikli na výrobku po nesprávnom postupe ošetrovania v Rýchločistiarni, v
prípade, že symboly ošetrovania boli pracovníkom Rýchločistiarne zrozumiteľné, mali možnosť zákazku
v dôsledku tejto skutočnosti odmietnuť a neprevziať na ošetrovanie, čím by predišli vzniku poškodenia
kabáta.

Súd z faktúry č. 65/2011 z 31.12.2011 bola vystavená na meno navrhovateľky zistil, že znalcom bola
účtovaná úhrada vo výške 13,28 eur.

Súd oboznámil aj pokus o zmier zaslaný na adresu odporcu Združením na ochranu práv spotrebiteľov
OMBUDSPOT, reklamačný lístok zo dňa 11.12.2011 č. 0038505, v ktorom sa odporca vyjadril k
reklamácii v časti odborné posúdenie reklamovaného výrobku tak, že predmetné škvrny nevznikli jehočistením, technologický postup bol dodržaný, konečné riešenie reklamácie je neoprávnené, nakoľko ich
čistiace prostriedky pri skúšaní nevytvorili žiadne škvrny.

Súd ďalej zistil, že odporca sa vyjadril k reklamácii tak, že nesúhlasí s reklamáciou, pretože pranie sa

uskutočnilo v práčke Whirpool AWM 9100GH, kabát bol sušený voľne v prevádzke, pričom na praní bol
použitý prostriedok WOLPOLAN FRL od rakúskej firmy Bussetti.

Súd oboznámil aj ostatné vyjadrenia odporcu z 9.1.2012 a 1.6.2012 vrátane podacích lístkov.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je

povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami,
ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

V konaní súd nezistil, že by navrhovateľka uplatňovala dôvodne nároky z osobitnej úpravy o ochrane
práv spotrebiteľa podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a podľa zák. č. 250/2007 Z.z. mimo nároku
podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z..

Konanie podľa skutkového opisu je konaním o náhradu škody.

Súd prejudiciálne rozhodol, že ak na odporcom prevzatej veci vznikli „fľaky“ činnosťou odporcu, odporca

podľa § 421 Občianskeho zákonníka objektívne, teda bez potreby preukazovať zavinenie, zodpovedá
za škodu. Zákon nepripúšťa liberalizačné dôvody.

Z hľadiska vzniku tejto absolútnej objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby existovala príčinná
súvislosť medzi použitím určitých prístrojov alebo iných vecí pri plnení záväzku, najmä medzi
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku,

a škodou, ktorá bola týmito okolnosťami spôsobená. O tento prípad zodpovednosti nejde vtedy, keď
škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré
sa použili pri plnení záväzku, a škoda bola spôsobená napríklad nesprávnou alebo nedostatočnou
prácou obsluhujúceho personálu. V takomto prípade treba na zodpovednosť za škodu aplikovať § 420
o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

V prípade použitia nesprávneho postupu pri čistení, teda čistení kabátu v prostredí terachóretylénu by
sa jednalo o škodu spôsobenú podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, teda zodpovednosť podľa
všeobecných ustanovení o náhrade škody.

Súd mal zo zhodného prednesu účastníkov preukázané, že na výrobku pri jeho odovzdávaní boli škvrny
v nešpecifikovanom rozsahu, veľkosti, množstve a pod..

Rozsah poškodenia kabátu súd nemal preukázaný ani zo znaleckého posudku znalca Ing. A. Z.,
ktorý predložil navrhovateľ. Síce znalec v znaleckom posudku sa vyjadril k vzniku škvŕn a to použitím
nesprávneho ošetrenia v prostredí terachóretylénu, avšak pre súd bez relevantných zistení, ako k
takémuto záveru dospel. Účastníkom predložený znalecký posudok súd nemôže hodnotiť ako znalecký
posudok podľa ust. O.s.p., pretože znalec neplnil úlohy na ktoré by bol poverený súdom, ale úlohy

zadané účastníkom. Súd preto hodnotil znalecký posudok ako listinný dôkaz. Súd sa však nemoholstotožniť s absolútnym hodnotením znalca a jeho záverom o tom, že škoda bola spôsobená použitím
neprávneho postupu pri čistení a to použitím tetrachloretylénu, pretože znalec pôvod poškodenia
nepodrobil skúmaniu, ale vychádzal zo zadania úlohy a to posúdenie kvalitatívnych parametrov kaki

dlhého zimného kabáta PEUTEREX, s.č. 722, FTY 02, Veľkosť 44 po chemickom čistení v rýchločistiarni
s účelom, či vznik bledých fľakov na povrchu kabáta bol spôsobený nekvalitou materiálov, nesprávne
výrobcom určenými symbolmi alebo nesprávnym postupom v čistiarni, teda predpokladal chemické
čistenie. Znalec nevykonal analýzu za zistenie príčiny vzniku škvŕn, ale sa sústredil na preštudovanie
písomných dokladov, analýzu zistených skutočností na výrobku a podrobné preskúmanie visačiek.

Na to, aby však súd mohol rozhodnúť o priznaní nároku na náhradu škodu podľa ust. § 421a Obč.
zák. alebo podľa § 420 Občianskeho zákonníka, je však potrebné, aby navrhovateľ preukázal splnenie
predpokladov podľa § 421a Obč. zák. a) ku škode došlo v rámci záväzkového vzťahu, na základe
ktorého došlo k plneniu, pri ktorom bol použitý určitý prístroj alebo vec, b) škodová udalosť, ktorá má
svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité na plnenie záväzku, c) vznik škody, d)
príčinná súvislosť medzi b) a c), prípadne predpokladov podľa § 420 O.z. a to a) porušenie právnej

povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím
protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

Hoci súd tak ako vyššie uviedol, zo zhodného prejavu vôle účastníkov mal preukázaný vznik fľakov na
kabáte navrhovateľky, ktoré boli zistené pri prevzatí kabáta po čistení, nemal preukázané, že by tieto

fľaky boli na výrobku ešte pred jeho prevzatím, súd nemal preukázanú výšku škody a to ani relevantné
skutočnosti, z ktorých by škodu mohol zistiť.

Súd predovšetkým nemal preukázaný rozsah poškodenia veci, ktorá bol predmetom čistenia, teda
zimného kabátu. Rozsah nie je definovaný ani v návrhu, ani v navrhovateľkou predloženom posudku,
ani nie je fotograficky zdokumentovaný a pod., pričom na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhla

navrhovateľka žiadne dokazovanie.

Súd ďalej nemal preukázanú ani hodnotu veci v čase poškodenia a po poškodení (všeobecnú hodnotu)
tak, aby zistil výšku škody, dokonca nemal preukázanú ani nadobúdaciu cenu. Uvedená skutočnosť je
dôležitá aj z dôvodu, že bez preukázanej nadobúdacej ceny, veku sa stavu veci pred poškodením, súd
nemôže stanoviť a zistiť rozsah poškodenia tak ako vlastnou úvahou, tak ani znaleckým dokazovaním.

Navrhovateľ síce na výzvu súdu, aby sa vyjadril k výške škody síce predložil tabuľku výrobkov a cien,
avšaksúdjednotlivépoložkynedokázalanilenšpecifikovať,porovnaťoakévýrobkysajednáaichzhodu
alebo zastupiteľnosť s poškodenou vecou. Kúpnu cenu a čas nadobudnutia, teda ak vek veci je možné
preukázať nie len originálom dokladu o kúpe, ale aj výpoveďou účastníka alebo svedka, inzerátmi, inými
ponukami a pod..

Vzhľadom na dôkaznú núdzu súd nemohol výšku škody zistiť a zhodnotiť minimálne jeho úvahou,
pretože je rozdiel, či je poškodený nový kabát alebo kabát, ktorý bol nosený alebo vyrobený pred dlhšou
dobou, či je poškodenie takého rozsahu, že znemožňuje užívanie veci a pod.. Určite však škoda mimo
zničenia novej veci, nemôž dosahovať hodnotu nákupnej ceny výrobku.

Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku

škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného, ktorým je v tomto prípade navrhovateľ. Škoda sa v
právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť
peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971). Ide o ujmu na majetku, peniazmi oceniteľných
majetkovýchprávachaleboujmunazdravípoškodenéhoakodôsledokprotiprávnehokonaniainejosoby
(škodcu). Škodu však nemožno stotožňovať s majetkovou ujmou, ale treba rozlišovať medzi majetkovou

ujmou, ktorá sa dá vyjadriť a zároveň napraviť v peniazoch - takúto ujmu nazýva škodou, a tzv. ostatnou
majetkovou ujmou, t. j. škodou, ktorá sa nedá vyčísliť v peniazoch. Škoda ako majetková ujma, ktorú
je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente, môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku (§
442 ods. 1 OZ) a predstavuje

v zásade väčšinu vyčísliteľných majetkových ujm a upína sa v prevažnej miere na veci, pohľadávky
a rozličné majetkové práva - najčastejšie pohľadávky zo záväzkových právnych vzťahov. Ostatnémajetkové ujmy (straty) spočívajú v rozličných porušeniach majetkových pomerov tak vecnoprávnych,
ako aj záväzkovoprávnych, pričom charakteristickou črtou takejto ostatnej majetkovej ujmy je
skutočnosť, že jej výška sa nedá vyjadriť v peniazoch. Judikatúra v tejto súvislosti poukazuje na to,

že o vzniku škody nemožno uvažovať, pokiaľ nie je zrejmé, že nárok, ktorý je z titulu náhrady škody
uplatňovaný, nemožno uspokojiť inak (Uz NS ČR sp. zn. 33 Odo 971/2004).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh na náhradu škody vo výške kúpnej ceny zamietol.

Nakoľko súd nemal preukázaný vznik škody musel zamietnuť aj nárok na náhradu odmeny vyplatenej za
čistenie, pretože vo vzťahu k nároku na odmenu neboli započítané žiadne nároky a zaplatenie samotnej

odmeny za vykonanie služby (diela) nie je škodou, iné nároky ako nárok na vrátenie ceny z dôvodu
nevykonania diela, uplatnenia zľavy a pod., uplatnené v konaní neboli a súd nemal preukázané ani
uplatnenie takýchto nárokov voči odporcovi.

Súd ďalej zamietol návrh na zaplatenie sumy za vykonanie znaleckého posudku, pretože súd nemal
preukázané,žereklamáciadielabolaoprávnená,nárokyzváddielaniejemožnézamieňaťsnásledkami
činnosti použitej pri vykonávaní diela (prípadný chemický vplyv pracích prostriedkov na výrobok).

Súd nakoniec zamietol aj návrh na náhradu finančného zadosťučinenia, ktorý prislúcha podľa § 3
ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

V konaní súd nezistil uplatnenie práv spotrebiteľa (mimo nároku na finančné zadosťučinenie), uplatnené
nároky tvoria bežný občianskoprávny spor o náhradu škodu, teda navrhovateľ nemohol byť úspešný
v uplatnení práva alebo povinnosti ustanovenej zák. č. 250/2007 Z.z. a ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, prípadne inými predpismi na ochranu spotrebiteľa, preto súd návrh na priznanie finančného
zadosťučinenia zamietol. Súd z opisu skutkových okolností nezistil, že by nárok bol uplatnený z iných

dôvodov, ako napr. ochrany dobrého mena, nekalej súťaže a pod..

Vzhľadom na úspech odporcu v konaní súd priznal odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a to v uplatnenom rozsahu za tri úkony právnej pomoci, 1/ príprava a prevzatie veci podľa §
14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2/ vyjadrenie sa k návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č.
655/2004 Z.z. a 3/ účasť na pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške úkonu

určeného podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z hodnoty veci, t.j. vo výške 36,50 eur s paušálnou
náhradoukúkonuvovýške7,81eurpodľa§16ods.3zák.č.655/2004Z.z..,spolu132,93eur.Súdpodľa
§ 149 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť náhrady trov konania na účet právnej zástupkyne
odporkyne č.ú. 7421756/5200 v OTP banka Slovensko, a.s..

Nakoľko sa nejedná o konanie oslobodené od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za zák.

č. 71/1992 Zb., teda že by navrhovateľka bola spotrebiteľom domáhajúcim sa práva podľa osobitného
predpisu, ktorým sú predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, napr. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., súd
zároveň vyrubil navrhovateľke súdny poplatok z podaného návrhu podľa pol. 1a príl. zák. č. 71/1992
Zb. z predmetu žaloby 539,08 eur, t.j. vo výške 32,- eur a uložil povinnosť úhrady súdneho poplatku
na účet súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).